Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236073
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114236073.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: J..

Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, D., právne zastúpený JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom
M. Rázusa 14, Žilina, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.U., bytom Cesta k vodojemu XXX/XX, D. - A.,
právne zastúpený JUDr. Michaela Macaláková, advokát so sídlom J. Milca 11, Žilina, o zaplatenie istiny
1.090 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.090 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.090 eur od 26.3.2015 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
X.XXX eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX eur
odo dňa X.X.XXXX do XX.X.XXXX, X,XX % ročne zo sumy X.XXX eur od XX.X.XXXX až do zaplatenia
a náhrady trov konania. D. odôvodňoval na tom skutkovom základe, že žalobca mal z titulu pôžičky

voči žalovanému finančnú pohľadávku vo výške X.XXX eur a žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi
písomne uznal v plnom rozsahu a zaviazal sa pohľadávku žalobcu zaplatiť v termíne do XX.X.XXXX. D.
po písomnom uznaní záväzku XX.X.XXXX uhradil veriteľovi jednu splátku vo výške XXX eur a ku dňu
podania žaloby dlhuje sumu X.XXX eur.

2. D. žiadal návrh zamietnuť. L., že so žalobcom nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu ako fyzická
osoba, z čoho vyplýva, že nemôže byť zaviazaný z titulu pôžičky. L. záväzku zo dňa XX.X.XXXX

podpisoval za prítomnosti svedkov, dôvodom uznania však nebol jeho osobný záväzok voči žalobcovi,
uznanie dlhu vykonal z pozície konateľa spoločnosti Z.-H spol. s r.o., kde pôsobil vo funkcii konateľa
v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX. B. Z.-H mala na základe zmluvy o prenájme nebytových
priestorov č. X/XXXX prenajaté priestory, sklady a kancelárie od spol. L. s.r.o., ktorej konateľom a
spoločníkom je žalobca, nájom trval od r. XXXX do decembra XXXX.

3. B. vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to uznaním

záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, uznaním záväzku zo dňa XX.X.XXXX, výsluchom svedkov a dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam.4. D. zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. F. XX.XX.XXXX poskytol žalovanému
pôžičku, aby splatil dlh za spol. Z. s.r.o., keďže tá bola v útlme a túto sumu X.XXX eur osobne odovzdal
žalovanému v čase, kedy ostatní nájomcovia platili prenájom za priestory. D. mu podpísal uznanie dlhu

dňa XX.XX.XXXX, ktorým ako dlžník uznal svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má voči žalobcovi a zaviazal
sa dlh uhradiť v splátkach. W. žalovanému požičal sumu X.XXX eur a následne táto suma bola prijatá
na úhradu nájomného v zmysle pokladničného dokladu č. XXXX dňa XX.XX.XXXX.

5. D. popieral, že by došlo k pôžičke, malo ísť o nájom spoločnosti Z.-H., ktorá neuhradila splatné

nájomné a ide teda o záväzok z nájomného vzťahu medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spol. Z.-H D. uznával
v pozícii konateľa spoločnosti dňa XX.X.XXXX a boli dohodnutí na tom, že to bude pohľadávka firmy L.
voči spol. Z.-H XX. D. na pojednávaní udával, že podpísal dlh ako konateľ spoločnosti ako dlžnú sumu
za nebytové priestory spol. Z.-H a mali dohodu s p. T., že do dvoch mesiacov to vyplatia na dve časti,
bolo to začiatkom decembra XXXX, keď odovzdávali kľúče a tak podpisoval uznanie záväzku, že sa to
rozdelí na dve časti a záväzok sa mal zaplatiť do marca, teda prvá dekáda a druhá dekáda. N., pokiaľ ide

o listinu zo dňa XX.X.XXXX udával, že sa stretli potom ešte druhýkrát, pretože nenaplnil sa ten skutok
na tie dva mesiace, tak sa potom ešte raz stretli spolu v aute a tam sa dohodli, že to bude splácať. W. na
listine je jeho podpis a ako boli skôr dohodnutí ústne, pokračovali v tom, čo bolo napísané na tej prvej
listine, že je to za firmu. Na listine to síce uvedené nie je, ale vystupuje ako konateľ spoločnosti, pretože
ten dlh bol za firmu nájom spoločnosti. V. udával, že konkrétne bolo napísané na listine, že do konca r.

XXXX XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur, toto uznanie záväzku v decembri XXXX vypisoval p. T.. P. to
vypísal on to podpísal ako konateľ spoločnosti Z.-H a keďže nemal všetky údaje o ich firme, J., F. ani
razítko túto listinu vlastnoručne podpísal. F. prečo podpísal dve uznania uviedol, že pretože prvé nebolo
splnené do toho decembra a januára XXXX, potom sa stretol s p. T. s tým, že sa vlastne podpísalo druhé.
Je si vedomý dlhu ale ako konateľ spoločnosti, preto bol podpísaný aj ten druhý doklad.

6. Z obsahu uznania záväzku zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že ako zmluvné strany sú označené
veriteľ - žalobca (fyzická osoba) a dlžník - žalovaný (fyzická osoba), dlžná suma X.XXX eur a podpísaný
dlžník týmto uznáva svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má vo voči vyššie uvedenému veriteľovi a dlžník

uznáva svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. D. dlžníka voči veriteľovi vznikol z dôvodu pôžičky. F. sa
zaväzuje svoj záväzok uhradiť veriteľovi osobne na dve časti, do konca r. U.X XXX eur, do XX.X.XXXX
XXX eur, v D. dňa XX.XX.XXXX. L. je podpísané oboma zmluvnými stranami.

7. Z obsahu uznania záväzku zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX) vyplýva, že tie isté zmluvné strany ako pri

predchádzajúcom úkone opätovne potvrdili, že predmetom je dlžná suma X.XXX eur, podpísaný dlžník
uznáva čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má voči uvedenému veriteľov, dlh vznikol
z dôvodu pôžičky a dlžník sa zaväzuje svoj záväzok uhradiť veriteľovi nasledovne na dve časti až štyri
časti do XX.X.XXXX. L. je podpísané oboma zmluvnými stranami.

8. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX vystaveným spol. L. s.r.o. súd zistil, že bolo
prijaté od žalovaného za Z.-H spol. s r.o. suma X.XXX eur a účelom bolo nájomné v období september
XXXX do XX.XX.XXXX, úhrada faktúry XXXXX/XXX.

9. B. D. T. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že pri platbe nájomného na vrátnici areálu bol

prítomný, kedy p. T. podával peniaze osobe, ktorá s nim uhrádzala nájomné a vie, že si podpisovali
medzi sebou nejaké tlačivá a táto osoba tie peniaze dala do ruky vlastníkovi toho areálu. O akú hotovosť
malo ísť označiť nevedel.

XX. B. X. W. uvádzal, že bol prítomný niekedy pred M. v decembri v areáli priestorov a bol tam p. T. na

vrátnici objektu v W. stavebnom družstve a tomuto mužovi (označil žalovaného) dával peniaze a ten ich
peniaze zobral a potom ich vrátil naspäť p. T.. W. sumu uviesť nevedel, boli to nejaké dve päťstovky a
ešte niečo. M. nejaký príjmový doklad a navzájom si papiere vymieňali.

XX. B. T. M. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX (syn žalobcu) udával, že niekedy v decembri pred M.

r. XXXX bol prítomný p. V. a podpísal uznanie záväzku, kde boli vypísané jeho osobné údaje mena,
adresa, dátum narodenia a suma peňazí, ktorú si požičal, na vrátnici. W. V. bol sám a jeho otec mu
vydal do ruky peniaze, boli to päťstoeurovky a nejaké stovky a následne p. V. mu ich vrátil a takto to
fyzicky prebehlo.XX. B. H. V. uviedol, že dlh mala spol. Z.-H. voči p. T. a jeho spoločnosti, kedy mali prenájom skladových
priestorov a následne v r. XXXX ich vypovedali. W. vysporiadaní pohľadávky sa rozprával s p. T., že

keď sa podarí vydobyť nejaké pohľadávky tak mu to zaplatí spoločnosť. O skutočnosti, žeby žalovaný
podpísal nejaké uznanie záväzku, k tomu sa bližšie nevedel vyjadriť. L., že s p. T. mali viacero stretnutí a
pokiaľ si pamätá, nedošlo k vyrovnaniu záväzkov spol. Z.-H.. On nikdy nevidel, že by p. T. dával nejaké
peniaze žalovanému.

XX. B. F. W. uviedol, že bol prítomný pri podpisovaní listiny, bol tam dlh na nájomné priestory na Ul.
D., len videl, keď p. T. dával papier p. V., ktorý nebol vypísaný, bolo tam dohodnuté, že je to dlh voči
spoločnosti a p. V. podpísal listinu, ale tá nebola vyplnená. A. len ústna dohoda, že je tam dlh medzi
spoločnosťou a p. T. za nájomné s tým, že na listine vyhotovenej na počítači bola vypísaná nejaká
hlavička, bolo tam len uvedené dlžné, presne uviesť nevie, ale ani vypísané mená, nič tam nebolo. P. V.
to podpísal, bola tam dohoda medzi nimi, že to potom p. T. vypíše a čo tam vypísal, to nevie. T. vie, že

prebiehali koncom r. XXXX a zavolal ho na vrátnicu p. V.. P. konkrétne bola označená listina, ktorú p. V.
na vrátnici podpisoval, uviesť nevedel. To, čo vypisoval p. T., to nečítal. M., že p. T. povedal, že či môže
p. V. za firmu podpísať papier, dlžné a p. V. povedal, áno, ale nemá tu pečiatku od firmy.

XX. Z výpisu e-mailových správ odoslaných žalovaným žalobcovi X.XX.XXXX, kedy žalovaný uvádzal,

že „v piatok sa môže stretnúť, mal by som aj nejaké peniaze pre vás, v piatok si zavoláme a dohodneme
sa, s pozdravom, V..“ F. XX.X.XXXX: „D. p. Radena, svokor mi hovoril, že ste ma zháňali, ja som bol
na otočku na SK z N. a akurát sa vraciam do M., zajtra sa bude možné spojiť aj telefonicky, pošlite mi
číslo účtu a B., s pozdravom V..“

XX. V rámci záverečného zhrnutia žalobca zotrval na podanom návrhu. W. na rozpory uvedené vo
vyjadrení žalovaného, ktorý uznanie záväzku podpísal a to najskôr len čisto bianko list, ktorý nebol
vypísaný, následne uviedol, že podpisoval uznanie záväzku ako prvé, tak druhé, po tom, čo boli tieto
listiny vypísané. D. bol v spoločnosti spoločníkom a konateľom spoločnosti do XX.XX.XXXX, pričom z
predložených B. správ, s ktorými komunikoval žalobca so žalovaným je komunikácia, t.j. XX mesiacov

po tom, čo už nebol ani spoločníkom ani konateľom v obchodnej spoločnosti a komunikoval ako dlžník
a cítil sa byť ako dlžníkom, a teda jeho obrana je účelová. L. záväzku bolo podpísané tak XX.XX.XXXX
a on ako fyzická osoba uznal túto pôžičku priamo žalobcovi a ide o záväzok fyzickej osoby, ktorý bol
jasne v uznaní záväzku formulovaný.

XX. D. v rámci záverečnej argumentácie uviedol, že len uznanie záväzku zo dňa XX.X.XXXX a ďalšie
uznanie záväzku zo dňa XX.XX.XXXX nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti. B. Z.-H mala na
základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov prenajaté priestory a po ukončení nájmu neuhradila
splatné nájomné za posledné tri mesiace, a teda tento dlh predstavoval pohľadávku vo výške X.XXX
eur. Z. záväzku spol. Z.-H voči spol. L. titulom nájomného a ich neuhradenie osvedčil nielen žalovaný

vo svojej výpovedi, ale aj svedok H.. W. tvrdenia o akejkoľvek pôžičke medzi žalobcom a žalovaným
v postavení konateľov jednotlivých obchodných spoločností a následnému uhradeniu dlhu spoločnosti,
čo vyplýva, a teda popierame, že by došlo k zahladeniu vzájomných nárokov medzi spol. Z.-H a spol.
L.. W. tvrdenú zo strany žalobcu považujú za účelovú vo vzťahu k zabezpečeniu si možnosti použitia
argumentuouznanízáväzkužalovanýmvpostavenífyzickejosoby.D.vypisovalobsahuznaniazáväzku

sám, ako aj sám sa vyjadril, že vynútil si z vlastnej vôle presunutie zodpovednosti dlžníka právnickej
osoby na vlastníka fyzickú osobu, ktorá možnosť je pri vymáhaní pohľadávky voči právnickej osobe
z hľadiska úspechu voči dlžníkovi tzv. absolútnym nástrojom a žalobca predložil dlžníkovi prázdny a
nevypísaný dokument uznania záväzku, ale podstatným spôsobom limitoval aj zrozumiteľnosť prejavu
vôle uskutočňovaného úkonu. D. navyše rovnopis uznania záväzku ani žalobca nevydal. Má zato,

že akékoľvek úkony vznikajúce z podnikateľskej činnosti spol. Z.-H žalovaný uskutočňoval z pozície
konateľa, ktorý bol konateľom od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, teda aj v čase uznania záväzku zo dňa
XX.XX.XXXX, ako aj v čase uznania záväzku zo dňa XX.X.XXXX. W. žalobca uplatňuje svoj nárok
uznaním záväzku, samotné uznanie záväzku musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti na
svoju platnosť, teda, musí byť určité zrozumiteľné v písomnej forme v presne špecifikáciou dlžníka a

veriteľa, ako aj identifikácie záväzku a nepostačuje iba jeho faktické označenie ako je to v tomto prípade,
že záväzok dlžníka voči veriteľovi vznikol z dôvodu pôžičky. W. oba záväzky považujú za neplatné. W.
ide o B. správy, nepreukazujú žiadne špecifikácie vo vzťahu k dlhu a zároveň neboli ani špecifikované
stotožnené jednotlivé účastnícke stanice vo vzťahu k ich vlastníkom.XX. W. § 558 veta prvá Y. zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
XX. L. dlhu, ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, t.j. domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval. M. teda nemusí dokazovať v súdnom
konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka uznanie dlhu. Z uznania dlhu musí byť zrejmý dôvod vzniku
pohľadávky (tzv. kauza), pričom taktiež v ňom musí byť presne určená výška pohľadávky a nakoniec

musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. C. právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre
právne úkony (§ XX a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon, musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť.
XX. Zo skutkových zistení vyplynulo, že medzi stranami sporu ako fyzickými osobami bolo uzavreté
uznanie záväzku s označením veriteľa - žalobca J.. Q. T. a dlžník - V. V. s dátumom narodenia v

dlžnej sume X.XXX eur a podpísaný dlžník týmto uznáva svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má voči vyššie
uvedenému veriteľovi a tento ako dlžník uznáva svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky, pričom záväzok
dlžníka voči veriteľovi vznikol z dôvodu pôžičky a dlžník sa zaviazal svoj záväzok uhradiť veriteľovi na
dve časti, do konca r. XXXX XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur právnym úkonom dňa XX.XX.XXXX. F.
XX.X.XXXX bolo vyhotovené nové uznanie záväzku medzi identickým veriteľom a identickým dlžníkom

s identickým predmetom dlžnej sumy, ako aj dôvodu vzniku záväzku dlžníka a dlžník sa zaviazal svoj
záväzok uhradiť veriteľovi na dve až štyri časti do XX.X.XXXX. W. podpisu na uznaní záväzku zo
dňa XX.XX.XXXX, ako i záväzku zo dňa XX.X.XXXX žalovaný nepopieral. V priebehu konania tvrdil,
že takýto dokument podpísal ako konateľ spoločnosti a údaje pri podpise neboli uvedené. V danom
prípade nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany sporu, ktorá tvrdila skutočnosti,

ktoré mali byť touto listinou preukázané. B. nemal pochybnosti o pravdivosti uznania záväzku, nebola
preukázaná žiadna skutočnosť, že by prejav vôle nebol zrozumiteľný, podpis žalovaného bol potvrdený
a len samotné spochybňovanie pravdivosti obsahu tejto listiny žalovaným nemôže mať za následok
oslabenie dôkaznej sily predloženého písomného uznania záväzku. M. z jeho písomného obsahu s
poukazom na vyššie uvedené, súd predmetnú listinu posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že

v danom prípade ide o tzv. dlžobný úpis, ktorý má účinky uznania dlhu, a teda v právnom zmysle ide
o uznanie dlhu podľa § 558 Y. zákonníka. M. účastníkov smerovala k tomu, aby tak veriteľom ako i
dlžníkombolifyzickéosobyazoskutočností,ževypožičanásumamalabyťpoužitápresplneniezáväzku
spoločnosti Z.-H nemožno vyvodiť vôľu, že žalobca ako fyzická osoba poskytoval peňažné prostriedky
tejto spoločnosti, keď žalovaný potvrdil požičanie si peňazí v písomnom uznávacom prejave ako fyzická

osoba tak XX.XX.XXXX ako i XX.X.XXXX a za rozhodný nemožno považovať ani motív uznávacieho
prejavu tj. použitie požičanej sumy pre spoločnosť.
XX. B. konštatuje, že z predloženého uznania záväzku je totiž zrejmé, že žalovaný uznal svoj dlh voči
veriteľovi ako fyzickej osobe písomne, a to čo do dôvodu a výšky. F. bol uznaný v písomnej forme,
bol zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (pôžička) a uznanie obsahovalo aj prísľub dlžníka (fyzickej osoby)

tento dlh zaplatiť na dve časti, do konca r. XXXX XXX eur a do XX.X.XXXX XXX eur. M. na skutočnosť,
že žalovaný v lehote splatnosti záväzok nesplnil spolu so žalobcom súhlasil so zmenou splatnosti
záväzku do XX.X.XXXX a podľa názoru súdu ide o prípad privátnej novácie podľa § 570 ods. X Y.
zákonníka, v dôsledku ktorej zanikol pôvodný záväzok žalovaného ako dlžníka a nahradil ho záväzok
nový, keďže v novom dojednaní o splatnosti záväzku strany zmenili dohodnuté pôvodné a vznikol nový

záväzok s povinnosťou dlžníka plniť v novo dohodnutej lehote splatnosti. D. dôkaznú povinnosť splnil
a preukázal právny dôvod žalovanej sumy a preto nestačí, aby žalovaný len formálne namietal platnosť
s odôvodnením, že sa jednalo o záväzok medzi spol. L. s.r.o. a spol. Z.-H s.r.o.. C., ako bolo priamo v
listine uvedené, boli strany sporu identifikované svojim dátumom narodenia ako fyzické osoby a keďže
zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, pri peňažnej pôžičke sa od dlžníka vyžaduje

písomné vyhlásenie o dlhu v podobe tzv. dlžobného úpisu. Z. predmetného uznania záväzku tak, ako
bolo uznanie záväzku v písomnej forme prejavená vôľa strán sporu a existencia tohto uznania uľahčila
žalobcovi ako veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadom dlhu v tej výške, na
akú vyznieva, toto uznanie prechádza z veriteľa na dlžníka. W. žalovaný tvrdil, že neprevzal žiadnu
hotovosť od žalobcu ako pôžičku, bolo toto jeho tvrdenie v rozpore s obsahom predloženého písomného

uznania a vyhodnotiac výpoveď svedkov (p. D., X.), súd nemal dôvod neuveriť, že žalobca ako fyzická
osoba žalovanému ako fyzickej osobe poskytol peňažné prostriedky, ktoré žalovaný použil na zaplatenie
nájomného.XX. W. názoru súdu v prejednávanej veci nebolo právne významné zisťovanie, na aký účel boli následne
prevzatéfinančnéprostriedkyžalovanýmpoužité,keďdôkazomvýznamnýmpreposúdenieuplatneného
peňažného plnenia bolo samotné písomné uznanie záväzku žalovaného o dlhu, že uznáva svoj záväzok

X.XXX eur, ktorý má voči veriteľovi a záväzok voči veriteľovi ako dlžník sa zaviazal uhradiť v lehote
do XX.X.XXXX. F. bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom
alebo sčasti spočívalo na dlžníkovi. V danom prípade zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu pôžička
tak vlastným menom a priamo dlžníkovi jeho vlastným menom ako fyzickej osobe a nie ako konateľovi
právnickej osobe, ktorý neprejavil vo svojom písomnom uznávacom prejave, že koná za spoločnosť.

B. dospel k záveru, že pokiaľ by každé konanie štatutárneho orgánu zaväzovalo právnickú osobu a
to i v prípade, že štatutárny orgán neprejavil, že koná jej menom, nemohol by štatutárny orgán činiť
vlastnýmmenomžiadneprávneúkony.B.nemalžiadendôvodtvrdeniužalobcuneuveriť,keďževkonaní
preukázal listinou zo dňa XX.X.XXXX ním tvrdené skutočnosti. B. sa javí nelogické, aby pokiaľ žalovaný
svojim menom podpísal dňa XX.XX.XXXX listinu, aby opätovne listinu ako fyzická osoba so zmenou
splatnosti dlhu podpísal opätovne dňa XX.X.XXXX bez toho, aby prejavil, že koná menom spoločnosti

a uviedol tam minimálne túto skutočnosť, že koná ako štatutárny zástupca spoločnosti Z.-H s.r.o.. C.
vyjadrenia žalovaného v priebehu konania boli rozporné, keď najskôr udával, že podpisoval nevyplnenú
listinu, pričom v priebehu výsluchu presne udával jej obsah textu a i napriek tomu, že text na listine nebol
vyjadrený túto podpísal.
XX. M. výpovede svedkov (p. T. M., H. V.), ktorí sa vyjadrovali len ku okolnostiam nájomného vzťahu

medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spol. Z.-H. XX s.r.o. a pre ich príbuzenský vzťah k stranám sporu súd túto
svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej.
W. právne posúdenie veci a zistenie, či počas odovzdávania priestorov žalobca požiadal žalovaného,
aby mu podpísal nevyplnené tlačivo, ktorým mal potvrdiť že uznáva záväzok vzniknutý z prenájmu bolo
vyjadrenie svedka (p. F. W.) bez právneho významu, keďže nebolo tým preukázané, že by žalovaný

nevyplnený text podpísal, keď vyjadrenie svedka bolo v rozpore so samotným vyjadrením žalovaného.
XX. W. svojom rozhodovaní súd vychádzal i z reťazca nepriamych dôkazov (B. správ odoslaných
žalovaným priamo žalobcovi dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX) ) a súdu sa javí nelogické, aby žalovaný
po ukončení jeho funkcie konateľa v spoločnosti oslovil žalobcu o vyrovnanie „dlhu“ a teda v danom
prípade text správ (mal by som aj nejaké peniaze pre M., pošlite mi číslo účtu) možno považovať za

osobný prejav žalovaného v zmysle písomného uznávacieho prejavu zo dňa XX.X.XXXX svoj záväzok
splniť. Z uvedených dôvodov platným titulom uplatneného nároku žalobcom bol právny úkon, na základe
ktorého bolo uznanie záväzku žalovaným vystavené. K. súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaný
žalovanú sumu uhradil, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny X.XXX eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

XX. W. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X Y. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. W. § 3 ods. X N. vlády č. XX/XXXX Zb. (účinnosť od X.X.XXXX), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. D. popri istine požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX eur
odo dňa X.X.XXXX do XX.X.XXXX a zo sumy X.XXX eur odo dňa XX.X.XXXX. U. z omeškania výlučne
súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že
veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas

a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Y. dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá
spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie
veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom
právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. H., kedy má dlžník plniť,
môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom

pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. K. žalovaný nesplnil
svoj záväzok a výzva zo strany žalobcu v konaní preukázaná nebola, vznikol žalobcovi nárok na zákonný
úrok z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu odo dňa doručenia žalobného návrhu. D.
úroková sadzba Z. k XX.X.XXXX, keďže žalobný návrh žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX, bola X,XX% a zvýšená o X percentuálnych bodov predstavuje X,XX %, na ktoré úroky z omeškania súd zaviazal
žalovaného od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh
zamietol.

XX. W. ustanovenia § 255 ods. X E., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
XX. W. ustanovenia § 262 ods. X E., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. W. ustanovenia § X62 ods. 2 E., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
XX. B. napokon rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. X E. o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalobcu vo veci (neúspech v časti o úroky z omeškania bol v nepatrnej výške)
a to podľa ustanovenia § 255 ods. X E. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu trov konania.
XX. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § X62 ods. 2 E.
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.