Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6P/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210591
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617210591.4

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. O., A., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov:
matka - A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. O., A.Č., štátna občianka SR a otec - D. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, A. štátny občan SR o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie čo do úpravy styku maloletého z a s t a v u j e .

II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k.7P/15/2016-21 zo dňa 11.04.2016 v časti určenia
výživného na maloletého Q. tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. výživným
vo výške 150,--Eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom suma 50,--Eur je určená na tvorbu
úspor a ukladá otcovi povinnosť, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého Q., počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.08.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na zverenie maloletého Q. do striedavej

osobnejstarostlivosti.Svojnávrhodôvodniltým,žeOkresnýsúdLučenecrozsudkomč.k.7P/15/2016-21
z 11.04.2016 manželstvo s matkou A. C. rozviedol a maloletého syna Q. zveril do osobnej starostlivosti
matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 350,--Eur mesačne vždy do 15 dňa
toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom z uvedenej sumy bola čiastka
50,--Eur určená na tvorbu úspor. Styk otca s maloletým nebol upravený. Matka ako aj otec sú spôsobilí
maloletého syna vychovávať, pričom otec poukazuje na to, že sa vrátil po úraze v zahraničí, kde

stratil prácu. Na územie Slovenskej republiky sa vrátil natrvalo a má záujem sa podieľať na výchove a
osobnej starostlivosti o maloletého. Ešte pred rozvodom manželstva bol otec v dôsledku úrazu nútený
dňa 01.07.2015 skončiť pracovný pomer v Nórsku, kde titulom podpory v nezamestnanosti až do dňa
31.06.2017 dostával podporu v nezamestnanosti v sume 1.780,--Eur mesačne. Po uplynutí dvojročnej
ochrannej lehoty v Nórsku mu prestali dňa 01.07.2017 vyplácať podporu v nezamestnanosti a preto
od 24.07.2017 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny v A.L., kde zároveň podal žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Podľa vyjadrenia
pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mu však vzhľadom na to, že v Nórsku dostal dávku v
nezamestnanosti celé dva roky, nárok na území Slovenskej republiky nevznikol a vznikol mu len nárok
na dávku v hmotnej núdzi, čo predstavuje sumu okolo 190,--Eur mesačne. Do podania návrhu však otec
je bez tejto dávky. Otec je toho názoru, že na jeho strane došlo bez jeho zavinenia k úplnému zastaveniu
príjmov a teda nie je schopný si plniť výživné v sume 350,--Eur, ktoré mu bolo určené rozsudkom č.k.

7P/15/2016-21 z 11.04.2016 a v tejto súvislosti prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia §
62 ods. 3 Zákona o rodine plnení vyživovacej povinnosti na syna Q. v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Výdavky otca sa od pojednávania
vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp.zn. 7P/15/2016 na území Slovenskej republiky nezmenili
a taktiež je toho názoru, že sa nezmenili príjmy a výdavky ani na strane matky, až na to, že matka

žije v súčasnosti s partnerom, ktorý je zárobkovo činný a istotne na jej výdavky spojené s vedením
domácnosti prispieva aj on. Otec ďalej uvádza, že aj on po rozvode manželstva nadviazal vážnu a
dôvernú známosť s inou ženou a plánuje s ňou spoločný život, naviac v decembri 2017 očakávajú
narodenie spoločného dieťaťa. Na základe uvedeného ako aj na možnosti a schopnosti sa so žalovanou
spolupodieľať na osobnej starostlivosti o syna sa rozhodol podať návrh na zverenie maloletého do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. So synom má nádherný vzťah, je v jeho starostlivosti
(najmä počas letných prázdnin), niekedy aj dlhšie ako jeden týždeň a všetky úlohy spojené s jeho
starostlivosťou zvláda bez akýchkoľvek problémov. Pre maloletého má vytvorené všetky podmienky a
to vrátane samostatnej komfortne vybavenej detskej izby v trojizbovom byte, v ktorom žije po rozvode
manželstva. Syn sa v spoločnosti otca ako aj v spoločnosti jeho priateľky cíti príjemne a slobodne
a otec je presvedčený, že takýmto spôsobom bude dané zadosť aj právo dieťaťa byť vychovávané

oboma rodičmi a tak utužovať vzájomné citové väzby, ale tiež blízke príbuzenské vzťahy. Striedavou
osobnou starostlivosťou sa zachová pozitívny vzťah k obom rodičom a jeho zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého a budú tak naplnené najlepšie záujmy a potreby
maloletého. V prípade, ak by súd žalobcu o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
neakceptoval, navrhuje súdu, aby bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 7P/15/2016-21

z 11.04.2016 v časti týkajúcej sa výživného na maloletého Q. a to tak, že otec bude zaviazaný platiť
výživné vo výške 30% zo sumy životného minima.

2. Dňa 11.09.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uvádza, že od mája 2015 býva s
maloletým v samostatnej domácnosti. Keďže maloletý má od narodenia prirodzený pocit lásky k obom

rodičom, bola matka ochotná zachovať rovnocenný kontakt maloletého s oboma rodičmi. Od doby
návratu otca sa otec stretáva s maloletým pravidelne po vzájomnej dohode každý týždeň a tiež počas
prázdnin rovnakým dielom. Myslí si, že takáto výchova nie je v rozpore so záujmami maloletého a takisto,
že už akýsi model striedavej starostlivosti prebieha aj v súčasnosti. Maloletý sa v spoločnosti oboch
rodičov cíti dobre a slobodne. Avšak nakoľko je narušená komunikácia medzi rodičmi a majú odlišné

názory na výchovu a hodnoty, t.j. výchova žalobcu je skôr benevolentnejšia a založená na materiálnych
hodnotách, maloletý je taktiež citlivý, ťažšie spracuváva emócie, trvá mu kým sa adaptuje na nové
veci. Taktiež má aj ťažkosti s výukou a poruchou reči, pravidelne navštevuje Centrum pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie. Dieťa je zvyknuté na takýto systém fungovania a vyhovuje
mu to. Preto je matka toho názoru, že navrhovaná striedavá starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch

nebude prínosom pre maloletého a nesplnilo by to svoj účel. Maloletý trpí celoročnou alergiou a
pravidelne navštevuje alergologickú ambulanciu a taktiež gastroenterologickú ambulanciu. Matka je
taktiež ochotná akceptovať, že otec nie je schopný plniť si výživné v sume 350,--Eur, ktoré mu určil
súd a preto žiada o úpravu na sumu 150,--Eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na maloletého matka
uvádza, že v súvislosti s maloletým má výdavky na školskú družinu vo výške 20,--Eur, stravu v škole

vo výške 25,--Eur, na záujmový krúžok - basketbal 15,--Eur, výdavky do školy na cestovné 5,--
Eur, školské potreby 5,--Eur, strava mimo školy 100,--Eur, výdavky na oblečenie a obuv 800,--Eur ročne,
drogéria 10,--Eur, lieky na alergiu a podporu imunity 15,--Eur. V súvislosti so zdravotnými problémami
absolvuje maloletý aspoň raz ročne pobyt v Q., kde sú výdavky približne 800,--Eur v doprovode matky.
Taktiež sú výdavky s cestovným na kontrolné vyšetrenia v gastroenterologickej ambulancii v T. T. v

súvislosti s ochorením maloletého ich čaká operácia. Ďalej je tu rodičovský príspevok do triedneho
fondu vo výške 12,--Eur ročne, výlety, akcie, nákup pracovných zošitov v rámci školy približne 150,--
Eur ročne. Čo sa týka výdavkov na domácnosť, tak matka platí nájomné vo výške 151,--Eur, inkaso
vo výške 54,44 Eur, hypotéku na byt vo výške 109,64 Eur, telefón 29,--Eur, cestovné do práce 9,--
Eur, drogéria a hygiena 30,--Eur, strava na mesiac 150,--Eur, výdavky na oblečenie a obuv 500,--Eur

ročne, úrazové poistenie a sporenie pre maloletého 30,--Eur. Ďalšie výdavky spojené s domácnosťou
sú povinné poistenie nehnuteľnosti vo výške 46,64 Eur ročne, daň za byt 16,--Eur ročne, poplatok za
komunálny odpad vo výške 43,80 Eur ročne.

3. Dňa 18.09.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka v ktorom uviedol,

že dňa 12.09.2017 bol vykonaný pohovor s otcom maloletého dieťaťa a dňa 13.09.2017 bolo vykonané
sociálne šetrenie v jeho domácnosti na adrese Q. XX, A.. Takisto dňa 12.09.2017 bol vykonaný pohovor
aj s matkou maloletého a toho istého dňa aj s maloletým Q. bez prítomnosti rodiča. Dňa 14.09.2017
bolo vykonané aj šetrenie v domácnosti matky na adrese S. O., A.. Z prešetrených sociálnych, bytovýcha rodinných pomerov vyplynulo, že dôvodom podaného návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností zo strany otca je skutočnosť, že otec chce viac času tráviť so svojim synom. Otec bol
zamestnaný od roku XXXX do roku XXXX v zahraničí v Nórsku, pričom od skončenia pracovného

pomeru poberal dávku v nezamestnanosti z Nórska, ktorá plne pokrývala jeho finančné zabezpečenie.
Od septembra 2017 pracuje v B. T. ako odbytový referent a jeho príjem sa podstatne znížil. Otec si
plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému a zároveň maloletému kupoval čo potreboval aj nad
rámec určeného výživného. So synom sa stretáva raz do týždňa kedy u neho prespí jednu alebo dve
noci. Cez prázdniny bol so synom častejšie. Otec má so synom vytvorený dobrý citový vzťah, rozumejú

si, preto chce byť s maloletým častejšie. Keď má syna v starostlivosti svoj voľný čas podriadi potrebám
maloletého. Chodieva s ním na výlety odprevádza ho na zápasy basketbalu do Košíc. Otec má pocit, že
maloletý k nemu chodí rád a teší sa na neho. Maloletý sa stretáva aj so širšou rodinou z otcovej strany.
Šetrením bolo zistené, že otec býva v trojizbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Náklady v súvislosti
s bývaním pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 125,--Eur a inkaso vo výške 35,--Eur.

4. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra vo R. F. J. H. A., pričom jej príjem predstavuje cca 600,--
Eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa v sume 23,53 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým a
priateľom W. B., ktorý je zamestnaný taktiež v F.. Obývajú spolu trojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve
matky. V súvislosti s bývaním matka spláca hypotéku za byt a náklady na bývanie pozostávajú z
úhrady nájomného bo výške 151,--Eur a inkasa vo výške 55,--Eur. Matka vidí najväčší problém v

komunikácii s otcom, pričom otec aktívne komunikovať s ňou o potrebách maloletého dieťaťa odmieta.
Sem tam matka počula, ako sa otec syna pýtal na školu, ale priamo s ňou o synových potrebách
nekomunikuje. Maloletý Q. má ťažkosti s výučbou a poruchou reči, preto s ním navštevuje Centrum
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a taktiež je maloletý zaradený do pravidelnej
logopedickej intervencie. Maloletý taktiež trpí celoročnou alergiou a pravidelne navštevuje alergologickú

ambulanciu ako aj gastroenterologickú ambulanciu v T. T.. Matka ďalej uviedla, že k lekárom maloletého
ho sprevádza ona a zároveň dohliada na dodržiavanie nastaveného systému fungovania maloletého
dieťaťa, ktorý má na maloletého pozitívny vplyv na jeho zdravie. Matka ďalej uviedla, že akceptuje
dôvody na zníženie výživného, avšak so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Už dva roky fungujú s
otcom tak, že keď je ona v službe, potom osobnú starostlivosť mu poskytuje otec. Kontakt maloletého

syna s otcom považuje za rovnocenný tak, aby vyhovoval potrebám maloletého Q.. Už počas pobytu
otca v Nórsku matka maloletému Q. nastavila režim a štýl výchovy, ktorý mu vyhovuje.

5. Maloletý Q. navštevuje X. ročník Základnej školy v A.. Maloletý uviedol, že pokiaľ je mama v robote,
tak je u otca. Keď nemá domáce úlohy, väčšinou sa s otcom hrá a má tam aj dostatok kamarátov. Na S.

ešte kamarátov nemá. Keď sa zdržiava u otca, tak chodia na návštevy k otcovej kamarátke, ktorá býva
v dome. S otcovou kamarátkou si rozumie a rozumie si aj s maminým priateľom. Maloletý vo voľnom
čase hráva basketbal na tréningy ho odprevádza ten z rodičov, u ktorého práve je. Oboch rodičov má
veľmi rád, stretáva sa aj so starými rodičmi. Maloletý neuviedol jasnú predstavu v koho starostlivosti by
chcelzostať.Nazákladevykonanéhošetreniatakkolíznyopatrovníkkonštatuje,žeobajarodičiaprejavili

zodpovedný postoj k povinnostiam voči maloletému dieťaťu a obaja rodičia majú vytvorené podmienky
pre starostlivosť o maloletého. Obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú primárny záujem a
ochotu vytvárať maloletému stabilné prostredie pre zabezpečenie jeho riadnej výchovy a starostlivosti a
naplnenie jeho citových a vývinových potrieb. V súčasnosti však zlyhala vzájomná komunikácia medzi
rodičmi a preto zastávajú názor, že striedavá osobná starostlivosť nie je len právo ale aj povinnosť

rodičov. Rodičia, ktorí požadujú o striedavú osobnú starostlivosť si musia uvedomiť fakt, že tento inštitút
nemá slúžiť na to, aby im bola odbúraná vyživovacia povinnosť, ale naopak im pribudnú povinnosti
starostlivosti o dieťa od nákupov, varenia, prania, žehlenia, cez prípravu do školy, záujmových krúžkov,
návštevy lekárov počas obdobia kedy je dieťa v domácnosti toho ktorého rodiča. Takisto si rodičia musia
vymieňať informácie o jeho zdravotnom stave o školských mimoškolských výsledkoch o problémoch s

ním ako aj radostiach a preto je nevyhnutná ich vzájomná komunikácia rodičov.

6. Dňa 18.09.2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom otec vo svojom výsluchu uviedol, že návrh podal
z dôvodu, že chce byť častejšie s maloletým a čas, ktorý s ním trávi považuje za nedostačujúci. S
maloletým je hlavne v čase, keď je matka v práci a to približne raz do týždňa. Čo sa týka výdavkov na

domácnosť, tak platí nájomné vo výške 125,--Eur a inkaso vo výške 35,--Eur. Ďalšie výdavky sú výdavky
na telefón vo výške 30,--Eur a internet vo výške 10,--Eur.7. Matka vo svojom výsluchu uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na dvojtýždňovú striedavú
starostlivosť. Skutočnosť, že otec tvrdí, že má maloletého len raz do týždňa sa nezakladá na pravde. V
poslednom čase sa snaží konať tak, aby v čase, keď má nočnú službu bol maloletý u otca. Niekedy sa

stalo, že bol aj s priateľom, resp. s jej matkou. Maloletý má alergiu, o ktorej otec vie a však aj napriek
tomu, má jeho priateľka v byte psa. Maloletý má alergiu na srsť a preto bolo odporúčané jeho ošetrujúcou
lekárkou, aby sa zdržiaval akéhokoľvek styku so zvieratami. Maloletý navštevuje školu, pričom je ťažká
povaha a je potrebné sa mu venovať. Nakoľko maloletý zároveň navštevuje aj basketbalový krúžok, kde
tréningy sú 4 krát týždenne v čase od 16:30 hod do 18:00 hod, maloletého sa matka snaží brať domov

čím skôr, aby sa pripravil do školy, nakoľko po tréningoch je mrzutý a nechce sa učiť.

8. Otec ďalej uviedol, že má uzatvorenú pracovnú zmluvu do konca decembra na polovičnú skrátenú
dobu, čiže stíha sa s maloletým aj učiť aj chodiť na basketbal.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že základom striedavej starostlivosti je dobrá komunikácia

zo strany oboch rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý si vyžaduje nielen zvýšenú starostlivosť
ale aj pedagogický dohľad je žiaduce, aby si rodičia intenzívne vymieňali informácie o maloletom a
vedeli sa vzájomne dohodnúť. Preto sú toho názoru, aby rodičia podstúpili poradenstvo na poradensko-
psychologickom referáte.

10. Dňa 04.10.2017 sa konalo ďalšie pojednávanie na ktorom otec uviedol, že trvá na podanom návrhu,
pričom ďalej uvádza, že začali sedenie na referáte poradensko-psychologických služieb, kde predniesol
návrh na uzatvorenie dohody matke a momentálne čaká na odpoveď.

11. Matka uviedla na pojednávaní, že absolvovali sedenie na referáte poradensko-psychologických

služieb, kde im bolo vysvetlené, že striedavú starostlivosť už aplikujú dva roky. Psychologička
neodporučila túto situáciu vzhľadom na maloletého meniť, keďže ide o zabehnutý režim.

12. Kolízna opatrovníčka súhlasí s tým, aby prebehlo poradensko-psychologické sedenie a na základe
jeho výsledkov sa ustanoví ďalší postup.

13. Dňa 03.11.2017 bolo tunajšiemu súdu doručená správa z poradensko-psychologického procesu, z
ktorej vyplýva, že bola uzatvorená vzájomná dohoda rodičov na systéme starostlivosti o maloletého tak,
ako to bolo zaužívané v nedávnej minulosti, kedy sa tento model javil byť funkčný. V rámci vzájomnej
dohody sa matka zaviazala, že otcovi dieťaťa včas odovzdá rozpis svojich služieb v zamestnaní, aby

si aj on mohol prispôsobiť svoj pracovný a súkromný čas. Rodičia však nenašli konsenzus vo výške
výživného, táto otázka zostáva naďalej problematická nakoľko otcom navrhovaných 130,--Eur mesačne
s prerozdelením 80,--Eur k rukám matky a 80,--Eur vo forme sporenia je pre matku neprijateľné. Výšku
navrhovanej sumy otec garantuje do decembra 2017. Zastávajú názor, že za daných okolností, keď
komunikáciarodičovajpodľasprávypsychológaniejenapožadovanejúrovni,niejezvereniemaloletého

Q.dostriedavejstarostlivostiobochrodičovvjehonajlepšomzáujme.Zastávajúďalejnázor,žerozšírený
styk maloletého s druhým rodičom môže zlepšiť rodičovskú komunikáciu, pretože obaja rodičia sú
ochotní venovať maximálne úsilie v starostlivosti o maloletého.

14. Dňa 27.11.2017 sa konalo v poradí tretie pojednávanie, na ktorom otec uviedol, že netrvá na návrhu

v časti určenia striedavej starostlivosti a návrh v tejto časti berie späť. Otec ďalej uvádza, že stále pracuje
u zamestnávateľa T. R. stále s rovnakým príjmom vo výške hrubej mzdy 280,--Eur na čiastočný skrátený
úväzok.Tútozmluvumápodpísanúdokoncaroka,pričomvsúčasnostisinehľadázamestnanie,nakoľko
v prípade ak by firma fungovala naďalej, tak má sľúbené, že spoločnosť s ním uzatvorí novú zmluvu na
plný úväzok. Ďalej otec uviedol, že jeho partnerka by mala porodiť 04. januára budúceho roka.

15. Matka na pojednávaní uviedla, že ak bude mať vypracovaný plán tak ho poskytne otcovi, aby sa s
ním mohla rovnocenne dohodnúť na styku s maloletým. Čo sa týka výživného netrvá na tom, aby bola
výška stanovená na 150,--Eur, avšak požaduje aspoň 100,--Eur mesačne.

16. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že trvajú na písomných vyjadreniach, pričom súhlasia
s terajším rozšíreným stykom ako je vykonávaný. Čo sa týka výživného, tak výšku nechávajú na zvážení
súdu, pričom sú toho názoru, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého, avšak zmenili sa
pomery na strane otca a teda je potrebné výživné upraviť.17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k.7P/15/2016-21 zo dňa 11.04.2016 a zistil nasledovný

skutkový stav veci:

18. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/15/2016-21 zo dňa 11.04.2016 sa manželstvo
navrhovateľky A. C. a odporcu D. C. rozviedlo. Zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe
ktorej bol maloletým Q. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom súd otca zaviazal platiť výživné

na maloletého vo výške 350,--Eur mesačne, pričom suma 50,--Eur mesačne bola určená
na tvorbu úspor. Styk otca s maloletým upravený nebol. Otec v čase rozhodnutia súdu pracoval v
Nórsku ako A., pričom zarábal 3000,--Eur mesačne v čistom a mával ešte diéty na stravu, keď pracoval
dlhšie vo výške 150,--Eur. V dôsledku úrazu bol otec nútený dňa 01.07.2015 skončiť pracovný pomer v
Nórsku a do 31.06.2017 dostával podporu v nezamestnanosti. Otec predložil dôkaz, na základe ktorého
Nórska správa sociálneho zabezpečenia schválila žiadosť o podporu v nezamestnanosti v trvaní od 01.

septembra 2016 po dobu 47 týždňov a 2 dní. Denná sadzba bez príplatku na deti predstavovala sumu
1.185,--NOK, príplatok na dieťa 17,--NOK a teda denná sadzba celkom bola vo výške 1.202,--NOK
čo odpovedá týždennej sadzbe vo výške 6.010,--NOK. Nakoľko u otca došlo preukázateľne k zníženiu
príjmu, otec požaduje, aby mu bolo zároveň znížené výživné. Dňa 24.07.2017 bol otec zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 06.09.2017 otec

podpísal pracovnú zmluvu u zamestnávateľa T. R. B.-T. na druh práce kovoobrábač a odbytový referent
s dňom nástupu XX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2017 so
skúšobnou dobou 3 mesiace. Mesačná hrubá mzda bola stanovená vo výške 280,--Eur a pracovný čas
20 hodín týždenne s rozvrhom práce pondelok až piatok 5 hodín.

19. Matka pracuje ako zdravotná sestra vo R. F. J. H. A., pričom jej priemerný plat je vo výške 601,98
Eur. Čo sa týka výdavkov na domácnosť platí nájomné vo výške 151,--Eur, inkaso 54,44 Eur, hypotéku
109,64 Eur, telefón 29,--Eur, cestovné do práce 10,--Eur, drogéria a hygiena 30,--Eur, strava na mesiac
150,--Eur, výdavky na oblečenie a obuv 500,--Eur ročne, úrazové poistenie a šporenie pre Q. 30,-Eur,
ďalej poistenie nehnuteľnosti 46,64 Eur ročne, daň za byt 16,--Eur ročne a poplatok za komunálny odpad

vo výške 43,80 Eur. V súvislosti s výdavkami na maloletého matka platí školskú družinu vo výške 20,--
Eur, stravu v škole 25,--Eur, záujmový krúžok basketbal 15,--Eur, výdavky na cestovné 5,--Eur, školské
potreby 5,--Eur, strava mimo školy 100,--Eur, výdavky na oblečenie a obuv 800,--Eur ročne, drogéria
10,--Eur, lieky na alergiu a podpora imunity 15,--Eur. V súvislosti so zdravotnými problémami maloletý
absolvuje raz ročne pobyt v Q., kde sú výdavky približne 800,--Eur v doprovode matky. Taktiež je

to cestovné na vyšetrenie do Banskej Bystrice, poplatky do triedneho fondu 12,--Eur ročne, výlety, akcie
a nákup pracovných zošitov v rámci školy približne 150,--Eur ročne.

20. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 otec zobral návrh v časti zverenia do striedavej
starostlivosti späť.

21. Podľa ustanovenia § 29 ods.1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie
konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

22. Podľa ustanovenia § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je
potrebné v konaní pokračovať.

23. Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je
potrebné v konaní pokračovať.

24. Keďže otec zobral návrh v späť v časti striedavej starostlivosti maloletého a zároveň s týmto návrhom
súhlasili aj ostatní účastníci konania súd v súlade s § 29 CMP konanie v tejto časti zastavil.

25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

27. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. 13)

28. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

32. Podľa ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre
maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

33. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

34. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou
starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie

vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je
platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o
maloletého stará a poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť
o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného
plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča,

pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia
vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd robí ku dňu
vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.

36. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery

z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu
oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v dobe skoršieho ako
aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní
o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé
predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov
je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, čis nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej
domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletých detí, ktoré ešte nie
sú schopné samé sa živiť a sú odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 ZR

je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre
určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba
začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre
posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver,
že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného

je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho
všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po
dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

37. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného
v roku 2016 došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca, ktorý prestal pracovať, resp. poberať

dávku v nezamestnanosti v Nórsku a vrátil sa na územie Slovenskej republiky, pričom od 24.07.2017
bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
A.. Následne sa dňa XX.XX.XXXX zamestnal u zamestnávateľa T. R. na čiastočný skrátený úväzok,
pričom výška hrubej mzdy prestavuje sumu 280,--Eur. V prípade matky nedošlo k zmene pomerov. Z
vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec poberal dávky v nezamestnanosti v Nórsku a to mesačne

vo výške 24.040,--NOK. K tejto sume súd dospel z rozhodnutia Nórskej správy sociálneho zabezpečenia
v rámci ktorej je zrejmé, že týždenná sadzba je vo výške 6.010,--NOK pričom jeden mesiac má približne
4týždne(4x6.010,--NOK=24.040,--NOK).Súdnazákladekonverznéhokurzuplatnéhovždykzačiatku
mesiaca prepočítal, že v auguste roku 2016 otcovi bolo vyplatených 2.545,13 Eur, v septembri 2016
suma 2.583,56 Eur, v októbri 2016 suma 2.675,12 Eur, v novembri 2016 suma 2.664,80 Eur, v decembri

2016 suma 2.682,20 Eur, v januári 2017 suma 2.655,09 Eur, vo februári 2017 suma 2.706,29
Eur, v marci 2017 suma 2.712,77 Eur, v apríli 2017 suma 2.628,24 Eur, v máji 2017 suma 2.578,21 Eur
a v júni 2017 suma 2.532,71 Eur, teda priemerná suma zárobku za mesiace august 2016 až jún 2017
bola vo výške 2.633,10 Eur. Následne bol otec od 24.07.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, kde mu však nebola priznaná žiadna dávka, nakoľko dávku v nezamestnanosti už poberal

v Nórsku. Otec sa zamestnal od septembra 2017, kde mzda v hrubom predstavovala sumu 280,--Eur
mesačne. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, priemerný mesačný príjem otca od augusta
2016 až do dňa pojednávania je vo výške 1 862,75 Eur, pričom súd z uvedenej sumy pri rozhodovaní o
výške výživného vychádzal. Súd prihliadal na skutočnosť, že otec stratil zárobok a v súčasnosti zarába
už iba sumu 280,--Eur mesačne, taktiež prihliadol aj na to, že sa podieľa na osobnej starostlivosti o

maloletého v čase keď je maloletý u neho, ako aj to, že zabezpečuje základné potreby pre maloletého a
to formou bývania ako aj stravovania, v čase keď je maloletý v jeho starostlivosti. Zároveň súd prihliadol
ajnaskutočnosť,žematkanetrvalanavýškevýživnéhovovýške350,--Eurasúhlasilaajsosumou150,--
Eur mesačne, resp. nižšou rovnako ako aj kolízny opatrovník. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti
súd uzavrel, že je daný dôvod na zníženie výživného otcovi a teda súd vzhľadom na odôvodnené pomery

na strane otca znížil výživné na sumu 150,--Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.