Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236073
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114236073.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSZA:2017:5114236073.12

17C/118/2015-163

Okresný súd Žilina v konaní sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: J.. Q. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, D., právne zastúpený JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom M. Rázusa
14, Žilina, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. k vodojemu XXX/XX, D. - A., o zaplatenie

istiny 1.090 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.090 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.090 eur od 26.3.2015 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
X.XXX eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca mal z titulu pôžičky voči žalovanému

finančnú pohľadávku vo výške X.XXX eur a žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznal v plnom
rozsahu a zaviazal sa pohľadávku žalobcu zaplatiť v termíne do XX.X.XXXX. D. po písomnom uznaní
záväzku XX.X.XXXX uhradil veriteľovi jednu splátku vo výške XXX eur a ku dňu podania žaloby dlhuje
sumu X.XXX eur.
2. D. žiadal návrh zamietnuť. L., že nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu ako fyzická osoba a nemôže
byť zaviazaný z titulu pôžičky. L. záväzku zo dňa XX.X.XXXX podpisoval za prítomnosti svedkov a
dôvodom uznania však nebol jeho osobný záväzok voči žalobcovi, uznanie dlhu vykonal z pozície

konateľa spoločnosti Z.-H spol. s r.o., kde pôsobil vo funkcii konateľa v období od XX.X.XXXX do
X.XX.XXXX.

3. B. rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
X.XXX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo
zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. K. súd ako súd odvolací uznesením č.k. XXCo XX/

XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že prvoinštančný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil. B. prvej
inštancie totiž za základ pre svoje rozhodnutie vzal uznanie záväzku uzatvorené medzi žalobcom akoveriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX, ktorý ako právny
dôvod vzniku záväzku bola uvedená pôžička. Ak potom z uznaní záväzkov podpísaných stranami sporu
XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX vyplýva, že uznávaným záväzkom bol záväzok z pôžičky bez toho, aby bolo

bližšie uvedené, o akú pôžičku ide, kedy bola fakticky poskytnutá, v akej výške, akým spôsobom, najmä,
ako bola dojednaná jej splatnosť podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o náležité určenie uznávaného
záväzku.

4. V zmysle intencií odvolacieho súdu v ďalšom konaní súd vec opätovne prejednal a rozhodol v

neprítomnosti žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy a dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam.

5. D. zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. L., že dňa XX.XX.XXXX poskytol
žalovanému pôžičku, aby splatil dlh za spoločnosť Z.-H spol. s r.o., keďže táto bola v útlme a túto sumu
X.XXXeurosobneodovzdalžalovanémuvčase,kedyostatnínájomcoviaplatiliprenájomzapriestory.D.

mu podpísal uznanie dlhu dňa XX.XX.XXXX, ktorým ako dlžník uznal záväzok, ktorý mal voči žalobcovi
a zaviazal sa dlh uhradiť v splátkach.

6. D. popieral, že by došlo k pôžičke, malo ísť o nájom spoločnosti Z.-H., ktorá neuhradila splatné
nájomné a ide teda o záväzok z nájomného vzťahu medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spol. Z.-H D. uznával

v pozícii konateľa spoločnosti dňa XX.X.XXXX a boli dohodnutí na tom, že to bude pohľadávka firmy L.
voči spol. Z.-H W. dlh ako konateľ spoločnosti ako dlžnú sumu za nebytové priestory spol. Z.-H a mali
dohodu s p. T. začiatkom decembra XXXX, že do dvoch mesiacov to vyplatia na dve časti a záväzok sa
mal zaplatiť do marca. K listine zo dňa XX.X.XXXX udával, že sa stretli potom ešte druhýkrát, pretože
nenaplnil sa ten skutok na tie dva mesiace, tak sa potom ešte raz stretli spolu v aute a tam sa dohodli, že

to bude splácať. W. na listine je jeho podpis a ako boli skôr dohodnutí ústne, pokračovali v tom, čo bolo
napísané na tej prvej listine, že je to za firmu. Na listine to síce uvedené nie je, ale vystupuje ako konateľ
spoločnosti, pretože ten dlh bol za firmu nájom spoločnosti. V. udával, že konkrétne bolo napísané na
listine, že do konca r. XXXX XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur, toto uznanie záväzku v decembri XXXX
vypisoval p. T.. P. to vypísal on to podpísal ako konateľ spoločnosti Z.-H a keďže nemal všetky údaje

o ich firme, J., F. ani razítko túto listinu vlastnoručne podpísal. F. prečo podpísal dve uznania uviedol,
že pretože prvé nebolo splnené do toho decembra a januára XXXX, potom sa stretol s p. T. s tým, že
sa vlastne podpísalo druhé. Je si vedomý dlhu ale ako konateľ spoločnosti, preto bol podpísaný aj ten
druhý doklad.

7. B. D. T. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že pri platbe nájomného na vrátnici areálu bol
prítomný, kedy p. T. podával peniaze osobe, ktorá s nim uhrádzala nájomné a vie, že si podpísali medzi
sebou nejaké tlačivá a táto osoba tie peniaze dala do ruky vlastníkovi toho areálu. O akú hotovosť malo
ísť, označiť nevedel.

8. B. X. W. uvádzal, že bol prítomný v decembri v areáli priestorov a bol tam p. T. na vrátnici objektu v
W. stavebnom družstve a tomuto mužovi (označil žalovaného) dával peniaze a ten ich peniaze zobral
a potom ich vrátil naspäť p. T.. W. sumu uviesť nevedel, boli to nejaké dve päťstovky a ešte niečo. M.
nejaký príjmový doklad a navzájom si papiere vymieňali.

9. B. T. M. udával, že niekedy v decembri pred M. r. XXXX bol prítomný p. V. a podpísal uznanie záväzku,
kde boli vypísané jeho osobné údaje mená, adresa, dátum narodenia a suma peňazí, ktorú si požičal
na vrátnici. Q. otec mu vydal do ruky peniaze, boli to päťstoeurovky a nejaké stovky a následne p. V.
mu ich vrátil a takto to fyzicky prebehlo.

XX. B. H. V. uviedol, že dlh mala spol. Z.-H. voči p. T. a jeho spoločnosti, kedy mali prenájom skladových
priestorov a následne v r. XXXX ich vypovedali. W. vysporiadaní pohľadávky sa rozprával s p. T., že
keď sa podarí vydobyť nejaké pohľadávky tak mu to zaplatí spoločnosť. O skutočnosti, žeby žalovaný
podpísal nejaké uznanie záväzku, k tomu sa bližšie nevedel vyjadriť. On nikdy nevidel, že by p. T. dával

nejaké peniaze žalovanému.

XX. B. F. W. uviedol, že bol prítomný pri podpisovaní listiny, bol tam dlh na nájomné priestory, len videl,
keď p. T. dával papier p. V., ktorý nebol vypísaný, bolo tam dohodnuté, že je to dlh voči spoločnosti a p.V. podpísal listinu, ale tá nebola vyplnená. A. len ústna dohoda, že je tam dlh medzi spoločnosťou a p.
T. za nájomné s tým, že na listine vyhotovenej na počítači bola vypísaná nejaká hlavička, bolo tam len
uvedené dlžné, presne uviesť nevie, ale ani vypísané mená, nič tam nebolo. P. V. to podpísal, bola tam

dohoda medzi nimi, že to potom p. T. vypíše a čo tam vypísal, to nevie.

XX. Z obsahu uznania záväzku zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že ako zmluvné strany sú
označené veriteľ - žalobca (fyzická osoba) a dlžník - žalovaný (fyzická osoba), dlžná suma X.XXX eur a
podpísaný dlžník týmto uznáva svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má vo voči vyššie uvedenému veriteľovi a

dlžník uznáva svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. D. dlžníka voči veriteľovi vznikol z dôvodu pôžičky. F.
sa zaväzuje svoj záväzok uhradiť veriteľovi osobne na dve časti, do konca r. U.X XXX eur, do XX.X.XXXX
XXX eur, v D. dňa XX.XX.XXXX. L. je podpísané oboma zmluvnými stranami.

XX. Z obsahu uznania záväzku zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX) vyplýva, že tie isté zmluvné strany ako pri
predchádzajúcom úkone opätovne potvrdili, že predmetom je dlžná suma X.XXX eur, podpísaný dlžník

uznáva čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok X.XXX eur, ktorý má voči uvedenému veriteľov, dlh vznikol
z dôvodu pôžičky a dlžník sa zaväzuje svoj záväzok uhradiť veriteľovi nasledovne na dve časti až štyri
časti do XX.X.XXXX. L. je podpísané oboma zmluvnými stranami.

XX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX vystaveným spol. L. s.r.o. súd zistil,

že bolo prijaté od žalovaného za Z.-H spol. s r.o. suma X.XXX eur a účelom bolo nájomné v období
september XXXX do XX.XX.XXXX, úhrada faktúry XXXXX/XXX.

XX. Z výpisu e-mailových správ odoslaných žalovaným žalobcovi X.XX.XXXX, kedy žalovaný uvádzal,
že „V piatok sa môže stretnúť, mal by som aj nejaké peniaze pre vás, v piatok si zavoláme a dohodneme

sa, s pozdravom, V..“ F. XX.X.XXXX: „D. p. Radena, svokor mi hovoril, že ste ma zháňali, ja som bol
na otočku na SK z N. a akurát sa vraciam do M., zajtra sa bude možné spojiť aj telefonicky, pošlite mi
číslo účtu a B., s pozdravom V..“

XX. W. § 657 Y. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,

najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

XX. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy X.XXX eur, a to na tom skutkovom základe, že túto sumu poskytol žalovanému
dňa XX.XX.XXXX v hotovosti, a to na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. W. ide o právnu

kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy X.XXX eur, je možné uzavrieť, že žalobca
si ako veriteľ uplatňoval voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na vrátenie peňažnej sumy X.XXX eur
poskytnutej žalovanému titulom medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o pôžičke.

XX. W. zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené

k voľnému nakladaniu, prípadne spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej doby veci
rovnakého druhu. W. tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie veci, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej
pôžičke určitá peňažná suma), teda neindividuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto
zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia. B.
pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na

požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 Y. zákonníka. W. zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt, z čoho
vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné nielen
ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi
(pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka).

XX. V súdnom konaní o vrátení pôžičky tak žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno nielen o tom, že plnenie
(v prejednávanom prípade peňažnej sumy X.XXX eur) žalovanému poskytol, ale aj o tom, že toto plnenie
bolo žalovanému poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným uzavretej.

XX. Z. predmetnej pôžičky ako aj čas (dobu) vrátenia pôžičky medzi zmluvnými stranami žalobca

preukazoval okrem iných dôkazov (svedok) i uznaním záväzku, ktorý podpísal žalovaný ako dlžník a
dlžník sa zaviazal dňa XX.XX.XXXX svoj záväzok uhradiť veriteľovi na dve časti, do konca r. XXXX
XXX eur, do XX.X.XXXX XXX eur a následne dňa XX.X.XXXX sa dlžník zaviazal svoj záväzok uhradiť
veriteľovi do XX.X.XXXX.XX. B. po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a preukázal
ním tvrdené uzavretie zmluvy o pôžičke. V. totiž konštatovať, že žalobca v konaní produkoval dôkaz,

ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke
medzi stranami sporu keď z vyjadrení svedkov (D. T., X. W.) bolo preukázané, že žalobca odovzdal
finančnú hotovosť žalovanému a túto hotovosť žalovaný prevzal za účelom zaplatenia nájmu. Y. peňazí
žalovanému vznikol právny vzťah z pôžičky, ktorú skutočnosť, že žalovaný si od žalobcu požičal dňa
XX. XX.XXXX celkom sumu X.XXX eur sám žalovaný potvrdil, keď v ten istý deň podpísal listinu tzv.

dlžobný úpis označenú ako „uznanie dlhu“.

XX. B. mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá však nebola písomné, pričom peňažné prostriedky boli žalovanému
žalobcom odovzdané v hotovosti. W. žalovaný tvrdil, že na tomto stretnutí dňa XX.XX.XXXX neprevzal
žiadnu hotovosť, je jeho tvrdenie v rozpore s obsahom predloženej listiny, ktorú podpísal vo svojom

mene ako dlžník a ktorou potvrdil svoj záväzok vrátiť dlžnú sumu X.XXX eur do XX.X.XXXX. R.
zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX) súd posúdil (podľa jej obsahu) a dospel k záveru, že v danom prípade
ide o tzv. dlžobný úpis, ktorý má účinky uznania dlhu, a teda v právnom zmysle ide o uznanie dlhu
podľa § 558 Y. zákonníka. B. sa javí nelogické, aby pokiaľ žalovaný svojím menom ako fyzická osoba
podpísal dňa XX.XX.XXXX listinu, aby opätovne listinu ako fyzická osoba so zmenou splatnosti dlhu

podpísal opätovne dňa XX.X.XXXX bez toho, aby prejavil, že koná menom spoločnosti a uviedol tam
minimálne túto skutočnosť, že koná ako štatutárny zástupca spol. Z.-H. XX s.r.o. W. svojom rozhodovaní
súd vychádzal i z reťazca nepriamych dôkazov (B. správ odoslaných žalovaným priamo žalobcovi dňa
X.XX.XXXX, XX.X.XXXX) ) a súdu sa javí nelogické, aby žalovaný po ukončení jeho funkcie konateľa
v spoločnosti oslovil žalobcu o vyrovnanie „dlhu“ a teda v danom prípade text správ (mal by som aj

nejaké peniaze pre M., pošlite mi číslo účtu) možno považovať za osobný prejav žalovaného v zmysle
písomného prejavu zo dňa XX.X.XXXX svoj záväzok splniť.

XX. D. nesplnil svoj záväzok vrátiť celú pôžičku do dohodnutej doby a zaplatil len časť a to XXX eur
a zostávajúca časť dlhu doposiaľ predstavuje sumu X.XXX eur ako neuhradený zostatok pôžičky. C.

zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) C.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
právne dôsledky. D. v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený
nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu,
bolo na žalovanom ako dlžníkovi. F. o opaku (neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych

ustanovení (§ 559-587 Y. zákonníka) zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu
nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad tento zákonný rámec. N. procesné dôsledky, neúspech
v spore stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

XX. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal ním tvrdený právny dôvod, titul plnenia, ktorého sa od žalovaného podanou žalobou domáha
a nemal v konaní preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu uhradil, preto súd žalobe v celom rozsahu
o zaplatenie sumy X.XXX eur vyhovel.

XX. W. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X Y. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. W. § 3 ods. X N. vlády č. XX/XXXX Zb. (účinnosť od X.X.XXXX), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. D. popri istine pôvodne požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy
X.XXX eur odo dňa X.X.XXXX do XX.X.XXXX a zo sumy X.XXX eur odo dňa XX.X.XXXX. K. súd D. ako
súd odvolací uznesením č.k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok prvoinštančného súdu
vo výroku, ktorým vo zvyšku (uplatneného úroku z omeškania) žalobu zamietol, ako odvolaním stranamisporu nenapadnutom, nedotknutý a predmetom prejednávanej veci v ďalšom konaní bol popri istine i
úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX eur od XX.X.XXXX až do zaplatenia.

XX. K. žalovaný nesplnil svoj záväzok a písomná výzva zo strany žalobcu v konaní preukázaná nebola,
vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu odo
dňa doručenia žalobného návrhu. D. úroková sadzba Z. k XX.X.XXXX, keďže žalobný návrh žalovaný
prevzal dňa XX.X.XXXX, bola X,XX % a zvýšená o X percentuálnych bodov predstavuje X,XX %, na
ktoré úroky z omeškania súd zaviazal žalovaného od XX.X.XXXX do zaplatenia.

XX. W. ustanovenia § 255 ods. X E., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
XX. W. ustanovenia § 262 ods. X E., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. W. ustanovenia § X62 ods. 2 E., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
XX. B. napokon rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. X E. o nároku na náhradu trov konania, a to
s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci a to podľa ustanovenia § 255 ods. X E. tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

XX. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § X62 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).