Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/225/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204760
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116204760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanej: D. R., nar. X.X.XXXX,
bytom P. A. XXX/XB, M., o zaplatenie 1.946,75 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/44/2016-53 zo dňa 6.3.2017 takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 1.877,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.877,68 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

III. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.877,68 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.877,68 eur od 30.10.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že uzavretím zmluvy dňa 2.3.2015
došlo medzi žalobcom a žalovanou k vzniku právneho vzťahu v zmysle zákona č. 121/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorého žalobca
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur, pričom žalovaná (následne) porušila svoju
povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom.
2.Súčasne však podľa súdu prvej inštancie predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z (citované v napadnutom rozsudku). Hoci je
totiž v zmluve špecifikovaná celková výška mesačnej splátky, nikde nie je uvedená výška splátok istiny
a úroku, t.j. aká časť každej mesačnej splátky má zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a

na splatenie úroku. Uvedené nedostatky aplikovaný zákon sankcionuje (§ 11 ods. 1 písm. b/) tým, že
takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho okresný súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom 2.000 eur a žalovanou zaplatenou
sumou 122,32 eur, t.j. sumu 1.877,68 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

3.Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tým, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi
zosplatnený úver v lehote stanovenej vo výzve na predčasné splatenie úveru, t.j. do 29.10.2015, dostala

sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania okresný súd určil v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a vo zvyšku žalobu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.4.Napokon o náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods.
2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 92 % a to na základe rozsahu ním
dosiahnutého čistého úspechu.

5.Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o čiastočnom zamietnutí a o trovách konania, podal odvolanie
žalobca. Domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu a priznania náhrady trov
konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti v podobe stanovenia termínu
konečnej splatnosti úveru. Zmluva totiž v bode 1.2 jednoznačne stanovuje tento okamih dňom 15.2.2024

a tiež obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy - do dňa konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere.
Nakoľko je teda v zmluve uvedený konečný termín splatnosti, t.j. 15.2.2024, ide o zmluvu uzavretú na
dobu určitú.
6.Pokiaľ ide o vytýkanú absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 120/2010 Z.z. a to
výšky, počtu a termínov splátok istiny a úrokov, tie sú v samotnom texte zmluvy uvedené nasledovne:
výška anuitnej splátky 29,85 eur, počet anuitných splátok 108. Zároveň je v bode 2.5.3 Obchodných

podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, popísané anuitné splácanie tak, že pomer
výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení, pričom výška splátky úveru je
rovnaká, s výnimkou poslednej splátky ktorou sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom.
Inými slovami, na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak
na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Banka bezplatne a kedykoľvek počas doby

trvaniezmluvyposkytnespotrebiteľovivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,vrátanerozpisukaždej
splátky. Prípadný podrobný rozpis splátok istiny a úrokov na celé obdobie splatnosti úveru by znamenal
neúmerné rozšírenie obsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti
zmluvnejdokumentácie.VtejtospojitostiodvolateľpoukázalnazáveryobsiahnutévrozhodnutíSúdneho
dvora EÚ (ako i uznesenia Krajského súdu Prešov, resp. Trenčín) vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,

a.s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorých (výkladom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23.4.2008) zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu
a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky.

7.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danomvustanovení§379CSP(ztohtotitulunedotknutýmponechalodvolanímnenapadnutýanezávislý
výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 1.877,68 eur spolu s príslušenstvom) a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP

9.Pokiaľ ide o okresným súdom (bez bližšieho odôvodnenia) vytýkanú absenciu zákonnej náležitosti
v podobe uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), je odvolacia argumentácia
opodstatnená. Predmetné údaje (108 splátok splatných od 16.3.2015 do 15.2.2024) sú totiž obsiahnuté
(č.l. 3 spisu) v bode 1.2 (Základné podmienky) posudzovanej zmluvy o úvere. Opísaný záver okresného

súdu teda neobstojí.

10.Následnesavšakodvolacísúdstotožnilsdruhým/samostatnýmdôvodom,ktorýokresnýsúd(taktiež)
viedol ku konštatovaniu zákonného následku v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Pokiaľ totiž súd
prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s explicitným znením zákona (t.j.

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorým je (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri svojej
rozhodovacej činnosti viazaný, ide o postup náležitý a jeho argumentácia z hľadiska výslovného znenia/
textu zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva požiadavka na vyjadrenie ako splátok istiny, tak splátok
úrokov a poplatkov, je správna, zatiaľ čo odvolateľom formulovaný výklad dotknutého ustanovenia je
vzhľadom na konštatovanú jednoznačnosť (textu) označeného zákonného ustanovenia výkladom contra

legem. Žiada sa dodať, že prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ (vrátane rozhodnutia vo veci
C-42/15) sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v ňom nachádza, záväzné pre vnútroštátny súd,
ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré budú v tej istej veci rozhodovať o opravných
prostriedkoch. Právnou charakteristikou smernice je jej záväznosť len pre štát, zatiaľ čo jej priamyúčinokmedzijednotlivcamijevzásadevylúčený.Prípadnénárokysúvisiaceseventuálnourozpornosťou
predmetného ustanovenia zákona s označenou smernicou si žalobca môže uplatniť v inom konaní.

11.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd, súc
viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní
vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
12.Odvolateľ - žalobca síce výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách

prvoinštančného konania, avšak výlučne v súvislosti s odvolaním namietanou správnosťou rozhodnutia
vo veci samej. Krajský súd preto nadväzne ako vecne správny, potvrdil aj od meritórneho rozhodnutia
závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, v rámci ktorého okresný súd náležite aplikoval zásadu
miery úspechu v spore.

13. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanej však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.