Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/19/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410209044
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:6410209044.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore navrhovateľky L.. G. B., F.. B., D..

XX.XX.XXXX, N. X. X, XXX XX N. Š.,. zastúpenej F. B., D.. XX.X.XXXX, N. X. X, XXX XX N. Š.H. proti
otcovi navrhovateľky O. U., D.. XX.X.XXXX, N. P.Á. XX, XXX XX C., zastúpenému JUDr. Ing. Renátou
Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné o návrhu na zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Ž. D. C. sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v
časti, v ktorej súd určil výšku výživného pre navrhovateľku vo výške 99,58 eur (3000,-Sk) tak, že otec
navrhovateľky je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,-eur mesačne za

obdobie od 20.9.2010 do 28.5.2015.

Zročné výživné za čas od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 8472,62 eur je otec navrhovateľky p o
v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa XX.X.XXXX na súde návrh, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej otca
prispievať na jej výživu počnúc dňom 20.9.2010 sumou 500,-eur mesačne. V návrhu uviedla, že od
júna 2010 je absolventkou P. V.O. D. H. X. XX v N. N. a od septembra 2010 je študentkou Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave, Ústav manažmentu na trojročnom bakalárskom odbore Priestorové
plánovanie. Žije u svojej matky, ktorá sa o ňu stará, živí ju a poskytuje jej finančné prostriedky. Otec jej
prispieva na výživu sumou 100,-eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že jej životné náklady sa zvýšili žiada
o zvýšenie výživného a to od 20.9.2010 vždy do 10. dňa v mesiaci.

2.Navýzvusúdunavrhovateľkadoplnilasvojnávrhnazvýšenievýživného,oznámilasúdu,ženaposledy
bolo výživné zo strany jej otca voči nej upravené rozsudkom Okresného súdu Ž. D. C. sp. zn. XXP/XXX/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol otec navrhovateľky zaviazaný prispievať na je výživu sumou
3000,-Sk (99,58 eur) mesačne počnúc dňom 01.6.2006. Ďalej uviedla, že jej matka je vydatá, toho času
nezamestnaná a otec O. U. je ženatý. Iné informácie poskytnúť nevedela.

3. Na opätovnú výzvu súdu navrhovateľka doplnila svoj návrh o informácie týkajúce sa jej životných
nákladov, v ktorých ich špecifikovala nasledovne: ISIC karta 20,-eur, výkaz o štúdiu - index 4,-eurá,
potvrdenia 2,-eurá, cestovné (vlak, autobus, električenka, 90 dní) 4,84 eur, 5,60 eur, 26,22 eur, internát
124,60 eur, internet (registrácia, mesačný poplatok) 10,-eur, 6,70 eur, strava 10,-eur, kozmetika 35,96eur, škola (kopírovanie, papiernictvo/náklady za týždeň) 5,-eur, registrácia v knižnicu, 1,64 eur, lekár
(1.operácia, 2.operácia, röntgen, gynekológia) 30,-eur, 30,-eur 20,-eur, 26,11 eur.

4. Otec navrhovateľky považoval návrh navrhovateľky na zvýšenie mesačného výživného na sumu
500,-eur za neadekvátny. Jeho mesačný príjem (k 21.3.2011, pozn. súdu) pozostával z výsluhového
dôchodku vo výške 449,75 eur, z nájomného od S. N. vo výške 1095,-eur, z nájomného od A.. S.
vo výške 500,-eur mesačne. Spolu bol v tom čase jeho mesačný príjem 2044,75 eur. Výdavky vyčíslil
nasledovne: výživné G. B. 100,-eur, výživné O. U. XXX,-eur, záloha na platbu el. energie 100,-eur,

splátky úverov spolu 1623,65 eur, náklady na lieky 70,-eur, náklady na telefón 60,-eur. Celkový jeho
mesačný príjem bol teda 2053,65 eur a výdavky 2044,75 eur. Uviedol, že v súčasnej dobe výška jeho
aktívnych mesačných disponibilných prostriedkov nedosahuje výšku životného minima, t.j. 185,38 eur
a jeho celkové čisté mesačné príjmy po odrátaní výdavkov nestačia ani na pokrytie jeho základných
životných potrieb. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je schopný platiť v súčasnej dobe pre
navrhovateľku vyššie výživné ako 100,-eur. Uviedol, že z týchto dôvodov nevlastní ani motorové vozidlo

pretože by nemal prostriedky na jeho prevádzku. Všetky príjmy z prenájmu nehnuteľností splácajú úvery,
ktoré mu boli poskytnuté za účelom ich výstavby a sprevádzkovania a obe nehnuteľnosti sú zaťažené
záložným právom v prospech bánk.

5. Matka navrhovateľky ako je zástupkyňa v konaní v písomnom vyjadrení zo dňa 01.4.2011 uviedla,

že otcom navrhovateľky priznané majetkové pomery nie sú pravdivé. Opomenul uviesť príjmy z
prenajímania ďalších nehnuteľností (O., N. Š., byt, N. Š.) ako aj výšku výživného pre maloletú O.. U. a
nedoložil ani výpis z katastra a majetkové a daňové priznanie. Matka navrhovateľky k svojim pomerom
uviedla, že je vydatá, z manželstva (okrem navrhovateľky) pochádzajú dve maloleté deti. Momentálne
nemá žiadny príjem. Jej manžel je zamestnaný vo firme, ktorá je v súčasnosti v likvidácii a jeho čistý

mesačný príjem je 905,61 eur. Nastala situácia, keď sa ich finančná situácia výrazne zmenila a náklady
na rodinu neustále stúpajú, preto navrhovateľka požiadala o zvýšenie výživného. K návrhu na zvýšenie
výživného pristúpila navrhovateľka aj v dôsledku zistenia, že životná úroveň otca navrhovateľky sa
výrazne zlepšila. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol schopný zakúpiť si rodinný dom. Nie
je pravda, že žije na hranici životného minima, pretože dovolenky, ktoré absolvuje so svojou manželkou

a jej dcérou a bohatý kultúrny život, ktorý vedú, nemôžu svedčiť o jeho nízkej životnej úrovni. K splátkam
úverov uviedla, že človek, ktorý by nemal finančné prostriedky by si nemohol v takej výške a na toľko
rokov vziať úvery.

6. V priebehu konania navrhovateľka trvala na podanom návrhu. V písomnom podaní zo dňa

XX.XX.XXXX opäť vyčíslila svoje mesačné výdavky. Uviedla, že dve najvyššie mesačné položky
predstavujú náklady na bývanie (230,-eur) a stravu (195,-eur). V porovnaní s akademickým rokom
2010/2011, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného jej mesačné náklady spojené s ubytovaním
vzrástli z dôvodu odsťahovania sa zo študentského domu do podnájmu. Do týchto nákladov zahrnula
aj príspevok na energie, nákup čistiacich prostriedkov, zariadenia, vybavenie priestoru. Pokiaľ ide o

stravu, rozpočet je vypočítaný na 23 pracovných dní v mesiaci. Ďalšou položkou sú náklady na cestovné.
Mesačne absolvuje cestu domov trikrát autobusmi, vlakmi alebo autom, kde výška spätného cestovného
lístka je priemerne 12,-eur. V prípade, že má viac batožiny alebo odchádza do N. na dlhšiu dobu
využíva auto a v tom prípade vyjde cestovné na 30,-eur. Ďalším nákladom je zakúpenie mesačného
lístka na MHD, čo predstavuje 12,-eur (mesačné cestovné vyčíslila na 75,90 eur). Náklady spojené

so zdravotnou starostlivosťou sa týkajú nákupu liekov, ktoré musí užívať z dôvodu gynekologických a
kožných problémov, každý mesiac musí absolvovať medicinálnu pedikúru. Ďalšie výdavky sú spojené s
lekárskymi zákrokmi a prehliadkami (spolu mesačne 83,37 eur). Má tiež náklady na oblečenie (350,66
eur s tým, že vo výdavkoch je zahrnutý aj nákup zimného oblečenia a obuvi, čo nie je mesačný výdavok,
ale je potrebné s ním počítať) a drogériu (20,-eur), ako aj výdavky na mesačný paušál a splátku telefónu,

čo predstavuje cca 76 eur mesačne. Ďalej má náklady na poistnom (poistka život - ročné poistné 30,-
eur, poistenie zabezpečenie budúcnosti 105,-eur ročne), sporenie 25,-eur mesačne, náklady súvisiace
so štúdiom (tlač, študijné pomôcky) 50,-eur mesačne, praxou v teréne 25,-eur mesačne a zahraničnými
stážami priemerne 500,-eur (nie každomesačne, skôr štvrťročne, preto ich nezapočítava do mesačných
nákladov, avšak ide o finančný náklad, na ktorý je potrebné šetriť financie dlhodobejšie). Spolu vyčíslila

svoje mesačné náklady v sume 820,93 eur.

7. V ďalších svojich písomných podaniach a vyjadreniach navrhovateľka opakovane poukazovala na
majetkové pomery otca, ktoré podľa nej tiež odôvodňujú je návrh na zvýšenie výživného na 500,-eurmesačne. Jej otec úspešne podniká a podľa katastra nehnuteľností v čase podania návrhu vlastnil
niekoľko lukratívnych nehnuteľností. Je preto nepochopiteľné, že jej otec označuje jej požiadavku na
zvýšenie výživného za nemorálnu. Ako dieťa nemohla ovplyvniť vzťahy jej rodičov, ani v žiadnom

prípade nezapríčinila vznik tohto stavu, a teda odmieta znášať dôsledky ich rozchodu a vzájomných
nedorozumení. Aj v záujme otca mala byť snaha vybudovať vzťah medzi nimi. Počas konania sa
netajila tým, že medzi ňou a otcom neexistuje blízky citový vzťah, ktorý je veľmi ťažké zvrátiť, avšak
ani táto skutočnosť nevylučuje jej právo na jej oprávnené finančné požiadavky a na plnenie si zákonnej
povinnosti otcom voči dcére. Ich vzájomné odcudzenie a zlý zdravotný stav otca ju mrzí, avšak v

tomto konaní sú tieto skutočnosti bezpredmetné. Otec jej vyčíta, že sa až príliš zaujímala o jeho
majetkové pomery, čo však robila kvôli tomu že potrebovala preukázať odôvodnenosť svojho návrhu.
V tejto súvislosti žiadala aj súd o preverenie ňou preukázaných finančných a majetkových pomerov
otca, na ktoré poukázal vo svojich písomných vyjadreniach, čím jasne preukázal odôvodnenosť svojho
návrhu na zvýšenie výživného. Dovolí si konštatovať, že veľmi podrobne odôvodnila svoje výdavky
zodpovedajúce veku a korešpondujúce s nárokmi, ktoré prináša vysokoškolské štúdium mimo rodného

mesta a vďaka svojej snahe veľmi jasne preukázal možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Je
len ťažko predstaviteľné, že človek dlhodobo preukazujúci zlú finančnú situáciu dostane bez problémov
úver vo výške 125000,-eur, daruje jednu zo svojich nehnuteľností svojej druhej dcére, daruje svojej
druhej dcére osobný automobil, ako jediný spoločník a konateľ zastupuje obchodnú spoločnosť a tiež
aktívne spravuje a riadi prenájom obchodných priestorov.

8. Otec navrhovateľky žiadal, aby súd jej návrhu na zvýšenie výživného nevyhovel. Podľa jeho názoru
súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého je zrejmé, že nie sú splnené podmienky na zvýšenie
výživného pre plnoleté dieťa a prekážka rozporu s dobrými mravmi tvorí okolnosť na strane oprávnenej
ako plnoletej dospelej osoby, ktorá sa voči nemu zachovala spôsobom odôvodňujúcim aplikáciu ust.

§ 75 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., a teda nie je dôvod na zmenu rozsudku Okresného
Z. Ž. D. C. sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa ustanovení § 157 CMP. Podľa § 75
ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa. On je toho názoru, že právo navrhovateľky na výživné od neho
musí byť v súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľka svojim správaním a porušovaním zásad dobrých

mravov (nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery), nemá morálny kredit,
ktorý by ju oprávňoval žiadať od neho zvýšenie výživného zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 500,-
eur mesačne od podania návrhu. Navrhovateľka sa žiadnym spôsobom nezaujímala o jeho zdravotný
stav, dokonca sa ani osobne nepoznajú. Navrhovateľka pri osobnom stretnutí s ním na pojednávaní či
po pojednávaní o neho neprejavila žiadny záujem, ani ho neoslovila, nepozdravila a teda nie je pravdou,

že došlo k vzájomnému odcudzeniu, ktoré sa prehĺbilo v posledných rokoch, čo ju mrzí. Toto vyjadrenie
navrhovateľky považuje za účelovú obranu, ktorá nemá reálny základ v jej správaní voči nemu. Toto
dokazuje aj skutočnosť, že nepreberalo jeho písomné zásielky keď mu diagnostikovali onkologické
ochorenie ešte v roku 2012. Sama navrhovateľka sa vyjadrila, že počas šiestich rokov trvajúceho sporu
venovalaznačnéúsiliepreukázaniujehofinančnýchpomerov,čímprezentuje,žejejprimárnymzáujmom

je preukazovanie majetnosti povinného a nie opravdivý záujem o neho ako o otca. Je toho názoru, že
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pretože počas konania na súde nepreukázal, že by bola
počas štúdia sociálne odkázaná na štipendium, resp. že by si počas štúdia zobrala akýkoľvek úver, či
študentskú pôžičku a teda on sa domnieva, že súdom určené výživné rozsudkom OS Ž. D. C. sp. zn.
XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 99,58 eur mesačne, ktoré pravidelne zasielal bolo v takej

výške, ktorá postačovala na krytie jej nevyhnutných výdavkov, pričom jej ako plnoletému dieťaťu mala
na výživu prispievať aj matka.

9. V priebehu konania boli zistené nasledujúce nespochybniteľné skutočnosti:

Rozsudkom Okresného súdu Ž.L. D. C. sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo
naposledy určené výživné k vtedy maloletej navrhovateľke tak, že otec navrhovateľky bol zaviazaný
prispievať na mal. navrhovateľku zvýšeným výživným vo výške 3000,-Sk (99,58 eur) mesačne, počnúc
dňom 01.6.2006.

V júni 2010 navrhovateľka ukončila štúdium na P. V., H. XX S. N. N..V akademickom roku 2010/2011 sa navrhovateľka stala študentkou bakalárskeho štúdia Slovenskej
technickej univerzity v N., študijného programu priestorové plánovanie formou denného štúdia so
štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.

Rozsudkom Okresného súdu Ž. D. C. Z.. zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.9.2015 bola vyživovacia
povinnosť otca voči navrhovateľka naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Ž. D. C. Z.. R.. XXP/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX počnúc dňom XX.X.XXXX zrušená.

Vyživovacia povinnosť bola zrušená z dôvodu, že navrhovateľka ukončila štúdium na Slovenskej
technickej univerzite v N., inžiniersky študijný program priestorové plánovanie v dennom štúdiu ku dňu
XX.X.XXXX. Od XX.X.XXXX bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a
od 02.9.2015 sa zamestnala na základe pracovnej zmluvy.

Posledná úprava výživného otca voči navrhovateľke bol určená v čase, keď navrhovateľka ukončila

povinnú školskú dochádzku a počnúc septembrom 2006 nastupovala na štúdium na strednej škole.

10. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 236) navrhovateľka špecifikovala svoje mesačné výdavky, pričom
tieto vyčíslila vo výške cca 820,93 eur.

11. Z výpovede matky navrhovateľky vyplynulo, že táto bola od 08.7.2010 do decembra 2010
evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala podporu v nezamestnanosti.
Nárok na podporu jej skončil k januáru 2011. Od 01.01.2011 si zriadila živnosť, podľa vlastného
vyjadrenia nedosahovala žiaden príjem, pretože zo zdravotných dôvodov nemohla podnikateľskú
činnosť rozbehnúť. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. Š. zo dňa XX.XX.XXXX mal

súd preukázané, že matka navrhovateľky nebola poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.
Matka navrhovateľky je vydatá, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti voči ktorým má vyživovaciu
povinnosť. Manžel matky navrhovateľky mal v období január 2011 až marec 2011 čistý mesačný príjem
905,61 eur.

11. V roku 2011 otec navrhovateľky zdokladoval svoj mesačný príjem celkovo vo výške 2044,75 eur
pozostávajúci z výsluhového dôchodku vo výške 449,75 eur mesačne a z nájomného z prenajatých
nehnuteľností vo výške 1095,-eur mesačne a 500,-eur mesačne. Výdavky vyčíslil vo výške 2053,65 eur
mesačne, pričom tieto pozostávali z výživného pre navrhovateľku, z výživného pre dcéru O. U., zo zálohy
za el. energiu vo výške 100,-eur, zo splátok hypotekárnych úverov vo VÚB a.s. spolu vo výške 711,81

eur mesačne, zo splátky úveru v UniCredit bank a.s. vo výške 531,-eur mesačne, zo splátok úverov v
PSS a.s. vo výške 380,84 eur mesačne, z nákladov na lieky vo výške 70,-eur a z nákladov na prevádzku
telefónu vo výške 60,-eur mesačne (č.l. 33-65 a č.l.70).

12. V roku 2014 otec navrhovateľky deklaroval svoj mesačný príjem vo výške 470,64 eur spočívajúci

vo výsluhovom dôchodku. Mesačné výdavky vyčíslil vo výške 471,48 eur, pričom tieto špecifikoval
nasledovne: náklady na bývanie a stravu 110,-eur, výživné - navrhovateľka 99,58 eur, výživné O. U.
- 100,-eur, telefón 45,-eur, pohonné hmoty 33,-eur, lieky 83,90 eur. V špecifikácii príjmov a výdavkov
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 272) otec navrhovateľky uviedol, že uvedené mesačné výdavky nezahŕňajú
mesačnú splátku úveru vo výške 1254,64 eur, ktorý mu bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s.

vo výške 125000,-eur na kúpu nehnuteľnosti a to rodinného domu s pozemkom v k.ú. N. Š.a. K
predmetnej nehnuteľnosti bolo bankou zriadené záložné právo. Z týchto nehnuteľností neplynie príjem
z prenájmu, pretože nie sú prenajaté. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav - onkologický pacient -
musí minimálne dvakrát do roka absolvovať kontrolné vyšetrenia v P. Ú. Z.. V. S. N., pričom náklady na
cestovné a ubytovanie predstavujú sumu 300,-eur.

13. V písomnom podaní zo dňa 30.5.2016 sa otec navrhovateľky vyjadril k svojim majetkovým pomerom.
Uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H., Z..F..P.., ktorá nie je
v tomto konaní pasívne legitimovaná a preto súdu nepredložil daňové priznania tejto spoločnosti.
Za jeho majetok je možné považovať hodnotu obchodného podielu tejto spoločnosti, nie samotný

majetok spoločnosti. Navrhovateľka však nenavrhla vykonanie takéhoto dôkazu. Prevody majetku -
nehnuteľností zo spoločnosti H., Z..F..P.. a prevod nehnuteľností zapísaných pôvodne na LV č. XXXX,
k.ú. N. Š. darovacou zmluvou na O. U. nepovažuje za znižovanie jeho majetku, pretože spoločnosť
H. Z..F..P.. oprávnene nakladala so svojím majetkom a nie fyzická osoba O. U.. Zo spoločnosti H.Z..F..P.. nemal vyplatený žiadny podiel na zisku a nemal ani žiadny príjem z tejto spoločnosti. Darovanie
predmetných nehnuteľností sa udialo v čase, keď začal byť chorý a chcel si usporiadať svoje osobné
vzťahy, pričom mimo iného kontaktoval v tom čase písomne aj navrhovateľku, ktorá si jeho listy

neprevzala. K tomu ako ďalej s darovanou nehnuteľnosťou nakladala O. U. sa nevedel vyjadriť.

14. Uviedol, že spolu s bývalou manželkou Z. U. je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX k.ú. N. Š. o výmere Y. X,X C. - trvalé trávne porasty a orná pôda - nevysporiadané pozemky
EKN, ktoré sú nepredajné a nemá z nich žiadny príjem. O jeho nepriaznivej finančnej situácii svedčí

aj fakt, že jedinú nehnuteľnosť, ktorej je výlučným vlastníkom už niekoľko rokov neúspešne ponúka na
predaj na internete.

15. Opakovane poukázal na to, že okrem toho, že ho navrhovateľka žiadnym spôsobom nekontaktovala,
nepreberala poštu a dokonca jej správanie voči nemu bolo také, že na neho podala trestné oznámenie
za vyhrážanie. Trestné konanie bolo ukončené s tým, že skutok sa nestal. Prvýkrát sa s navrhovateľkou

stretol na súde v Humennom v roku 2015 a teda navrhovateľka o neho neprejavila žiadny záujem ani
v čase, keď začal byť chorý.

16. Navrhovateľka sa k nemu po celý čas správala a správa obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom a
preto opätovne poukazuje na nemorálny rozmer jej nárokov, ktorých sa navrhovateľka v tomto konaní

voči nemu domáha.

17. Podľa § 157 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) rozsudok vo veciach
výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa odseku 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.

Podľa odseku 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20.Výživnýmsarozumejúnákladynauspokojenievšetkýchživotnýchpotriebtoho,komujeposkytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj duševnej. Rozsah nákladov
na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotnýstav, možnosť uplatnenia sa v pracovnom procese a podobne. Takýto rozsah odôvodnených potrieb
osoby odkázanej na výživné je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných
poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích

povinností a podobne. Vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa a trvá do času, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky
voči jeho plnoletej dcére- navrhovateľke trvala aj v čase podania návrhu na zvýšenie výživného dňa

20.9.2010 na súd. Ako vyplynulo z potvrdenia o štúdiu zo dňa 14.9.2010 navrhovateľka v akademickom
roku 2010/2011 študovala v 1. ročníku denného štúdia na Z. H. X. v N.. Pripravovala sa tak nepretržite
na budúce povolanie, a teda nebola schopná sama sa živiť. Štúdium na Z. H. X. v N., inžiniersky študijný
program priestorové plánovanie v dennom štúdiu riadne ukončila ku dňu XX.X.XXXX.

22. Navrhovateľka podala návrh na zvýšenie výživného na súd v čase, keď u nej došlo k podstatnej

zmene pomerov, k ukončeniu stredoškolského štúdia a k nástupu na vysokoškolské štúdium dennou
formou. Takáto zmena pomerov na strane navrhovateľky jednoznačne odôvodňovala zmenu skoršieho
rozsudku súdu o výživnom, obzvlášť keď posledná úprava výživného otca voči navrhovateľke bola
urobená rozsudkom sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, keď navrhovateľka nastupovala
na štúdium na strednej škole. Nástupom navrhovateľky na vysokoškolské štúdium mimo miesta trvalého

bydliska sa jej životné náklady nepochybne zvýšili ale zvýšili sa aj v dôsledku všeobecného rastu cien
a životných nákladov. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane oprávneného (napr. zvýšenie výdavkov
v súvislosti s navštevovaním VŠ, zhoršením zdravotného stavu a pod.), resp. okolnosťami na strane
povinného (napr. dlhodobá PN, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a pod.), alebo objektívne- vývojom

životných nákladov. Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené odôvodnenými potrebami
oprávneného dieťaťa a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Výživné však nemožno priznať,
ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné,
ktoré bude vyvažovať životnú úroveň dieťaťa so životnou úrovňou jeho rodičov.

23. Súd určuje výšku výživného za použitia zásad, ktorými sú majetkové pomery rodiča, schopnosti
a možnosti rodiča a vyrovnanie životnej úrovne rodiča s dieťaťom. Neexistuje žiaden matematický
vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov
rodiča, proti ktorému návrh smeruje po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však aj

ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú
matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania,
prípadne podnikania. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté
nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania
je zistiť materiálnu úroveň rodiča. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len

na opodstatnené výdavky rodiča. Ide najmä o výdavky na domácnosť, na jeho osobu a jeho vyživovacie
povinnosti.

24. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodiča tu skúma súd aj napr. dosiahnuté vzdelanie rodiča,
jeho vek, zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného

neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok súd posudzuje
podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to,
či sa rodič bez zbytočného dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu. Ak sa napríklad
rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu,
ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré

rodič na seba berie. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný,
nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.

25. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb
maloletéhoalebonezaopatrenéhodieťaťaanavyrovnaniejehoživotnejúrovnesoživotnouúrovňoujeho

rodičov. Špecificky sa posudzuje životná úroveň plnoletého dieťaťa s rodičom, keďže mnoho plnoletých
detí už má vlastné majetky, prípadne príjmy. Môže nastať situácia, keď plnoleté dieťa síce nie je schopné
samé sa živiť, avšak jeho príjmy a majetkové pomery sú lepšie ako samotného rodiča. V takom prípade
súd výživné neurčí, pretože by to odporovalo dobrým mravom (§ 75 ods.2 Zákona o rodine).26. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci

plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná
prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako
aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o
odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych

potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej
vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú
odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

26. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného
kritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravyrodinnéhopráva,ktorýmsúosobnévzťahymedzisubjektmi
rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa

takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

27.Pojemdobrémravyjeneurčitýmprávnympojmom,jehoobsahnevyplývazpozitívnehopráva.Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že
im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne

spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy.

28. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje
podľa konkrétnych okolností prípadu. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť,

dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. Za rozpor s dobrými mravmi
možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch,
keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom)
prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné
posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú

činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním
výživného.

29. V danom prípade súd rešpektujúc vyššie uvedené zásady určovania výšky výživného dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky je nepochybne dôvodný ale iba čiastočne. Je nespochybniteľné, že na

strane navrhovateľky došlo od poslednej úpravy výživného tak k subjektívnej ako aj k objektívnej zmene
pomerov. Subjektívna zmena pomerov spočívala v jej nástupe na vysokoškolské štúdium mimo miesta
trvalého bydliska, čo nepopierateľne so sebou prinieslo zvýšenie výdavkov spojených s ubytovaním,
stravovaním dochádzaním do školy z miesta trvalého bydliska do miesta štúdia i s cestovným v
rámci miesta štúdia a pobytu navrhovateľky, nehovoriac o nákladoch spojených so samotným štúdiom.

Objektívna zmena pomerov spočívala vo všeobecnom náraste životných nákladov za čas od poslednej
úpravy výživného, nakoľko posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom z decembra 2006
a návrh na ďalšie zvýšenie výživného podala navrhovateľka na súd v septembri 2010, t.j. po štyroch
rokoch od poslednej úpravy. Navrhovateľke vznikli a pribudli v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a
s jej sústavnou prípravou na budúce povolanie odôvodnené životné náklady, ktorých aspoň čiastočnú

úhradu bola navrhovateľka oprávnená od svojho otca požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti.
Navrhovateľka vyčíslila svoje životné náklady v podaní zo dňa 23.10.2014 (č.l. 232 a nasl.) v sume
820,93 eur mesačne, pričom do tejto sumy zahrnula uspokojovanie svojich pravidelných, nepravidelných
i náhodilých potrieb.

30. Pri skúmaní majetkových pomerov otca navrhovateľky, jeho schopností a možností prispievať
na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným súd rovnako jednoznačne dospel k záveru, že otec
navrhovateľkyspĺňapredpokladypreto,abybolzaviazanýprispievaťnavýživunavrhovateľkyzvýšeným
výživným.31. V roku 2011 otec navrhovateľky zdokladoval svoj mesačný príjem celkovo vo výške 2044,75 eur
(výsluhový dôchodok 449,75 eur + 1595,-eur za prenájom nehnuteľností). Výdavky vyčíslil vo výške

2053,65 eur mesačne, pričom tieto pozostávali z výživného pre navrhovateľku vo výške 100,-eur, z
výživného pre dcéru O. U. vo výške 100,-eur, zo zálohy za el. energiu vo výške 100,-eur, zo splátok
hypotekárnych a iných úverov spolu vo výške 1623,65 eur mesačne a z nákladov na lieky vo výške 70,-
eur a nákladov na prevádzku telefónu vo výške 60,-eur (č.l. 33-65 a č.l.70).

32. V roku 2014 otec navrhovateľky deklaroval svoj mesačný príjem už iba vo výške 470,64 eur
spočívajúci vo výsluhovom dôchodku. Mesačné výdavky vyčíslil vo výške 471,48 eur (bývanie a strava
110,-eur, výživné - navrhovateľka 99,58 eur, výživné Monika Lajčiaková - 100,-eur, telefón 45,-eur,
pohonné hmoty 33,-eur, lieky 83,90 eur). Priznal tiež čerpanie úveru vo výške 125000,-eur na zakúpenie
nehnuteľnosti, ktorý spláca mesačnou splátkou vo výške 1254,64 eur. Ďalšie výdavky vo výške 300,-eur
približne dvakrát ročne predstavovali náklady spojené s jeho liečbou S. P. Ú. Z.. V. S. N..

33. Otec navrhovateľky v roku XXXX k svojim príjmom uviedol, že nemá príjem z prenájmu nehnuteľností
ako tomu bolo v minulosti. Je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H. Z..F..P.., so
sídlom v N. Š., ktorá bola založená v roku 1995. Daňové priznania tejto spoločnosti súdu nepredložil
s odôvodnením, že táto nie je v konaní pasívne legitimovaná a navrhovateľka nenavrhla vykonanie

takéhoto dôkazu. Zo spoločnosti H. Z..F..P.. nemal vyplatený žiadny podiel na zisku a nemal z nej ani
žiadny príjem.

34. Došlo k prevodu majetku - nehnuteľností zo spoločnosti H. Z..F..P.. a nehnuteľností zapísaných
pôvodne na LV č. XXXX, k.ú. N. Š. darovacou zmluvou na jeho dcéru O. U.. Toto však otec navrhovateľky

nepovažoval za znižovanie jeho majetku, pretože spoločnosť H. Z..F..P.. oprávnene nakladala so svojím
majetkom a nie fyzická osoba O. U.. K darovaniu predmetných nehnuteľností došlo v čase, keď začal
mať zdravotné problémy, chcel si usporiadať svoje osobné vzťahy a v tejto súvislosti kontaktoval aj
navrhovateľku.

35. Spolu s bývalou manželkou Z. U. je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú.
N. Š. o výmere cca 2,8 ha - trvalé trávne porasty a orná pôda - nevysporiadané pozemky EKN, ktoré sú
nepredajné a nemá z nich žiadny príjem. O jeho nepriaznivej finančnej situácii svedčí aj fakt, že jedinú
nehnuteľnosť,ktorejjevýlučnýmvlastníkomužniekoľkorokovneúspešneponúkanapredajnainternete.

36. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 daňovníka
O. U. vyplýva, že za rok XXXX otec navrhovateľky vykázal základ pre odvedenie dane vo výške 507,-
eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 súd zistil, že v roku XXXX
daňovník O. U. vykázal príjem z prenájmu nehnuteľností vo výške 10300,-eur (výdavky 9880,-eur), z
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 súd zistil, že v roku 2012 daňovník O.

U. vykonávajúci hlavne činnosť prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností
vykázal z prenájmu nehnuteľností príjem vo výške 3150,-eur (výdavky 2975,-eur), z daňového priznania
k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 súd zistil, že v roku 2013 daňovník O. U. vykázal príjem z
prenájmu nehnuteľností vo výške 5800,-eur (výdavky 5680,-eur) a z daňového priznania k dani z príjmov
fyzickejosobyzarok2014súdzistil,ževroku2014daňovníkO.U.vykonávajúcinajmäčinnosťprenájom

a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností vykázal príjem z prenájmu nehnuteľností
vo výške 17950,-eur (výdavky 9767,90 eur). Z rok 2015 otec navrhovateľky daňové priznanie súdu
nepredložil z dôvodu, že požiadal o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.

36. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd uzatvoril, že sú splnené

predpoklady na zvýšenie výživného pre navrhovateľku zo strany otca a to tak na strane navrhovateľky
ako aj na strane otca. Zvýšenie výživného je dôvodné od 20.9.2010 ako to navrhovateľka požadovala,
keďže od XX.X.XXXX bola študentkou vysokej školy vo forme denného štúdia a to až do 28.5.2015,
kedy vysokoškolské štúdium ukončila. Súd vyhodnotiac odôvodnené potreby navrhovateľky a príjmové
a majetkové pomery otca čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a zvýšil výživné zo strany otca za

obdobie od 20.9.2010 do 28.5.2015 na sumu 250,-eur mesačne. Podľa názoru súd, pri rovnakej účasti
matky navrhovateľky na jej výživu je takéto zvýšenie výživného primerané. Súd pritom bral do úvahy
skutočnosť, že otec navrhovateľky deklaroval za rok 2011 príjmy vo výške 2044,75 eur, pričom podstatnú
časť príjmu predstavoval nájom za prenájom nehnuteľností. Otec navrhovateľky následne v roku 2014uvádzal, že z prenájmu nehnuteľností už nemá žiaden príjem avšak z daňových priznaní vyplynulo, že
naďalej podnikal hlavne v oblasti nájmu a prevádzkovania vlastných alebo prenajatých nehnuteľností.
Zároveň súd zohľadnil fakt, že od roku 2011 otec navrhovateľky trpí vážnymi zdravotnými problémami,

ktoré výrazne obmedzujú jeho príjmové možnosti. Z týchto dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca
pre navrhovateľku na 250,-eur mesačne.
Otca navrhovateľky žiadal jej návrh na zvýšenie výživného zamietnuť z dôvodu, že toto by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, ktorý spočíva v tom, že navrhovateľka sa k nemu po celý čas správala a správa
obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom a jej nárok je preto nemorálny. Toto však nie je prípad rozporu

s dobrými mravmi, ktorý má zákon o rodine v ust. § 75 ods.2 na mysli. Že medzi navrhovateľkou a
otcom nie je vybudovaný normálny otcovsko-dcérsky vzťah nie je iba vinou navrhovateľky. Je zrejmé,
že medzi nimi došlo k odcudzeniu, toto však nemôže byť na ťarchu navrhovateľky a v prospech otca v
tom smere, že nebude, resp. nebol povinný plniť si svoje rodičovské povinnosti aspoň v podobe platenia
výživného. Súd teda nezhliadal návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany otca v rozpore s
dobrými mravmi a majú na zreteli aj fakt, že výsledkom úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať

životnú úroveň dieťaťa so životnou úrovňou jeho rodičov rozhodol, že otec je povinný prispievať na
výživu navrhovateľky za obdobie od 20.9.2010 do 28.5.2015 sumou 250,-eur mesačne.

37. Nedoplatok na výživnom za čas od 20.9.2010 do 28.5.2015 súd vyčíslil v sume 8472,62 eur. Pri
výživnom 250,-eur mesačne je denné výživné 8,07 eur. Za obdobie od 20.9.2010 do 30.9.2010, t.j. za 11

dní to predstavuje 80,70 eur, za obdobie od 01.10.2010 do 31.12.2010, t.j. za 92 dní ide o sumu 742,44
eur, Za obdobie rokov 2011, 2012, 2013 a 2014 sa jedná o sumu 12000,-eur a za obdobie od 01.01.2015
do 28.5.2015 ide o sumu 1225,96 eur. Pri výživnom 250,-eur by tak otec mal navrhovateľke za rozhodné
obdobie uhradiť výživné vo výške 14049,10 eur. Otec prispieval v tomto období navrhovateľke na výživu
po 99,58 eur mesačne, teda spolu jej prispel sumou 5576,48 eur. Rozdiel medzi sumou 14049,10 eur

5576,48 eur potom predstavuje 8472,62 eur, čo je nedoplatok otca na zročnom zvýšenom výživnom.

38. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. V danom prípade súd uložil otcovi vzhľadom na výšku dlhu na zvýšenom zročnom výživnom a
vzhľadom na momentálne osobné pomery otca povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom zvýšenom
výživnom v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

41. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42.Prirozhodovaníotrováchkonaniasúdpostupovalvzmysle§52CMPažiadnemuzúčastníkovnárok
na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní
o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.