Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210010169
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210010169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci proti obžalovanému I. F., pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek
3 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.b/ Trestného zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 18.01.2012 sp.zn.

1T/42/2010 na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný podľa § 285 písm.b/ Trestného poriadku
oslobodený zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138

písm.b/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

od mesiaca september roku 2006 až doposiaľ v meste R. P., L. Q. v rodinnom dome na C. ulici so
súpisným číslom XXXX/XXA neoprávnene bránil P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P., C. č.
XXXX/XXA v užívaní uvedeného rodinného domu a to tým spôsobom, že pozmenil vstupný kód na
zabezpečenie rodinného domu a napriek ústnym aj písomným výzvam ju do rodinného domu nevpúšťa

a do dnešného dňa jej bráni v užívaní rodinného domu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd I. stupňa napadnutý rozsudok bližšie

nezdôvodnil t.j. z akého dôvodu nie je skutok trestným činom. Rozsudok je v rozpore s ustanovením §
168 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne
uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. V ďalšej časti odvolania
sa okresný prokurátor teoreticky venoval obsahu odôvodnenia rozsudku.

A v ďalšej časti odvolania poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 218 odsek 1 Trestného
zákona platí, že trestný čin spácha „kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo
kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni“. Za bránenie v užívaní domu
teda je nevyhnutné považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné rušenie výkonu užívacieho práva
oprávnenej osoby napr. znemožnením prístupu do domu uzamknutím, iným uzavretím alebo iným
bránením v oprávnenom užívaní nehnuteľnosti. Ide teda aj o inštalovanie alarmu bez súhlasu druhého

z vlastníkov nehnuteľnosti, resp. bez sprístupnenia bezpečnostného kódu pre druhého z vlastníkov
a následné obmedzovanie vstupu oprávneného vlastníka do nehnuteľnosti. V danom prípade zvykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že poškodenej v nerušenom užívaní domu vrátane
nerušeného vstupu do domu bránil obžalovaný a to aj napriek tomu, že vlastnícke práva k domu zo
strany účastníkov konania zmenené neboli. Obžalovaný teda svojim konaním naplnil všetky formálne

znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Krajský prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora a zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. l.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že vecou sa už zaoberal, pričom rozhodnutím
sp.zn. 3To/84/2011 zo dňa 04.10.2011 zrušil podľa § 321 odsek 1 písm.b/, písm.c/ Trestného poriadku
napadnutý rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 30.03.2011 a vec vrátil tomuto súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Vytkol súdu I. stupňa, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný, výrok rozsudku nezodpovedá zistenému
skutkovému stavu a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že so svojou
manželkou P. F. bol v rozvodovom konaní a táto v júli 2006 odišla aj s deťmi ku svojej matke. Po
jej odchode pozmenil kód poplašného signalizačného zariadenia, ale kľúče od domu od P. F. nepýtal,

takže mala voľný vstup do uvedeného domu. Kód pozmenil preto, že je podnikateľom, má predajňu na
autosúčiastky a rôzne doplnky a keďže v predajni nemá miesto na skladovanie tovaru, tento skladoval
v uvedenom dome. Manželke nebránil, aby mohla do domu vstúpiť, avšak s manželkou nebolo možné
sa kontaktovať, nakoľko táto menila miesta pobytu. Ďalej bolo zistené, že obaja t.j. obžalovaný ako aj
poškodená P. F. sa z predmetného domu vysťahovali. Poškodená potvrdila, že nemala záujem dom

užívať. Z dokazovania bolo zrejmé, že len jedenkrát mala záujem vojsť do domu, a jedenkrát listom
žiadala oznámenie kódu (č.l. 51), uviedla však adresu posledného spoločného bydliska. Povinnosťou
súdu I. stupňa preto bolo v tomto smere presne ustáliť skutkový stav t.j., koľkokrát poškodená skutočne
prišla do uvedeného domu a do domu sa nedostala pre zmenený kód. Ďalej krajský súd poukázal
vo svojom rozhodnutí, že poškodená bola vypočutá v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia

obžalovanému a na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že z predmetného
domu sa odsťahovala v júli 2006 a nemala záujem dom užívať. Krajský súd tiež vytkol súdu I. stupňa,
že výsluch Mgr. U. Y. bol v rozpore so zákonom.

Súd I. stupňa doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave, pričom zistil, že

poškodená P. F. ako aj obžalovaný sa z predmetného domu vysťahovali. Poškodená nemala záujem
dom užívať. Obžalovaný zmenil bezpečnostný kód z toho dôvodu, že ako živnostník skladoval v dome
svoj tovar. Poškodená kľúče od domu mala, zámok obžalovaný nezmenil, poškodená sa mohla do
domu dostať kedykoľvek. Z výpovede poškodenej P. F. jednoznačne vyplýva, že obžalovaného listom
prostredníctvom svojho právneho zástupcu jedenkrát žiadala o sprístupnenie a vstup do domu a iba v

jednom prípade t.j. dňa 30.11.2006 chcela vstúpiť do domu ale keďže nepoznala kód, aj keď si otvorila
vchodovédverevlastnýmikľúčmi,ozvalsaalarmatentonevedelavypnúť.Vinýchprípadochanipredtým
ani po tejto udalosti do domu nevstúpila a ani vstúpiť nechcela.

Z obsahu spisového materiálu je teda zrejmé, že poškodená P. F. v období (podľa obžaloby) od

septembra roku 2006 až do doposiaľ len dňa 30.11.2006 chcela vstúpiť do spoločného domu, z ktorého
sa v čase rozvodového konania vysťahovala. Do domu sa nedostala z toho dôvodu, lebo bol zmenený
bezpečnostný kód. Kľúče síce mala, avšak alarm vypnúť nevedela. Tiež poškodená 1-krát žiadala
obžalovaného o sprístupnenie a vstup do domu prípisom resp. listom prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade konaním obžalovaného nebol naplnený materiálny
korektív prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa §218 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.b/ Trestného
zákona.

V zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Ide v danom prípade o výnimku z formálneho chápania kategorizácie trestných
činov vo vzťahu k prečinu. Jedine pri prečine v zmysle ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona sa
skúma jeho závažnosť.

Krajský súd preto rozsudok súdu I. stupňa v jeho výroku považuje za správny a odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.