Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208354
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414208354.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K

červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, proti odporkyni: M. G., nar.
X.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie zmenkového úroku s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( ako právny nástupca spoločnosti Pohotovosť a.s. Bratislava ) sa svojou konečnou žalobou
domáhal zaplatenia zmenkového úroku 0,06% denne ( z rôznych súm a za rôzne obdobie ) a úroku
zo zmenkovej sumy vo výške 6% ( z rôznych súm a za rôzne obdobie ) ako splnenia povinnosti zo

zmenky č. 408200186 z 20.4.2010, keď tvrdil, že odporkyňa zmenkovú istinu splatila, avšak neuhradila
zmenkový úrok a úrok z omeškania.

2. Žalovaná uviedla, že ona navrhovateľovi splatila požičanú sumu, avšak nevie kedy a akú sumu mu
uhradila, pretože jej tieto boli stŕhané z platu.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/118/2014-117 z 8.6.2016 žalobu ako nedôvodnú zamietol

a uviedol, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal kedy ( za aké obdobie ) a v akej
sume mala žalovaná povinnosť platiť zmenkový úrok a úrok z omeškania. Po právnej stránke súd žalobu
posúdil podľa § 33 ods. 1, § 38 ods. 1, § 47 a § 48 zákona č. 191/1950 Zb..

4. Krajský súd Nitra na odvolanie sa žalobcu uznesením 9Co/541/2016-141 z 27.7.2017 zrušil vyššie
uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a uviedol, že súd prvého stupňa neposudzoval vec z pohľadu
spotrebiteľského práva a vec nesprávne právne posúdil, pretože sa mal ex offo zaoberať platnosťou

zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou 40820018 z 20.4.2010, resp.
posúdiť, či pôvodnému veriteľovi ( dodávateľovi ) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky a
na tento účel mal súd zisťovať aj samotný obsah zmluvy a posúdiť ( v súlade s právom Európskej
únie ), či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá za istých okolností
umožnila zmenky do 31.12.2010 používať aj v spotrebiteľských vzťahoch a mal sa zaoberať aj tým,
či zmenka vôbec vznikla ( resp. či nie je neplatná podľa § 39 a § 52 a nasl. OZ ), pričom je nutné
vychádzať zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda

o uplatnení obchodného zákonníka a aj keby strany uzatvorili zmluvu o úvere ako absolútny obchod
podľa obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou k prednostnej aplikácii ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že v prípade bezpečného zistenia, že
v prípade predmetného úveru išlo o spotrebiteľskú zmluvu, mal súd aplikovať ustanovenia obsiahnutév zákone o spotrebiteľských úveroch a že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto má
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, tá vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia
zmenky pre spotrebiteľa, jeho neinformovanosť mu nemôže byť na ujmu a v tejto súvislosti poukázal

na § 54 ods. 1,2 OZ, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a ten sa vopred nemôže vzdať svojich práv alebo si
zhoršiť svoje postavenie, pričom v pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší a pokiaľ dôjde k dojednaniu o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s § 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto dojednania nemôže

byť zmenky platne vystavená a ani indosovaná.

5. Na pojednávanie sa žalobca a ani jeho právny zástupca žalobcu ( ktorý vypovedanie plnej moci súdu
oznámil až po pojednávaní o 10.30hod. ) nedostavili, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Zo zmenky č. XXXXXXXXX z 20.4.2010 súd zistil, že odporkyňa sa ňou zaviazala uhradiť právnemu
predchodcovi navrhovateľa ( spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ) zmenkovú sumu 775,27 € a

odo dňa 28.11.2010 platiť zmenkový úrok 0,25% denne.

8. Zo zmluvy o úvere č. 408200186 z 20.4.2010 ( ktorá je obsahom spisu 11Er/1105/2012 ) súd zistil,
že právny predchodca žalobcu ( spoločnosť Pohotovosť a.s. Bratislava ) ňou žalovanej poskytla úver
v sume 350 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s poplatkom z úveru vo výške 346 € v 12

mesačných splátkach vo výške 58 € počnúc od 14.5.2010, pričom zmluva odkazuje na všeobecné
podmienky poskytnutia úveru a neobsahuje ( okrem označenia zmluvných strán ) žiadne ďalšie údaje.

9. Súdu sa nepodarilo zistiť kedy odporkyňa tú ktorú splátku zmenkovej istiny uhradila, navrhovateľ
a ani jeho právny predchodca ( POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ) tieto skutočnosti súdu neoznámili a

nepreukázali a to napriek opakovaným výzvam súdu.

10. Podľa článku I. § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie, alebo
na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

11. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli
dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil

hrubou nedbalosťou.

12. Podľa článku I. § 16 ods. 1 prvá veta) zákona č. 191/1950 Zb. o tom, kto má zmenku v rukách platí,
že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy,
ak posledný z nich je blankoindosament.

13. Podľa článku I. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

14.PodľačlánkuI.§48ods.1zákonač.191/1950Zb.majiteľmôžepostihomžiadať:1.zmenkovúsumu,
pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo
dňa zročnosti, 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

15. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/50 Zb. v platnom zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas
po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.16. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 191/50 Zb. v platnom znení zmenku zročnú v určitý deň alebo v určitý
čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden
deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.

17. Podľa § 47 zákona č. 191/50 Zb. v platnom znení všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali
alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať
plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný
poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju

vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa
domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

18. Podľa§ 48 zákona č. 191/50 Zb. v platnom znení majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú
sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové
úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške

jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Ak sa vykoná postih pred
sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.

19. Podľa 4 ods. 2, 3, 4 Zákona č. 258/2001 Zb. ( účinného ku dňu 20.4.2010 ) Zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe
neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky

nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)

ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, abynedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24.Podľa§495Občianskehozákonníkaplatnostizáväzkunebráni,akniejevyjadrenýdôvodnazáklade

ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.

25. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre

ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť ( neprijateľné podmienky )
na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter
spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní

zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj
ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej
a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy

osoba ( fyzická či právnická ), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba,
ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy.

26. Treba však zohľadniť, že právna úprava (zákona o spotrebiteľských úveroch) v určitom časovom
úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch (až
od 1.januára 2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže), pričom na prejednávané
vecitrebaaplikovaťhmotno-právnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedybolavkonaníuplatnenázmenka
vystavená, inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie

zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31. decembra 2010 bolo povolené, a preto nemožno
považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne.

27. Podľa spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10 2015 ak navrhovateľ

ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: I.) - pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom mánárok základ; - pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z

vykonaného dokazovania vyplynie. II.) Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III.) Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,

ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

28.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,žežalobujepotrebnéakonedôvodnúzamietnuť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné zamietnuť ho. Pri
zohľadnení záveru, že vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne
prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne

princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností
súdu z jeho činnosti ( notoriety ) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k
záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia : „Ak

sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená, alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil, alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.“
Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj

formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to
sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných
pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje,
ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného
dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže

byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti
úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená.

29. Je nesporne preukázané, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so
žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu

ako dodávateľom ( tým kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom ( osobou, ktorá pri
uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ a nekoná pri jej uzavieraní a plnení v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ). Na takýto právny vzťah je potrebné uplatniť
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Zb. pojednávajúce o ochrane spotrebiteľa.

30. Predmetný nárok bol uplatnený podľa nariadenia ( ES ) č. 861/2007 z 11. júla 2007, bolo v ňom
uplatnené právo zo zmenky vystavenej v roku 2010) žalovanou je spotrebiteľ. Vo vzťahu k Nariadeniu NS
SR uvádza, že Nariadenie je len procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať
s rešpektovaním súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Skúmanie prípadnej

absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. NS SR
sa zaoberal aj ochranou spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám. Okrem iného uviedol, že rigidná aplikácia
( §17 ) zákona o zmenkách by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom
domáhaní sa svojich práv. Nemožno prijať výklad o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa.
NS SR zdôrazňuje, že pri hľadaní práva treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu a

súd musí zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a posúdiť uplatnený nárok aj z
hľadiska súladu s dobrými mravmi nielen v prípadoch, keď ho účastník konania výslovne namieta, musí
naň prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám ( súd musí sám prihliadať na absolútnu
neplatnosť úkonu ).

31. Z uvedeného pohľadu súd skúmal ( v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu ) platnosť
úverovej zmluvy, resp. následne platnosť zmenky, ktorá bola základom nároku žalobcu, resp. zákonnosť
jej vystavenia a indosovania. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva č. XXXXXXXXX z 20.4.2010
neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, ktoré boli ku dňu jej podpísania ( t.j. 20.4.2010 ) stanovené §4ods.2,3,4Zákonač.258/2001Zb..Jejobsahsatotižobmedzilvýlučnenaoznačeniezmluvnýchstrán,
výšku úveru a výšku poplatku za úver a na výšku a počet splátok úveru a jeho počiatočnú splatnosť.
Konkrétne táto zmluva neobsahuje údaje uvedené v § 4 ods. 2, písm. e, g, h, i, j zákona č. 258/2001 Zb.

( účinného ku dňu 20.4.2010 ), čo značí, že podľa § 4 ods. 3 a 4 uvedeného zákona je predmetný úver
bezúročný a bez poplatkov a že veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

32. Ako súd vyššie uviedol, súd skúma takýto právny vzťah medzi stranami sporu z vyššie uvedených

dôvodov aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa a konštatuje, že podpisom zmenky v znení ako bola súdu
predložená ( na sumu 775,27 € ) bol porušený zákon, pretože v danom čase podľa § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Zb. mohla výška sumy v zmenke predstavovať len 30% z istiny dlhu ( teda 30%
z poskytnutého úveru ). Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu konal vedome na škodu
žalovanej ako dlžníka z indosovanej zmenky ( pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje

dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 zákona zmenkového
a šekového a podľa čísla zmluvy a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka
sa týka spotrebiteľského vzťahu ). Výkon práva navrhovateľa z takejto zmenky je s ohľadom na tieto
okolnosti v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch( v znení
platnomdo31.12.2010),pretožeindosáciazmeniekzabezpečujúcichzáväzokdlžníkazospotrebiteľskej

zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s § 4 ods. 6, 7 cit. zákona
v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pričom nie je potrebné zaoberať sa tým, či ide pôvodne o
blankozmenku, ktorá by mala byť vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve.

33. Navyše je zrejmé, že predmetom dohody strán v spornej úverovej zmluve nie je žiadny úrok alebo

zmenkový úrok, teda nárok, ktorý si žalobca v tomto konaní voči žalovanej uplatnil. Vzhľadom k vyššie
uvedenému je nutné prijať záver, že zmenka č. 408200186 z 20.4.2010 je neplatná aj podľa § 39 a § 52
a nasl. OZ, nakoľko zabezpečuje neexistujúci nárok na zaplatenie poplatku a zmenkového úroku.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal

súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.