Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202976
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316202976.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: E. R.Š., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: Ľ. R., F..
XX.XX.XXXX, T. Ž. XXXX/XX, J., a otca: E. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. J., o návrhu matky na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté dieťa E. R., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa
s tým, že matka maloletého dieťaťa má právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec maloletého dieťaťa je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, počnúc od 19.02.2016, kde výživné
je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Zročné výživné za obdobie od 19.02.2016 do 31.10.2017 vo výške 448,70 Eur, súd povoľuje otcovi
maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur až do zaplatenia, tak ako

bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod
následkami straty výhody splátok.

IV. Súd styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom neupravuje.

V. Obmedzuje sa výkon rodičovských práv a povinností otcovi maloletého dieťaťa vo vzťahu k
zastupovaniu maloletého dieťaťa a správy jeho majetku.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2016 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok, otca zaviazal na platenie výživného vo výške 100,- Eur mesačne a upravil
styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 12:00 hod. do 14:00 hod. za prítomnosti

matky maloletého dieťaťa a tretej dospelej osoby. Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že s otcom
maloletéhodieťaťanežijevspoločnejdomácnosti.Preodchodzovzťahusarozhodlapreneustálehádky,
ktoré pretrvávali aj po narodení maloletého. Otec maloletého sa nedokázal ovládať až tak, že jej utekal
s kočíkom a vyhrážal sa, že jej maloletého zoberie. Hádky jej aj maloletému spôsobovali stres. Ich vzťahpoložila na lopatky neustála kritika jej správania, každodenné výčitky, urážky, nedôvera, strata úcty,
nesloboda vo vzťahu a otcove negatívne myslenie. Otec maloletého nie je schopný niesť zodpovednosť
za svoj život a chyby, za všetko zlé vždy viní niekoho iného. Maloletý je zdravý. Otec maloletého jej

posielal poštovou poukážkou na maloletého 100,- Eur mesačne od novembra 2015. Poberá materské
vo výške 318,- Eur mesačne. Mesačne platí 100,- Eur ako príspevok na domácnosť, keďže býva u svojej
matky. Platí aj pôžičku a paušál na mobil. Maloletý je plne dojčený. Vzhľadom k tomu, že otec maloletého
je emocionálne nestabilný a má problémy so sebaovládaním, ktoré vedú až k agresivite, žiada, aby pri
styku otca s maloletým bola okrem nej prítomná ešte jedna dospelá osoba. Pri poslednom stretnutí s

otcom maloletého dňa 10.02.2016 musela po hádke zavolať mestskú políciu, pretože otec jej nechcel
dať kočík s maloletým. Neprimerané správanie otca maloletého môže potvrdiť aj otcova matka, u ktorej
otec býva.

2. Uznesením č. k. 16P/53/2016-21 zo dňa 11.03.2016 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým maloleté dieťa ponechal v starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania o úprave

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý
párny týždeň v sobotu od 12:00 hod. do 14:00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2016.

3. Uznesením č. k. 16P/53/2016-39 zo dňa 03.08.2016 tunajší súd zamietol návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Krajský súd v Trnave
uznesením č. k. 11CoP/55/2016-63 zo dňa 26.10.2016 zmenil uznesenie tunajšieho súdu a zakázal
otcovi styk s maloletým dieťaťom do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2016.

4. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku vec
prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na
pojednávanie mu bolo doručené postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko
má v Registri obyvateľov SR evidovaný trvalý pobyt Mesto J..

5. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 06.10.2016 vyplýva, že matka maloletého býva spolu s
maloletýmasvojoumatkou.Otecmaloletéhosanavýživeavýchovemaloletéhonepodieľaaneprispieva
na maloletého. Za posledné obdobie sa stretávanie otca s maloletým upravilo, prebieha každú párnu
sobotuod12:00hod.do14:00hod.zaprítomnostimatky.Potom,čootcovimatkamaloletéhodohovorila,
aby sa pred maloletým nesprával vulgárne a násilne, prebiehali stretnutia celkom pokojne. Matka

maloletého má veľmi dobrý vzťah s otcovou matkou. Otcova matka uviedla, že otec maloletého mal
v minulosti problémy s drogami a aj teraz má dojem, že opätovne užíva drogy. Bývanie s ním je
nemožné. Vzhľadom na jeho agresivitu a výkyvy nálad mu zaplatila bývanie v ubytovni na dva mesiace.
Podľa jej názoru, pokiaľ sa otec maloletého nepodrobí testom na užívanie návykových látok, prípadne
liečbe, nemal by sa stretávať s maloletým. Maloletý môže byť ohrozený. Ona sama je s maloletým vo

veľmi častom kontakte. Mestská polícia J. eviduje tri oznamy týkajúce sa rodičov maloletého zo dňa
04.01.2015, 10.02.2016 a 02.07.2016.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, správou kolízneho opatrovníka, ako aj

ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené.

8. Matka maloletého na pojednávaní dňa 08.11.2017 uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne
podaného návrhu. S otcom maloletého dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti. Naposledy sa otec
maloletého s maloletým dieťaťom stretol v marci 2017 u jeho matky, potom sa otec s maloletým stretol
v máji 2017 na ulici na pár minút, odvtedy sa otec maloletého s maloletým nestretol, ani sa telefonicky
neinformoval na maloletého. Otec maloletého ju telefonicky kontaktoval včera s tým, že sa chce stretnúť,

avšak povedala mu, že nie a zároveň mu povedala, že zajtra je na súde pojednávanie, na čo on
odpovedal, že sa na pojednávanie nedostaví, nakoľko je zamestnaný a nemôže sa uvoľniť z práce,
avšak názov zamestnávateľa jej neuviedol. Mení návrh na úpravu styku otca s maloletým v tom zmysle,
že nežiada upraviť styk otca maloletého s maloletým dieťaťom. Otec maloletého dieťaťa výživné namaloleté dieťa neplatí a ani mu neposkytuje iné plnenia. Od podania návrhu, čo bolo dňa 19.02.2016,
otec maloletého prispel na výživné maloletého dieťaťa v celkovej sume 105,- Eur (70,- Eur/jún 2016;
20,- Eur/september 2016 a 15,- Eur/december 2016). Ona je zamestnaná ako terénna zdravotná sestra

u zamestnávateľa I., J..S..Z.. Q. s priemerným mesačným čistým príjmom 500,- Eur. Poberá rodinné
prídavky na maloleté dieťa v sume 23,52 Eur mesačne a príspevok na jasle pre maloleté dieťa v sume
280,- Eur mesačne, ktorý jej bude poskytovaný do 3 rokov veku dieťaťa. Od septembra 2017 rodičovský
príspevok nepoberá, nakoľko tento bol zastavený, keďže poberá príspevok na jasle. Okrem týchto
príjmov iný príjem nemá. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, rok výroby 1997. Nevlastní

žiadne nehnuteľné veci. V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, svojím bratom a maloletým
dieťaťom. Jej matka poberá starobný a vdovský dôchodok spolu v sume 482,80 Eur mesačne. Jej brat je
zamestnaný u zamestnávateľa C. D. C. J.. Jeho príjem nevie presne uviesť, ale poukazuje na potvrdenie
o ročnom zúčtovaní. Maloleté dieťa má 2 roky a chodí do jasličiek C. J. R. J. od 08.09.2017. Ide o
súkromné jasle, kde mesačne platí poplatok 280,- Eur a 15,- Eur platí na stravu. Maloletý je zdravý.
Nemázvýšenévýdavky.Mesačnévýdavkynamaloletédieťasúvsume100,65Eurazahŕňajúoblečenie,

stravu, lieky, hračky a hygienické potreby. Na výdavky v domácnosti zatiaľ neprispieva, nakoľko jej to
z jej príjmu nevychádza.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní vo veci uviedla, že navrhuje vyhovieť návrhu matky, nakoľko je
to v záujme maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme

maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon

ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.18. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

23. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR

SR č. 186/2013 Z. z. bola minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté
dieťa s účinnosťou od 1.7.2013 do 30.06.2017 suma 27,13 Eur a v súlade s Opatrením MPSVaR SR
č. 173/2017 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s
účinnosťou od 1.7.2017 suma 27,32 Eur.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je potrebné rozhodnúť o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, nakoľko rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú v
spoločnej domácnosti a otec maloletého dieťaťa si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu.

26. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloletý vychovávaný, súd vychádzal z vyjadrení
matky a kolízneho opatrovníka a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko sa už o neho
osobne stará a má všetky predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého. Zverenie
maloletého do starostlivosti matky navrhuje aj kolízna opatrovníčka. Otec sa s maloletým nestretáva,
nekontaktuje ho a neprispieva na jeho výživu. Súd zároveň rozhodol, že právo maloletého zastupovať a

spravovať jeho majetok bude mať matka maloletého, čím zároveň musel obmedziť výkon rodičovských
práv a povinností otcovi maloletého dieťaťa vo vzťahu k zastupovaniu maloletého dieťaťa a správe jeho
majetkuatonajmävzhľadomnaneusporiadanýspôsobživota,ktorýotecvedie.Otecmaloletéhodieťaťa
nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa, neplní si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a
svoje práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností vôbec nevykonáva.

27. Pri rozhodovaní o výške výživného zo strany otca vychádzal súd z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona
o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové
pomery otca, ktoré súdu nie sú známe s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej
výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého

dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Takto určené výživné je otec povinný platiť odo dňa podania
návrhu, teda od 19.02.2016.

28. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 19.02.2016 do 31.10.2017 na maloleté dieťa vo výške
448,70 Eur pozostávajúci z alikvótnej časti výživného za mesiac február 2016, ktorý predstavuje 27,13

Eur : 29 dní v mesiaci = 0,94 Eur/ deň, teda 11 dní v mesiaci február 2016 x 0,94 Eur = 10,34 Eur + z
výživného za mesiace marec 2016 - jún 2017 vo výške 27,13 Eur/mes. x 16 mesiacov (do 30.06.2017
bolo minimálne výživné 27,13 Eur) = 434,08 Eur + z výživného za mesiac júl, august, september, október
2017 vo výške 27,32 Eur x 4 mesiace (od 01.07.2017 je minimálne výživné 27,32 Eur) = 109,28 Eurmínus výživné zaplatené otcom v sume 105,- Eur, ktoré preukázateľne zaplatil odo dňa podania návrhu.
Súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. a vzhľadom na jeho schopnosti a majetkové
pomery uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur až do

zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody
splátok. Táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj
finančným pomerom otca.

29. Styk otca s maloletým súd ponechal neupravený, nakoľko to navrhla matka a tiež kolízna

opatrovníčka, pričom podľa názoru súdu je takéto rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali, preto by podanie odvolania z ich

strany bolo právne neúčinné.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.