Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208901
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Q.., zastúpený JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník proti žalovanému: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 91101 Trenčín, IČO: 47234679,
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 459,46 Eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09. 03. 2017, č. k. 4C/341/2015-71 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 800 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovi priznáva proti
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti
žalovanémudomáhalzaplateniaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške1459,46Eur,titulom,
že dňa 19. 07. 2002 žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu; z úverového rámca žalobca do
zosplatnenia preukázateľne vyčerpal sumu 6 535,90 Eur a žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 9
669,42 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 04. 2015, č. k. 7C/325/2014-109
bola žaloba žalobcu Home Credit Slovakia a. s. proti žalovanému R. U. o zaplatenie 1 759,46 Eur s prísl.

zamietnutá. V citovanom rozsudku súd podrobil kontrole úverovú zmluvu zo dňa 19. 07. 2002, číslo:
XXXXXXXXXX,predmetomktorejboloposkytnutierevolvingovéhoúveru;skúmal,čipredmetnáúverová
zmluva spĺňa náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k
19. 07. 2012, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy. Súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalobca
(v terajšom konaní žalovaný) má nárok len na vrátenie toho, čo žalovaný (terajší žalobca) vyčerpal.
Z predloženého rozsudku tiež vyplynula skutočnosť, podľa ktorej na základe zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru žalobca (terajší žalovaný) poskytol žalovanému (terajšiemu žalobcovi) úverový

rámec, z ktorého preukázateľne žalovaný vyčerpal do zosplatnenia sumu 6 535,90 Eur a žalovaný
žalobcovi uhradil sumu 9 669,42 Eur, čo znamená, že žalovaný žalobcovi uhradil nielen to, čo vyčerpal,
ale nad rámec mu uhradil ďalšiu sumu. V predmetnej veci skorším rozsudkom zo dňa 17. 12. 2015, č.
k. 4C/341/2015-38 súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučineniev sume 300 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k.
3Co/53/2016-59 zo dňa 04. 10. 2016 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Po rozhodnutí odvolacieho súdu ostal predmetom konania nárok na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1 459,46 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže
pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne
pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť. Súd

prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného
bolo spôsobilé privodiť mu ujmu v sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno
prisvedčiť žalobcovi, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu, jeho neustále
narastanie,keďžesižalovanývočinemuuplatňovalnárokypozostávajúcezosúm,naktorénároknemal,
čím žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného, najmä tým, že bolo
voči nemu vedené konanie ohľadne nároku o zaplatenie 1 759,46 Eur s prísl., ktorý žalobcovi z dôvodu

porušenia zákona ani nevznikol. Samotné súdne konanie iniciované zo strany dodávateľa je náramne
stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.

4. Vychádzajúc z porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu
do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu

a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom
živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za dôvodný. Za
primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 1 100 Eur s tým, že skorším rozhodnutím
už bol žalobcovi priznaný nárok v sume 300 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na doplatenie sumy
800 Eur a skonštatoval, že priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu

vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
žalobca trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby
závadne konal. Jedným z faktorov, ktoré súd zohľadnil bolo aj časové hľadisko a trvanie stavu právnej
neistoty. Žalobca bol v konaní 7C/325/2014 plne úspešný, pričom predmetné konanie sa voči žalobcovi
viedlo v trvaní jedného roka a počas celej tejto doby žalobca musel znášať stav právnej neistoty

v dôsledku závadného konania žalovaného. Súd zohľadňujúc intenzitu a časové obdobie trvania
závadného konania žalovaného, prihliadajúc na satisfakčnú a sankčnú funkciu primeraného finančného
zadosťučinenia, považoval za dôvodné primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 100 Eur, ktorá
suma prevyšuje 50 % sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobcu obohatiť v konaní tamojšieho
súdu vedenom pod sp. zn. 7C/325/2014.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
CSP. Žalobcu v konaní považoval za plne úspešného, lebo ide o základné právo a samotný nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi preto patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada
trovkonania,pričomokonkrétnejvýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol, že predpokladom toho, aby súd mohol priznať
primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja

iniciatívu, ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva
a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené,
spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval a rovnako ani neuplatnil svoje právo na ochranu
žalobou na súde. Z uvedeného je zrejmé, že konanie vedené pod sp. zn. 7C/325/2014 v žiadnom
prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie práv spotrebiteľom, ktoré je nevyhnutné na

splnenie podmienky priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalšou podmienkou, ktorú je
potrebné v zmysle zákonného ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa splniť je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Zákon č. 250/2007 Z. z. v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (rok 2002) nebol ešte prijatý a žalovaný preto nemohol podmienku porušenia neexistujúceho
zákona naplniť. Okrem toho nestačí len samotné porušenie zákona č. 250/2007 Z. z., ale súčasne

aj porušenie práv alebo povinnosti ustanovených inými predpismi. Žalobca vo svojej žalobe v tomto
a ani v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/325/2014 neuviedol, akým spôsobom mal
žalovaný práva alebo povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Obmedzil sa len na konštatovanie,
že úverová zmluva nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch, čo však nemožno považovať za porušenie práva a povinnosti, ktoré by mali za následok
poškodenie spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa z toho vyplynula výhoda, že poskytnutý úver bol
preňho bezúročný a bez poplatkov a ďalej už z úverovej zmluvy uhrádzať nič nemusel. Preto žiadna

škoda spotrebiteľovi nevznikla, naopak získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle pravidiel uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu
predchádzajúcim v zmysle zásad § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahu zistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné

uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne

reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovaniatakéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

14. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.

15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadošťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

16. Vo veci 7C/325/2014 Okresného súdu Vranov nad Topľou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi
zaplatenia sumy 1 759,46 Eur s prísl. na základe plnenia z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
stranami sporu 19. 07. 2002. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 04. 2015,
č. k. 7C/325/2014-109 bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. V citovanom rozsudku bolo
konštatované, že zmluva zo dňa 19. 07. 2002 uzatvorená medzi stranami sporu je bez akýchkoľvek

pochybností zmluvou spotrebiteľskou, ktorá neobsahuje údaj o úrokoch, len údaj o výške mesačnej
splátky. Ďalej bolo konštatované, že zo zmluvy nie je zrejmá ani výška ročnej percentuálnej miery
nákladov a zo zmluvy nie je možné vyvodiť záver, aby bol spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný
o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu
RPMN. Keďže zmluva o úvere neobsahovala ani úrok z úveru, žalobca ho nemôže žiadať; a ak žalobca

odkazuje na to, že úroková sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku úverových podmienok súd
skonštatoval, že pre spotrebiteľa je podstatný údaj, akým je RPMN a nemožno ho nahradiť odkazom na
úrokovú sadzbu uvedenú v Sadzobníku.

17. V čase začatia konania vo veci 7C/325/2014 Okresného súdu Vranov nad Topľou už existoval

právoplatný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 03. 2012, č. k. 4C/252/2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/135/2012, v ktorom odvolací súd
skonštatoval: „V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky. Ani úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere poukazuje ako na svoju

neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie je v súlade s čl. 8 Smernice,
ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec Smernice a takéto ustanovenie pôsobí

dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje
opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§
4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a

poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4
ods.4zákonaospotrebiteľskýchúveroch).Informáciaspotrebiteľaoúrokochapoplatkochmápodstatný
význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Odporkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve
o spotrebiteľskom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010)“.

18. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný, ktorý napriek vedomosti, že úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. neobsahujú údaj o RPM, ani úrokovú sadzbu,
v ďalších početných prípadoch uplatňoval žaloby na súde (ako tomu bolo aj vo veci 7C/325/2014
Okresného súdu Vranov nad Topľou), hoci mal zákonnú povinnosť zdržať sa takéhoto konania nielen so

žalobcom, ale aj so všetkými spotrebiteľmi. Takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi
ujmu.19. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na
zaplatenie sumy 1 759,46 Eur s prísl. Priznaná suma 1 100 Eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje

žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Pri učení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia na základe úvahy odvolacieho súdu, tento prihliadol
na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane odvolacích námietok žalovaného. Odvolací
súd má za to, že žalobca úspešne uplatnil svoju obranu proti dodávateľovi v konaní 7C/325/2014
Okresného súdu Vranov nad Topľou. Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného

zadosťučinenia či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy,
nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne
hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom Home Credit Slovakia a. s., je priznaná
výška finančného zadosťučinenia, určená súdom prvej inštancie primeraná vo vzťahu k porušenému
právu a skutkovým okolnostiam prípadu, primeraná.

20. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné,
pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba

skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 08. 06. 2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).

21. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom
výroku potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím

konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá právo na ich náhradu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).