Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207572
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:7616207572.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolaKrochtu,vsporežalobcu:OTPBankaSlovensko,a.s.,sosídlom
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. XXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 2.771,-eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č. k. 20C/155/2016-51 zo dňa 13.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v jej
prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu2.276,87Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1 - 6, § 53c, § 54 ods. 1, ods. 2, § 448 a
§ 517 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 - 3, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Výrok o trovách konania odôvodnil iba s poukazom na ustanovenie § 255 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že s ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal za

preukázané, že nárok žalobcu je v priznanej výške daný. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť dlhu vo výške 3.290,02 eur a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod, ani
spôsobakýmsauvedenásumanavýšilanažalovanú4.403,51eur(požadovanáistinaaďalšieuplatnené
nároky). Zo sumy 723,13 eur zaplatenej žalovaným žalobca na úhradu istiny započítal len sumu 168,61
eur. Toto svoje konanie pritom žalobca žiadnym zákonným spôsobom neodôvodnil. Jeho konanie je
pritom v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobu v časti prevyšujúcej hodnotu

záväzku po vyhlásení okamžitej splatnosti po odrátaní uhradených splátok zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol podal odvolanie
žalobca. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s
názorom súdu, že nemá nárok na zmluvné úroky z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
poukazujúc na § 261 ods. 6, § 487, § 502 a § 503 Obchodného zákonníka. V časti nepriznaných úrokov

z omeškania poukázal na to, že dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozličné inštitúty poukazujúc
na § 568 a § 517 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“, boli včlenené do OZ od 01.04.2015 (po uzatvorení zmluvy o úvere), a preto s
analogickým použitím § 879q OZ, § 502 ods. 1 Obch. zák., je aplikovateľný aj na právne vzťahy založené

zmluvou o úvere. Okrem toho, žalovanému povinnosť platiť úroky z poskytnutého úveru vyplýva aj zozmluvných dojednaní. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej
inštancie, alternatívne aby odvolací súd rozhodol v celom rozsahu v prospech žalobcu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, teda žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
v napadnutej časti (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených

v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie, aj keď to v samotnom odôvodnení svojho
rozsudku uvádza (bod 3.) opomenul postupom podľa § 145 ods. 2, veta druhá CSP výrokom rozhodnúť
o čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré žalobca učinil podaním doručeným súdu dňa 08.09.2016 (čl. 42),

ktorým vzal žalobu späť v časti zaplatenia bežného úroku vo výške 54,10 Eur (pôvodne uplatnené vo
výške 1.595,68 Eur a následne vo výške 1.541,58 Eur). Ak sa uplatňuje kvantitatívne menej, ide vždy
o späťvzatie žaloby v konkrétnej výške (t.j. v jej rozdiele).

8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že

rozsudok v napadnutom rozsahu je nepreskúmateľný. Pravo na dostatočné odôvodnenie rozsudku je
jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku sú dané v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje záväznú logickú štruktúru odôvodnenia.

9. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 2.771,-
eur, bežného úroku vo výške 1.541,58 eur, úroku z omeškania vo výške 68,11 eur, úroku z úveru vo
výške 18,7 % ročne zo sumy 2.771,- eur, úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.771,-
eur a poplatku vo výške 22,82 eur. Súd žalobcovi priznal sumu 2.276,87 eur a vo zvyšku žalobu v
časti prevyšujúcej hodnotu záväzku po vyhlásení okamžitej splatnosti po odrátaní uhradených splátok

zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je možno jednoznačne vyvodiť vzťah medzi
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a jeho
právnymi závermi na strane druhej. Inač povedené z odôvodnenia jednoznačne nevyplýva, nemožno
jednoznačne určiť, z akých čiastkových nárokov a v akej ich výške pozostáva súdom priznaná suma, a
teda „a contrario“, nemožno jednoznačne určiť aké čiastkové nároky a v akej ich výške súdom žalobcovi

naproti tomu priznané neboli, a to aj s ohľadom na už vyššie uvádzané čiastočné späťvtazie žaloby, o
ktorom súd jednak nerozhodol, pričom ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť či
to bolo zohľadnené pri rozhodovaní o priznaní, resp. nepriznaní žalobou upletených nárokov. Takéto
rozhodnutie potom nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej
a právnej argumentácie a záverov súdu prvej inštancie.

10. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a postupom podľa § 391 CSP vrátil v rozsahu zrušenia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, rozhodnúť o späťvzatí žaloby v časti
a vyporiadať sa so všetkými vytýkanými nedostatkami, ďalej sa vyporiadať aj so všetkými odvolacími
námietkami žalobcu, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám riadneho odôvodnenia
rozhodnutia s možnosťou jeho následného posúdenia aj v odvolacom konaní.

12. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného

sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).