Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Elena Kováčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/73/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200238.2
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom
Priemyselná 786 Michalovce (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín),
IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: JUDr. Peter Rokaš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 821
09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01
Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa
27. januára 2014 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/49/2014 - 64
zo dňa 9. marca 2016 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/49/2014 - 64 zo dňa 9.
marca 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100902/42304/2014/CI zo dňa 27.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Trnava č. 1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11.2013, ktorým bolo žalobcovi
registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom v zmysle § 50 ods. 1 zák. č. 563/2008
Z.z. uložené, aby v prípade, že by súčet
-spotrebnej danie z liehu (ďalej len „daň“) ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh
(ďalejlen„lieh“)dodaňovéhovoľnéhoobehudaňovýmsubjektomvzdaňovacomobdobínovember2013
a ktorá nebola zaplatená a
-dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým
subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2013 (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“)
bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) a
sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia
liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2013 bez predchádzajúceho
zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu
tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky
na daň podľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh
prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná
alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe
vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pôvodne Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k.
14S/49/2014 - 34 zo dňa 02.10.2014 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2
písm. e) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy konania. Proti tomuto rozhodnutie podal žalovaný odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k.6Sžf/133/2014 zo dňa 27.1.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, pričom mu uložil povinnosť skúmať splnenie podmienok súdneho prieskumu vychádzajúc z
konkrétnych skutkových a právnych okolností každého prípadu. Z tohto pohľadu nariadil súdu prvého
stupňa skúmať, či rozhodnutie Colného úradu Trnava a následne rozhodnutie žalovaného uplynutím
časovej pôsobnosti, započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie nestratilo svoju účinnosť a až
na základe zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné predbežné opatrenie bolo spôsobilé
zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu. Na základe pokynu Najvyššieho súdu SR Krajský
súd v Trnave písomne žiadal v inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14S/88/2013 o
zaslanie informácie kedy a akým spôsobom zaniklo predbežné opatrenie Colného úradu Trnava, t.j.
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný listom zo dňa 24.9.2015 doručeným súdu
29.9.2015 (nachádzajúcim sa v spise 14S/88/2013 - 91) oznámil súdu, že rozhodnutie colného úradu
- predbežné opatrenie bolo časovo obmedzené. So zánikom účinnosti rozhodnutia colného úradu, t.j.
uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie bol žalobca uzrozumený, v nadväznosti na čo žalobca podal žiadosť colnému úradu, aby
peňažná suma zložená na základe účinkov predbežného opatrenia bola po strate jeho účinnosti použitá
na úhradu priznanej spotrebnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac).
V odôvodnení uznesenia krajský súd ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade došlo k
strate účinnosti rozhodnutia colného úradu č. 1095838/1/398479/2013 zo dňa 15.11.2013 uplynutím
posledného dňa mesiaca december 2012. Krajský súd na základe uvedenej skutočnosti dospel k záveru,
že rozhodnutie, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu, resp. prvostupňové rozhodnutie o uložení
predbežného opatrenia zaniklo počas súdneho prieskumu a preto nemožno v danom konaní pokračovať
a súd musí konanie zastaviť (R 11/2008). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v čase podania žaloby predbežné opatrenie -
rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1095838/1/398479/2013 zo dňa 15.11.2013 stratilo účinnosť dňa
31.12.2013 a žaloba bola podaná až 31.03.2014.
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/03-29 uviedol, že v prvom rade je potrebné
zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, ktorého zákonnosť má byť preskúmavaná súdom, môže
zasahovať do základných práv a slobôd a pokiaľ je tomu tak v záujme zachovania práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („ďalej len „ústava“) nemôže byť takéto
rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či stratilo svoju účinnosť.
V súvislosti s posudzovaním účinnosti predbežného opatrenia v čase jeho preskúmavania upozornil
žalobca na rozpor takéhoto postupu s právom účastníka na súdny prieskum rozhodnutí v zmysle článku
46 ústavy.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci
postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.
V prejednávanej veci sa žalobca na krajskom súde domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie Colného úradu Trnava, ktorým správca dane podľa § 50
ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako prevádzkovateľovi daňového skladu uložil zdržať
sa uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie september roku 2013 bezpredchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane, vo výške stanovenej predbežným
opatrením.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie
správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v
správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.).
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia
týkajúce sa vedenia konania (§ 248 písm. a) O.s.p.).
Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy).
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje
(čl. 20 ods. 1 ústavy).
Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom
zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená
daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie
dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému
subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu
na účet správcu dane (§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z.).
Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod
len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne (§ 50 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.).
Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj
vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate
účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt (§ 50 ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z.).
V prejednávanej veci bolo potrebné ustáliť, či rozhodnutie o predbežnom opatrení zakazujúce žalobcovi
uvádzať lieh do daňového voľného obehu bez predchádzajúceho zloženia určitej peňažnej sumy na účet
správcu dane, možno subsumovať pod negatívnu enumeráciu čl. 46 ods. 2 in fine prvej vety ústavy,
pre tento prípad konkretizovanú výnimkami z generálnej klauzuly preskúmateľnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy podľa § 248 písm. a) O.s.p.
Základným výkladovým pravidlom pri aplikácii zákonmi stanovenej negatívnej enumerácie rozhodnutí
orgánov verejnej správy vylúčených zo súdneho prieskumu tvorí sama ústavná zásada vyplývajúca z
druhej vety článku 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ústavný text ďalej nerozlišuje medzi druhmi
rozhodnutí, napr. z pohľadu ich predbežného alebo dočasného charakteru k právam dotknutých v
konečných rozhodnutiach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov správneho konania alebo inýchosôb nimi dotknutých. Uvedené možno odvodiť aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“), reprezentovanej napr. nálezmi ústavného súdu PL. ÚS 26/01, II. ÚS
50/01-50, III. ÚS 138/03. Za všetky možno citovať právny názor vyplývajúci z nálezu ústavného súdu
č. k. II. ÚS 50/01-50 „...... v prípade, keď sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh
či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť
vylúčené.“.
Z citovaného právneho názoru vychádzal aj najvyšší súd pri skúmaní dodržania zákonných podmienok
krajským súdom pri vydaní odvolaním napadnutého uznesenia, predovšetkým vo vzťahu k zachovaniu
vyššie uvedeného ústavne konformného výkladu ustanovenia § 248 písm. a) O.s.p.
Inštitút predbežného opatrenia podľa § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. nepochybne zveruje správcovi
dane pomerne široké oprávnenia na zásah do práv daňového subjektu. V prejednávanej veci bolo
predbežným opatrením žalobcovi uložené zdržať sa uvedenia liehu do daňového voľného obehu bez
predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane. Takýmto spôsobom formulované
rozhodnutie správcu dane, keď je žalobcovi uložená určitá peňažná povinnosť, resp. stanovený nejaký
zákaz týkajúci sa výkonu jeho podnikania, možno podľa názoru najvyššieho súdu považovať za
rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktorého preskúmanie v zmysle čl. 46 ods. 2 vety
druhej ústavy nesmie byť vylúčené z právomoci súdu, a to bez ohľadu na dočasný charakter tohto
rozhodnutia.
Práve s poukazom na obsah povinností uložených napadnutým predbežným opatrením žalobcovi je
podľa názoru najvyššieho súdu potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní správca dane postupoval v súlade
s platnou právnou úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či
pri rozhodovacom procese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu
vyplývajúce s príslušnej právnej úpravy.
Najvyšší súd záverom poznamenáva, že otázkou prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení
predbežného opatrenia v súvislosti so správou daní sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal
vo svojich skorších rozhodnutiach sp. zn. 4Sžf/70/2012 z 23. apríla 2013, sp. zn. 3Sžf/132/2013 z
3. júna 2014 a sp. zn. 3Sžf/50/2015 zo 7. septembra 2016, v ktorých najvyšší súd ustálil, že súdny
prieskum realizácie uvedeného inštitútu správy daní, slúžiaceho na zabezpečenie riadneho výberu daní,
je prípustný.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2
O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd preskúma zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia presvedčivo (§ 157 ods. 2 O.s.p.) odôvodní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.