Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115218171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Pavol Janec,
s miestom podnikania 023 41 Nesluša 776, IČO: 10 976 345, zastúpeného zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640,
proti žalovanému: HOLLSTAV, s.r.o., so sídlom Horná Skotňa 2945, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO:
43 823 734, zastúpenému zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01
Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o zaplatenie 36.300 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/306/2015-107 zo dňa 11. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/306/2015-107 zo dňa 11. novembra 2016 p
o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu36.300
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 36.300 Eur od 15.11.2013 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu

doručenú okresnému súdu dňa 16.06.2015, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 36.300 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur titulom nezaplatenej pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č.
2013/024, splatnej dňa 14.11.2013 v sume 43.800 Eur, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil sumu 7.500
Eur a zostatok dlžnej sumy predstavuje žalovanú istinu 36.300 Eur. K žalobe pripojil fotokópie listinných
dôkazov, a to faktúru č. 2013/024, krycí list rozpočtu a rozpočet na stavbu Zateplenie polyfunkčnej
budovyHornáSkotňa2717,Upomienkuzodňa27.04.2015spoluspodacímlístkom,Pokusopokonávku

zo dňa 22.05.2015, prehľad sadzieb ECB.

2. Žalovaný sa voči uplatnenému nároku bránil tvrdením zániku žalovanej pohľadávky započítaním
poukazujúc na existenciu viacero zmluvných vzťahov so žalobcom, keď okrem zmluvného vzťahu,
z ktorého vyplynul žalovaný nárok, žalobca na základe objednávok žalovaného vykonával stavebné
práce v kempingovom areáli v Oščadnici, s vykonávaním ktorých sa žalobca dostal do omeškania,
na základe čoho vznikol podľa uzavretej zmluvy o dielo žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty, ktorú vyúčtoval žalobcovi penalizačnou faktúrou č. 0652014 zo dňa 10.10.2014 s dátumom
splatnosti 09.11.2014, a z ktorej nárok žalovaného tvoril predmet započítania voči žalovanej pohľadávke
v tomto konaní. K započítaniu malo dôjsť pred koncom roka 2014, ako aj v neskoršom období, keďžezapočítanie bolo uskutočnené pred splatnosťou penalizačnej faktúry. K započítaniu pohľadávok malo
dôjsť jednostranným právnym úkonom žalovaného zo dňa 14.10.2014.

3. Okresný súd s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich
záväzkov posúdil právny vzťah ako obchodnoprávny, na ktorý aplikoval ust. § 261 ods. 1, § 536 ods.
1, § 546 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka,
§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 3, § 39 Občianskeho zákonníka, § 1, 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vyjadrení strán a prednesov

právnych zástupcov mal okresný súd preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu strán zo
zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce, rozsah ktorých
vyplýval z krycieho listu rozpočtu, a ktorých cenu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2013/024
v sume 43.800 Eur s dátumom splatnosti 14.11.2013, z ktorej žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil
sumu 7.500.Eur (nesprávne uvedené v odôvodnení 36.300 Eur) a zostatok nezaplatenej ceny diela
predstavoval žalovanú istinu 36.300 Eur (nesprávne uvedené v odôvodnení 36.340 Eur). Dôvodnosť

a výšku žalobcom fakturovanej ceny diela žalovaný nerozporoval. Ťažisko obrany žalovaného voči
žalobou uplatnenej pohľadávke spočívalo v tvrdení jej zániku v dôsledku jednostranného právneho
úkonu započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu. V rámci vykonaného dokazovania
okresný súd posudzoval platnosť právneho úkonu započítania učineného žalovaným voči pohľadávke
žalobcu podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zvýraznil, že žalovaný v rámci svojej

procesnej obrany bol povinný tvrdiť a preukázať existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie
voči žalovanej pohľadávke a platnosť právneho úkonu jednostranného započítania. Na preukázanie
dôvodnosti svojej obrany žalovaný poukázal na obsah jednostranného právneho úkonu započítania
pohľadávok zo dňa 14.10.2014, z obsahu ktorého vyplývalo, že žalovaný si svoju pohľadávku z titulu
zmluvnej pokuty vo výške 122.949,61 Eur započítal voči viacerým pohľadávkam žalobcu, z ktorých

žalobca uplatňuje voči žalovanému len jednu z pohľadávok, a to na podklade faktúry č. 2013024, z čoho
žalovaný vyvodzoval konkludentnú akceptáciu započítania žalobcom, teda skutočnosť, že v rozsahu cca
90tisícEurpohľadávkyžalobcuzanikliichzapočítaním.Jednostrannýprávnyúkonzapočítaniažalovaný
doručil žalobcovi koncom roku 2014 a z dôvodu právnej istoty opakovane v roku 2016. Zmluvná pokuta
sa viazala k porušeniu povinnosti včasného odovzdania diela, keď žalobca neodovzdal žalovanému

dielo ani po niekoľkých mesiacoch po termíne dohodnutom v zmluve, keď žalovaný bol nútený dokončiť
dielo sám. V tejto súvislosti zástupca žalovaného poukázal na obsah zmluvy o dielo čl. IX bod 9.1., 9.2., z
obsahu ktorého vyplývala povinnosť žalobcu odovzdať dielo protokolárnym spôsobom, k čomu nedošlo.
Žalovaný mal za to, že boli splnené všetky podmienky v zmysle Obchodného zákonníka, na základe
ktorých pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní zanikla v dôsledku započítania, a preto nárok

uplatňovaný žalobcom označil za neopodstatnený.

4. Okresný súd vo všeobecnosti poznamenal, že zmluvná pokuta predstavuje sankciu za porušenie
zabezpečenej povinnosti, pričom predpokladom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorý obsahuje základnú úpravu právneho inštitútu zmluvnej pokuty, je dohoda o zmluvnej

pokute, ktorá vzniká na základe konsenzuálneho právneho úkonu a existencia hlavného záväzku, ktorý
zabezpečuje, čo vyplýva z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty. Okresný súd primárne posudzoval
existenciu platnej písomne uzavretej dohody o zmluvnej pokute podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré pre platnosť dohody ustanovuje písomnú formu zmluvy s tým, že v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia a vymedzenie povinnosti, ktorej splnenie dohoda o

zmluvnej pokute zabezpečuje.

5. V čl. VIII bod 8.1. Zmluvy o dielo zo dňa 16.10.2010 zmluvné strany dojednali, že zhotoviteľ zaplatí
za omeškanie s plnením zmluvných záväzkov zmluvnú pokutu 0,05% z ceny diela za každý začatý deň
omeškania s odovzdaním diela podľa zmluvy až do jeho prevzatia objednávateľom.

6. Lehoty realizácie diela boli obsahom zmluvného ustanovenia čl. III bod 3.1. zmluvy o dielo, podľa
ktorého ustanovenia zhotoviteľ sa zaväzuje a) zrealizovať dielo v termíne od 16.10.2010 do 20.08.2012,
b) zhotoviteľ splní zmluvný záväzok podľa čl. II tejto zmluvy fakturáciou so súpisom vykonaných prác,
podľa platnej projektovej dokumentácie. Na základe svojej odbornosti je povinný zhotoviteľ upozorniť

na nedostatky projektovej dokumentácie a urobiť prípadnú úpravu projektového stavu. Zhotoviteľ
prehlasuje, že si projektovú dokumentáciu preštudoval a súhlasí s ňou.7. Z obsahu vyššie citovaného zmluvného ustanovenia čl. VIII bod 8.1. zmluvy o dielo podľa okresného
súdu vyplývalo, že zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, ktorej dohodnutú výšku viazali na každý
začatý deň omeškania s odovzdaním diela podľa zmluvy. Okresný súd preto posudzoval, akým

spôsobom zmluvné strany dohodli moment odovzdania diela a spôsob jeho prevzatia objednávateľom
tak, aby bolo možné nepochybným určitým a jednoznačným spôsobom ustáliť moment porušenia
zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa dohoda o zmluvnej pokute viaže. Z obsahu zmluvných ustanovení
vyplývalo, že v čl. III zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli termín realizácie diela od 16.10.2010
do 20.08.2012 a podmienky splnenia zmluvného záväzku zhotoviteľom zrealizovať práce na diele

kempingový areál s chatkami podľa čl. II zmluvy o dielo fakturáciou so súpisom vykonaných prác podľa
platnej projektovej dokumentácie.

8. Okresný súd poznamenal, že v zmysle ust. § 554 Obchodného zákonníka povinnosť vykonať dielo je
splnená, ak dielo je riadne dokončené a odovzdané objednávateľovi. Teda pre zánik záväzku splnením
v zmysle zákonnej úpravy musia byť zo strany zhotoviteľa naplnené obidve podmienky, a to riadne

dokončenie diela a jeho odovzdanie objednávateľovi. Z obsahu čl. VIII bod 8.1. zmluvy o dielo však
vyplývalo, že zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu, ktorej vznik viazali na porušenie povinnosti
zhotoviteľa včas odovzdať dielo. Odovzdanie diela však predstavuje dvojstranný právny úkon ako
synalagmatický vzťah, to znamená, že povinnosti zhotoviteľa zodpovedá právo objednávateľa riadne
vyhotovený predmet diela prevziať. Napriek tomu, že zmluva vymedzila termín realizácie diela od

16.10.2010 do 20.08.2012, ktorý v zmysle čl. III bod 3.3. zmluvy o dielo zmluvné strany bližšie vymedzili
akotermínukončeniadiela,podľaokresnéhosúdubolomožnékonštatovať,žeokamihodovzdaniadiela,
ku ktorému sa viaže dohoda o zmluvnej pokute, Zmluva o dielo v znení jej dodatku zo dňa 16.10.2010
neupravuje.

9. Okresný súd poukázal na to, že pre platnosť dohody o zmluvnej pokute musí z jej obsahu jednoznačne
vyplývať povinnosť, ktorej porušenie zmluvné strany sankcionujú dohodou o zmluvnej pokute, a pokiaľ
jej výška je viazaná na dobu omeškania so splnením zabezpečenej povinnosti, musí okamih odovzdania
diela jednoznačne vyplývať z textu písomne uzavretej zmluvy. Pre posúdenie splnenia záväzku vykonať
dielo v zmysle ust. § 554 Obchodného zákonníka bolo potrebné dôsledne rozlišovať pojmy riadneho

ukončenia diela a odovzdania diela. Pokiaľ zmluvné strany v čl. III bod 3.1. zmluvy o dielo dohodli termín
realizácie diela, ktorý v spojení s čl. III bod 3.3. zmluvy o dielo stotožnili s termínom ukončenia diela, bolo
možnékonštatovať,žeokamihodovzdaniadielavzmluveabsentujeapokiaľneboladostatočnepresnea
určite identifikovaná, t.j. opísaná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, nebolo možné
zistiť, resp. ustáliť okamih, kedy k porušeniu povinnosti došlo, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia

nároku z titulu zmluvnej pokuty.

10. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalovaný v rámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
bol rovnako povinný preukázať existenciu písomne uzavretej dohody o zmluvnej pokute, avšak v rámci
prostriedkov procesnej obrany žalovaný predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo zo dňa 16.10.2010, ktorá

nie je opatrená podpismi zmluvných strán, ktorými sa završuje písomná forma právneho úkonu, ktorá
predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Až podpis v sebe zahŕňa obsah
vôle konajúceho subjektu podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

11. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu platnej dohody o zmluvnej

pokute, v dôsledku čoho vyhodnotil právny úkon jednostranného započítania pohľadávky žalovaného
voči žalobcom uplatnenej pohľadávke za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Pri konštatovaní neplatnosti jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaného
voči žalobcom uplatnenej pohľadávke okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď žalobcom
uplatnený nárok posúdil ako skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu zaplatenia ceny diela sumu 36.300 Eur.
Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, dostal sa dňom nasledujúcim po dni

splatnosti ceny diela, t.j. od 15.11.2013 do omeškania, a preto okresný súd priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania. Rovnako okresný súd priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z.z.. Nakoľko žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, pretomu okresný súd priznal voči žalovanému v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom
rozsahu (v rozsahu 100%), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h), d) CSP. Podľa žalovaného sa okresný súd pri svojom
rozhodovaní a zisťovaní skutkového stavu nezaoberal viacerými skutočnosťami. Žalovaný poukázal na
to,žeevidujevočižalobcovipohľadávkuvovýške123.279EurzdôvoduporušeniaZmluvyodielozodňa

16.10.2016. Žalobca existenciu tejto zmluvy v konaní potvrdil, na čo okresný súd neprihliadol, naopak,
pre žalovaného nepochopiteľne posúdil ustanovenia o zmluvnej pokute ako neplatné, a to výlučne z
dôvodu, že na zmluve predloženej v konaní chýbali podpisy. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že bol
pripravený následne doložiť aj podpísanú verziu zmluvy, avšak sám žalobca jej text explicitne potvrdil.
Keďže žalobca mal taktiež dlh voči žalovanému, dňa 14.10.2014 došlo k jednostrannému započítaniu
pohľadávok zo strany žalovaného, a to v rozsahu, v akom sa vzájomné kryjú, čo je vo výške 122.949

Eur. Započítanie pohľadávok bolo žalobcovi odoslané dňa 15.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že bola
započítaná aj pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil prostredníctvom súdu, a to aj napriek tomu, že
započítaním vzájomne sa kryjúcich pohľadávok zanikla celá pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Je
zrejmé, že nie žalobca eviduje pohľadávku voči žalovanému, ale žalovaný eviduje pohľadávku voči
žalobcovi, a to vo výške minimálne 330 Eur bez príslušenstva, z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty.

Okresný súd v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Uvedenému nasvedčuje fakt, že započítanie sa týkalo sumy niekoľko
násobne vyššej, ako si v tomto konaní uplatňoval žalobca, rovnako boli predmetom započítania aj
ďalšie faktúry žalobcu, čo okresný súd nezohľadnil. Podľa názoru žalovaného okresný súd sa dôsledne
neriadil ustanovením § 220 CSP, čím zároveň porušil základné právo žalovaného na súdnu a inú právnu

ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý proces garantované v
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože len vecne
správne rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom požadovaným spôsobom odôvodnené napĺňajú ústavné
kritériá plynúce z Listiny základných práv slobôd. V súvislosti s náležitosťami odôvodnenia poukázal
na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo 8/2008, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H

c/a Belgicko z roku 1987 (A-127, § 53), Nález Ústavného súdu ČR, sv. III, č. 34, s. 257 uverejnený
v Bureš, Drápadl, Mazanec: OBčanský soudní řád - komentář, 4. vydaní, C.H.Beck, Praha 2000,
str. 441, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06. Podľa žalovaného, pre rozhodnutie
podstatné závery okresného súdu neboli v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené,
čo založilo jeho nepreskúmateľnosť ako aj arbitrárnosť, pričom sa okresný súd nedostatočne alebo

vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou. Žalovaný mal ďalej za to, že ide o tzv. „prekvapivý rozsudok“,
to znamená, že niektoré dôkazy žalovaný bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť pred
rozhodnutím okresného súdu, nakoľko nepredpokladal, že súd rozhodne v jeho neprospech. V súvislosti
s týmto tvrdením poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 4291/2007,
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo92/2012.Podľažalovanéhosaokresný

súd pred ukončením dokazovania k mnohým tvrdenia žalovaného predpísaným spôsobom nevyjadril,
čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal v kontexte potvrdenia obsahu zmluvy o dielo
na stavbu - ,,Kempingový areál s chatkami v Oščadnici“ žalobcom za to, že obsah zmluvy bol aj pre súd
bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Napriek tomu, že v konaní pred súdom boli predložené ako
dôkaz listiny, okresný súd nevykonal ich dokazovanie zákonom predvídaným spôsobom. Okresný súd

nevykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP. Uvedené vady založili odňatie možnosti žalovaného
konať pred súdom. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, alternatívne zmeniť.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. S
podaným odvolaním žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil a mal za to, že je nedôvodné. Podľa

žalobcu okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pokiaľ
žalovaný uviedol, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal viacerými skutočnosťami, tak
nešpecifikoval, aké viaceré skutočnosti to majú byť. Podstata jeho argumentácie spočívala len v jednej
skutočnosti, a to v tej, že si v konaní voči žalobcovi uplatnil vzájomný nárok v podobe jednostranného
započítania, údajne vyplývajúci zo Zmluvy o dielo na stavbu ,,Kempingový areál s chatkami v Oščadnici“

zo dňa 16.10.2016 (ďalej len ,,ZoD“). S touto skutočnosťou sa však okresný súd v odôvodnení jeho
rozhodnutia vysporiadal. Pokiaľ žalovaný uviedol, že ustanovenia o zmluvnej pokute v ZoD Oščadnica
boli uznané okresným súdom ako neplatné výlučne z dôvodu, že na zmluve predloženej v konaní
chýbali podpisy, toto nie je pravdou. Okresný súd poukázal na chýbajúce podpisy v bode 35. svojhoodôvodnenia, v ktorom konštatoval povinnosť žalovaného preukázať existenciu písomne uzavretej
dohody o zmluvnej pokute. V tomto správne právne posúdil, že pokiaľ žalovaný uplatňuje, či už
vzájomný návrh alebo kompenzačnú námietku, je potrebné z jeho strany preukázať všetky relevantné

skutočnosti. Žalovaný bol zastúpený advokátom, a teda mu museli byť zrejmé jeho procesné povinnosti
vyplývajúce z CSP, a to najmä povinnosť predkladať dôkazy na svoje tvrdenia. Je zrejmé, že zmluva
nepodpísaná druhou zmluvnou stranou nemôže byť relevantným dôkazom, a pokiaľ žalovaný má za
to, že bol na právach ukrátený tým, že ju nemohol od júna 2015 predložiť, mal ju po oboznámení sa s
rozhodnutím vo veci predložiť spolu s odvolaním, a to s poukazom na § 366 písm. d) CSP, čo však opäť

nevykonal. Z obsahu samotnej ZoD Oščadnica sa však okresný súd venoval najmä v bodoch 29. až 34.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom konštatoval, že podľa ust. § 554 Obchodného zákonníka
je povinnosť vykonať dielo splnená, ak sú splnené dve podmienky, a teda dielo má byť riadne dokončené
a odovzdané objednávateľovi. V ZoD Oščadnica bol v čl. III. bod 3.1. použitý termín „zrealizovať dielo“ a
bol špecifikovaný v čl. III. bod 3.3. ako „ukončenie diela“, nie však ako „odovzdanie diela“. V čl. VIII. bod
8.1. ZoD bola zmluvná pokuta viazaná na termín odovzdania diela, ktorý však nebol v ZoD Oščadnica

nikde stanovený, pričom v zmysle § 554 Obchodného zákonníka je potrebné dôsledne rozlišovať
termíny „riadne ukončenie diela“ a „odovzdanie diela“. Vzhľadom k uvedenému okamih odovzdania
diela v ZoD Oščadnica absentuje a nemožno z nej zistiť okamih, kedy malo dôjsť k odovzdaniu diela,
resp. porušeniu zmluvnej povinnosti, a teda nemožno reálne ani uplatniť nárok na zmluvnú pokutu
zo strany žalovaného. Týmto skutočnostiam sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne

venoval a poskytol náležité odôvodnenie. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že predmetom započítania
boli aj ďalšie faktúry žalobcu a započítanie sa týkalo sumy niekoľko násobne vyššej ako uplatnil, tak
opäť tým smeroval k akejsi konkludentnej akceptácii započítania jeho pohľadávok zo strany žalobcu,
avšak ku žiadnej (ani konkludentnej) akceptácii započítania pohľadávok nedošlo. Pokiaľ žalovaný
uvádzal, že vyššie uvedená skutočnosť nebola okresný súdom zohľadnená, tak uvedené nie je pravdou,

preto okresný súd sa venoval všetkým podstatným argumentom žalovaného a náležite sa s nimi
v odôvodnení vysporiadal. K argumentácii žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nemá spĺňať zákonom stanovené náležitosti, je nepreskúmateľné a arbitrárne, žalobca uviedol, že
žalovaný nijako nešpecifikoval konkrétne, s akou argumentáciou sa okresný súd nemal vysporiadať
„dostatočne alebo vôbec“. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný neuvádza žiadne konkrétne

nedostatky odôvodenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu
nie je v žiadnom prípade prekvapivé. Pokiaľ žalovaný uviedol, že „niektoré“ dôkazy bez svojej viny
nemohol predložiť, opäť ako pri jeho termíne „viaceré skutočnosti“, poukazoval iba na jeden dôkaz, a
to na podpísanú ZoD Oščadnica. Žiadny iný dôkaz nespomenul. V tomto smere žalobca poukázal na
dostatočný časový priestor na strane žalovaného predložiť dôkazy, ktorými disponoval, ako aj na § 366

písm. d) CSP. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa údajne k mnohým tvrdeniam žalovaného
zákonom predpísaným spôsobom nevyjadril pred ukončením dokazovania, čím mu odňal možnosť
konať pred súdom, tak žalobcovi nie je známe ustanovenie CSP, v zmysle ktorého by mal súd vyjadriť
svoj názor pred ukončením dokazovania a tak prejudikovať svoje rozhodnutie. Ustanovenie § 182
CSP stanovuje právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci stranám sporu, neustanovuje

povinnosť súdu uviesť svoje posúdenie. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že okresný súd nevykonal
riadne dokazovanie listinami podľa ust. § 204 CSP, tak žalovaný ani v záverečnej reči, ktorú sám
diktoval do zápisnice, neuviedol žiadne námietky k vykonanému dokazovaniu a žiadne námietky voči
postupu okresného súdu s oboznamovaním listinných dôkazov. Žalobcovi preto nie je zrejmý dôvod
tejto námietky. Zároveň žalobca poukázal na to, že všetky listiny boli žalovanému riadne doručené,

rovnako mu boli známe argumenty žalobcu a ku všetkým listinným dôkazom, ako aj vyjadreniam žalobcu
žalovaný zaujal v jeho podaniach a prednesoch stanovisko. Čo sa týka skutočnosti, či sa so všetkými
listinnými dôkazmi oboznámil okresný súd, skutočnosť, že tak vykonal, nesporne vyplýva z rozhodnutia
vo veci samej, ktoré obsahuje detailné a presvedčivé odôvodnenie. Okresný súd v konaní dodržal
správny procesný postup, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a odôvodnenie

rozhodnutia vo veci samej neobsahuje žiadne vady, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek jeho vecnú
nesprávnosť. Navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

15. Okresný súd postupom podľa ust. § 374 ods. 3 CSP doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného žalovanému prostredníctvom zástupcu dňa 13.04.2017 podľa údajov na doručenke č.l. 128

spisu. Žalovaný sa doručenému vyjadreniu žalobcu k momentu rozhodovania krajským súdom písomne
nevyjadril.16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného

súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/86/2017-133 zo

dňa 23.10.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.11.2017, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ust. § 378 ods. 1 CSP.

18. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť podľa ust.
§ 474 CSP dňom 01. júla 2016, keď aj z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

20. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
v rozsahu (§ 379 CSP) a v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 25.01.2017 (č.l. 120 - 123 spisu), a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu,

jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na
dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže z obsahu Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 11.11.2016, konkrétne na č.l. 96 spisu vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti
súdom prvej inštancie podľa ust. § 153 a ust. § 154 CSP, t.j. v znení účinnom k momentu jej vykonania a

rozhodovania súdu prvej inštancie, po vykonaní ktorej ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany stranami sporu neboli v konaní uplatňované.

21. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním,

podľaktoréhojeodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmiodvolateľa,ktorévsebezahŕňajúkvalitatívnu,
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

22. Vo vzťahu k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého

rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že v danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie
ust. § 220 ods. 2 CSP jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu
nárokužalobcuiobranežalovaného.Krajskýsúdpretokonštatuje,žerozhodnutieokresnéhosúdunetrpí
vadounamietanouvodvolaní,ktoroubydošlokporušeniuzákladnéhoprávastranysporunaspravodlivý
proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia,

Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu SR III. ÚS
209/2004zodňa23.júna2004,NálezÚstavnéhosúduSRIV.ÚS115/03zodňa03.júla2003asp.zn.IV.
ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal krajský súd
preukázané, že okresný súd poskytol dostatočný výpočet všetkých relevantných skutočností, ktorými sa
zaoberal a ktoré v dostatočnom rozsahu vyhodnotil a svoje závery riadne a presvedčivo zdôvodnil.

23. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom
rozsudku okresného súdu krajský súdu uvádza, že rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s
argumentáciou žalovaného, že nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, a tým následne
prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré podľa názoru žalovaného neboli anisprávne právne vyhodnotené. Okresný súd sa vyjadroval k obrane, k námietkam žalovaného a túto
vyhodnotil ako nedôvodnú k vyhovenému nároku žalobcu, ktorý požadoval proti žalovanému zaplatenie
sumy 36.300 Eur spolu s úrokom z omeškania. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom vymedzeným

žalovaným krajský súd uvádza, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP nebol ako súd odvolací povinný
opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný
súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keďže je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05). Odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu malo náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. V súlade aj

s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá bola zacitovaná vyššie, okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej veci,
pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského
súdu konštatované riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Pokiaľ krajský súd konštatoval
dostatočnosť rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, zrozumiteľné vyjadrenie
skutkových,akoajprávnychzáverov,takpotomnemohlobyťkonštatovanévzmysleodvolacíchdôvodov

žalovaného, že by došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

24. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a to záveru o neplatnosti ustanovení
o zmluvnej pokute, ktorý okresný súd prijal výlučne z dôvodu, že na zmluve predloženej v konaní
chýbali podpisy, krajský súd uvádza, že postupom a rozhodovaním okresného súdu nedošlo k zásahu

ani do právnej istoty sporových strán, pretože okresný súd sa neodchýlil pri prejednávaní danej veci
od ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení
existencie vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi, a to pohľadávky titulom zmluvnej pokuty.

25. Krajský súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu dôsledne

postupoval i v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

26. V rámci konania pred okresným súdom nebola medzi stranami sporná existencia záväzkového
právneho vzťahu strán zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného stavebné

práce v rozsahu vyplývajúcom z krycieho listu rozpočtu, ktorých cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
2013/024 v sume 43.800 Eur, splatnou dňa 14.11.2013, z ktorej žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil
sumu 7.500 Eur a zostatok nezaplatenej ceny diela predstavovala žalovanú istinu 36.300 Eur. Žalovaný
základ, dôvodnosť a výšku žalobcom fakturovanej ceny diela nerozporoval.

27. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako v podanom odvolaní sa bránil tvrdením o
zániku pohľadávky žalobcu úkonom „Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom“ zo dňa
14.10.2014 (č.l. 76 spisu), doručeným žalobcovi koncom roku 2014 a z dôvodu právnej istoty opakovane
v roku 2016. V zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že pokiaľ základom obrany žalovaného
bolo tvrdenie o zániku pohľadávky žalobcu úkonom jednostranného započítania, bolo na žalovanom

preukázať existenciu vzájomnej pohľadávky spôsobilej na započítanie a platnosť tohto jednostranného
právneho úkonu. Ak žalovaný tvrdil pohľadávku v sume 122.949,61 Eur voči žalobcovi titulom zmluvnej
pokuty, vyúčtovanej faktúrou č. 0652014, tak bol tak povinný preukázať platne uzavretú dohodu medzi
zmluvnými stranami o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti.

28. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.32. Žalovaný na preukázanie existencie vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty
vyúčtovanej faktúrou č. 0652014 predložil listinný dôkaz, a to ,,Zmluva o dielo z 16/10/2010 na

zhotovenie diela, uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka“ (č.l. 47 - 64 spisu), obsahujúci
čl. VIII. označený ,,Zmluvné pokuty a odstúpenie od zmluvy“. Tento listinný dôkaz však neobsahoval
jednu z náležitostí písomnej formy právnych úkonov, a to podpis konajúcich osôb. Žalovaný týmto
dôkazom nepreukázal primárny predpoklad (podmienku) vzniku nároku na zmluvnú pokutu, ktorým je
platná dohoda medzi zmluvnými stranami o zmluvnej pokute, keďže tento právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon, t.j. ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že dohoda o
zmluvnej pokute môže byť súčasťou zmluvy, avšak táto zmluva musí mať obligatórne písomnú formu
tak, ako to požaduje ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré platí aj pre obchodné vzťahy,
a to na základe ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, lebo ide o prípad, keď písomnú formu
vyžaduje zákon. Požiadavka písomnej formy v dohode o zmluvnej pokute má základ v procese vzniku
zmluvy, t.j. ovplyvňuje formu jednostranných úkonov pri vzniku zmluvy. V prípade dohody o zmluvnej

pokute tak návrh na uzavretie zmluvy urobený navrhovateľom, ako aj prijatie návrhu urobené adresátom
návrhu, musí mať písomnú podobu. Dodržanie zákonom predpísanej formy dohody o zmluvnej pokute
je podmienkou platnosti tejto dohody. Zmluvnú pokutu nemožno platne dojednať inak, ako písomne.
Náležitosťoupísomnejformydohodyozmluvnejpokutejepodpiszmluvnýchstránvzmysleust.§40ods.
3 Občianskeho zákonníka. Práve z ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomný právny

úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd primerane i na
záver vyslovený v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 33Odo 311/2002, podľa ktorého nedostatok písomnej formy
spôsobuje neplatnosť dojednania o o zmluvnej pokute. Ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo

zo zákona od počiatku (ex tunc) bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Dojednanie o
zmluvnej pokute nevzniklo a nie je tak daný žiaden právny dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný
povinný k zaplateniu zmluvnej pokuty, ako i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2641/2007, podľa ktorého
zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov upravených občianskym zákonníkom.
Dohoda o zmluvnej pokute je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať kritériá ustanovenia §

544 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od uznania dlhu, ktoré je jednostranným prejavom vôle dlžníka,
musí byť zmluvná pokuta dohodnutá a je potrebné, aby tento dvojstranný právny úkon účastníkov bol
písomný.

33. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca text zmluvy potvrdil a žalovaný bol pripravený

následne doložiť aj podpísanú verziu zmluvy, tak v tejto súvislosti zvýrazňuje krajský súd, že bol to
žalovaný, ktorý v rámci svojej obrany poskytol tvrdenie o existencii svojej pohľadávky titulom zmluvnej
pokuty a bolo na ňom dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie. V súvislosti s dôkazným bremenom
žalovaného krajský súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté

vo veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu,
ktorázexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnenásledky;ideotústranusporu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie NS ČS sp. zn. 30Cdo 2675/2006, rozsudok NS ČR
sp. zn. 2Cdon 257/97). Zároveň krajský súd dodáva, že v odvolaní nemožno úspešne namietať, že
okresný súd nevykonal dôkaz, ktorého vykonanie v rámci konania pred súdom prvej inštancie žalovaný

ako nositeľ dôkazného bremena nepredložil (Čl. 8 CSP).

34. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383

CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Dopĺňa odvolací súd, že súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany
sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať
jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný

súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať, v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje krajskýsúd na záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004,
podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným
a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné,neudržateľnéalebožeboliprijatévzrejmomomylekonajúcichsúdov,ktorýbypoprelzmysela
podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

35. Krajský súd preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého
rozsudku konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok je koherentný so zákonnou úpravou, správne

aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z
dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v
odôvodnení rozhodnutia poskytol odpoveď na kľúčové otázky v sporovej právnej veci, a preto nebol
priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi
odvolaniažalovaného,nežnapadnutýrozsudokokresnéhosúdupotvrdiťakovecnesprávnerozhodnutie

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným vo včas
podanom odvolaní. Žalovaný osobitne podaným odvolaním nenapadol výrok o trovách prvoinštančného
konania a tento ako výrok závislý od veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

36. Krajský súd však považuje za potrebné dodať, že za viazanosti ust. § 379 v spojení s § 380 ods.

1 CSP mohol preskúmavať len tie závery rozsudku okresného súdu, ktoré boli napadnuté odvolaním
žalovaného a prieskumu bola podrobená len tá časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, viažuca sa
k žalovaným vymedzeným dôvodom. Pokiaľ žalovaný iné odvolacie dôvody nezadefinoval, tak ostatné
závery vyjadrené v rozsudku okresného súdu sa nestali predmetom preskúmavania a zhodnocovania
odvolacím súdom.

37. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho
konania bolo zrejmé, že žalovaný so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalobcovi ako úspešnej
strane sporu tohto odvolacieho konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho

konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.