Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707201580
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8707201580.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Breza a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: T.. L. P., F.. XX.X.XXXX, T. Š.,
U. XXX/XX, zast. Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, Svit, Štúrova 101 proti žalovanému: Okresné
stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, zast. advokátskou
kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie
mzdových nárokov s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 30.5.2016 č.k. 10C/28/2007 - 116 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 366,50 eur brutto spolu s 8 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 934,94 eur brutto od 11.7.2006 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 924,29 eur brutto od 9.8.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd n a r i a ď u j e žalobcovi doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 353,28 eur a to na
účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. Centrum vysporiadania finančných transakcií ,
Oddelenie spracovania agend , Thurzova 1, 042 21 Košice v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tento súd dňa 14.2.2007 voči
žalovanému žalobu o zaplatenie mzdových nárokov s prísl. . Prvým petitom žaloby sa dožadoval
zaplatenia mzdy za mesiac jún 2006 vo výške 22 325,- Sk , teraz 741,05 eur netto spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 1.8.2006 do zaplatenia a za mesiac júl 2006 vo výške 22 071,- Sk, teraz 732,62
eur netto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.9.2006 do zaplatenia a okrem toho si uplatnil aj
zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý deň omeškania od 9.7.2006 do zaplatenia zo sumy 22 325,- Sk,
teraz 741,05 eur a od 9.8.2006 do zaplatenia zo sumy 22 071,- Sk, teraz 732,62 eur. Druhým petitom
žaloby sa dožadoval vyplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, počnúc 1.8.2006 až
do zaplatenia. Napokon si uplatnil náhradu trov konania. Po začatí konania podal žalobca dňa 8.9.2015
návrh na zmenu žaloby , ktorým sa dožaduje od žalovaného zaplatenia mzdy za mesiac jún 2006
vo výške 934,94 eur brutto spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 11.7.2006 do zaplatenia, za
mesiac júl 2006 vo výške 924,29 eur brutto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.8.2006 do
zaplatenia a ďalej sa dožaduje od žalovaného zaplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemernéhozárobku a to po 850,- eur brutto za každý mesiac , počnúc mesiacom august 2006 a končiac mesiacom
október 2010 (spolu za 51 mesiacov) a to spolu s uplatnenou výškou úroku z omeškania ročne z
každej uplatnenej mesačnej náhrady mzdy od nasledujúceho dňa po uplynutí výplatného termínu až do
zaplatenia a uplatnil si aj náhradu trov konania. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol uznesením
č.k. 10C/28/2007-73 zo dňa 27.10.2015 a s právoplatnosťou k 3.11.2015 a ďalej súd konal a rozhodoval
podľa tejto zmenenej žaloby a to s prihliadnutím na výsledok súvisiacich súdnych konaní tohto súdu sp.
zn. 9C/142/2006 s právoplatnosťou k 30.4.2010 a sp. zn. 21C/35/2011 s právoplatnosťou k 4.5.2015.
3. Na pojednávaniach súdu žalobca, resp. jeho právny zástupca trvali na zmenenom návrhu . Nárok na
vyplatenie mzdy za vykonanú prácu za mesiace jún a júl 2006 žalobca odôvodnil v zmysle § 118 Zák.
práce a nárok na vyplatenie náhrady mzdy za mesiace august 2006 až október 2010, keďže ku dňu
31.10.2010 ukončil pracovný pomer, žalobca odôvodnil v zmysle § 142 ods. 3 Zák. práce , pretože
nemohol vykonávať prácu , lebo mu žalovaný zamestnávateľ odoprel prístup do miesta výkonu práce
a teda prekážky vo výkone práce boli spôsobené žalovaným zamestnávateľom. Keďže je žalovaný v
omeškaní, k jednotlivým žalovaným sumám si žalobca uplatňuje úrok z omeškania po žalovanú dobu
omeškania. Žalobca trval na tom, že medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku pracovného pomeru a
to na základe pracovnej zmluvy z 11.5.2005 uzavretej na dobu určitú do 10.5.2006 a jej podstatnými
znakmiboldohodnutýdruhpráce-kontrolórsprávydružstva,miestovýkonupráce-sídloOSBDPoprad,
Moyzesova 3368/25, deň nástupu do práce - 11.5.2005 a bola dohodnutá odmena ( mzda ). Platné
uzatvorenie pracovného pomeru medzi účastníkmi od 11.5.2005 a jeho trvanie až do 31.10.2010 bolo
potvrdené jednak rozsudkom tohto súdu č.k. 9C/142/2006-136 zo dňa 4.3.2010 a s právoplatnosťou k
30.4.2010, ktorým súd žalobu zamestnávateľa voči nemu o určenie neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa
11.5.2005 zamietol a jednak rozsudkom tohto súdu č.k. 21C/35/2011-232 zo dňa 1.7.2013 a v spojení
so zmeňujúcom rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoPr/1/2014 - 263 zo dňa 4.3.2015 a s
právoplatnosťou k 4.5.2015, ktorým bola žaloba žalobcu voči zamestnávateľovi o určenie , že pracovný
pomer na dobu určitú trvá, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu , keďže jeho
platnosť vyplýva z výsledku konania vo veci sp. zn. 9C/142/2006. Napokon aj podľa ďalšieho rozsudku
tohto súdu č.k.9C/240/2005-46 zo dňa 6.3.2006 a s právoplatnosťou k 12.4.2006 bolo právoplatne
rozhodnuté, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Preto má súd aj v tomto konaní vychádzať
z týchto predchádzajúcich súdnych rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že pracovný pomer medzi účastníkmi
podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa neskončil uplynutím tejto doby ku dňu 10.5.2006,
pretože na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 10.5.2006 sa pracovný pomer zmenil
na dobu neurčitú a žalobca v súlade s tým bez akýchkoľvek pochýb pokračoval v dojednanom
zmenenom výkone práce ako vedúci oddelenia kancelária predstavenstva v sídle žalovaného a to v
nasledujúcichmesiacochmáj,jún ajúl2006.Vsúladesorganizačnýmporiadkomdružstva jenaprávne
úkony v pracovnoprávnych vzťahoch oprávnený riaditeľ a nie štatutárny zástupca , ide o prenesenú
kompetenciu a dňa 10.5.2006 uzatvoril žalobca dodatok č. 1 k pracovnej zmluve s vtedajším riaditeľom
družstva Ing. E., ktoré poznal z jeho pôsobenia v tejto pracovnej pozícii 6 mesiacov pred uzatvorením
dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, a preto žalobca nemal žiadne pochybnosti o jeho funkcii a kompetencii
v pracovnoprávnych vzťahoch. Dňom 1.8.2006 bol žalobca násilne vykázaný z dohodnutého miesta
výkonu práce v sídle žalovaného a následne mu bol opakovane zamedzený prístup na toto pracovisko,
čím žalovaný znemožnil žalobcovi výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Žalobca bol 3-krát osobne za
Ing. Q. , vtedajším riaditeľom správy družstva a dožadoval sa u neho ústne umožnenia výkonu práce ,
ale tento mu odmietol umožniť výkon práce. Keďže Zákonník práce nevymedzuje formu pre takýto
prejav, podľa neho stačí aj ústny prejav. Týmto svojím správaním žalovaný zamestnávateľ spôsobil
žalobcovi ako zamestnancovi prekážky v práci. Žalobca nemohol byť zaevidovaný na príslušnom úrade
práce, pretože nemal k dispozícii doklady od zamestnávateľa vrátane ukončenia pracovného pomeru.
Napokon po 4 rokoch dal výpoveď žalovanému a k 31.10.2010 došlo k ukončeniu pracovného pomeru.
Prekážky vo výkone práce , ktoré mu spôsobil žalovaný zamestnávateľ , súvisia s tým, že v družstve
boli vnútorné rozpory v činnosti orgánov ( predstavenstva ) , čo je riešené v iných obchodnoprávnych
súdnych konaniach, avšak žalované družstvo právne existovalo a existuje a nezhody medzi členmi
predstavenstva nemôžu mať vplyv na jeho postavenie ako zamestnanca v žalovanom pracovnoprávnom
vzťahu.
4. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca na pojednávaniach súdu navrhol žalobu zamietnuť , pretože
nie je preukázaná existencia vzniku nárokov na vyplatenie mzdy za mesiace jún a júl 2006 , ako aj
na vyplatenie náhrady mzdy za mesiace august 2006 až október 2010. Zároveň vzniesol námietku
premlčania, pretože žaloba bola podaná dňa 14.2.2007 a v pôvodnej žalobe, čo sa týka druhého petitusi žalobca uplatnil náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 1.8.2006 do zaplatenia a to bez
príslušenstva. Pôvodnou žalobou si žalobca nemohol uplatniť náhradu mzdy za žalované nároky, ktoré
muvznikliažpopodanížalobynasúddňa14.2.2007,pretoževčasepodaniažalobyeštenebolisplatné.
K rozšíreniu žaloby žalobcom o tieto ďalšie nároky na náhradu mzdy došlo až 8.9.2015 a na tom nič
nemení ani uznesenie zo dňa 10.11.2011 o prerušení tohto konania do skončenia konania vedeného
na tomto súde pod sp. zn. 21C/35/2011, pretože aj pri prerušení konania môže účastník upravovať svoj
žalobný návrh (petit). Bolo vecou žalobcu, aby si strážil včasné uplatnenie jednotlivých nárokov na
náhradu mzdy v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty podľa rímskej zásady „bdelým patrí právo“ a keďže tak
neurobil včas, tento jeho žalovaný nárok je premlčaný. Žalovaný vyčítal žalobcovi , že nerešpektoval
nové vedenie a že nemohol uzavrieť dodatok č. 1 k pracovnej zmluve dňa 10.5.2006 s O.. E. E.
ako riaditeľom správy družstva, ale len s O.. Q.. Preto žalovaný považuje dodatok č. 1 k pracovnej
zmluve uzavretý medzi účastníkmi dňa 10.5.2006 za neplatný. Je pravdou, že v spornom žalovanom
období spracovávala pre družstvo mzdové podklady p. J., ktorá im odovzdala pracovnoprávnu agendu
až dodatočne a to v r. 2008, kedy sa vedenie družstva relevantne dozvedelo o evidovanom počte
zamestnancov družstva.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe
písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 11.5.2005 sa stal žalobca
zamestnancom u žalovaného na dobu určitú a to do 10.5.2006 v pracovnej pozícii kontrolór správy
družstva a s miestom výkonu práce v sídle žalovaného. Písomnou dohodou o zmene tejto pracovnej
zmluvy a to dodatkom č. 1 uzatvoreným medzi účastníkmi konania dňa 10.5.2006 sa s účinnosťou od
10.5.2006 zmenil pracovný pomer medzi účastníkmi na dobu neurčitú a to v novej pracovnej pozícii
žalobcu ako vedúci oddelenia kancelária predstavenstva OSBD Poprad a s miestom výkonu práce v
sídle žalovaného. V predchádzajúcich právoplatne skončených súdnych konaniach tohto súdu sp. zn.
9C/142/2006, 21C/35/2011 a 9C/240/2005 bolo vyriešené , že medzi účastníkmi vznikol a trvá pracovný
pomer dohodnutý s účinnosťou od 11.5.2005 na určitú dobu jedného roka a ktorý sa písomne zmenil
s účinnosťou od 11.5.2006 na dobu neurčitú. Z výsledkov týchto predchádzajúcich súdnych konaní
tohto súdu súd vychádzal aj pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní. Podľa predložených vyúčtovaní
mzdy ( výplatných pások ) za mesiace jún 2006 a júl 2006 žalobcovi bola priznaná za vykonanú prácu
hrubá mzda a to za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur splatná do 10.7.2006 a za mesiac júl 2006 v
sume 924,29 eur splatná do 8.8.2006. Podľa predložených vyúčtovaní mzdy ( výplatných pások ) za
II. štvrťrok 2006 činila priemerná hrubá mesačná mzda žalobcu 850,- eur. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že žalovaný nevyplatil žalobcovi v riadnom výplatnom termíne vyúčtovanú mzdu za
mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur brutto a za mesiac júl 2006 v sume 924,29 eur . Od 1.8.2006
až do riadneho ukončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi písomnou výpoveďou z pracovného
pomeru zo strany žalobcu k 31.10.2010 žalovaný znemožňoval žalobcovi vykonávať prácu , neumožnil
mu vstup na dohodnuté miesto výkonu práce do sídla žalovaného, odmietol mu prideľovať prácu a
za toto obdobie mu odmietol vyplácať mzdu. Preto si žalobca voči žalovanému zamestnávateľovi pre
prekážky v práci spôsobené zamestnávateľom uplatňuje náhradu mzdy počnúc mesiacom august 2006
a končiac mesiacom október 2010 vo výške hrubej priemernej mesačnej mzdy a čo je za 51 mesiacov
po 850,- eur brutto spolu suma 43 350,- eur brutto. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného
nároku na uplatnenú náhradu mzdy po podaní žaloby na súd dňa 14.2.2007, pretože žalobca navrhol
zmenu žaloby o tieto nároky až dňa 8.9.2015, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.
Pokiaľ je vznesená námietka premlčania žalovaného nároku alebo jeho časti žalovaným, súd k tomu
prihliada ex offo.
6. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, § 129 ods. 1 Zákonníka
práce,§130ods.2,5a8Zákonníkapráce,§131ods.1Zákonníkapráce, §142ods.3Zákonníkapráce,
144a ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce, § 134 ods1 a 2 Zákonníka práce, § 1 ods. 4 Zákonníka práce,
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka
a dospel k nasledovným záverom.
7. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, s prihliadnutím na celkové
výsledky vykonaného dokazovania súvisiaceho s prejednávanou vecou , ako aj s prihliadnutím
na výsledky právoplatne skončených predchádzajúcich súdnych konaní tohto súdu sp. zn.
9C/142/2006,21C/35/2011 a 9C/240/2005, o ktoré sa súd oprel aj v tomto súdnom konaní, súd dospel
k právnemu záveru , že žaloba žalobcu je dôvodná v časti uplatneného nároku na zaplatenie mzdy za
mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur brutto splatnej k 10.7.2006 a za mesiac júl 2006 v sume 924,29eur brutto splatnej k 8.8.2006. Spolu priznaná mzda žalobcovi za uvedené obdobie činí sumu 1 859,23
eur a k obom sumám tvoriacim priznanú mzdu súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania od
nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti mzdy až do zaplatenia. Ďalej súd priznal žalobcovi uplatnenú
náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2006 do 14.2.2007 , po ktorú dobu žalobca pre prekážky na strane
žalovaného zamestnávateľa nemohol riadne vykonávať prácu a hoci sa vykonávania tejto práce u
žalovaného opakovane, ale márne dožadoval. Toto obdobie predstavuje nepremlčanú časť z celkom
uplatneného nároku na náhradu mzdy za obdobie do 14.2.2007 a tvorí ju náhrada mzdy za obdobie od
1.8.2006 do 14.2.2007 , t.j. za 6 mesiacov a 14 dní vo výške priemerného zárobku a to 850,- eur brutto,
čo je za 6 mesiacov suma 5 100,- eur brutto ( 850,- eur x 6 mesiacov ) a za 14 dní suma 407,27 eur
brutto po zaokrúhlení ( 850,- eur : 30 dní = 29,09 eur po zaokrúhlení x 14 dní ) a spolu to činí priznanú
náhradu mzdy v sume 5 507,27 eur brutto . Spolu priznaná mzda a náhrada mzdy činí sumu 5 366,50
eur brutto a žalovaný z nej musí najprv vykonať zákonné odvodové a daňové povinnosti a žalobcovi
vyplatiť len čistú mzdu a náhradu mzdy. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej
námietky premlčania jednak časti uplatnenej náhrady mzdy za obdobie od 14.2.2007 do 31.10.2010 a
jednak v časti uplatneného príslušenstva k uplatnenej náhrade mzdy za celé žalované obdobie, pretože
žalobca si uplatnil príslušenstvo k náhrade mzdy až procesným návrhom z 8.9.2015, t.j. po uplynutí
všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.
8. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil I. výrok rozsudku súd prvej inštancie
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie sám zmenil tak, že nárok
priznaný súdom prvej inštancie výrokom I. zamietne. Okrem iného poukázal v podanom odvolaní
poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov
predchádzajúcich právoplatne skončených vecí vedených na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn.
9C/142/2006, 21C /35/2011 a 9C/240/2005.
9. Podľa názoru žalovaného konanie vedené pod sp. zn. 21C/35/2011 nemôže tvoriť žiadny podklad
pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, nakoľko žaloba bola zamietnutá. Rovnako konanie vedené
pod sp. zn. 9C/240/2005 nemôže tvoriť žiadny podklad pre toto konanie, nakoľko v tomto konaní sa
prejednávala neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 12.4.2006, teda pred uzavretím dodatku k pracovnej zmluve žalobcu, ktorým sa mal
pracovný pomer zmeniť na dobu neurčitú. V konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn.
9C/142/2006 súd rozhodoval o neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2005.
10. Žalobca v podanom odvolaní proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať žalobcovi plnenie
špecifikované v petite rozsudku v podanom odvolaní.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. V danom prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vyslovil záver, že
pracovný pomer medzi účastníkmi dohodnutý s účinnosťou od 11.5.2005 na určitú dobu sa písomne
zmenil s účinnosťou od 11.5.2006 na dobu neurčitú.
13. Podľa názoru súdu prvej inštancie táto predbežná otázka, právne významná pre toto konanie (či za
obdobie po 10.5.2006 až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný pomer) bola vyriešená
v predchádzajúcich právoplatne skončených súdnych konaniach sp. zn. 9C/142/2006 , 21C/35/2011 a
9C/240/2005 z výsledkov ktorých súd vychádzal aj pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní.
14. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na obsah spisu( č.l. 32 ). Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 10.11.2011 prerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súd Poprad pod sp. zn. 21C/35/2011 s odôvodnením, že „ predmetom konania
je náhrada mzdových nárokov za mesiac jún 2006 a náhrada mzdy od 1.8.2006 do zaplatenia titulom
pracovnejzmluvyuzatvorenejdňa11.5.2005.Súdmázato,žeotázkaurčeniaplatnostipracovnejzmluvy
a dodatkov k nej za obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje mzdové nároky a ktorá je riešená v konanívedenom pod sp. zn. 21C/35/2011 je skutočnosťou, ktorá môže relevantne ovplyvniť výsledok tohto
konania v ktorom si žalobca uplatňuje mzdové nároky za uvedené obdobie a má teda zásadný význam aj
pre toto konanie.“ Z akého výsledku právoplatne skončeného konania 21C/35/2011 súd prvej inštancie
pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní vychádzal v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Treba
však poukázať na to, že odvolací súd rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 21C/35/2011 - 323 zo dňa
1.7.2013 zmenil tak, že žalobu o určenie, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným uzavretý pracovnou
zmluvou zo dňa 11.5.2005 na dobu určitú trval v zmysle dodatku č. 1 do 31.10.2010 zamietol.
15. Dôvodom takéhoto rozhodnutia (9CoPr/1/2014 - 263) KS Prešov uvedeným v odôvodnení bola
argumentácia, že „na prvostupňovom súde pod sp. zn. 10C/28/2007 si žalobca uplatňuje mzdové
nároky aj nároky na náhradu mzdy za obdobie od 1.6.2006 do zaplatenia, t. j. v podstate bez
časového ohraničenia. Vyhlásenie určovacieho rozsudku je vyriešením predbežnej otázky za obdobie
do 31.10.2010, či za obdobie po 10.5.2006 až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný
pomer. Povinnosťou súdu vo veci 10C/28/2007 je, okrem iného, vyriešenie všetkých tých otázok, ktoré
musel riešiť súd v preskúmavanej veci.“
16. Nie je zrejmé z akých výsledkov pri posudzovaní predbežnej otázky súd prvej inštancie vychádzal,
aj keď poukazoval na právoplatne skončené konania 9C/142/2006 a 9C/240/2005.
17. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
18. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.
19. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP ( v čase vyhlásenia rozhodnutia 157 ods.
2O.s.p.)dochádzanielenktomu,žerozsudokjenepreskúmateľnýprenedostatokdôvodovalebopreich
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
20. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
21. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Po vrátení veci bude potrebné záver o vyriešení predbežnej otázky - či za obdobie po 10.5.2006
až do 31.10.2010 existoval medzi účastníkmi pracovný pomer náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby
štruktúraodôvodneniarozhodnutiazodpovedalazásadámvyplývajúcimzustanovenia§220ods.2CSP.
23. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.