Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/260/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223773
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413223773.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu: Ing. R.

V., nar. XX.X.XXXX, bytom F., R. XX, proti žalovanému: Ing. S. J., K.: XXXXXXXX so sídlom U. N.
XXX, zastúpený JUDr. Tibor Nagy, advokát so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, IČO: 30056047, o
zaplatenie nájomného, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovizvyšnúčasťodplatyzaužívaniepôdyvroku2011vsume19,70
eurspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniaod31.12.2011do05.09.2014,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Súd vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 a úroku z omeškania 1% ročne od 31.12.2011 do
05.09.2014, z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku 2012 v sume
75,12 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 31.12.2012 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2012 a ročného úroku z omeškania 1,25% od 31.12.2012
do zaplatenia, z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku 2013 v sume
75,12 eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 31.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2013 a ročného úroku z omeškania 4,75% od 31.12.2013

do zaplatenia, z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.10.2013 pôvodne domáhal určenia,
že žalovaný je povinný mu uhradiť odplatu v hodnote 670,68 eur za užívanie poľnohospodárskej pôdy
o výmere 2,2356 ha za obdobie rokov 2010, 2011 a 2012. Súčasne, že je žalovaný povinný uhradiť
žalobcovi pohľadávku z omeškania vyčíslenej ku dňu úplného uhradenia odplaty za užívanie predmetnej

pôdy.
Ďalším podaním zo dňa 25.11.2013 upresnil žalobca výslednú pohľadávku z omeškania, ktorá k
decembru 2013 predstavovala hodnotu 120,83 eur a je vyčíslená ako suma troch pohľadávok z
omeškania na základe tabuľky za užívanie pôdy v roku 2010 pri hodnote 223,56 eur od 31.12.2010 do31.12.2013 pri počte dní 1096, 9,00 % = 60,42 eur, za užívanie pôdy v roku 2011 pri hodnote 223,56
eur od 31.12.2011 do 31.12.2013 pri počte dní 731, 9,00 % = 40,30 eur, za užívanie pôdy v roku 2012
pri hodnote 223,56 eur od 31.12.2012 do 31.12.2013 pri počte dní 365, 9,00 % = 20,12 eur.

Ďalším podaním žalobcu zo dňa 15.2.2014 žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby, podľa ktorej žiadal,
aby súd určil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi odplatu v hodnote 894,24 eur za užívanie
poľnohospodárskej pôdy o výmere 2,2356 ha za obdobie rokov 2010, 2011, 2012 a 2013. Tiež sa
domáhal, aby žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi pohľadávku z omeškania vyčíslenú ku dňu úplného
uhradenia odplaty za užívanie predmetnej pôdy, ktorá ku dňu 15.2.2014 predstavuje čiastku 142,71 eur.

V prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd uznesením zo dňa 24.2.2014 na pojednávaní podľa § 95 odsek 1 O.S.P. pripustil zmenu petitu
návrhu, o ktorú požiadal žalobca svojím podaním zo dňa 15.2.2014 tak, že ju pripustil s presným
vyčíslením 10 % ročného úroku z omeškania zo súm 223,56 eur za obdobia od 1.1.2011 do zaplatenia,
od 1.1.2012 do zaplatenia, od 1.1.2013 do zaplatenia a od 1.1.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že nebolo potrebné písomne vypracovať uznesenie o tejto zmene,

nakoľko účastníci konania boli prítomní na pojednávaní, na ktorom súd zmenu petitu žaloby pripustil.
Ďalším podaním žalobcu zo dňa 17.9.2014 žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby, podľa ktorej súd
určuje, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný vzťah v období rokov 2010, 2011, 2012,
2013 na základe skutočnosti, že žalovaný užíval v uvedenom období poľnohospodársku pôdu o výmere
2,2356 ha, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu. Na základe predmetného nájomného vzťahu bol žalovaný

povinný uhradiť žalobcovi v decembri každého z vyššie uvedených rokov nájomné v hodnote, ktorú by
bol žalobca dosiahol uzavretím nájomnej zmluvy s inými agropodnikateľmi hospodáriacimi v predmetnej
lokalite v roku 2010 t. j. 100,- eur/ha/rok. Zároveň uviedol, že žalovaný dňa 5.9.2014 mu uhradil čiastku
333,07eur,čímsplatilžalobcovinájomnézaobdobieroka2010vhodnote223,56eur,úrokyzomeškania
za oneskorené uhradenie nájomného za rok 2010 v hodnote 82,32 eur, časť nájomného za obdobie

roka 2011 v hodnote 27,19 eur a na základe uvedeného žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby,
podľa ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 v
sume 196,37 eur, odplatu za užívanie pôdy v roku 2012 v sume 223,56 eur, odplatu za užívanie pôdy
v roku 2013 v sume 223,56 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,56 eur za obdobie
od 31.12.2011 do 5.9.2014, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 196,37 eur za obdobie od 6.9.2014

do uhradenia zvyšnej časti odplaty za užívanie pôdy v roku 2011, s 10 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 223,56 eur za obdobie od 31.12.2012 do uhradenia odplaty za užívanie pôdy v roku 2012, s
10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,56 eur za obdobie od 31.12.2013 do uhradenia odplaty
za užívanie pôdy v roku 2013.
Súd uznesením zo dňa 1.12.2014 na pojednávaní podľa § 95 odsek 1 O.S.P. pripustil zmenu petitu

návrhu, podľa ktorej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku
2011 v sume 196,37 eur, odplatu za užívanie pôdy v roku 2012 v sume 223,56 eur, odplatu za užívanie
pôdy v roku 2013 v sume 223,56 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,56 eur za obdobie
od 31.12.2011 do 5.9.2014, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 196,37 eur za obdobie od 6.9.2014
do uhradenia zvyšnej časti odplaty za užívanie pôdy v roku 2011, s 10 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 223,56 eur za obdobie od 31.12.2012 do uhradenia odplaty za užívanie pôdy v roku 2012, s
10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,56 eur za obdobie od 31.12.2013 do uhradenia odplaty
za užívanie pôdy v roku 2013.
Ďalšiu časť zmeny petitu, ktorú žalobca navrhoval svojím podaním zo dňa 17.9.2012 o určenie, že
medzi ním a žalovaným vznikol nájomný vzťah v období rokov 2010, 2011, 2012 a 2013 na základe

skutočnosti, že žalovaný užíval v uvedenom období poľnohospodársku pôdu o výmere 2,2356 ha, ktorá
bola vo vlastníctve žalobcu, súd uznesením zo dňa 23.11.2015 na pojednávaní podľa § 95odsek 2
O.S.P. nepripustil zmenu petitu, nakoľko výsledky dovtedy vykonaného dokazovania a konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Podrobne to súd odôvodní v ďalšej časti svojho
odôvodnenia.

V návrhu žalobca uviedol, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2002 vznikol medzi ním
a žalovaným nájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie poľnohospodárskej pôdy o výmere
18956 m2 v katastri U. N. a rovnako na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2002 vznikol nájomný
vzťah medzi Y. V. (otcom žalobcu) a žalovaným nájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie
poľnohospodárskej pôdy o výmere 3400 m2 v katastri U. N.. Po smrti otca v roku 2004 žalobca zdedil

pôdu, na základe čoho prešli práva a povinnosti spojené s predmetnou pôdou na žalobcu. V roku
2008, rok pred ukončením zmluvného vzťahu, žalobca požiadal žalovaného o uzavretie novej nájomnej
zmluvy s nájomným vo výške 2.500,- Sk/ha/rok. Požiadavka žalobcu o zvýšenie nájomného vyplynula
z medziročnej inflácie slovenskej koruny, ktorá sa znehodnotila od roku 2002 do roku 2010 približneo 1/3 ich pôvodnej hodnoty a hodnota poľnohospodárskych komodít sa od roku 2002 do roku 2010
zvýšila približne o polovicu. Žalovaný neakceptoval návrh žalobcu na zvýšenie nájomného, na základe
čoho žalobca listom zo dňa 23.9.2008 ukončil zmluvný nájomný vzťah a následne na základe listu zo

dňa 7.9.2009 požiadal žalovaného o vyčlenenie pôdy za účelom jej odovzdania inému užívateľovi, ktorý
bol ochotný rešpektovať trhovú hodnotu nájomného. Žalovaný žiadosť žalobcu ignoroval a predmetnú
pôdu žalobcovi nevydal a pokračoval v užívaní pôdy bez uzavretia zmluvy a bez uhrádzania nájomného.
Žalobca následne v roku 2010 osobne urgoval u žalovaného zaplatenie odplaty za užívanie pôdy za
obdobie roka 2010 a súčasne navrhol žalovanému možnosť odkúpenia pôdy za cenu 2.490,- eur/ha

a žalovaný odmietol kúpu pôdy a uhradenie odplaty podmieňoval uzavretím novej nájomnej zmluvy
so značne nevýhodným nájomným v hodnote 66,40 eur/ha/rok, t. j. nájomným na úrovni roku 2002.
Žalobca z dôvodu nízkeho nájomného zmluvu neakceptoval a nepotvrdil, čiže nepodpísal, na základe
čoho žalovaný neuhradil za roky 2010, 2011, 2012 žalobcovi odplatu za užívanie predmetnej pôdy, a
preto sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako odplaty za užívanie pôdy podľa poslednej
pripustenej zmeny petitu návrhu, ktorú súd pripustil dňa 1.12.2014.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním zo dňa 28.11.2013 a uviedol, že odplata za užívanie
pôdyzavýmeru2,2356hapodľanájomnejzmluvyboladohodnutánasumu148,41eursožalobcomapo
dobu platnosti nájomnej zmluvy, teda do 30.9.2009 bolo nájomné riadne vyplatené. V roku 2008 žalobca
požiadal o zvýšenie nájomného, čo nebolo zo strany žalovaného akceptované z dôvodu, že nájomné sa

nezvyšovalo u ostatných nájomníkov a nepovažoval za objektívne zvýhodňovať žalobcu len preto, že v
rámci svojej pracovnej náplne sleduje infláciu. Priemerná cena pôdy pre účel výpočtu nájomného v kat.
území U. N. podľa žalovaného je 2.511,49 eur, 1 % z tejto hodnoty je 25,12 eur/ha pôdy na rok. Pri výške
nájomného 66,39 eur/ha pôdy na rok žalovaný dostával nájomné o 41,27 eur vyššie ako určuje zákon
aj po zohľadnení inflácie, ktorú žalovaný používal ako argument na zvýšenie nájomného. V roku 2009

požiadal žalobca o vyčlenenie pôdy. Pri osobnom stretnutí bolo žalobcovi vysvetlené, že § 15 zákona č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov bol zákonom č.
571/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 zrušený, to znamená, že vyčleniť pôdu do náhradného užívania
mu pôdu nemôže. Svoju pôdu si môže dať vyčleniť podľa platnej legislatívy a inštitúciami, ktoré sú na

to určené. Žalobca v roku 2010 žiadal o vyplatenie nájomného. Následne žalovaný zaslal žalobcovi
nájomnú zmluvu s podmienkami, ako majú ostatní prenajímatelia, teda s výškou nájomného 66,40 eur/
ha a žalobca takúto nájomnú zmluvu odmietol podpísať, teda odmietol nájomný vzťah, na základe
ktorého by bolo možné vyplatiť nájomné. Žalovaný mal za to, že v uvedenom prípade nie je možné
postupovať podľa § 12 odsek 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

kde sa predpokladá, že vznikol nájomný vzťah aj vtedy, ak užívateľ preukáže, že vlastníkovi uzavretie
navrhol,nakoľkovlastníkuzatvorenienájomnejzmluvyodmietol.Žalovanýnavrhol,abyžalobcauzatvoril
nájomnú zmluvu so žalobcom za podmienok platných pre všetkých nájomníkov, teda za nájomné vo
výške 66,40 eur/ha na obdobie rokov 2010-2012. Následne by mu žalovaný vyplatil nájomné za tri roky
vo výške 445,32 eur.

Súd vykonal dokazovanie, a to výpoveďou žalobcu a žalovaného, prednesom právneho zástupcu
žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: Nájomnou zmluvou zo dňa
01.10.2002, Prílohou č. 1 k nájomnej zmluve, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. U. N., č. XXXX
k.ú. U. N., č. XXXX, XXXX, ukončením nájomného vzťahu, vyčlenením pôdy za účelom vykonávania

poľnohospodárskej výroby, Nájomnou zmluvou zo dňa 24.02.011 spolu s Prílohou č. 1 k tejto zmluve,
listom žalobcu žalovanému, ukončením nájomného vzťahu, vyjadrením žalovaného k žalobe, návrhom
žalobcu na zmenu petitu žaloby, Kúpnou zmluvu zo dňa 24.07.2013, vyjadrením žalobcu k stanovisku
žalovaného zo dňa 15.02.2014, ponukou na odkúpenie družstevných podielnických listov a pozemkov
od PD T. - C., od Agrocontract Mikuláš a.s., ďalšou odpoveďou spoločnosti Agrocontract Mikuláš a.s.,

rozsudkom v obdobnej právnej veci OS Komárno 12C/118/2008-124 v spojitosti s rozsudkom KS v
Nitre 25Co/79/2010, nájomnými zmluvami z rokov 2003, 2009, 2008, 2004, vyjadrením PD Kolta, PD
Semerovo, PD Beša, ďalším vyjadrením žalobcu zo dňa 04.02.2014, nájomnou zmluvou z apríla 2010,
dokladom o zaplatení nájomného žalovaným z č. l. 99 žalobcovi, návrhom na zmenu petitu zo dňa
17.09.2014, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 21.10.2014, ďalším vyjadrením žalobcu

zo dňa 10.11.2014, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, dodatkom k zmluve, záverečnými
stanoviskami k návrhu právneho zástupcu žalovaného a žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav:Výpoveďou žalobcu bolo súdu preukázané, že trval na podanom návrhu ako aj na všetkých pripustených
a zmenených petitoch návrhu s tým, že nesúhlasil a namietal skutočnosť, že súd nepripustil zmenu
petitu, podľa ktorého sa žalobca domáhal určenia, že medzi ním a žalovaným vznikol nájomný vzťah v

období rokov 2010, 2011, 2012, 2013 na základe skutočnosti, že žalovaný užíval v uvedenom období
poľnohospodársku pôdu o výmere 2,2356 ha a ktorá bola vo vlastníctve žalobcu. Z týchto dôvodov
považoval aj keď mu bolo vyhovené za konanie protiprávne, zmanipulované, nelegálne, pretože súd
nerozhodol o jeho navrhnutom petite, ale o petite, ktorý si nadiktovala sudkyňa.
Do roku 2010 žalovaný platil podľa tvrdenia žalobcu riadne nájomné a potom, keď mu zaslal list ohľadom

zvýšenia nájomného, s týmto žalovaný nesúhlasil, tak po ukončení platnosti nájomnej zmluvy, ktorá
bola uzavretá vždy na dobu určitú, zaslal žalobca žalovanému písomné ukončenie nájomného vzťahu,
lebo mu žalovaný jednoducho neplatil žiadne nájomné, ani len v takej výške ako on uznal za vhodné
a pritom stále užíval a bral úžitky z pôdy, ktorú mal žalobca vo vlastníctve a teda žalovaný ju naďalej
užíval. Čo sa týka právneho dôvodu, žalobca uviedol, že svoj nárok žaluje titulom bezdôvodného
obohatenia, keď žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor tým, že užíval jeho pôdu a mal z

tohto užívania zisk, ako aj z dôvodu, že medzi ním a žalovaným nebola uzavretá nájomná zmluva a
žalovaný neplatil žiadne nájomné, iba užíval pôdu žalobcu. Žalobca uviedol, že od skončenia platnosti
Nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2002 nemal platne uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu so žalovaným,
ktorý naďalej užíval jeho poľnohospodársku pôdu. Zvýšenie nájomného odôvodnil tým, že sa v priebehu
rokov zvýšili vstupy poľnohospodárskej výroby a bola jasne odôvodnená inflácia na trhu, ale tiež aj z tých

dôvodov, že jednotlivé poľnohospodárske družstvá, resp. agropodnikatelia poskytovali do nájmu pôdu,
ktorú mali vo vlastníctve za 100,- eur na hektár bežne. Čo sa týka úrokov z omeškania z nezaplatenej
odplaty za užívanie poľnohospodárskej pôdy, žiadal tiež priznať, ktorú vypočítal podľa jednotlivých dní
omeškania žalovaného tabuľkovite vo svojich písomných vyjadreniach. Po písomných výzvach žalobcu
voči žalovanému, keď mu žalobca zaslal výpoveď z nájomnej zmluvy a žiadal od neho, aby sa vypratal z

jeho poľnohospodárskej pôdy, zaslal mu žalovaný v roku 2011 novú nájomnú zmluvu, s ktorou žalovaný
nesúhlasil a nepodpísal ju. Aj po tomto úkone žalovaný naďalej užíval pôdu žalobcu. K úrokom z
omeškania ešte uviedol, že na nich trvá, pretože podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ je dlžník v
omeškaní s plnením najmä peňažnej čiastky, veriteľ je oprávnený požadovať výšku úrokov, preto sa jej
domáha. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, s tou nesúhlasil a uviedol, že

podľa neho premlčacia lehota je všeobecná trojročná a nie dvojročná titulom bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka právneho posúdenia veci, mal za to, že súd by sa mal zaoberať tým, či vznikol nájomný
vzťah medzi účastníkmi konania, keď žalobca poskytol pôdu žalovanému, ale zároveň ho vyzval na
vydanie pôdy, lebo s ním mal záujem ukončiť nájomný vzťah. On mu ale pôdu nevydal a ani nesúhlasil
s uzavretím nájomnej zmluvy, ktorú mu žalobca navrhol a od roku 2010 užíval pôdu žalobcu a bral z nej

úžitky. Žalobca mal za to, že predložil dostatok listinných dôkazov o tom, že v spornom období, kedy
žalovaný užíval jeho pôdu sa nájom v lokalite užívania poľnohospodárskej pôdy pohyboval vo výške
100,- eur/ 1 ha ročne. Uznal, že v priebehu konania mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 333,07 eur,
ale v tejto časti nezobral späť návrh a nežiadal konanie vo veci zastaviť, iba upravil petit návrhu, podľa
ktorého súd ďalej rozhodoval a uviedol, že zaplatenie tejto sumy sa týka nájomného za obdobie roka

2010 v hodnote 223,56 eur, úrokov z omeškania za oneskorené uhradenie nájomného za rok 2010 v
hodnote 82,32 eur a časti nájomného za obdobie roka 2011 v hodnote 27,19 eur.
Na záver uviedol, že proti nepripusteniu zmeny petitu žaloby, podľa ktorého sa domáhal určenia, že
medzi ním a žalovaným vznikol nájomný vzťah v období rokov 2010, 2011, 2012 a 2013 na základe
skutočnosti, že žalovaný užíval v uvedenom období poľnohospodársku pôdu žalobcu sa hneď po jeho

vyhlásení žalobca ostro ohradil, že s ním nesúhlasí a mal za to, že nie je vecou sudkyne, aby definovala
predmet sporu prostredníctvom petitu žaloby, ale je to výsadnou vecou žalobcu. Napriek uhradeniu
súdneho poplatku za tento určovací petit, súd nepripustil zmenu petitu. Podľa jeho názoru, jeho určovací
petit v žiadnom prípade nemal za následok zmarenie výsledkov doterajšieho konania, naopak, reagoval
na opakujúcu sa požiadavku súdu, akým právnym titulom sa domáha žalobca zaplatenia žalovanej

sumy. Existenciu nájomného vzťahu preukázal dostatočne listinnými dôkazmi aj čo sa týka výšky
nájomného 100,- eur/ha ročne. Naďalej na záver trval na tom, aj keď súd nepripustil zmenu petitu návrhu
určovacieho, aby o ňom naďalej rozhodol a určil ho tak, ako ho navrhol žalobca spolu aj s ďalším petitom,
ktorý pripustil na pojednávaní konanom dňa 1.12.2014.

Prednesom právneho zástupcu žalovaného bolo preukázané súdu, že namietal, že sa žalobca domáha
odplaty za užívanie poľnohospodárskej pôdy, keď uviedol, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy
titulom bezdôvodného obohatenia. Namietal ďalej výšku úrokov a aj obdobie, za ktoré si uplatnil žalobca
tento úrok, pretože pokiaľ právnym titulom je bezdôvodné obohatenie, tak vzniesol námietku premlčania,ktorá je v súlade s Občianskym zákonníkom dvojročná a túto vzniesol na tie nároky, ktoré si žalobca
uplatnil do 4.10.2011, lebo žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 4.10.2013, čiže do 4.10.2011 si mohol
uplatniť žalobca na súde svoje nároky, ale on si ich uplatnil až po tomto termíne. Preto vzniesol námietku

premlčania aj voči výške žalovanej sumy nie len úrokov z omeškania do tohto obdobia. Poukázal na to,
že v danom prípade ide o neexistujúci zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, lebo nemali uzavretú
platnú nájomnú zmluvu a žalovaný naďalej užíval poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobcu a
mal za to, že potom je potrebné nárok posudzovať aj podľa zákona č. 504/2003 Z. z., lebo žalovaný
nepopiera, že užíval predmetnú pôdu a v takom prípade zákon hovorí, že je potrebné vychádzať z výšky

nájomného, ktorá je určená na najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, čo znamená, že nie
viac, ako to zákon stanoví. Uviedol, že žalovaný nenamieta skutočnosť, že neužíval pôdu, namieta iba
výšku nájomného. Z týchto dôvodov predložil do spisu právny zástupca nájomné zmluvy obdobných
subjektov na obdobných lokalitách s výmerami pôdy a za obdobie, ktoré si uplatňuje aj žalobca v
tomto konaní. Všetky tieto nájomné zmluvy sa uzatvárali s výškou nájomného 66,39 eur. Ďalej poukázal
na právoplatné rozhodnutie OS Komárno č. k. 12C/118/2008, kde sa jednalo o obdobnú vec a tiež

bola sporná výška nájomného, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
25Co/75/2010-154. Uviedol, že žalovaný je ochotný žalobcovi zaplatiť nájomné tak, ako uviedol vo výške
66,39 eur za 1 hektár. K zaplatenej výške nájomného zo strany žalovaného v sume 333,07 eur uviedol,
že táto sa skladá zo sumy 36,19 eur za obdobie od 4.10.2011 do 31.12.2011, zo sumy 148,44 eur za
rok 2012 a zo sumy 148,44 eur za rok 2013, pričom išlo o celkovú výmeru pôdy 2,2356 ha. Uviedol,

že žalobca predmetné poľnohospodárske pozemky kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2013 predal kupujúcej
I. A., bytom H. nad A.. Namietal výšku ročného úroku z omeškania uplatneného žalobcom v ovýške
10 %, nakoľko v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah, a preto podľa jeho názoru ročný úrok z
omeškania môže byť iba vo výške 5,50 % ročne. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné
a rozsiahle dokazovanie.

Na záver uviedol, že v danom prípade nárok žalobcu je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 451
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez platne
uzavretej nájomnej zmluvy a žalovaný zaplatil žalobcovi za užívanie poľnohospodárskej pôdy sumu
333,07eur,atozaobdobieod4.10.2011do31.12.2013ažalobcatútoskutočnosťajuznal.Pritejtosume
vychádzal žalovaný zo sumy 66,40 eur za 1 hektár ročne za prenájom poľnohospodárskych pozemkov,

ktorú sumu považoval za primeranú a obvyklú. Všetky podania žalobcu považoval od samého začiatku
zanesprávne,nepresneformulované,zmätočnéanevykonateľné.Malzato,žetunajšísúdzprocesného
hľadiska konal správne, nakoľko námietky žalobcu, ktoré uviedol k procesných rozhodnutiam považoval
za nedôvodné, a preto navrhol návrh celkovo zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.
Na vznesenej námietke premlčania trval s tým, že pri bezdôvodnom obohatení je premlčacia doba

dvojročná, preto je toho názoru, že žalobca si môže uplatniť svoj návrh len do 4.10.2011.

Výpoveďou žalovaného bolo súdu preukázané, že trval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu s tým,
že so žalobcom mal platne uzavretú nájomnú zmluvu v roku 2002 na obdobie 10 rokov s tým, že nájomné
mu platil do konca roka 2008, keď v septembri 2008 mu žalobca zaslal výpoveď z nájomného vzťahu,

lebo žalovaný nesúhlasil so zvýšeným nájomným, ktoré on požadoval. Dovtedy mal žalovaný zaplatené
všetko nájomné. Zvýšenie nájomného za prenájom poľnohospodárskej pôdy považoval žalovaný za
nedôvodné, pretože sa platilo také nájomné aj v obdobných lokalitách ako dovtedy platil žalovaný
žalobcovi. Zvýšené nájomné samotný žalovaný uviedol, že začal uplatňovať ako SHR v nájomných
zmluvách od 1.1.2013. Tam požadoval aj on nájomné 100,- eur/ ha ročne. Žalovaný nemal žiadne ďalšie

návrhy na dokazovanie.

Nájomnou zmluvou z čísla listu 3 zo dňa 1.10.2002 a Prílohou č. 1 k tejto zmluve žalobca preukázal, že
takúto mal uzatvorenú so žalovaným, podľa ktorej mu prenechával za odplatu nájom poľnohospodárskej
pôdy o výmere 1,8956 ha v kat. území U. N. za dohodnutú ročnú výšku nájomného na 1 ha

poľnohospodárskych nehnuteľností v sume 66,39 eur (2.000,- Sk) s tým, že celková dohodnutá výška
nájomného na výmeru poľnohospodárskych nehnuteľností uvedených v Prílohe č. 1 tejto zmluvy
bolo stanovené sumou 3.791,- Sk. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, nájom začal plynúť od
1.10.2002. Prílohou č. 1 k zmluve bola uvedená špecifikácia pozemkov v kat. území U. N., presne podľa
listov vlastníctva parcely, kultúry, výmery a vlastníckeho podielu.

Nájomnou zmluvou z čísla listu 5 zo dňa 1.10.2002 a Prílohou č. 1 k tejto zmluve žalobca preukázal, že
takúto mal uzatvorenú so žalovaným, podľa ktorej mu prenechával za odplatu nájom poľnohospodárskej
pôdy o výmere 0,3400 ha v kat. území U. N. za dohodnutú ročnú výšku nájomného na 1 hapoľnohospodárskych nehnuteľností v sume 66,39 eur (2.000,- Sk) s tým, že celková dohodnutá výška
nájomného na výmeru poľnohospodárskych nehnuteľností uvedených v Prílohe č. 1 tejto zmluvy bolo
stanovené sumou 680,- Sk. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, nájom začal plynúť od 1.10.2002.

Prílohou č. 1 k zmluve bola uvedená špecifikácia pozemkov v kat. území U. N., presne podľa listov
vlastníctva parcely, kultúry, výmery a vlastníckeho podielu.

Výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX žalobca preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom k
nehnuteľnostiam, ktoré dal do nájmu žalovanému na základe nájomných zmlúv zo dňa 1.10.2002.

Ukončením nájomného vzťahu žalobca oznámil žalovanému, že mu dáva k 30.9.2009 výpoveď z
predmetného nájomného vzťahu a tabuľkovite uviedol, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná, celkove o výmere
23407,17 m2.

Vyčlenením pôdy za účelom vykonávania poľnohospodárskej výroby žalobca oznámil žalovanému, že

v súvislosti s výpoveďou nájomného vzťahu požiadal žalovaného o vyčlenenie predmetnej výmery pôdy
za účelom jej odovzdania do užívania inému nájomcovi.

Listom, ktorý adresoval žalobca žalovanému uviedol, že mu zasiela nájomné zmluvy a v prípade súhlasu
s ich obsahom ho žiadal, aby tieto zmluvy podpísal a zároveň ich obratom vrátil na adresu žalobcu.

Nájomnú zmluvu zo dňa 24.2.2011 žalobca predložil ako dôkaz, že táto nebola účastníkmi konania
podpísaná a teda platne uzavretá. Je tam iba pečiatka nájomcu bez podpisu. Jednalo sa o prenájom
pozemkov o celkovej výmere 2,2160 ha v kat. území U. N., ktorá zmluva mala byť uzavretá na dobu
určitú od 1.10.2009 do 30.9.2010 s výškou nájomného za 1 hektár 66,40 eur a s celkovou dohodnutou

výškou nájomného na výmeru poľnohospodárskych nehnuteľností uvedených v Prílohe č. 1 tejto zmluvy
sumou 147,14 eur. Príloha č. 1 k Zmluve predstavovala špecifikáciu pozemkov.

Výzvoužalobcuzodňa23.7.2013žalobcavyzvalžalovanéhonazaplateniesumy764,38eurzaužívanie
poľnohospodárskej pôdy žalobcu o výmere 2,2356 ha v období rokov 2010-2012, ktorá suma mu vznikla

z neuhradenia odplaty za užívanie pôdy žalovaným za 3 roky v hodnote 670,68 eur a z úrokov z
omeškania v hodnote 93,70 eur. Bol vyzvaný, aby uvedenú sumu zaplatil prevodom na účet žalobcu a
v prípade, že tak neurobí, žalobca bude riešiť vzniknutú situáciu súdnou cestou.

Kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.2013 žalobca preukázal, že predal kupujúcej I. A. bytom H. nad A.

poľnohospodársku pôdu v kat. území U. N., presne špecifikovanú v Čl. I za kúpnu cenu 5.842,- eur.

Ponukou na odkúpenie družstevných podielnických listov a pozemkov, ktorú adresovalo PD Podhájska -
Radava, žalobca preukázal, že predstavenstvo PD Podhájska - Radava rozhodlo o zvýšení nájomného
už roku 2008 o 100 % na hodnotu 3.000,- Sk za prenajatý hektár pôdy pri podpísaní novej nájomnej

zmluvy. Tento list je z augusta 2008.

Potvrdením spoločnosti Agrocontract Mikuláš, a.s. so sídlom v Pribete zo dňa 2.7.2013 žalobca
preukázal, že táto spoločnosť prenajímala poľnohospodársku pôdu v cene 100,- eur za hektár. Touto
istou spoločnosťou z čísla listu 50 bolo súdu preukázané, že ročná výška nájomného za 1 hektár

poľnohospodárskej pôdy sa od roku 2009 do roku 2013 pohybovala v rozpätí od 26,55 eur do 129,- eur.

Nájomnými zmluvami z čísla listu 68-77 právny zástupca žalovaného preukázal, aká výška nájomného
sa platila v kat. území U. N., ale aj v priľahlých katastrálnych územiach ako T., H. a pod. v rokoch 2003,
2009, 2008, 2004 a všetky preukazujú skutočnosť o výške ročného nájomného za 1 hektár vo výške

66,39 eur. Potvrdením PD Kolta bolo súdu preukázané, že uviedol, že výška nájomného podľa zmluvy
je 59,75 eur a bola priložená nájomná zmluva zo dňa 28.5.2003.

Oznámením spoločnosti Agrospol Semerovo družstvo bolo preukázané, že nájomné zmluvy za obdobie
od 4.10.2011 do 4.10.2013 táto spoločnosť nevie predložiť vzhľadom na skutočnosť, že nemá súhlas

zmluvných partnerov na poskytnutie osobných údajov a že výška nájomného závisí od doby nájmu od
19,91 eura za hektár ročne.Oznámením PD Beša bolo súdu preukázané, že cena za prenájom 1 ha poľnohospodárskej pôdy v roku
2011, 2012, 2013 a v ďalších rokoch sa pohybovala v priemere 52,- eur za hektár.

Nájomnou zmluvou z čísla listu 95, ktorú predlžil žalobca preukázal, že takúto podpísalo PD Radava a
mala byť uzavretá so žalobcom. Predmetom nájmu boli poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa
v kat. území T. - C. o výmere 4571 m2 a cena nájmu bola dohodnutá vo výške 99,58 eur/ha/rok po dobu
nájmu 10 rokov t. j. 45,52 eur a vo výške 66,39 eur/ha/rok po dobu nájmu 5 rokov t. j. 30,35 eur. Doba
nájmu bola určená na 10 rokov a na 5 rokov.

Žalobca predložil ako listinné dôkazy zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov z čísla listu
111-115, ktoré všetky boli uzavreté s inými nájomcami v rokoch 2012 ,2013 a 2008 za výšku ročného
nájomného 100,- eur za 1 ha poľnohospodárskej pôdy.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania súd dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že
je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť čiastočne a čiastočne ju aj zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov.
Súd rozhodol o poslednej zmene petitu návrhu uznesením zo dňa 1.12.2014 na pojednávaní, preto

nebolo potrebné vypracovať písomné uznesenie a tejto pripustenej zmeny petitu sa pridržiaval a o
nej rozhodoval. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 súd nepripustil zmenu petitu, podľa
ktorého súd určuje, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný vzťah v období rokov 2010, 2011,
2012, 2013 na základe skutočnosti, že žalovaný užíval v uvedenom období poľnohospodársku pôdu
o výmere 2,2356 ha, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu podľa § 95 odsek 2 O.S.P., nakoľko výsledky

dovtedy vykonaného dokazovania a konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a
voči tomuto procesnému rozhodnutiu podľa Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné odvolanie
podľa § 202 odsek 3 písmeno f) O.S.P. V žiadnom prípade súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
toto konanie je protiprávne, zmanipulované, nelegálne, lebo súd nerozhodol o žalobcom navrhovanom
určovacom petite a že súd si nadiktoval a zmanipuloval jeho petit a rozhodol tak, ako súd chcel a nie

tak, ako on navrhol. Tieto tvrdenia sú skôr urážlivé, arogantné, ničím nepodložené, pretože žalobca
svoj nárok odôvodňoval titulom bezdôvodného obohatenia, keď jednoznačne bolo preukázané, že
žalobca so žalovaným nemal platne uzatvorenú nájomnú zmluvu za roky 2010, 2011, 2012 a 2013
a túto pôdu naďalej užíval a bral z nej úžitky, teda sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a preto
takýto vzťah je možné posudzovať len podľa zákonného ustanovenia § 451 OZ, teda ako odplatu za

užívanie pôdy, ale nie nájomné, ktoré by malo vzniknúť na základe platnej nájomnej zmluvy, čiže nebol
potom dôvod, aby súd vyhovel a pripustil zmenu petitu žalobcu tak, ako ju navrhoval svojím podaním
zo dňa 17.9.2014. Súd ale po vyhlásení uznesenia zdôvodnil, prečo nepripustil zmenu petitu tohto
návrhu, ale žalobca zrejme nepochopil právne dôvody, pre ktoré súd tak rozhodol a mal za to, že toto
konanie je týmto zmanipulované. Žalobca sa svojím petitom určovacím domáhal určenia, že medzi ním

a žalovaným vznikol nájomný vzťah..., ale pripustenie takéhoto petitu by bolo v rozpore so zákonom,
pretože nájomný vzťah môže vzniknúť iba za platnosti riadne uzatvorených a platných nájomných zmlúv,
čo ale v danom prípade preukázané nebolo. Túto skutočnosť si zrejme žalobca neuvedomil. To, že ho
vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za tento určovací petit bol dôvodný podľa zákona o súdnychpoplatkoch č. 71/1992 Zb. v platnom znení položky 1b) Sadzobníka súdnych poplatkov a že túto zmenu
súd nepripustil, to je výsledok procesu v tomto konaní s poukazom na vyššie uvedené. V tomto smere
súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o zmanipulovaní konania a jeho protiprávnosti, pretože súd konal

tak, ako mu to zákon a Občiansky súdny poriadok ukladá.

V predmetnom konaní a teda k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo, čo bolo jednoznačne
preukázané, čo účastníci konania aj potvrdili, že žalovaný užíval poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve
žalobcu, a to od roku 2010 až do roku 2013, bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a bral z

tejto pôdy úžitky a mal z nej žalovaný zisk a žalobca preukázal, že viackrát vyzýval žalovaného na
ukončenie nájomného vzťahu resp. na podpísanie nových nájomných zmlúv, na vyčlenenie pôdy za
účelom vykonávania poľnohospodárskej výroby, žalovaný nesúhlasil s týmito zmluvami, nepodpísal ich
a na druhej strane ani žalobca nesúhlasil s návrhom žalovaného, aby výška nájomného bola určená
sumou 66,39 eur/ha ročne. Z týchto dôvodov súd posúdil tento nárok žalobcu podľa ust. § 451 OZ,
keď aj sám žalobca uviedol vo, že svoj nárok odôvodňuje ako právny titul bezdôvodné obohatenie.

Zároveň súd ex offo sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorý ju
vzniesol, s odôvodnením, že ju vznáša na tie nároky, ktoré sú uplatnené do 4.10.2011, pretože pre
inštitút bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka § 107 odsek 1 OZ je premlčacia doba
dvojročná a žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 4.10.2013, čiže žalobca si mohol svoje nároky
uplatniťnasúdedo4.10.2011auplatnilsiichažpotomtotermíne,tedatietonárokydo4.10.2011ajpodľa

názoru súdu sú premlčané a teda vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného bola dôvodná a
súd ju takto aj posúdil a vyhodnotil. Z týchto dôvodov rozhodol o nároku žalobcu tak, ako je uvedené v
prvom petite, že vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 žalobu zamietol a vyhovel zaplateniu
odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 iba po dátume 4.10.2011 v sume 19,70 eur za tento rok s tým, že
žalobca si uplatnil zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 v celkovej sume 196,37 eur, keď

žalovaný uviedol, že z celkovej sumy 333,07 eur, ktoré zaplatil žalobcovi za užívanie pôdy za obdobie
od 4.10.2011 do 31.12.2011 to bolo 36,19 eur, keď žalovaný vychádzal z hodnoty nájmu 66,39 eur/ha
za rok a súd priznal žalobcovi 100,- eur/ha za 1 rok, preto za obdobie od 4.10.2011 do 31.12.2011 to
bolo 55,89 eur, za 1 mesiac 18,63 eur a keď odpočítame sumu 36,19 eur zo sumy 55,89 eur, dostávame
sumu 19,70 eur, ktorú súd žalobcovi priznal za rok 2011, keďže nedošlo k späťvzatiu žaloby žalobcom

v časti o zaplatenie sumy 333,07 eur. Ďalej súd vyhovel žalobcovi aj v časti príslušenstva a priznal
mu zákonný úrok z omeškania, ktorý mu za obdobie od 31.12.2011 do 5.9.2014, keď zaplatil žalovaný
žalobcovi 333,07 eur, prináleží vo výške 9 % ročne. V súlade s § 517 odsek 2 OZ a Nariadenia vlády
č. 281/2010 Z. z. v platnom znení, keď sadzba úrokov podľa ECB predstavovala 9 % ročne a nie 5,50
% ročne ako to uviedol právny zástupca žalovaného. S poukazom na vznesenú námietku premlčania

bol preto vo zvyšnej časti nárok zamietnutý v časti odplaty a v časti úroku z omeškania vo výške 1 %
ročne, lebo žalobca sa domáhal priznania zákonného úroku z omeškania vo výške 10 % za každý rok,
odkedy sa dostal žalovaný do omeškania so zaplatením odplaty za užívanie pôdy toho-ktorého roka.
Ďalším výrokom súd vyhovel opäť čiastočne nároku žalobcu, teda zaviazal žalovaného k zaplateniu
zvyšnej časti odplaty za užívanie pôdy v roku 2012 v sume 75,12 eur, tiež pri hodnote 100,- eur/ha za

rok, nakoľko žalovaný za toto obdobie zaplatil žalobcovi 148,44 eur, keď vychádzal z hodnoty 66,39 eur/
ha za 1 rok a tiež vzhľadom k skutočnosti, že žalobca nezobral späť čiastočne žalobu v časti o zaplatenie
333,07eur, tak z tohto dôvodu súd zo sumy 223,56 eur odpočítal sumu 148,44 eur a dospel k výsledku
75,12 eur, ktorá predstavuje výšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2012 ako aj v roku 2013, preto v
ďalších výrokoch súd časť odplaty priznal a vo zvyšku odplatu zamietol, a tak isto čo sa týka zákonných

úrokov z omeškania, keďže žalobca sa domáhal vždy 10 % ročného úroku z omeškania pri každom
roku, súd priznal taký zákonný úrok, ktorý bol podľa ECB a Nariadenia vlády č. 281/2010 Z. z. bol platný
v tom ktorom čase. V roku 2012 to bol 8,75 % ročný úrok z omeškania platný od 31.12.2012, preto vo
zvyšku ročného úroku z omeškania 1,25 % od 31.12.2012 do zaplatenia súd zamietol a od roku 2013
tam bol zákonný úrok z omeškania v súlade s vyššie citovanými platnými vyhláškami a ECB 5,25 %

ročne od 31.12.2013, a preto súd vo zvyšku ročného úroku z omeškania vo výške 4,75 % od 31.12.2013
zamietol. V danom prípade z procesného hľadiska bolo nutné, aby súd rozhodol čiastočným vyhovením
v náhrade za odplatu za užívanie pôdy žalobcovi, tak isto aj čiastočne vyhovel v zákonnom ročnom
úroku z omeškania a čiastočne vo zvyšku odplaty zamietol žalobu a tak isto aj vo zvyšku neplatných
zákonných úrokov z omeškania zamietol žalobu, lebo žalobca nezobral späť čiastočne žalobu v časti o

zaplatenie sumy 333,07 eur, ktorú mu žalovaný v priebehu konania zaplatil a s ktorou sumou žalobca aj
súhlasil, že ju obdržal od žalovaného. Z tohto dôvodu bolo potrebné takýmto spôsobom rozhodnúť vo
veci a čo sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú nepriznať žalobcovinájomné za obdobie roka 2010 v hodnote 223,56 eur, úroky z omeškania za oneskorené uhradenie
nájomného za rok 2010 a časť nájomného za obdobie roka 2011.

Jednoznačne však súd vychádzal z odplaty za užívanie pôdy v sporných rokoch, vo zvyšku roku
2011 od 4.10., za celý rok 2012 a za celý rok 2013 zo sumy 100,- eur za 1 hektár ročne, teda v
tomto smere v plnom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorý si odôvodnil a preukázal, najmä listinnými
dôkazmi, a to obdobnými nájomnými zmluvami za sporné roky, ktoré jednoznačne preukázali, že aj v
období rokov 2010-2013 bolo bežné nájomné za poľnohospodársku pôdu 100,- eur za hektár ročne. Tie

nájomné zmluvy, ktoré predložil súdu právny zástupca žalovaného, nekorešpondovali s tými spornými
obdobiami rokov, ktoré sú predmetom tohto konania, preto ich súd nemohol považovať za relevantný
dôkazný materiál. Žalobca preukázal z tohto dôvodu 6 dôkazných listín, z toho 5 nájomných zmlúv
uzavretých v predmetnom období 2011-2013, kedy žalobca požiadal žalovaného o vydanie pôdy za
účelom uzavretia nájomnej zmluvy a jednu ponuku na prenájom pôdy od poľnohospodárskeho podniku.
Vo všetkých týchto dôkazoch bola stanovená cena nájomného 100,- eur/ha/rok. Žalobca ďalej preukázal

a zdokladoval vo svojej žalobe vplyv inflácie na hodnotu peňazí, t. j. znehodnotenie pôvodnej výšky
nájomného stanoveného žalovaným v roku 2002 na obdobie roka 2011 a na druhej strane zvýšenie
ceny poľnohospodárskych produktov v roku 2011 oproti roku 2002, čím sa reálne hodnota pôvodného
nájomného zvýšila približne o 1/3. Z týchto dôvodov možno konštatovať, že cena ročného nájomného
za 1 ha pôdy 100,- eur predstavuje primeranú hodnotu nájomného, ktorú by bol žalobca bez problémov

dosiahol odovzdaním svojej pôdy do užívania inému samostatne hospodáriacemu roľníkovi, keby mu
žalovaný v období výzvy na ukončenie nájomného vzťahu a odovzdania poľnohospodárskej pôdy by
mu ju bol odovzdal a žalobca by ju mohol dať do nájmu inému agropodnikateľovi. Pričom žalovaný
naďalejužívaltútopôdu,neplatilžalobcovižiadnuodplatuzaužívaniepôdy,onájmeniejemožnéhovoriť
vzhľadom na neexistujúce nájomné zmluvy.

Súdvyhodnotilvšetkydôkazysamostatneajvovzájomnejsúvislostiamalzato,žežalobcadostatočnými
listinnými dôkazmi preukázal svoj nárok jednak o vlastníctve pôdy, ktorú dal do nájmu v rokoch 2002
žalovanému na základe platne uzatvorených nájomných zmlúv o celkovej výmere 2,2356 ha pôdy, ďalej
dostatočne preukázal, že mu prináleží nárok 100,- eur/ha/rok ako odplata za užívanie pôdy za zvyšok

roku 2011 od 4.10.2012 a 2013, naopak, v tomto smere zo strany žalovaného neboli produkované a
preukázané také listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali posúdiť odplatu za užívanie poľnohospodárskej
pôdy v sume 66,39 eur/ha/rok. Všetky tie listinné dôkazy, ktoré v tomto smere žalovaný predložil boli z
oveľa staršieho obdobia, na ktoré z tohto dôvodu súd neprihliadol.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.