Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/152/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220160
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713220160.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovaným:
I/ I. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX U. I., občan SR, II/ K. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. XXX, XXX XX I., občan SR, obaja právne zastúpení: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13,
811 09 Bratislava, IČO: 42 262 224, o zaplatenie sumy 1.144,32 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 344,32
€ a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne:
-zo sumy 1.091,75 € od 13. 03. 2013 do 06. 06. 2014,
-zo sumy 641,75 € od 07. 06. 2014 do 26. 06. 2014,
-zo sumy 541,75 € od 27. 06. 2014 do 10. 09. 2014,
-zo sumy 491,75 € od 11. 09. 2014 do 01. 10. 2014,
-zo sumy 391,75 € od 02. 10. 2014 do 21. 11. 2014,
-zo sumy 341,75 € od 22. 11. 2014 do 11. 02. 2015,
-zo sumy 331,75 € od 12. 02. 2015 do 12. 03. 2015,
-zo sumy 321,75 € od 13. 03. 2015 do 14. 04. 2015,
-zo sumy 311,75 € od 15. 04. 2015 do 13. 05. 2015,
-zo sumy 301,75 € od 14. 05. 2015 do 12. 06. 2015,
-zo sumy 291,75 € od 13. 06. 2015 do zaplatenia,
pričom súd p o v o ľ u j e žalovaným v rade I/ a II/ zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 20,00 €,
splatných od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa
v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo
len jednej splátky.

O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde dňa 25. 11. 2013 žalobu, v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v rade I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu čiastku 1.144,32 € spolu s úrokom z
omeškania a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská
sporiteľňa, a. s. (ďalej len banka) poskytla žalovaným na základe Úverovej zmluvy zo dňa 27. 02. 2004
úver s dojednanou úrokovou sadzbou 9,85 % ročne. Žalovaní I/, II/ sa zaviazali uhradiť úver formou
pravidelných mesačných splátok do 20. 05. 2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaní I/,
II/ svoj záväzok nesplnili a v určenom čase neuhradili úver, čím sa dostali do omeškania s vrátením
časti istiny vo výške 1.091,75 € a zmluvných úrokov v sume 52,57 €. Pohľadávka v uvedenej výške bola
postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa 28. 03. 2013. Žalobca si tak uplatňuje nárok na zaplatenie istiny

1.144,32 €, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.091,75 € od 21. 05. 2011 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania.

Dňa 29. 07. 2014 doručil žalobca súdu návrh na schválenie uzavretého zmieru, v zmysle ktorého by súd
uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 594,32 €, úrok z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 1.091,75 € od 21. 05. 2011 do 06. 06. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 641,75 € od
07. 06. 2014 do 26. 06. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 541,75 € od 27. 06. 2014 do zaplatenia
a nahradil dojednané trovy konania s tým, že dlh zaplatia žalovaní formou 24 pravidelných mesačných
splátok po 50,00 €, splatné k prvému dňu v mesiaci, počnúc dňom 01. 09. 2014, posledná splátka vo
výške 37,34 € splatná 01. 08. 2016. V prípade omeškania so splátkou sa celý dlh stáva zročným. Zmier
bol podpísaný všetkými účastníkmi konania.

Súd vo veci určil pojednávanie na 24. 03. 2015. Písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 13. 02.
2015 požiadala žalovaná I/ o zamietnutie náhrady trov konania, prípadne o umožnenie zaplatiť ich v
splátkach po 5,00 €. Rovnako k návrhu samotnému sa žalovaná II/ vyjadrila tak, že vzhľadom na svoje
majetkové pomery žiada o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach po 10,00 €.

Písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 20. 03. 2015 žalobca poukázal, že žalovaní vo
svojom vyjadrení nespochybňujú uplatnenú pohľadávku čo do dôvodu, ani výšky. Svoj záväzok voči
žalobcovi uznali, o čom svedčí ich žiadosť o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach, na podklade ktorého
bol podaný návrh na uzavretie súdneho zmieru. Počas súdneho konania žalovaní čiastočne dlh uhradili
vo výške 770,00 € a to platbami vo výške 450,00 € dňa 06. 06. 2014, 100,00 € dňa 26. 06. 2014, 50,00 €
dňa 10. 09. 2014, 100,00 € dňa 01. 10. 2014, 50,00 € dňa 21. 11. 2014, 10,00 € dňa 11. 02. 2015, 10,00
€ dňa 12. 03. 2015. Z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu o zaplatenie sumy 770,00 € s prislúchajúcim
úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných I/ a II/ spoločne a nerozdielne uhradiť
istinu 374,32 € spolu s príslušným úrokom z omeškania po zohľadnení jednotlivých platieb v priebehu
súdneho konania a rovnako zotrvali na povinnosti na náhradu trov konania s tým, že žalobca súhlasí
zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50,00 € mesačne pod sankciou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo len jednej splátky riadne a včas. K zmluve samotnej žalobca uviedol, že výška splátok a
splatnosť jednotlivých splátok bola zmluvnými stranami dojedaná v základných podmienkach úverovej
zmluvy. Úver bol žalovaným poskytnutý dňa 27. 02. 2004 vo výške 4.647,15 € (140.000,-- Sk). Úver
mali uhrádzať formou pravidelných mesačných splátok po 78,01 € vždy k 20-temu dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, prvá splátka bola splatná 2é. 03. 2014, posledná splátka 20. 05. 2011. Žalovaní
uhrádzali úver v období o 27. 02. 2004 do 31. 12. 2008 v celkovej sume 4.430,23 € (133.465,-- Sk). Od
01. 01. 2009 neuhradili žiadnu dlžnú sumu, preto po ukončení zmluvného vzťahu bol zúčtovaný zostatok
úveru vo výške 1.313,38 €. V súlade s ustanovením čl. 3 bod 7 boli účtované najskôr splatné poplatky
a náklady banky spojené s úverom, následne úroky z omeškania, riadne úroky a istina. Žalobca sa v
tomto konaní domáhal neuhradenej časti úveru vo výške 1.091,75 € a nesplatených riadnych úrokov vo
výške 52,57 €. Uvedený dlh vo výške 1.091,75 € pozostáva z istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených
za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy do dátumu konečnej splatnosti úveru, ktoré uhradené neboli,
ako aj z poplatkov vyčíslených ku konečnej splatnosti úveru, ktoré neboli uhrádzané. Nesplatené úroky
vo výške 52,57 € sú úroky za obdobie od 21. 05. 2011 do 31. 10. 2011, ktoré boli vyčíslené zo zostatku
úveru v súlade s čl. 7, bod 7.4 Všeobecných obchodných podmienok.

Na určenom termíne pojednávania dňa 19. 05. 2015 žalovaní prehlásili, že nesúhlasia s dojednanými
splátkami v uvedenom zmieri a preto nesúhlasia s navrhovaným zmierom. Z tohto dôvodu súd nepristúpil
k posúdeniu súdneho zmieru. Dňa 25. 05. 2015 žalovaní I/ a II/ prostredníctvom právneho zástupcu
doručili súdu písomné podanie, v ktorom vzniesli námietku premlčania. Uviedli, že žalobca nepreukázal,
kedy a ktorou splátkou sa žalovaní dostali do omeškania, a či boli vyzvaní na úradu dlžných súm.
Banka oznámila žalovaným, že pohľadávka je zosplatnená a následne postúpená žalobcovi. Pred týmto
okamihom žalovaní žiadnym spôsobom neboli vyzývaní na úhradu dlžných súm. Keďže z dôkazov
predložených žalobcom nevyplýva, ktoré splátky a kedy žalovaní splatili a v akej výške, nie je možné
posúdiť, či sa dostali do omeškania a kedy. Ďalej žalovaní vzniesli námietku aktívnej legitimácie žalobcu,
ktorý svoje nároky odvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. S poukazom na ustanovenie §
92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky) museli byť
splnené predpoklady postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu a to 1) aby bol klient v omeškaní s
pohľadávkou aspoň 90 dní, 2) že ho banka na splnenie písomne vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie
sú splnené, postúpeniu pohľadávky bráni citované ustanovenie § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka a

postúpenie ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Postupca
je povinný dokázať, že boli splnené predpoklady pre postupiteľnosť pohľadávky a ich nepreukázanie
má za následok nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Rovnako žalovaní poukázali na znenie
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy pred zosplatnením pohľadávky mali byť ako
spotrebitelia upozornení na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní s tým, že veriteľ môže
pristúpiť k uplatneniu uvedeného práva najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Žalovaní vyslovili názor, že žalobca resp. jeho právny predchodca úver zosplatnil v rozpore s
uvedeným ustanovením a preto je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní preto navrhli
návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

Na námietky žalovaných zaslal žalobca súdu písomné vyjadrenie dňa 11. 08. 2015, na základe
ktorého svoju aktívnu legitimáciu v spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky adresované
žalovaným s poukazom na čl. 10 bod 3 v spojení s čl. 10 bod 5 Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré bolo zasielané bankou. Zároveň žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s
identifikovanou pohľadávkou, ktorá je predmetom sporu. Rovnako žalobca predložil kópiu výzvy banky
adresovanú žalovaným, ktorou bola splnená podmienka podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona o
bankách, t. j. žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky a ku dňu postúpenia
boli preukázateľne nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní s plnením svojho dlhu. Tým má žalobca
zato, že došlo k riadnemu platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky v súlade so zákonom, o čom
boli žalovaní riadne písomne informovaní. Čo sa týka poskytnutia finančných prostriedkov žalovaným,
žalobca poukázal na to, že doposiaľ žalovaní nespochybňovali poskytnutie finančných prostriedkov,
z ich vyjadrení vyplýva len žiadosť o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach, za účelom čoho bola aj
uzavretá dohoda medzi účastníkmi konania. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že
medzi stranami bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňa 20. 05. 2011 a pokaľ bolo v zmluve
dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého
úhrada bola dojednaná v splátkach a lehota splatnosti celého úveru je do 20. 05. 2011. Nasledujúcim
dňom 21. 05. 2011 sa žalovaní dostali do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a až od tohto
okamihu začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, preto žalobcov nárok uplatnený v konaní
nie je premlčaný. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaní po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 16.
03. 2015 uhradili ďalšie platby v celovej sume 30,00 € a to 10,00 € dňa 14. 04. 2015, 10,00 € dňa 13. 05.
2015, 10,00 € dňa 12. 06. 2015, na základe čoho vzal žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 30,00
€ s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej
časti zotrval na svojej žalobe o zaplatenie istiny 344,32 € spolu s príslušným úrokom z omeškania po
zohľadnení jednotlivých platieb zo strany žalovaných. Rovnako si uplatnil náhradu trov konania.

Na základe dispozitívnych úkonov žalobcu súd uznesením zo dňa 17. 09. 2015 rozhodol o zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 800,00 € s príslušenstvom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27. 10. 2015.

Na pojednávaní dňa 09. 09. 2015 žalovaná I/ vzniesla vo veci vzájomný návrh podľa § 97 O. s.
p. a žiadala, aby súd zaviazal žalobcu, zaplatiť jej čiastku 800,00 € titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Uznesením zo dňa 09. 09. 2015 súd vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. 10. 2015.

Súd vo veci samej vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na
pojednávanie predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť písomne ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti
konania a súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, čím boli splnené podmienky
ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v rade I/ a II/,
oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalovaná v rade I/ pred súdom uviedla, že pôžičku si brali spolu so žalovaným v rade II/ v čase, keď
boli manželia, nakoľko ona potrebovala peniaze na výplatu spoluvlastníckeho podielu. V tom čase bola
zamestnaná, na splácanie pôžičky bol ňou podpísaný trvalý príkaz. Následne zostala na invalidnom
dôchodku, na ktorom je už 10 rokov a v tom čase prestala pôžičku platiť. Chodili jej aj nejaké výzvy,
avšak bola v nemocnici. V tom čase jej dôchodok chodil na účet, takže je možné, že si banka sťahovala
ešte nejaké čiastky z pôžičky. Pol roka bola žalovaná v nemocnici v uzavretom oddelení a ak jej chodili
aj výzvy a tieto preberala, tak im nerozumela. V tom čase mala psychiatrické problémy, bola mimo,
mala nasadené silné lieky, mala pokus o samovraždu. Aj toho času máva výpadky pamäte, nakoľko je

na liečbe. Keď jej niekto telefonoval, mobil vypínala. V tom čase jej pomáhala sestra a vie, že posielali
veriteľovi e-mail v tom znení, že nie je schopná komunikácie. Žalovaný II/ tento dlh nijako neriešil, ani
sa spolu nekontaktovali. Ďalej mala zato, že pre prípad neplatenia úveru bola dojednaná poistka, čo
mala riešiť jej sestra, ale s tou nechceli komunikovať. K predčasnému ukončeniu zmluvy sa však bližšie
nevedela vyjadriť, ak o tom bola písomne vyrozumená, poštu mohla prevziať jej sestra. Ona sama v
tom čase nebola schopná nič riešiť. Následne, keď ju žalobca kontaktoval s dohodou na splátky, chceli
uhradiť dlh po 50,00 € mesačne. Toto aj spočiatku platila za výpomoci dcéry, ktorá pracovala v zahraničí,
ale potom už nie, preto dlh splácala po 10,00 €. K výzve banky zo dňa 10. 11. 2011 (čl. 150) sa žalovaná
vyjadrila tak, že táto jej doručená nebola. Na dotaz súdu, aby to upresnila, keďže vo svojej výpovedi
uvádzala, že v tom čase veľmi neštudovala zasielané písomnosti, žalovaná uviedla, že sa už nepamätá,
a že toho času má splnomocnenie na preberanie pošty jej dcéra a ona by jej takýto list predložila.

Žalovaný II/ uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal, ale všetko ostatné riešila jeho manželka. Po rozvode
sa nijako nedohodli o vyporiadaní tejto pôžičky. On po rozvode býval rôzne po podnájmoch, kontaktovaný
bankou nebol, ani on sám banku nekontaktoval, neinformoval banku o údajoch o svojom aktuálnom
pobyte. Výzva zo dňa 10. 11. 2011 (čl. 151) mu doručená nebola.

Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava a žalovaní I/, II/ uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere dňa 27. 02.
2004 podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. V čl. 1 predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
na základe žiadosti dlžníka zo dňa 25. 02. 2004. Výška úveru bola 140.000,-- Sk (4.647,15 €), úroková
sadzba bola dojednaná na 9,30 % ročne, výška splátky na 2.350,-- Sk (78,01 €), s periodicitou splátok
mesačne k 20-temu dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20. 03. 2004, konečná splatnosť úveru
20. 01. 2011. K úroku bolo dojednané, že uvedené úrokové sadzby v zmluve sú platné ku dňu podpisu
zmluvy a zmena výšky ktorejkoľvek úrokovej sadzby sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa. Ďalej bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru a to 2 % z výšky úveru, splatný v deň podpisu
zmluvy, poplatok za správu úveru 40,-- Sk mesačne, splatnosť úrokov k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca. V čl. 2 bod 2 bolo dojednané, že sa úver považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na
účet dlžníka. V bode 3 strany dohodli, že dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase,
v stanovenom čase platiť úroky, poplatky a náklady spojené s úverom, ako aj dodržiavať dohodnuté
podmienky. V čl. 3 bolo dohodnuté splácanie úveru s tým, že v bode 1/ pohľadávku veriteľa tvorí istina,
úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady spojené s úverom. V bode 4 dlžník súhlasil, aby
veriteľ vykonával k dojednanému účtu inkaso v termíne splátok. Dlžník sa zaviazal, zabezpečiť na tomto
účte dostatok finančných prostriedkov, aby bolo možné realizovať inkaso v dohodnutých termínoch.
Rovnako dlžník súhlasil, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním pohľadávky
a to vo výške pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. V bode 7/ bol dlžník povinný v prípade
omeškania so splácaním pohľadávky, platiť úroky z omeškania a dlžník súhlasil, že z došlých súm veriteľ
najskôr uhradí splatné poplatky, náklady spojené s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. V čl. 4
bod 5 bolo dojednané, že RPMN je 11,22 % s tým, že RPMN sa počas trvania úverového vzťahu mení
v prípade, ak dôjde k zmene úrokovej sadzby alebo poplatkov, alebo sa dlžník omešká so splátkou,
alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy. V čl. 5 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, so Sadzobníkom, súhlasí s nimi. V bode 2/ bolo
dojednané, že všetky vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto
poradí. V bode 3/ zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262
Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V súvislosti s úverovou zmluvou bola dojednaná Zmluva o zmenkovom vypĺňacom práve zo dňa 30. 01.
2006. K zmluve bol uzavretý Dodatok č. 1 dňa 30. 01. 2006 a to medzi žalobcom a žalovanou I/, kedy v
čl. 2 došlo k zmene výšky splátok - zníženie na 2.331,-- Sk (77,38 €) a na základe žiadosti dlžníka bol
dojednaný odklad splácania úveru od 30. 01. 2006 do 30. 04. 2006 s tým, že počas tejto doby dlžník nie
je v omeškaní. Dlžník sa zaviazal od 30. 04. 2006 splácať úver dohodnutým spôsobom. K zmluve bol
uzavretý Dodatok č. 2 dňa 24. 04. 2007 medzi bankou a žalovanou I/, obsahom ktorého bola zmena
inkasného účtu.

Podľa prehľadu úverového účtu (čl. 94 až 105) došlo dňa 27. 02. 2004 k čerpaniu úveru vo výške
140.000,-- Sk, v uvedený deň bol započítaný spracovateľský poplatok vo výške 2.800,-- Sk, poplatok
za správu úveru 40,-- Sk. Následne boli účtovne evidované splátky úveru, účtovanie poplatkov, riadnych
úrokov, úrokov z omeškania.

Podľa výpisu z úveru (čl. 62, 61) k 31. 12. 2011 bol evidovaný konečný zostatok a to dlh vo výške -
1.091,75 €, listom zo dňa 17. 02. 2011 bola vykonaná oprava konečného zostatku vo výške dlhu 1.243,71
€.

Žalobca predložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 08. 2002 (čl. 107 až 112).

Listom zo dňa 10. 11. 2011 (čl. 150, 151) boli žalovaní I/ a II/ bankou upozornení, že ku dňu 31. 10. 2011
sú v omeškaní so splácaním pohľadávky z úveru vo výške 1.091,75 €. Boli vyzvaní na úhradu dlžnej
sumy do 10-tich dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, banka pristúpi
k vymáhaniu pohľadávky.

Podľa výpisu z úverového účtu bola na dlhu k 24. 09. 2010 uhradená čiastka 5.650,66 € (čl. 156).

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 03. 2013 (čl. 152 až 155) došlo k postúpeniu žalovanej
pohľadávky bankou na žalobcu. Oznámením zo dňa 05. 04. 2013 banka oznámila žalovaným I/ a II/
postúpenie pohľadávky identifikovanej vo výške 1.501,26 € s príslušenstvom na žalobcu s upozornením,
že od doručenia oznámenia je potrebné záväzok uhrádzať výlučne postupníkovi. Podľa kópie doručenky
toto oznámenie žalovaná I/ prevzala 23. 04. 2013 (čl. 18 až 20), u žalovaného II/ je evidovaná adresa
neznáma (čl. 6, 7 - špecifikácia odovzdávanej pohľadávky).

Boli oboznámené doklady k úhradám pohľadávky v priebehu súdneho konania.

I. Úverová zmluva z 27.2.2004 - absolútny obchod.

V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou
zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
, Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená zákona č. 150/2004 Z. z.
účinného od 1.4.2004, ktorou sa napĺňali ciele smernice Rady 93/13/EHS z 25.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (po novele zákona č. 150/2004 Z. z.), spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu
s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto
zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ods. 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení
následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa

pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúvalo zmluvu o
úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za
spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov
a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Nemali by
byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi
obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovanými ako
spotrebiteľmi jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle
cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného práva. Súd
konštatuje, že pokiaľ v zmluve došlo k dohode o voľbe Obchodného zákonníka (čl. V. bod 3. Zmluvy) pre
uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv
spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa § 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo
viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne
k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov
civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho
obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva
obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia
(viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
1US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013).
Na zdôraznenie správnosti uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
14. 02. 2013, pod sp. zn. 6Co/81/2012 nasledovné odôvodnenie:

Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo
a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a
odsúval uplatnenie práva na súde.
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro,bod25,26,27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).
Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z
úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom

nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave
v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je
absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna
úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi
(B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu
so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom
na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre
spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»

II. Aktívna legitimácia žalobcu.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Súd sa na námietku žalovaných zaoberal otázkou, či žalobca má v tomto konaní tzv. aktívnu legitimáciu,
t. j., či je nositeľom práva, ktoré si v tomto konaní uplatňuje. Súd považoval za nesporne preukázané,
že medzi žalovanými a Slovenskou sporiteľňou, a. s. došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere, na
základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s. ako banka poskytla žalovaným úver, pričom je nepochybné, že
sa v tomto konkrétnom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalovaní mali úver splácať v mesačných
splátkach v súlade so zmluvou. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej mala na neho prejsť pohľadávka z takto uzavretej zmluvy z pôvodného
veriteľa. a to celá pohľadávka vrátane jej príslušenstva. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval
zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením banky o postúpení pohľadávky žalovaným a listinnými
dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky bankou.

Z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku na
tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti v
súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom musí súčasne dodržať ustanovenia zákona o
bankách a o ochrane bankového tajomstva. Bez súhlasu klienta môže postúpiť banka svoju pohľadávku
len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Aplikácia tohto ustanovenia závisí od dohodnutej doby
splatnosti záväzku klienta z úveru, t. j. dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v
splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi pohľadávky z úveru
za podmienok, že:
a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť
b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

Žalobca súdu doložil doklad o tom (výpis z úverového účtu), že posledná evidovaná splátka žalovaných v
čase trvania úverového vzťahu bola dňa 24.9.2010, táto skutočnosť nebola sporná. Posledná dojednaná
splátka bola so splatnosťou dňa 20.1.2011, po dojednaní odkladu splátok (Dodatok č. 1) dňa 30.05.2011.
K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 28.03.2013. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní boli v omeškaní
minimálne s jednou splátkou a ich omeškanie presahovalo 90 dní ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalobca doložil súdu písomné výzvy banky na zaplatenie dlhu zo dňa 10.11.2011. K výzvam sa žalovaní
I/ a II/ vyjadrili, že tieto im neboli doručené, žalobca doklad o doručení nedoložil. Súd konštatuje, že
vyjadrenie žalovanej I/ o nedoručení práve uvedenej výzvy nevyznelo vierohodne, pretože vo svojej
výpovedi uvádzala, že v tom čase bola pre svoj zdravotný a duševný stav nespôsobilá vnímať obdobné
podania, okrem toho preberanie zásielok a vybavovanie úradných záležitostí v tom čase mala na
starosti jej sestra, neskôr dcéra. Žalovaná však vo svojej výpovedi potvrdila, že po neplatení úveru bola
kontaktovaná veriteľom a to písomne aj telefonicky, obsah komunikácie si však pre svoj vtedajší stav
nepamätá. Žalovaní II/ potvrdil, že sa na adrese pôvodne uvedenej veriteľovi nezdržiaval, veriteľovi svoj
aktuálny pobyt neoznamoval, sám sa o dlh nezaujímal. V evidencií žalobcu bol vedený ako adresát
neznámy. K doručovaniu poštových zásielok medzi fyzickými a právnickými osobami súd vychádzal z
doposiaľ prijatého záveru NSSR uznesenie sp. zn. 5 Cdo/129/2010 z 28.01.2010, z ktorého súd uvádza:

Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, že adresát mal
objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka
považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície).

Pri interpretácii § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka treba mať na zreteli právne účinky jednostranných
adresných (adresovaných) právnych úkonov, ktoré vyplývajú z § 43a ods. 2, vety prvej a § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka; v zmysle týchto ustanovení prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym
úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe
od okamihu, keď jej dôjde.

Voči prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav
vôle pôsobí ihneď. Neprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v
bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť fakticky doručený (adresátom prevzatý).
Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry
dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať,
že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie
situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov.
Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom
skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe
nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.

Kategorická požiadavka faktického doručenia (reálneho prevzatia) vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady, ktorú vyvodil odvolací súd z § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemá zákonný podklad.
Výklad predmetného ustanovenia podaný odvolacím súdom by bez ďalšieho viedol k neudržateľnému
stavu, kedy by aj bezdôvodné (svojvoľné) odopretie prevzatia vyhlásenia marilo povinnému subjektu
možnosť zabezpečiť nájomcovi zodpovedajúcu bytovú náhradu a domôcť sa vypratania bytu. Dovolací
súd za rozhodujúce považuje objektívne hľadisko - ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho
takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Tento názor zastáva aj odborná
právnická verejnosťou (viď napr. Mazák, J., Vojčík, P.: Občianske právo s vysvetlivkami, 1. Zväzok,
Bratislava, Iura Edition, 1996-2005, s. 96; podobne Luby, Š.: Výber z diela a myšlienok, Bratislava, Iura
Edition, 1998, str. 196; Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol.: Občanský zákonník, komentář, C.
H. Beck, 2001, 6. vydanie, str. 279, 285, 286; Knappová, M., Švestka, J. a kol.: Občanské právo hmotné,
sv. L, ASPI, 2002, str. 124, 125, 149; Jendrálek, P.: K téme "odstoupení od smlouvy prostředníctvím fikce
doručení", Právní rozhledy 4/2006 str. 142 a násl.; porovnaj napr. uznesenia NS ČR z 26. októbra 2005
sp. zn. 26 Cdo 625/2005, z 30. júna 2008 sp.zn. 28 Cdo 2622/2006).

Súd preto konštatuje, že banka postupovala takým spôsobom, ktorým bolo umožnené žalovaným I/ a II/
oboznámiť sa s obsahom uvedeného oznámenia banky, nemožno v jej neprospech hodnotiť správanie
sa žalovaných. Súd má týmto za preukázané, že uvedené podmienky pre postúpenie pohľadávky boli
dodržané a žalobca je v prejednávanej veci aktívne legitimovaný.

III. K námietke premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. podľa ods. 2, premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Žaloba žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 25. 11. 2013. Pri uplatnení všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty mohol teda žalobca v žalobe uplatniť právo na zaplatenie splátok splatných po 25.
11. 2010. V prejednávanej veci po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmet sporu - dlh vo výške
344,32 €. Súd konštatuje, že podľa špecifikácie žaloby (čl. 88) z uplatnenej pohľadávky čiastka 1.091,75
€ pozostávala z nesplatenej istiny úveru, riadnych úrokov od uzavretia úverovej zmluvy do dátumu
konečnej splatnosti, t. j. 20. 05. 2011 a dojednaných poplatkov. V priebehu konania došlo k úhrade
čiastky 800,00 € a po zarátaní z takto uplatnenej časti zvyšok povinností neuhradených do dátumu
konečnej splatnosti úveru činí 291,75 € (1.091,75 € - 800 €). Pri dojednaných mesačných splátkach
po 77,38 € potom predmetný dlh predstavuje necelé štyri mesačné splátky, t. j. splátky splatné dňa
20. 02., 20. 03., 20. 04. , 20. 05. 2011. Na základe toho súd konštatuje, že žalobcom uplatnený
nárok nie je premlčaný. Námietka premlčania žalovaných je preto nedôvodná, súd má zato, že nie je
pravdivé tvrdenie žalovaných, že by žalobca nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaní dostali do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Z prehľadu úverového účtu vyplýva celý priebeh ako aj správanie
sa žalovaných v úverovom vzťahu. Súd ešte dodáva, že nepovažuje za správny výklad žalobcu týkajúci
sa premlčania záväzku v tom, že v danom prípade nie je možné uplatniť plynutie premlčacej lehoty od
jednotlivých splátok, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého
úhrada bola dohodnutá v splátkach. Pri takomto výklade by bolo nelogické dojednávanie splatnosti
jednotlivých splátok a rovnako postup banky, kedy od splatnosti jednotlivých splátok si uplatňovala úrok
z omeškania vo vzťah k omeškaniu jednotlivých splátok. V danom prípade sa jedná o jednoznačnú
dohodu o plnenie v splátkach, ktoré sa premlčujú v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka.

IV. K námietke porušenia spotrebiteľského práva

Žalovaní namietali neplatnosť postupu právneho predchodcu žalobcu pri zosplatnení úveru pre rozpor
so zákonom s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd túto námietku hodnotí
ako nedôvodnú, nakoľko v tomto konaní žalobca resp. jeho právny predchodca nepristúpili k uplatneniu
práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Výzvy predložené bankou boli adresované žalovaným po
konečnej splatnosti úveru v čase, kedy v súlade so zmluvou boli splatné všetky dojednané splátky úveru
spolu s príslušenstvom.

V. K preskúmaniu Zmluvy o úvere súdom.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.06.2006
(platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.06.2006 na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ods. 4 Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 01. 2009 do 31.1.2013, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011 bola vo výške 1,25 %.

V ďalšej časti sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku uplatneného žalobcom. Súd preskúmal Zmluvu o
úvere a konštatuje, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
čase jej uzavretia podľa platnej zákonnej úpravy. Medzi bankou a žalovanými preto došlo k platnému
uzavretiu Zmluvy o úvere, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá celková suma 140.000,-- Sk
(4.674,15 €), ktorú okolnosť potvrdili žalovaní vo svojej výpovedi. V súlade so zmluvou sa žalovaní I/
a II/ zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky formou splátok spolu s úrokom a dojednanými
poplatkami. Rovnako bolo nepochybné, že v priebehu úverového vzťahu žalovaní I/ a II/ si prestali plniť
svoje povinnosti, pričom žalobca až do konečnej splatnosti úveru si neuplatnil nárok na zaplatenie
celého dlhu pre neplatenie splátok. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20. 05. 2011. Podľa podkladov
žalobcu celkový dlh, ktorý si uplatnil v tomto konaní činil 1.091,75 €, ktorý pozostával z poskytnutej istiny,
dojednaných úrokov a poplatkov a zo sumy 52,57 € vyčíslených ďalších úrokov. V priebehu súdneho
konania žalovaní preukázateľne uhradili v splátkach celkovú sumu 800,00 € a teda zvyšok pohľadávky

činí 344,32 €. Súd preto zaviazal žalovaných v rade I/ a II/ spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi
takto vyčíslený dlh. Tak ako bolo konštatované, žalovaní v rade I/ a II/ sa dostali do omeškania s plnením
peňažného dlhu, preto patrí žalobcov aj uplatnený úrok z omeškania. Úrok z omeškania bol vyčíslený
v súlade s predpismi civilného práva, kedy ku dňu konečnej splatnosti úveru, výška úroku z omeškania
činila 9,25 % ročne. Súd zaviazal žalovaných v rade I/ a II/ uhradiť žalobcovi uplatnený úrok z omeškania
po zohľadnení jednotlivých splátok v priebehu súdneho konania. Úroky z omeškania žalobcom boli
uplatnené z pôvodného dlhu 1.091,75 €, ktorý vznikol do konečnej splatnosti úveru.

V súlade s ustanovením § 160 ods.1 O. s. p. sa súd zaoberal požiadavkou žalovaných v rade I/ a
II/, uhradiť dlh v mesačných splátkach. Manželstvo žalovaných I/ a II/ bolo rozvedené, nežijú spolu.
Žalovaná I/ opísala svoju nepriaznivú finančnú situáciu v písomnom vyjadrení, doručené súdu 13. 02.
2015 (čl. 50, 51), ktoré dokladovala listinnými dokladmi (čl. 52 až 82). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná
I/ je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 406,50 €. Okrem toho má žalovaná I/ množstvo
ďalších finančných záväzkov, z jej výpovede vyplynulo, že v predchádzajúcom období riešila svoj vážny
zdravotný stav. U žalovaného II/ sa jedná o osobu bez stáleho bydliska, nie je evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, ani ako poberateľ sociálnych dávok. S prihliadnutím na to, že v danom
prípade sa nejedná o vysoký dlh, súd povolil žalovaným v rade I/ a II/ tento uhradiť v mesačných
splátkach po 20,00 € mesačne a v rozsudku zároveň stanovil podmienky splácania dlhu s tým, že ak
žalovaní čo len jednu splátku neuhradia celý dlh sa stane zročným.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 151 ods.3 O. s. p. tak, že o trovách bude rozhodnuté do
30-tich dní po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že bude rozhodnuté aj o trovách zastavenej časti
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).