Rozsudok – Trestné činy proti republike ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010069
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5416010069.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z

prísediacich Marty Varečkovej a Petra Kollárika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 v
Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného T. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A., mestská časť T., V. č. XXX/XX
spod obžaloby
Y. prokuratúry Dolný Kubín č. Pv 66/15 zo dňa 26.04.2016, podľa ktorej mal spáchať zločin „Skrátenie

dane a poistného“ podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., tým, že ako konateľ obchodnej spoločnosti W. do
20.11.2013 so sídlom J. O. XXXX/X, F. K., v súčasnosti so sídlom N. B. XX, A. A., IČO: XX XXX XXX,
dňa 26.01.2013 v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za obdobie 4. štvrťroka 2012 podanom na
Daňovom úrade Žilina, pobočka Dolný Kubín, si na základe fiktívnej faktúry od dodávateľa s označením
„Neviem ešte“ na sumu 652.268,10 € vrátane DPH, uplatnil odpočítanie DPH, čím neoprávnene znížil
svoju vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty vo výške 108.711,35 €,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 27.04.2016 obžalobu pre

skutok uvedený vo výroku rozsudku.

Na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.10.2016 rozhodol súd o odmietnutí obžaloby a o vrátení
veci prokurátorovi (č.l. 574). Okresný súd o.i. poukázal na chýbajúce základné náležitosti podanej
obžaloby, keďže v jej odôvodnení sa prokurátor vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal s obhajobnou
argumentáciouobžalovanéhoanezaujalvtomtosmerežiadnestanoviskoaanineuviedolžiadnevlastné
právneúvahy,ktorýmisariadil(§235písm.d)Tr.por.).Prokurátortakýmpostupomponechalobvineného

počas prípravného konania v obhajobnej neistote, a tak mu účelovo sťažil efektívny postup v jeho
obhajobe. Okrem toho okresný súd vytkol porušenie základnej zásady trestného konania (§ 2 ods. 10
posl. veta Tr. por.), keďže v prípravnom konaní neboli s rovnakou starostlivosťou objasňované okolnosti
svedčiace v prospech obžalovaného oproti okolnostiam svedčiacim proti nemu. Zatiaľ čo z dôkazov,
ktoré navrhoval obžalovaný nebol žiadny akceptovaný, výsledky daňovej kontroly boli mechanicky
prevzaté bez toho, aby bolo vykonané v tomto smere vlastné dokazovanie s vlastnými závermi. Napokon
súd vytkol aj voľné založenie nekontradiktórnych výpovedí obžalovaného vo vyšetrovacom spise, ktoré

sú len „pripojené“ k vnútornému obalu vyšetrovacieho spisu.
Krajský súd v Žiline toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu (č.l. 600) s tým, že nedostatky,
na ktoré poukázal okresný súd, sú síce závažné, avšak nejde o také procesné chyby, ktoré by mohli
byť dôvodom na odmietnutie obžaloby. Poukázal pritom o.i. na zásadu rovnosti strán pred súdom akontradiktórny spôsob vedenia pojednávania, v dôsledku čoho súd nemôže usmerňovať prokurátora v
tom, čo má ešte urobiť.
Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 (č.l. 630), dňa

08.06.2017 (č.l. 651) a dňa 29.06.2017 (č.l. 676) vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 631) uviedol, že druhého konateľa spoločnosti W., s.r.o. B.
N. spoznal v Českej republike, kde spolu pracovali na rôznych stavbách. Spoločne kúpili od svedka
K. jeho firmu, pričom potrebné listiny boli podpísané u notára JUDr. Mariána Zboju v Dolnom Kubíne.
Pri podpisovaní bol u notára prítomný aj druhý konateľ. Pri prepise firmy im svedok K. odovzdal aj

účtovníctvo firmy, ktoré prevzal druhý konateľ a odviezol zrejme do Českej republiky. Po istom čase
zmenili aj sídlo firmy, ktoré bolo dovtedy stále vedené na adrese predchádzajúceho majiteľa, ktorému
to prekážalo. V rámci vedenia firmy obžalovaný zabezpečoval stavebné zákazky na Slovensku a druhý
konateľ v Českej republike. Účtovné doklady vystavovali obaja v závislosti od okolností. Predmetné
daňové priznanie však zabezpečil druhý konateľ, ktorý viedol účtovníctvo. Priniesol mu ho už vyplnené,
ale podpísal ho obžalovaný, keďže druhý konateľ zrejme nemal pri sebe pečiatku. V rámci výkonu

podnikateľskej činnosti reálne vykonávali rôzne stavebné práce na rôznych stavbách na Slovensku aj v
Českej republike. Určite existovali účtovné doklady k všetkým účtovaným položkám.
Svedok P. B. (zamestnanec daňového úradu) na hlavnom pojednávaní (č.l. 633) už nevypovedal tak
podrobne ako v prípravnom konaní (č.l. 73), čo odôvodnil odstupom času ako aj tým, že v čase výpovede
v prípravnom konaní mal k pred sebou dispozícii spisový materiál daňového úradu. Svedok v prípravnom

konaní potvrdil, že ako zamestnanec Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín vykonával daňovú
kontrolu ohľadom DPH za rok 2012 vo firme PMHL, s.r.o. Po vykonaní kontroly bol vyhotovený protokol
(č.l. 6), z ktorého svedok vychádzal pri svojej výpovedi v prípravnom konaní. Svedok priznal, že počas
daňovej kontroly sa nepodarilo zistiť, ktorá osoba spracovávala účtovníctvo tejto firmy.
SvedkyňaQ.V.nahlavnompojednávaní(č.l.634)užnevypovedalatakpodrobneakopočasprípravného

konania (č.l. 112), čo odôvodnila odstupom času. Po prečítaní výpovede z prípravného konania potvrdila
priebeh udalostí, tak ako ich vtedy opísala. Potvrdila

teda,žefirmaW.vr.2012reálnevykonalastavebnéprácevjejprevádzkevNámestove,pričomstavebný
dozor zabezpečoval svedok J.. M. H.. Za vykonané práce bola zo strany firmy W., s.r.o. riadne vystavená

faktúra na sumu 84.000,- €, ktorú svedkyňa zaplatila, keďže práce boli riadne vykonané. Potvrdila
autentickosť fotografií zobrazujúcich vykonanie stavebných prác (č.l. 622-624). S obžalovaným sa v tejto
súvislosti stretla viackrát, pričom niekedy bol s ním aj ďalší muž, ktorý nerozprával riadne po slovensky.
Svedkyňa V. H. na hlavnom pojednávaní (č.l. 636) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.
81) a potvrdila, že spoločnosť W., s.r.o. ako hlavný dodávateľ vykonávala v r. 2012 stavebné práce pre

jej podnikateľskú prevádzku v Námestove. S obžalovaným sa v tejto súvislosti viackrát stretla, pričom
niekoľkokrát prišiel spolu s ním na stavbu aj muž, ktorý hovoril „lámanou češtinou“. Stavebný dozor na
stavbe vykonával svedok J.. M. H.. Za vykonané stavebné práce bola zo strany spoločnosti
W., s.r.o. vystavená faktúra vo výške cca 68.000,- €, ktorú svedkyňa uhradila, keďže práce boli riadne
vykonané.

Svedok V. H. na hlavnom pojednávaní (č.l. 637) vypovedal v zhode s prípravným konaním (č.l. 84), kedy
potvrdil, že spoločnosť W., s.r.o. ako dodávateľ reálne zabezpečovala v roku 2012 vykonanie stavebných
prác pre jeho firmu M-F., s.r.o. v obci Rabča. Už pri úvodných rokovaniach bol s obžalovaným prítomný
aj jeho spoločník, ktorý bol Rumun a hovoril miešanou „čecho-slovenčinou“, pričom sa predstavoval ako
majiteľ firmy. Tento druhý konateľ sa vždy zaujímal o vykonávané úhrady za stavebné práce a chodieval

s obžalovaným. Stavebný dozor vykonával svedok J.. H.. Za vykonané práce bola na základe faktúr z
jeho strany vyplatená suma cca 250.000,- €.
Svedok J.. M. H. na hlavnom pojednávaní (č.l. 652) potvrdil, že zabezpečoval odborný stavebný dozor
na niektorých stavbách, ktoré realizovala firma W., s.r.o. Išlo o stavby realizované v obci Rabča a v
Námestove. Neobjednával si ho však obžalovaný ako dodávateľ stavebných prác, ale investor týchto

prác.
Svedok Q. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 677) v zhode s prípravným konaním (č.l. 100) potvrdil, že
bol spoločníkom spoločnosti W., s.r.o., ale svoj obchodný podiel v r. 2012 v celom rozsahu previedol
na obžalovaného a rumunského občana B. N.. Potrebné listiny a odovzdávanie účtovných dokladov
podpisovali v kancelárii podľa vtedajšieho sídla firmy v Dolnom Kubíne, pričom okrem obžalovaného bol

prítomný aj B. N.. K overeniu podpisov však došlo neskôr, zrejme oddelene.
Svedok Q.. V. D. v prípravnom konaní (č.l. 114) potvrdil, že v jeho notárskej kancelárii v Dolnom Kubíne
bol dňa 30.05.2012 overený podpis osoby B. N. v súvislosti s prevodom obchodného podielu spoločnostiW. a nasledujúci deň boli opäť overované jeho podpisy v inej súvislosti. Svedok predložil aj originál
osvedčovacej knihy (č.l. 116-118).
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z predložených zmlúv o dielo, vystavených faktúr a dokladov o úhradách (č.l. 76-80, 87-95, 104-109,
167-171) mal súd preukázané vykonávanie stavebných prác a následnú fakturáciu za stavebné práce
realizované firmou W., s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosti svedkov V., H., H..
Z osvedčovacej knihy notárskej kancelárie JUDr. V. D. vyplýva, že B. N. ako druhý spoločník a konateľ
spoločnosti W., s.r.o. sa na úrade podpísal dňa 30.05.2012.

Z daňového priznania k DPH za IV. štvrťrok 2012 (č.l. 141) mal súd preukázané, že spoločnosť W., s.r.o.
uplatnila nárok na odpočet tejto dane vo výške 108.611,35 €.

Z výpisu z obchodného registra (č.l. 413) mal súd preukázané, že spoločníkmi obchodnej spoločnosti
W., s.r.o. boli obžalovaný (podiel 66,67 %) a B. N., občan Rumunskej republiky (podiel 33,33 %).
Z faktúr, ktoré predložil obžalovaný (č.l. 618-621), je preukázaná fakturácia v celkovej výške 608.300,-

€ zo strany subdodávateľskej firmy pre firmu W., s.r.o. ako hlavného dodávateľa stavebných prác.
Z predložených fotografií (č.l. 622-629) je preukázaná realizácia stavebných prác tak, ako o nich
vypovedali svedkovia H., V., H..
Zo správ o povesti obžalovaného (č.l. 661 - 675) vyplýva, že na obžalovaný zatiaľ nebol odsúdený a je
evidovaný ako páchateľ viacerých dopravných priestupkov.

Obžalovaný namietal (č.l. 652) prečítanie listinných dôkazov, ktoré predložil na základe výzvy daňového
úradu ako tzv. tretia osoba v rámci daňovej kontroly realizovanej voči inému subjektu Daňovým úradom
Žilina, pobočka Námestovo. Súd však túto námietku neakceptoval, keďže z obsahu listín týkajúcich
sa tohto daňového konania (č.l. 159 - 289) vyplýva, že obžalovaný tieto doklady predložil síce na
základe osobitnej výzvy, ale nebol k tomu osobitným spôsobom donútený pod hrozbou sankcie, či

inej ujmy. Uplatnenie zásady „nemo tenetur se ipsum accusare“ tým teda nebolo dotknuté. Súd však
neakceptoval pôvodný návrh prokurátora z podanej obžaloby a nečítal listinné dôkazy obsahujúce
výpovede a vyjadrenia obžalovaného, ktoré tento učinil ako svedok v inom (daňovom konaní).
Súd oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby, keďže prokurátor (žalobca) neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení v podanej obžalobe. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky

dôkazy, ktoré navrhol prokurátor vykonať a žiadne ďalšie návrhy v tomto smere neboli z jeho strany
podané (č.l. 677).
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky
okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak,

aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru
(Rt-40/1969).
V situácii, kedy je majetková (daňová) trestná činnosť páchaná v rámci činnosti právnickej osoby, je

nevyhnutné pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči fyzickej osobe nevyhnutné jednoznačne
a bez pochybností preukázať, ktorá konkrétna fyzická osoba nesie trestnoprávnu zodpovednosť za
konanie uvedené v podanej obžalobe.
Ak mohol byť trestný čin spáchaný dvomi páchateľmi, ktorí mali v danom čase a mieste rovnakú
spôsobilosť a príležitosť taký čin spáchať, je nevyhnutné v rámci tzv. individualizácie skutku preukázať

akou mierou (a či vôbec) sa na páchaní vyšetrovaného činu podieľali a prečo sa trestnoprávna
zodpovednosť vyvodzuje práve a len voči jednému z nich. Je vylúčené, aby bola osoba odsúdená len na
základe tzv. objektívnej zodpovednosti, vychádzajúc z faktického výkonu funkcie štatutárneho zástupcu
právnickej osoby.
V danom prípade je preukázané, že osobami oprávnenými konať za obchodnú spoločnosť W., s.r.o. boli

dvaja konatelia (§ 133 ods. 1 Obch. zák.), pričom ich oprávnenie nebolo nijako vzájomne obmedzené,
či podmienené (č.l. 414). V konaní nebolo preukázané oprávnenie žiadnej ďalšej osoby konať za túto
spoločnosť (napr. prokurista, splnomocnenec, zamestnanec).

Pre riadne objasnenie vyšetrovaného skutku bolo preto nevyhnutné preukázať, prečo je za stíhané

konanie (skrátenie dane) trestne zodpovedný práve a len obžalovaný a nie aj (len) druhý konateľ tejto
spoločnosti. To pritom platí o to skôr, ak sa obžalovaný bránil práve poukazovaním na zodpovednosť
druhého konateľa, ktorý mal o.i. zabezpečovať vedenie účtovníctva, vyplnenie daňového priznania, a
pod.Výsluch tejto osoby nemožno ignorovať s poukazom na možné ťažkosti s tým spojené, keďže ide o
osobu inej štátnej príslušnosti. V aktuálnej spoločenskej situácii a dostupnosti pátracích a technických
prostriedkov takýto argument neobstojí. Nemožno pritom prehliadať, že ide o osobu, ktorá má trvalý

pobyt v jednej z krajín Európskej únie. Nejde teda o osobu z tzv. rozvojových, či exotických krajín, vo
vzťahu ku ktorým absentuje medzinárodná úprava vzájomných vzťahov (judikát NS ČR č. Rt-16/2016).
Napokon v konaní bolo preukázané, že zabezpečenie výsluchu takej osoby ani nemuselo byť zvlášť
sťažené, keďže v prípravnom konaní sa bez väčších ťažkostí podarilo taký výsluch realizovať, no nie
kontradiktórnym spôsobom (č.l. 119). Na tento výsluch však nemožno prihliadať, keďže môže ísť o

dôležitý usvedčujúci dôkaz (Al-Khawaja a Tahery vs. Veľká Británia z 15.12.2011).
Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu tu potom existovali podmienky pre oslobodenie obžalovaného
spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo preukázané, že žalovaný čin za
spoločnosť W., s.r.o. spáchal práve a len obžalovaný.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú zásadu trestného konania, v zmysle ktorej žiaden
obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Účelom dokazovania teda nemá byť vyvrátenie

(spochybnenie) neviny obžalovaného. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné objasňovať trestné
činy a obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti, a to nielen v neprospech, ale aj v prospech páchateľa
(§ 2 ods. 10 Tr. por.).
Súd však napokon oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.,
keďže nebolo ani preukázané, či sa vôbec skutok stal.

V danom prípade obžalovaný už v prípravnom konaní predložil prostredníctvom obhajcu dôkazy a
uviedol tvrdenia smerujúce k zbaveniu sa trestnoprávnej zodpovednosti a k preukázaniu, že taký čin sa
vôbec nestal (č.l. 51-52; 520-521; 527-528). Aj v konaní pred súdom obžalovaný pokračoval súbežne
v týchto dvoch líniách obhajobných tvrdení, kedy tvrdil, že zodpovednosť za vedenie účtovníctva
a archiváciu účtovných dokladov nesie druhý konateľ a súbežne navrhoval dôkazy preukazujúce

oprávnenosť uplatnených nárokov spoločnosti W., s.r.o. v súvislosti s účtovaním DPH (výpovede
svedkov H. V., H.; doklady z č.l. 618 - 621).
Tieto jeho tvrdenia a dôkazy však boli v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní
ignorované, ako to okresný súd namietol už v uznesení, ktorým vrátil späť obžalobu, pričom ani v konaní
predsúdomprokurátorvtomtosmerenavyjadreniaobžalovanéhoanímpredloženédôkazynereagoval.

Je pravdou, že spoločnosť W., s.r.o. (právnická osoba) ako účastník daňového konania bola pasívna
pri vykonávaní daňovej kontroly. To však nebráni obžalovanému (fyzická osoba), aby v inom (trestnom)
konaní prejavil aktívnejší postoj. S nečinnosťou kontrolovaného daňového subjektu v daňovom konaní
nie sú predsa spojené žiadne prekluzívne účinky ohľadom možnosti predkladania dôkazov v trestnom
konaní.

V danom prípade už teda nemožno vychádzať striktne len z podkladov vykonanej daňovej kontroly.
Taký prístup by bol namieste v úvodnom štádiu trestného konania. Pri rozhodovaní o trestnoprávnej
zodpovednosti konkrétnej fyzickej osoby je už potrebné prihliadnuť aj na všetky ďalšie skutočnosti
a dôkazy, ktoré medzičasom (po vykonaní daňovej kontroly) vyšli najavo. Inak by trestné konanie

(vyšetrovanie) strácalo svoj hlavný význam (§ 1 Tr. por.) a jeho účel by bol zúžený len na rozhodnutie o
treste, keďže vina by bola automaticky odvodzovaná od výsledku správneho (daňového) konania.
Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Oslobodzujúci
rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaného. Pre odsúdenie obžalovaného musí byť
jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchal práve obžalovaný,

ktorý je zaň trestne zodpovedný. Oproti tomu pre oslobodenie obžalovaného nie je potrebné mať
preukázané, že nespáchal žalovaný skutok, ale stačí, ak nie je preukázané, že taký čin spáchal práve on
(§ 285 písm. c) Tr. por.). Súd v tejto súvislosti opätovne konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní
(polícia,prokuratúra)nepredložilidostatokdôkazov,ktorébysúduumožňovalijednoznačnekonštatovať,
že skutok uvedený v obžalobe spáchal práve obžalovaný, ale ani že sa skutok vôbec stal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech

obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.