Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203720
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215203720.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobkyne K.. C. O., nar. XX. X.
XXXX, bytom C. J., A. XX, právne zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom,
advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, proti žalovanej K.. W. D., nar. XX. X. XXXX,
bytom D., F. XXX, právne zastúpenej GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., IČO: 47 253 011, so sídlom

Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 11C/284/2015-107 zo dňa 31. 1. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie, ktorým sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala ochrany
osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, zastavil (prvý výrok) a ďalej vyslovil, že žalovaná má nárok na
plnú náhradu trov konania (výrok druhý).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany
osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000 €, a to v súvislosti s konaním,
za ktoré bola žalovaná uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/127/2013

zo dňa 24. 02. 2014 - usmrtenie manžela žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody. Dňa 23. 1. 2017
bolo súdu doručené písomné podanie, ktorým žalobkyňa zobrala späť žalobu v celom rozsahu. Tento
procesný postup odôvodnila žiadosťou žalovanej na doplnenie dôkazov o zdravotnú dokumentáciu
nebohého K.. C. O., ktorú považovala za rozpornú so zásadami etiky, keďže obrana žalovanej vo
vzťahu k porušeniu konkrétnych pravidiel cestnej premávky nebohým nebola adresná. O nároku na
náhradu trov konania navrhla rozhodnúť s odkazom na § 257 CSP a prihliadnuť na dôvody osobitného

zreteľa. Z dôvodu, že žalovaná v písomnom podaní zo dňa 25. 1. 2017 vyslovila súhlas so späťvzatím
žaloby, okresný súd (rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobkyne so svojim žalobným návrhom)
konanie s poukazom na § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „CSP“) zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Konštatoval, že
žalovaná v súdnom spore mala právo uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,

t. j. právo uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy, resp. popierať
skutkové tvrdenia protistrany. Spomenuté procesné právo žalovaná realizovala na pojednávaní dňa 10.
11. 2015 návrhom na doplnenie dokazovania a žiadosťou o ozrejmenie zdravotného stavu nebohého
K.. C. O.. Následne žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu podanej žaloby. Okresný súd konštatoval, že
žalobkyňa znáša procesnú zodpovednosť na zastavení konania pretože späťvzatie žaloby nevyjadruje
jej adekvátnu procesnú reakciu na správanie žalovanej. Keď navyše žalobkyňou prezentované okolnosti

nie sú výnimočné ani z hľadiska osobných, majetkových ani iných pomerov, a teda nie sú dôvodom,ktorý by v zmysle § 257 CSP odôvodňoval rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v
spore úspešnej strane, okresný súd vyslovil, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania.
3. Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie

žalobkyňa. Uviedla, že jedným z dôvodov, pre ktorý pristúpila k späťvzatiu svojej žaloby, bola skutočnosť,
že súd vyhovel procesnému návrhu žalovanej na ozrejmenie zdravotného stavu nebohého manžela
žalobkyne. Žalobkyňa sa s uvedeným procesným postupom súdu nestotožňuje, keď poukazuje na
skutočnosť, že zásah do jej osobnosti vyplynul výlučne z protiprávneho konania žalovanej, ktorý nijako
nesúvisí zo zdravotným stavom poškodeného dopravnou nehodou. Základnou povinnosťou súdu v

takýchto konaniach je prihliadať na osobu, ktorá zásah spôsobila a na jej zavinenie, ktoré má vplyv aj na
určenie výšky nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné súdnym rozhodnutím priznať. K späťvzatiu návrhu
došlo aj dôsledku iných skutočností, a to prieťahov zo strany konajúceho súdu, nedôstojného správania
sa žalovanej strany vo svojich písomných vyjadreniach, zistenia, že škodkyňa nemala zaplatené
povinné zmluvné poistenie a podobne. Okresný súd pritom veľmi necitlivo vyložil pojem „procesné
zavinenie zastavenia konania“, a to najmä vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP, ktoré dáva súdu možnosť

výnimočne, aj keď je dané procesné zavinenie na zastavení konania, nepriznať náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva vo výnimočných
situáciách, s tým, že táto výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach prejednávanej veci, ako aj v
okolnostiach, ktoré sa týkajú účastníkov konania. Nemá slúžiť na zmierňovanie majetkových rozdielov

medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej by bolo nespravodlivé, aby ten, kto sa dôvodne
domáhal svojho porušeného práva nielen že nezískal náhradu trov, ale by mu bola pripísaná aj ujma,
ktorou musí odškodniť subjekt, ktorý do jeho chránených záujmov zasiahol. Na základe uvedeného
navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania zmenil tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne
správne, hoci ľudsky chápe vyjadreniam žalobkyne uvádzaným v jej odvolaní.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o zastavení konania)
zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).

6. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd po tom, čo konanie pre späťvzatie žaloby zastavil, pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo záveru, že žalovaná zastavenie konania zavinila, keď

späťvzatie žaloby nevyjadruje adekvátnu procesnú reakciu žalobkyne na správanie žalovanej, ktorá v
konaní využila len svoje právo uplatniť prostriedky procesnej obrany. Zároveň uviedol, že žiadna zo
žalobkyňou tvrdených okolností nie je okolnosťou výnimočnou z hľadiska osobných, majetkových ani
iných pomerov žalobkyne, preto nie je dôvodom na to, aby súd žalovanej s poukazom na § 257 CSP
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní
uznesenia súdu prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania a konštatuje správnosť dôvodov
a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše

dodáva:
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v situácii, ak nedošlo k ukončeniu
konania meritórnym rozhodnutím (v ktorej situácii by súd o trovách konania rozhodoval podľa pomeru
úspechu strán vo veci postupujúc podľa § 255 CSP), platná právna úprava súdu ukladá zisťovať,

ktorá z procesných strán zastavenie konania zavinila. Zavinenie na zastavení konania sa posudzuje z
procesného hľadiska, a teda v prípade, ak konanie bolo zastavené v dôvodu späťvzatia, súd skúma, či
späťvzatie žaloby bolo podmienené správaním sa žalovanej strany, ktorá konala v súlade so žalobnou
požiadavkou žalobkyne, alebo tomu tak nebolo. Zavinenie na zastavení konania súd nemôže skúmať z
hmotnoprávneho hľadiska (podľa hmotného práva) z dôvodu, že v opačnom prípade by šlo o posúdenie

dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, na ktoré je však konajúci súd oprávnený (a zároveň aj
povinný) len v meritórnom rozhodnutí veci na základe záverov ukončeného dokazovania.9. Vychádzajúc z uvedeného je nutné konštatovať, že okresný súd bol v prvom rade povinný zisťovať,
čo bolo dôvodom zastavenia konania a nakoľko týmto bolo späťvztatie podanej žaloby, aj dôvody, ktoré
žalobkyňu k tomu, že bude disponovať so svojim žalobným návrhom práve týmto spôsobom, viedli. Ak

by pritom pri uvedenom skúmaní dospel k záveru, že žalovaná po podaní žaloby konala v súlade s
požiadavkou, ktorá bola v žalobe uplatnená, bolo by na mieste konštatovať, že dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby, bolo práve uspokojenie jej nároku, za ktorého stavu nemala
dôvod v začatom konaní pokračovať. Uvedené zistenie by následne odôvodňovalo priznanie nároku na
náhradu trov konania žalobkyni. Ak je však situácia taká, ako v prejednávanom prípade, že žalovaná nie

len, že nekonala v súlade s uplatnenou požiadavkou žalobkyne, ale naopak uplatnený nárok spochybnila
(t. j. rozhodla sa využiť prostriedky procesnej obrany) a žalobkyňa následne zobrala svoj žalobný návrh
späť, nemožno konštatovať nič iné len to, že žalobkyňa zastavenie konania procesne zavinila. Žalovaná
totiž mala právo spochybňovať svoju mieru zavinenia na smrti poškodeného, a tým aj mieru svojho
zavinenia na vzniku nemajetkovej ujmy žalobkyne, čo nepriamo vyplýva aj z podaného odvolania,
v ktorom žalobkyňa sama uviedla, že súd v tomto type sporu musí skúmať zavinenie osoby, ktorá

neoprávnený zásah spôsobila. Ak by totiž bolo v konaní preukázané, že na vzniku dopravnej nehody mal
podielipoškodený,prípadne,žejehosmrťsúviselaisinýmpoškodenímjehozdravia,akospoškodením,
ktoré bolo spôsobené dopravnou nehodou (keď zo súdneho spisu vyplýva, že poškodený neutrpel pri
dopravnej nehode iné závažnejšie zranenie, ako zlomeninu krčka stehennej kosti, napriek tomu zomrel
o tri dni od dopravnej nehody po operácii na zástavu srdca), mieru zavinenia žalobkyne (a tým aj mieru

jej zodpovednosti za smrť poškodeného) by to znižovalo, prípadne vylučovalo. Uvedené otázky však
okresný súd mohol riešiť len v súvislosti s meritórnym rozhodnutím v tejto veci, k čomu nedošlo práve
z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu. Samotný spôsob obrany žalovanej proti uplatnenému nároku,
ktorý spôsob obrany navyše nebol zjavne nedôvodný, tak nemôže predstavovať zavinenie žalobkyne na
zastavení konania rovnako, ako nemôže predstavovať ani dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby

súd žalovanej, hoci konanie nebolo zastavené jej zavinením a hoci jej v konaní vznikli trovy, s poukazom
na § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.

10. Odvolací súd pritom nijakým spôsobom nezľahčuje, aké tragické následky má strata blízkeho
človeka na jeho rodinu, obzvlášť na pozostalú manželku, ktorá je žalobkyňou. Jednako však dáva do

pozornosti, že ust. § 257 CSP má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, ktorá
by mohla nastať, ak by v praxi neexistoval spôsob ako sa odchýliť od znenia § 255 alebo 256 CSP.
Toto ustanovenie je tak výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených

všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Ani sudcovský výklad práva však nemôže byť bezbrehý, preto Civilný sporový poriadok vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v spore nastali, a za ktorých by bolo nespravodlivé, aby ten, kto

hájil svoje ohrozené alebo porušené práva, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti vynaložil.
Uvedená nespravodlivosť pritom nemôže byť daná len samotným charakterom konania, ako faktorom
úplne nezávislým od priebehu konania, správania strán (účastníkov) v ňom ako aj od majetkovej,
sociálnej, či zdravotnej situácie jednotlivých strán sporu. Ak teda v prejednávanom prípade žalovaná
využila svoje právo na zastúpenie advokátom a vo svojich vyjadreniach uplatnila prostriedky procesnej

obrany,samotnáskutočnosť,žesatakstalovkonaníoochranuosobnostižalobkyne,doktorejosobnosti
bolo zasiahnuté v dôsledku usmrtenia jej manžela, bez zistenia ďalších okolností hodných osobitného
zreteľa, na aplikáciu § 257 CSP nepostačuje. V konaní pritom nebolo zistené (a ani žalobkyňou tvrdené),
že existuje hrubý nepomer medzi majetkovými pomermi strany sporu, ktorá má trovy konania nahradiť
(žalobkyne) a strany, ktorej trovy konania majú byť nahradené (žalovanej) a že žalobkyňa objektívne

nedokáže trovy konania nahradiť, že by žalovaná účelovo predlžovala konanie zjavne bezúspešnými
návrhmi na doplnenie dokazovania, či podaniami alebo svojou neúčasťou na procesných úkonoch
súdu, že by neuviedla skutočnosti a dôkazy, ktoré mienila použiť na svoju procesnú obranu, pri prvom
úkone, ktorý jej patril, a ani iné osobitné okolnosti, ktoré by boli odvolacím súdom zistené a na ktoré
by bolo potrebné osobitne upozorniť. Zároveň odvolací súd po podrobnom preskúmaní jednotlivých

podaní žalovanej nemôže (na rozdiel od odvolateľky) dospieť k záveru, že by sa žalovaná vyjadrovala
nepatrične vo vzťahu k žalobkyni, či jej nebohému manželovi a ako účelové sa odvolaciemu súdu javí i
tvrdenie žalobkyne, že jedným z dôvodov, pre ktoré pristúpila k späťvzatiu svojej žaloby je skutočnosť,
že žalovaná (ako škodkyňa) nemala uzatvorené povinné zmluvné poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o PZP“). Bez ohľadu na existujúcu polemiku
ohľadne toho, či predmetné poistenie kryje i nároky nemajetkovej povahy, je totiž potrebné uviesť,

že žalobkyňa svoj žalobný návrh voči poisťovni (prípadne voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ak
motorové vozidlo žalovanej skutočne poistené v rozhodnom čase nebolo) nesmerovala a ani po začatí
konania nepodala návrh, aby poisťovňa (resp. Slovenská kancelária poisťovateľov) do konania ako
ďalší subjekt na stranu žalovanej pristúpila. Pokiaľ totiž okresný súd svojim uznesením zo dňa 19.
2. 2016 č. k. 11C/284/2015-63 vstup Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. ako žalovanej v 2/ rade do

konania pripustil, urobil tak na návrh žalovanej. Citované uznesenie okresného súdu bolo následne
odvolacím súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/211/2016-85 zo dňa 22. 11.
2016) zmenené tak, že predmetný návrh bol zamietnutý, s odôvodnením, že návrh, aby do konania
vstúpil ďalší subjekt na strane žalovanej, môže podať len žalobkyňa (teda nie žalovaná), ktorá je pánom
sporu a ktorá však v prejednávanom prípade takýto návrh nepodala. Za tejto situácie, a osobitne s
poukazom na skutočnosť, že podľa § 24 ods. 3 Zákona o PZP má poškodený právo uplatniť nárok na

náhradu škody podľa tohto zákona proti Slovenskej kancelári poisťovateľov za rovnakých podmienok, za
akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi, ak by vozidlo, ktorým bola škoda
spôsobená, poistené bolo, a teda, že okolnosť (ne)poistenia vozidla nehrá pre úspešnosť poškodeného
pri uplatňovaní nárokov podľa Zákona o PZP výraznejšiu rolu, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená
skutočnosť pravdepodobne nebola dôvodom, pre ktorý žalobkyňa vzala svoju žalobu späť. Navyše, ak

by uvedená okolnosť skutočne dôvodom späťvzatia bola, z dôvodov prezentovaných vyššie je nutné
konštatovať, že žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu svojho návrhu zbytočne.

11. Vychádzajúc zo záverov prezentovaných v ods. 8 - 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací
súd uzatvára, že žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania a navyše neboli zistené

okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP na prejednávaný prípad. Za tohto stavu neostávalo
odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o zastavení
konania) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1, §396 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná,
priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,

ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).