Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/517/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222981
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4313222981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v právnej veci žalobcu :

JUSTRINON MANAGEMENT s. r. o. so sídlom Mlýnská 326/13 Brno - střed- Trnitá, Česká republika,
IČO : 29 216 842, zast. advokátska kancelária VRBA & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Sliezska 9
Bratislava,protižalovanému:Z.H.J..XX.XX.XXXX,G.L.XXX/XY.X.,ozaplatenie1.591,47CZK,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.591,47 CZK s 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.258,04 CZK od 2.9.2011 do zaplatenia , do troch dní od právoplatnosti.

II. Priznáva sa žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % ,ktorú je povinný zaplatiť

žalobcovi žalovaný.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe podanej 12.11.2013 žiadal, aby
súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1. 591, 47 CZK s prísl., ktorá suma
vo výške 1. 258, 04 CZK predstavuje nepovolený debetný zostatok a 333, 43 CZK kapitalizovaný úrok.
Uviedol, že so žalovaným uzavrel právny predchodca Česká spořitelna a. s. dňa 22.02.2008 zmluvu o
sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, na

základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet. Na sporožírovom účte žalovaného
vznikol nepovolený debetný zostatok 1. 258, 04 CZK. Sankčný úrok činí 333, 43 CZK. Zmluvou o
postúpení pohľadávky uzavretej 30.08.2011 postúpila Česká sporiteľňa a. s. pohľadávku na žalobcu.

2. Platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 13.03.2014 č. k. 9Ro/647/2013 - 24 nebolo možné
doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd zrušil uznesením 19.05.2015 č. k. 9Ro/647/2013
- 43. Vo veci súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán. Žalobca neúčasť ospravedlnil a súhlasil s

prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal predvolanie vykázané podľa § 106 ods. 3 CSP,
k žalobe sa nevyjadril.

3. Dokazovaním, ktoré súd vykonal oboznámením sa so žalobou, podstatným obsahom spisu,
najmä zmluvou o sporožírovom účte ( čl. 7 ), výzvam i ( čl. 9, 10 ) predžalobnou upomienkou ( čl. 11 ),
oznámením o postúpení pohľadávky ( čl. 12 ), výpisom zo sporožírového účtu ( čl. 13 ), platobným
rozkazom ( čl. 24 ), správami, uznesením ( čl. 43, 66 ), oznámením ( čl. 68 ) a zistil tento skutkový stav :

4. Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a. s. so žalovaným uzavreli dňa 22.02.2008
zmluvu o Sporožírovom účte Osobní účet Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov
a služieb číslo osobného účtu 1991690173/0800 ( čl. 7 ), na základe ktorej Česká sporiteľňa a. s.žalovanému otvorila a viedla osobný účet. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy. Na
sporožírovom účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok vo výške 1. 258, 04 CZK, ktorý ani
napriek upomienkam a výzvam žalovaný nevyrovnal, preto bola pohľadávka dňa 05.10.2010 prevedená

na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Česká sporiteľňa a. s. zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu.

5. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje
právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť

právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva podľa ktorého
je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle
článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach /Brusel I/ osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má bydlisko
na území Slovenskej republiky a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná

právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva,
podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd pri riešení tejto otázka z
ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 /Rím I/. Hoci zmluva o úvere,
ktorú žalovaný uzatvoril je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu uzavretú fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo

výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), nemožno pre daný prípad aplikovať ustanovenia čl. 6
daného nariadenia upravujúceho rozhodné právo pre spotrebiteľské zmluvy, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že podnikateľ, s ktorým žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu uzatvoril /Česká spořitelna, a.s./
vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny.
Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na to, že zmluva o sporožírovom účte, ktorú žalovaný uzatvoril
obsahuje voľbu rozhodného práva, súd potom aplikoval ustanovenia čl. 4 bod 2. daného nariadenia,
podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá
má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Pre zmluvu o úvere je charakteristickým plnením

poskytnutie úveru, ktorý tu poskytla žalovanému banka so sídlom v Českej republike, kde aj vyvíja
svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok
žalobcu je preto právny poriadok Českej republiky a konkrétne potom ustanovenia zákona č. 321/2001
Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a ustanovenia Obchodního zákoníka
č. 513/1991 Sb.

6. Podľa § 497 českého Obchodního zákoníka smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání
dlužníkaposkytnevjehoprospěchpeněžníprostředkydourčitéčástky,adlužníksezavazujeposkytnuté
peněžní prostředky vrátit a za platitúroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 českého Obchodního zákoníka od doby poskytnutí peněžních prostředků
je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené
zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé
úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy.
Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákonanebo na základě zákona, je dlužník

povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

8. V zmysle § 503 ods. 1 a 2 českého Obchodního zákoníka závazek platit úroky je splatný spolu
se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve
splátkách, jsou v den splatnosti každé splátkysplatny i úroky z této splátky.

9. Podľa § 504 českého Obchodního zákoníka dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní
prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednohoměsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem
požádán.

10. Podľa§365českéhoObchodníhozákoníkadlužníkjevprodlení,jestliženesplnířádněavčassvůj
závazek, a to až do doby poskytnutířádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem.
Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.11. Podľa § 369 ods. 1 českého Obchodního zákoníka je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého
závazku nebo jeho části a není smluvenasazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené
částky úroky z prodlení určené vesmlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a
poplatku z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených
s uplatňováním pohledávky, v znení účinnom od 1.7.2010, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výšire
po sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předcház
kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a.
s. so žalovaným uzavreli dňa 22.02.2008 zmluvu o Sporožírovom účte Osobní účet Českej sporiteľne
a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb číslo osobného účtu 1991690173/0800, na základe
ktorej Česká sporiteľňa a. s. žalovanému otvorila a viedla osobný účet v zmysle príslušných ustanovení
Obchodního zákoníka zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému otvorila viedla osobný sporožírový

účet, ktorý žalovaný aj čerpal. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej
zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalobcu
je banka, ktorá žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď že medzi predmety jej
podnikania preukázane patrí poskytovanie úverov, úver poskytla .To znamená, že predmetný úver,
ktorý bol poskytnutý žalovanému je spotrebiteľským úverom a preto podmienky predmetnej zmluvy o

úvere musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání
spotřebitelského úvěru. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 24.02.2009 podľa ustanovení
uvedeného zákona a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 uvedeného
zákona /roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, stanovení podmínek, za kterých může
být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze

na vůli věřitele, stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek,
jejich počtu a přesného časového rozvržení, stanovení jednotlivých plateb, závazek věřitele informovat
spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský
úvěr, ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou, podmínky, za
kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah/. V tomto zmysle je tak zmluva o sporožírovom účte,

ktorú žalovaný uzatvoril dňa 22.02.2008 platným právnym úkonom. Žalovaný prečerpal účet a vznikol
nepovolený debetný zostatok, ktorý nevyrovnal ani napriek upomienkam.

13. Na základe uvedených záverov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1. 591,
47 CZK, z ktorej sumy predstavuje istina 1. 258, 04 CZK nepovolený debetný zostatok a 333, 43 CZK

sankčný úrok, spolu s ročným úrokom z omeškania zo dlžnej istiny. Nesplatená istina úveru sa podľa §
369 ods. 1 Obchodního zákoníka úročí úrokom z omeškania až do zaplatenia, pričom výška úroku z
omeškania je stanovená § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.

14. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech,

preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému. Tieto pozostávajú zo súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku ( § 262 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže sa oprávnený domáhať plnenia návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného predpisu.

V Leviciach dňa 29.09.2017