Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229118
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114229118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných
papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, ul. 29. Augusta 1/A, 814 80 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, O., o zaplatenie 163,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 10C/254/2015-60 zo dňa 19.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
81,56 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 163,12 eur v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.
Žalovaná suma predstavuje poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2011 a rok
2012 vo výške po 81,56 eur. Keďže žalovaný dňa 05.12.2014 bezodplatne previedol zaknihované
cenné papiere evidované na jeho účte na Fond národného majetku Slovenskej republiky a tento uhradil

poplatky za roky 2014, 2013 a 2012, preto čiastočne vzal späť návrh v rozsahu sumy 81,56 eur za
vedenie účtu za rok 2012. Súd prvej inštancie vo veci dňa 29.04.2015 vydal platobný rozkaz, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný. Tvrdil v ňom, že neoprávnene žalobca
viedol na jeho účte zaknihované cenné akcie spoločnosti L., lebo tieto boli spoločnosťou v roku 2004
zrušené a nahradené listinnými cennými papiermi. Keďže cenné papiere spoločnosti L. vedené na účte
boli pre neho bezcenné, pokúšal sa ich previesť na FNM, no bezúspešne. Žalobca sa k uvedenému
vyjadril tak, že pre zmenu podoby cenných papierov v evidencii Centrálneho depozitára a s tým

súvisiace zrušenie emisie zaknihovaných cenných papierov spoločnosti L. bolo potrebné splniť zákonné
podmienky, čo v danom prípade nebolo zrealizované.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného
zákonníka, § 15 ods. 1, 3 , § 17 ods. 1, 2, § 99 ods. 3 písm. a), b) a ods. 8, § 164a ods. 3, 4
zákona o cenných papieroch skonštatoval, že z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov - žalovaného
č. XXXXXXXXXXXX ku dňu 01.01.2011 zistil, že žalovaný bol v tom čase majiteľom akcií spoločnosti

K. a.s. s označením T.: R v počte XX a menovitou hodnotou 33,19 eur, ďalej akcií spoločnosti M. R.
a.s. s označením T.: R v počte 3 a menovitou hodnotu 34 eur, ako aj akcií spoločnosti L., o.c.p., a.s.
O. s označením T.: XXXXXXXXXXXXX v počte 4 500 a menovitou hodnotou 1 000 Sk (33,193919 eur).
Žalovaný disponoval 90 % emisie akcií spoločnosti L., o.c.p., a.s. O.. Žalobca dňa 31.12.2011 vystavilžalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.02.2012 za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov za rok 2011 v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. vo výške
81,56 eur. Prílohou faktúry je rozpis počtu akcií, ich menovitej hodnoty a takisto ich ISIN. Zo zmenového

výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX ďalej zistil, že žalobca dňa 05.12.2014
previedol všetky akcie emitenta - spoločnosti L., o.c.p., a.s. O. s T.-om č. XXXXXXXXXXXXX (t.j. 4 500
akcií), ktorými disponoval na Fond národného majetku, ktorý uhradil poplatky za vedenie účtu za roky
2012 - 2014.

3. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca evidoval v prospech
žalovaného účet s cennými papiermi a za vedenie ktorého žalovaný nezaplatil žalobcovi poplatok za rok
2011. Rozhodnutie o zmene podoby vydaných cenných papierov patrí do právomoci ich emitenta, teda
spoločnosti, ktorá akcie vydala. Podoba akcií je jednou z obligatórne stanovených náležitostí stanov,
a teda o zmene podoby akcií musí rozhodnúť valné zhromaždenie spoločnosti, keďže ide o zmenu
stanov. Po rozhodnutí valného zhromaždenia emitent akcií uzavrie Zmluvu o poskytovaní služieb pri

zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier s centrálnym depozitárom.
Nakoľko žalovaný neuzavrel s centrálnym depozitárom zmluvu o poskytovaní služieb pri zmene podoby
zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier, bolo povinnosťou žalobcu naďalej evidovať v
prospech žalovaného cenné papiere a za túto činnosť požadovať príslušný poplatok. Pri zmene podoby
sameníjednaakciavzaknihovanejpodobenajednuakciuvlistinnejpodobeanaopak.Vdanomprípade

by však nedošlo len k zmene podoby cenného papiera, keďže centrálny depozitár by podľa návrhu
žalovaného zmenil 500 zaknihovaných akcií s menovitou hodnotou 1 000 Sk za jednu listinnú akciu s
menovitou hodnotou 500 000 Sk, teda nemenila by sa len podoba akcie, ale aj jej menovitá hodnota a
celkový počet akcií. Zníženie počtu akcií pri zachovaní výšky základného imania bolo možné dosiahnuť
nahradením pôvodnej emisie akcie novou emisiou.

4. K neprítomnosti žalobcu na pojednávaní dňa 19.10.2016 súd uviedol, že žalobca svoju neprítomnosť
na uvedenom pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.
Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 19.10.2016 doručené už dňa
26.09.2016,sícevpodanídoručenomsúdudňa13.10.2016požiadaloodročeniepojednávaniazdôvodu

jeho pobytu v zahraničí v čase od 11.10.2016 do 25.10.2016, avšak bližšie neuviedol účel jeho cesty
do zahraničia, ako aj to, kedy sa o tomto dôvode svojej neúčasti na pojednávaní dozvedel a takisto ani
dodatočnesúdunepreukázal,žesavuvedenomobdobískutočnezdržiavalvcudzine.Vzhľadomnatieto
dôvody prvoinštančný súd na uvedenú žiadosť žalovaného neprihliadal, avšak z dôvodu neuvedenia
telefonického resp. emailového kontaktu, nemohol túto skutočnosť oznámiť žalovanému.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že v plnej miere
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V prvom rade
poukázal na to, že požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že bude odcestovaný v zahraničí,
avšak súd konal aj napriek tomu, že o odročenie požiadal včas. Doložil potvrdenie o zaplatení letenky
14.09.2016, a to pred doručením predvolania na pojednávanie. S návrhom žalobcu nesúhlasil, lebo jeho
nárok za vedenie účtu v roku 2011 už je premlčaný k februáru 2015 v trojročnej premlčacej lehote, pričom

návrh na súd bol podaný až v júli 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Fond národného
majetku uhradil náklady za vedenie účtu za roky 2012, 2013 a 2014 a on vznáša námietku premlčania,
a preto žiada návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Ako prílohu odvolania predložil potvrdenie o
kúpe letenky dňa 14.09.2016, podľa ktorej mal byť v zahraničí od 11.10.2016 do 25.10.2016.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Podľa žalobcu jeho
nárok sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom, podľa § 391 a § 397, ktorého je
premlčacia doba štyri roky. Nárok bol uplatnený na súde návrhom z 31.10.2014 a premlčacia lehota by
uplynula až 28.02.2016, lebo faktúra bola splatná 28.02.2012. Navrhol preto rozsudok potvrdiť v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Zároveň žiadal v zmysle § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti

konania spojiť túto právnu vec s vecou pod sp. zn. 10C/254/2015 a s vecou pod sp. zn. 21Cb/54/2014
vedených na Okresnom súde Prešov.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný už nezaujal svoje stanovisko.9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho pojednávania ( § 385
CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
nedôvodné.

10. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania súdu prvej inštancie dospel odvolací
súd k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie sú
spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, z dôkazov vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne

posúdil. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k
odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napriek jeho včas podanej žiadosti o odročenie

pojednávania vo veci konal bez jeho prítomností, k čomu odvolací súd uvádza, že pojednávanie sa
môže odročiť len z dôležitého dôvodu. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň
od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla

dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania (§ 183 ods. 1, 3, 4 CSP).

12.Zobsahuspisuvyplýva,žežalovanýžiadosťoodročeniepojednávania,určenéhonadeň19.10.2016
z dôvodu jeho pobytu v zahraničí od 11.10. do 25.10.2016, doručil súdu prvej inštancie 13.10.2016.
V podaní neuviedol základné náležitosti, ani prípadné telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na
ktorých by mu bolo možné oznámiť rozhodnutie súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania.

K žiadosti nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Dôkaz o tom, že letenku zakúpil
14.09.2016 predložil až v odvolacom konaní. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovanému bola zásielka
s predvolaním na pojednávanie, určené na deň 19.10.2016, uložená 08.09.2016 a prevzal si ju
26.09.2016. Ak žiadosť o odročenie pojednávania súdu doručil 13.10.2016, pritom o pojednávaní vedel
už 26.09.2016 a letenku si zakúpil 14.09.2016, nie je možné súhlasiť so žalovaným, že o odročenie

pojednávania požiadal včas. Už v čase prevzatia predvolania na pojednávanie, určeného na deň
19.10.2016 žalovaný vedel, že plánuje cestovať do zahraničia, no uvedenú skutočnosť súdu oznámil po
17-tich dňoch, teda nie bezodkladne tak, ako to mal v zmysel citovanej právnej úpravy urobiť. Navyše o
dôvode žiadosti o odročenie pojednávania nepredložil žiaden dôkaz, urobil tak až v odvolacom konaní
s tým, že v čase doručenia žiadosti o odročenie pojednávania bol už odcestovaný v zahraničí, kde

cestoval 11.10.2016, pritom žiadosť o odročenie pojednávania bola osobne doručená súdu 13.10.2016.
V žiadosti navyše nebol uvedený žiaden kontakt na žalovaného, a to ani telefonický, ani elektronická
adresa, na ktorú by bolo možné žalovaného upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie
pojednávania. V čase doručenia žiadosti žalovaný už bol v zahraničí. Súd teda ani nemal možnosť
žalovaného upovedomiť o jeho rozhodnutí ohľadom návrhu žalovaného na odročenie pojednávania.

13. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých
dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o
tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z
hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

§101 ods. 2 OSP ( teraz § 183 ods. 1, 3 a 4 CSP, účinného od 01.07.2016). Pokiaľ uvedená skutočnosť
nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť
iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom
preodročeniepojednávaniavovšeobecnostivtedy,akúčastníktvrdítakéskutočnosti,ktorésúvzhľadomk svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú
sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho,
tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená) (viď uznesenie NS SR z

12.10.2010, sp. zn. 5Cdo/168/2010).

14. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd má za to, že žalovaný nedostatočne preukázal dôvod
jeho neúčasti na pojednávaní dňa 19.10.2016, žiadosť o odročenie pojednávania súdu doručil nie
bezodkladne, navyše neoznámil údaje potrebné na jeho upovedomenie o rozhodnutí súdu o jeho

žiadosti, preto súd prvej inštancie správne vec prejednal aj bez prítomnosti žalovaného.

15. Nie je preto možné z uvedeného vyvodiť, aby žalovanému bola súdom prvej inštancie odňatá
možnosť konať pred súdom, lebo nebol zistený nesprávny procesný postup súdu, ktorým by žalovanému
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, aby u neho došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ešte dodáva, že žalovaný bol vo veci riadne vypočutý na

predchádzajúcom pojednávaní.

16. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa žalovaným vznesenej námietky premlčania nároku odvolací
súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu spisu, návrh žalobcu na vydanie
platobného rozkazu bol súdu prvej inštancie doručený 03.11.2014. Keďže v predmetnom konaní je

uplatňovaná pohľadávka splatná na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2011, v ktorej
splatnosť bola stanovená dňom 28.02.2012 (ktorá sa nachádza v kópii na č.l. 8 spisu) z čoho plynie, že
nárok si žalobca uplatnil včas. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť 01.03.2012 a mohla uplynúť
až 01.03.2015, pričom žaloba bola podaná 03.11.2014, teda včas. Nie je preto dôvodná ani námietka
žalovaného týkajúca sa uplynutia premlčacej lehoty nároku žiadaného žalobou.

17. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zákon o cenných papieroch dĺžku premlčacej doby nároku
na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov výslovne neupravuje. Zároveň v zákone chýba
odkaz na príslušný subsidiárny právny predpis, ktorým by sa premlčanie malo spravovať. Odvolací
súd má za to, že na námietku premlčania je treba aplikovať lehotu troch rokov v zmysle zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a nie v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Aj keď právny vzťah medzi Centrálnym depozitárom a majiteľom cenných papierov je tzv. absolútny
obchod v zmysle ust.§ 261 ods.6 písm. c/ Obchodného zákonníka, je správne pre tento vzťah aplikovať
premlčaciudobuupravenúvObčianskomzákonníku(spoukazomna§52ods.2Občianskehozákonníka
o spotrebiteľských zmluvách v týchto vzťahoch), keďže vedľa Centrálneho depozitára figuruje ako druhý

účastník fyzická osoba - nepodnikateľ, kedy je treba použiť trojročnú premlčaciu dobu.
18. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s §

255 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný voči v odvolacom konaní
neúspešnémužalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.