Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207595
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112207595.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Y. K.,

G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX A. XX, Š. U. A., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara-
Hagarová, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 497, proti žalovaným: I. B. V.,
G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX A. XX, Š. U. A., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, IV. Q. K., G..
XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX A. XXX, Š. U. A., V. Q. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Š. XXXX/XX, XXX XX C.
G. M., Š. U. A., IX. Š. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX A. XXX, Š.Á. U. A., X. A. V., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. E. XX, XX XXX K., Č. P., Š. U. Č., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A.
evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela C.-R. Č.. XX - záhrady o výmere 195
m2 a na LV č. XXXX ako parcela C.-N. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 zamieta.

Žalovanej I. priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným IV., V., IX. a X. nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01.03.2012 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 01.03.2012 sa žalobca pôvodne

proti žalovaným I., IV., V., IX. a X. (uvedeným v záhlaví tohto rozsudku) a ďalej proti pôvodne označeným
žalovaným II. B. K., U. K., IV. Ž. K., VII. J. K. a VIII. Ž. C.Š. domáhal vydania rozsudku, ktorým by bolo
určené(deklarované),žejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.A.evidovaných
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela C.-R. Č.. XX - záhrady o výmere 195 m2 a na LV
č. XXXX ako parcela C.-N. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 a zároveň, ktorým by
bola zaviazaná žalovaná I. nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parcela C.-N. Č.. XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, k. ú, A. evidovanej na LV č. XXXX a zároveň, že je
evidovaný ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1/4 k pozemku parcela C.-R. Č.. XX -
záhrady o výmere 195 m2, k. ú. A. evidovaného na L. Č.. XXXX. V časti B LV č. XXXX a XXXX, k. ú.
A. sú zapísané iné subjekty ako nositelia spoluvlastníckeho práva, čím odôvodňuje splnenie zákonných
podmienok pre uplatnenie jeho vlastníckeho práva tak, ako to zakotvuje ust. § 80 písm. c) O.s.p.
[účinného v čase podania žaloby na súde; teraz ust. § 137 písm. c) CSP]. Navyše na Okresnom súde
Žilina sa vedie konanie pod spis. zn. 17C/33/2011, v ktorom sa žalovaná I. ako žalobkyňa domáha

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parcela C.-N. Č.. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 49 m2, k. ú. A.. Ďalej žalobca uviedol, že žalovanú IV. zahrnul do okruhu
pasívne legitimovaných subjektov len z formálneho dôvodu, nakoľko je evidovaná pod B4 časti B LV
č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka v podiele o veľkosti 11/27 pozemku parcela C.-N. Č.. XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, k. ú. A.. Žalovaná IV. jeho výlučné vlastníctvo k sporným
pozemkom (uvedeným vo výroku tohto rozsudku), a to ako strana sporu v konaní vedenom Okresným
súdom Žilina pod spis. zn. 17C/33/2011. Žalobca v ďalšom argumentoval tým, že vlastníctvo k sporným

pozemkom(uvedenýmvovýrokutohtorozsudku)nadobudolvydržanímzasplneniavšetkýchzákonných
podmienok tak, ako sú zakotvené v ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporné nehnuteľnosti
odkúpil v časti, na ktorej bol pôvodne postavený rodinný dom a pivnica, jeho nebohý brat M. K., zomrelý
dňa XX.XX.XXXX od Q. K. a jeho manželky O. K. dňa 05.08.1962. Pozemok parcelu C.-R. Č.. XX
- záhrady o výmere 195 m2 nadobudli kúpou ešte jeho starí rodičia Š. K. s manželkou M. K., rod.

B.. Po kúpe polovicu nehnuteľnosti darovali jeho nebohému otcovi Q. K. a druhú polovicu svojmu
vnukovi Š. K.. Na podnet obdarovaného Š. K., jeho t. č. nebohý brat M. K. zamenil svoj stavebný
pozemok za pozemok získaný Š. K. od jeho starých rodičov Š. K. a M. K.. Tak došlo opäť k sceleniu
pozemku pôvodne kúpeného jeho starými rodičmi Š. K. a M. K., rod. B.. V dedičskom konaní po jeho
otcovi Q. K. vedenom pod spis. zn. D 847/1960 nadobudol všetky nehnuteľnosti ako „v tom čase
nešpecifikovaný poľnohospodársky podnik“ jeho brat M. K.. Po uzavretí spomenutej zámennej zmluvy a

na základe predchádzajúceho dedičského konania po poručiteľovi Q. K., nehnuteľnosti dobromyseľne
a nikým nerušene užíval až do svojej smrti jeho brat M. K.. Po smrti M. K. sa viedlo na bývalom
Štátnom notárstve v Čadci dedičské konanie pod spis. zn. 1D 619/1984. Zákonnými dedičmi boli jeho
súrodenci, t. j. žalobca, Z. K., B. E., rod. K., M. M.Č., rod. K., A. K., B. K. a M. A., rod. K.. Do
dedičského konania vstupovali s dohodou dedičov, v zmysle ktorej sa stal preberateľom všetkých aktív

dedičstva po jeho bratovi nebohom M. K.. Jednalo sa o aktíva zapísané v rôznych pkn vložkách pod
mnohými parcelnými číslami. Ako osoba neznalá práva bol v presvedčení o tom, že do aktív dedičstva
patria aj sporné nehnuteľnosti. Súrodencov v zmysle dohody vyplatil z dedičstva a pokračoval v nikým
nerušenej dobromyseľnej držbe pozemkov. Tomuto nasvedčuje aj listiny, a to potvrdenie bývalej Rady
MNV v A. zo dňa 28.10.1961 a zápisnica spísaná predsedom bývalého MNV v A. dňa 05.08.1962. Na

základe uvedeného je nespochybniteľné, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
originárnym spôsobom tak, ako to zakotvuje ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď splnil všetky
predpoklady vydržania. Pokiaľ by žalovaná I. nezačala uplatňovať voči nemu a voči žalovanej IV. ňou
tvrdený spoluvlastnícky nárok, nebol by zistil, že zápisy na listoch vlastníctva nezodpovedajú skutočným
vlastníckym a užívacím vzťahom.

3. Súd uznesením č. k. 6C/42/2012-100 zo dňa 12.02.2015 žalobu voči žalovaným III. a VIII. odmietol
(keďže ani po výzve súdu formou uznesenia podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. č. k. 6C/42/2012-62 zo
dňa 03.06.2014 žalobca neodstránil vady žaloby spočívajúce v nedostatočnom označení žalovaných
III. a VIII. tak, aby títo boli v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa
31.01.2011 riadne identifikovaní a nezameniteľní s inou osobou) a zároveň konanie voči žalovaným II.,

VI. a VII. zastavil (z dôvodu nedostatku podmienky konania pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
súdneho konania, keďže žalovaný II. zomrel pred podaním žaloby na súde dňa 16.02.1963, žalovaná
VI. je totožná osoba so žalovanou VIII. a žalovaná VII. zomrela pred podaním žaloby na súde dňa
14.03.1994). Uznesenie č. k. 6C/42/2012-100 zo dňa 12.02.2015 v časti jeho výroku, ktorým bola žaloba
voči žalovaným III. a VIII. odmietnutá, nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2015 a v časti jeho výroku,

ktorým bolo konanie voči žalovaným II., VI. a VII. zastavené, nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2015.
4. Žalovaná I. sa k doručenej žalobe na výzvu súdu vyjadrila písomne podaním zo dňa 23.04.2012, v
ktoromnamietala,ženiejepravdou,žebyžalobcamalbyťvýlučnýmvlastníkomspornýchnehnuteľností,
pretože tieto neboli nikdy v jeho výlučnom vlastníctve a nikdy ich do svojho výlučného vlastníctva
nenadobudol. Pravdou je, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu tak,

ako sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva. Ona, resp. jej právni predchodcovia, si vždy boli
vedomí svojho spoluvlastníckeho práva a žiadnym zo spôsobov prevodu vlastníckeho práva sa svojho
vlastníckeho práva nevzdali. Žalobca sa o sporné nehnuteľnosti nestaral, nezaujímal, vo veci sa začal
zaujímať až vtedy, keď ona rešpektujúc vlastnícke právo ostatných podielových spoluvlastníkov mu
navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym delením, alebo vyplatením jeho

podielu a následne pre jeho negatívne stanovisko bola nútená podľa žalobu na súd, o ktorej sa vedie
na Okresnom súde Žilina konanie pod spis. zn. 17C/33/2011. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že by sporné nehnuteľnosti mali tvoriť tzv. „nešpecifikovaný poľnohospodársky podnik“, ktorý
mal zdediť v konaní spis. zn. D 847/1960 M. K.. Pozemok parcela C.-N. Č.. XX je vedená ako zastavaná
plocha a pozemok parcela C.-R. Č.. XX ako záhrada. Žalobca tak žiadnym spôsobom neosvedčuje

nadobudnutie vlastníckeho práva, na základe čoho by mal byť dobromyseľný vo svojej držbe. Pokiaľ
nehnuteľnosti užíval, tak len s vedomím ostatných spoluvlastníkov a samotná skutočnosť, že užíval
nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve iných a títo mu vlastnícke právo nepreviedli, ho neoprávňuje ktomu, aby bol v držbe dobromyseľný a aby sa domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaná
I. tak žiadala súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť jej trovy konania.
5. Žalovaní IV., V., IX. a X. sa k žalobe písomne nevyjadrili.

6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 11.11.2016, a
to v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej IV. a právneho zástupcu žalovanej I.
a v neprítomnosti žalovanej I. (ktorej neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca
a súčasne vyjadril jej súhlas s pojednávaním aj v jej neprítomnosti), žalovanej V. (ktorá mala
predvolanie na pojednávanie doručené náhradne podľa ust. § 111 ods. 3 CSP dňa 17.10.2016, avšak

svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o jeho odročenie), žalovaného IX.
(ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 13.10.2016, pričom svoju neprítomnosť
ospravedlnil zdravotnými dôvodmi podaním zo dňa 20.10.2016 a o odročenie pojednávania nepožiadal)
a žalovaného X. (ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 20.10.2016, pričom svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 02.11.2016 z dôvodov choroby, avšak o
odročenie pojednávania nepožiadal).

7. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní k veci vyjadril, že aj napriek tomu, že si je plne vedomý
núteného spoločenstva strán sporu tak, ako to zakotvuje ust. § 78 CSP, musí v zmysle pokynu žalobcu
trvať na podanej žalobe. Žalobca je presvedčený o svojom vlastníckom práve k predmetu určovacej
žaloby a domáha sa ochrany svojich ústavných práv vlastníka, ako dobromyseľný nadobúdateľ a držiteľ
nehnuteľností.

8. Právny zástupca žalovanej I. sa na pojednávaní vyjadril, že žalovaná trvá na písomnom vyjadrení k
žalobe. V nadväznosti aj na prednes právneho zástupcu žalobcu poukazuje na to, že nie sú splnené
formálne podmienky tohto konania, nakoľko v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
sa poskytuje rovnaká právna ochrana všetkým spoluvlastníkom, resp. domnelým spoluvlastníkom,
nehnuteľnosti. Jedná sa teda o nútené spoločenstvo strán sporu a absencia takéhoto núteného

procesného spoločenstva strán sporu vedie súd k zamietnutiu žaloby z týchto formálnych nedostatkov.
9. Žalovaná IV. sa na pojednávaní k žalobe vyjadrila, že do konania bola pozvaná vlastne ako svedok, že
žalobca je majiteľom sporného pozemku, ktorý kúpil jeho brat od jeho svokrovcov a žalobca tento zdedil.
Išlo pôvodne o susedstvo, kde mali všetci nejaký kúsok pozemku. Nevie, čo by k tomu ešte viacej udala.
10. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu.

11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 01.03.2012 vedeného (v tom čase Správou
katastra Žilina) pre k. ú. A. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 6 spisu) vyplýva, že v časti A LV je
evidovaný pozemok parcela registra „E“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2. V časti
B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B1 žalovaná I. v podiele o veľkosti 5/18 titulom
nadobudnutia: kúpna zmluva č. Z. XXXX/XX zo dňa 16.12.2010; pod B2 B. K., SR (pod B5 evidovaná

správa Slovenského pozemkového fondu) v podiele o veľkosti 5/18 titulom nadobudnutia: č. d. XXXX/
XX, č. d. XXXX/XX, O. XX, P.; pod B3 U. K. SR D:syn Q. (pod B5 evidovaná správa Slovenského
pozemkového fondu) v podiele o veľkosti 1/27 titulom nadobudnutia: č. d. XXXX/XX, O. XX, P.; pod B4
žalovaná IV. v podiele o veľkosti 11/27 titulom nadobudnutia: V. XXXX/XXXX, O. XX, P..
12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 01.03.2012 vedeného (v tom čase Správou

katastra Žilina) pre k. ú. A. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu) vyplýva, že v časti A LV je
evidovaný pozemok parcela registra „C“ č. XX - záhrady o výmere 195 m2. V časti B LV sú evidovaní
ako podieloví spoluvlastníci: pod B1 Q. K., SR (pod B12 evidovaná správa Slovenského pozemkového
fondu) v podiele o veľkosti 1/14 titulom nadobudnutia: č. d. XXXX/XX, O. XX, P.; pod B2 Ž. K., SR (pod
B12evidovanásprávaSlovenskéhopozemkovéhofondu)vpodieleoveľkosti1/14titulomnadobudnutia:

č. d. XXXX/XX, O. XX, P.; pod B3 J. K., SR (pod B12 evidovaná správa Slovenského pozemkového
fondu) v podiele o veľkosti 1/14 titulom nadobudnutia: č. d. XXXX/XX, Č.. V.. XXXX/XX, Č.. V.. XXXX/XX,
O. XX, P.; pod B4 žalovaná I. v podiele o veľkosti 18/80 titulom nadobudnutia: osvedčenie o vydržaní
č. G. XXXX/XXXX; pod B5 Ž. C., rod. K., SR (pod B12 evidovaná správa Slovenského pozemkového
fondu) v podiele o veľkosti 1/35 titulom nadobudnutia: č. d. XXXX/XX, Č.. V.. XXXX/XX, O. XX, P.; pod

B6 žalovaný IX. v podiele o veľkosti 1/4 titulom nadobudnutia: č. d. XXX/XX, O. XX, P.; pod B8 žalobca
v podiele o veľkosti 1/4 titulom nadobudnutia: 1D 619/84, O. XX, P.; pod B11 žalovaný X. v podiele o
veľkosti 1/280 titulom nadobudnutia: osvedčenie o dedičstve č. 9D 227/04.
13. Uznesením Štátneho notárstva Čadca č. k. D 847/1960-8 zo dňa 04.10.1960, ktoré podľa doložky
na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.1960 (na č. l. 8 pripojeného spisu bývalého

Štátneho notárstva Čadca spis. zn. D 847/1960 ako dôkaz označený žalobcom), bolo rozhodnuté v
dedičskej veci po poručiteľovi Q. K., zomrelému dňa XX.XX.XXXX. Dedičstvo spočívajúce mimo iné aj
v nehnuteľnostiach zapísaných v pozemkovej knihe vedenej pre k. ú. A.Ž. v pkn vložke č. XX v časti Apod r. č. 1 až 5 a 54 v podiele pod B12 a v pkn vložke č. XXX v časti A pod r. č. 1 a 2 v podiele pod
B14 nadobudol syn poručiteľa M. K..
14. Rozhodnutím Štátneho notárstva Čadca č. k. 1D 619/1984-16 zo dňa 24.07.1984, ktoré podľa

doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.1984 (na č. l. 16 pripojeného
spisu bývalého Štátneho notárstva Čadca spis. zn. 1D 619/1984 ako dôkaz označený žalobcom),
bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi M. K., zomrelému dňa 05.06.1984. Dedičstvo
spočívajúce mimo iné z domu č. 59, hospodárskych budov humna a maštale, zastavanej plochy a
záhrady, poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD a v rozhodnutí špecifikovaných hnuteľných vecí (v

nehnuteľnostiach zapísaných v pozemkovej knihe vedenej pre k. ú. A. mimo iné aj v pkn vložke č. XX
v časti A pod p. č. XX v podiele pod B12 o veľkosti 1/4 a v pkn vložke č. XXX v časti A pod p. č. 35 v
podiele pod B14 o veľkosti 2/24) nadobudol brat poručiteľa - žalobca.
15. Podľa potvrdenia Rady Miestneho národného výboru v A.G. zo dňa 28.10.1961 (dôkaz produkovaný
žalobcom na č. l. 12 spisu) Rada Miestneho národného výboru v A.Ž. potvrdzovala, že rodinný domček
č. d. 57 v k. ú. A. nie je už obývania schopný, a preto navrhuje vydať búracie povolenie. Stavebný

pozemok pod týmto domkom s dvorkom doporučuje odpredať záujemcovi K. M. ako susedovi za
účelom usporiadania dvoch samostatných vchodov do dvoch dvorov, ktoré sú toho času ako spoločný
dvor. Týmto sa odstránia spory medzi susedmi a nedôvera. Toto potvrdenie bolo vydané na žiadosť
horemenovaných (títo však v listine uvedení nie sú) ako doklad k vybaveniu kúpnopredajnej zmluvy a
prevodu pozemnoknižného na štátnom notárstve.

16. Podľa zápisnice zo dňa 05.08.1692 spísanej na Miestnom národnom výbore v Snežnici (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 13 spisu) za prítomnosti M. K. a Q. K. a jeho manželky O., sa títo dohodli
vo vlastnom záujme, že Q. K. a jeho manželka odpredajú stavebný pozemok M. K., na ktorom pozemku
bol postavený drevený domek, drevo z rodinného domku si zoberie Q. K. a pivnica ostáva kupujúcemu.
Za uvedený stavebný pozemok zaplatil M. K. čiastku 2.900,- Kčs. Zápisnica bola podpísaná svedkom s

nečitateľným podpisom, predsedom Miestneho národného výboru v Snežnici s nečitateľným podpisom
a M. K. ako kupujúcim a Q. K. a O. K. ako predávajúcimi.
17. Podľa dohody zo dňa 07.02.1958 podpísanej B. K., A. K., M. A., B. E. a M. M. (zákonní dedičia po
poručiteľovi M. K. ako to vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva Čadca č. k. 1D 619/1984-16 zo dňa
24.07.1984) a zástupcom Miestneho národného výboru v A. a nepodpísanej zo strany žalobcu (dôkaz

predložený žalovanou I. na č. l. 139 spisu) malo dôjsť medzi súrodencami M. K. k dohode o užívaní
parciel N. Č.. XX a N. Č.. XX, a to tak, že parcelu N. Č.. XX, ktorú mal v užívaní nebohý M. K., mal so
súhlasomostatnýchsúrodencovužívaťB.K.smanželkouO.K..Vdohodejeďalejuvedené,žepozemok
parcelu N. Č.. XX mal zakúpiť M. K. od Q. K. a jeho manželky O. za 2.900,- Kčs, pričom pozemok nebol
pozemnoknižne prevedený na M. K., ale bola spísaná v A. dňa 05.08.1962 zápisnica medzi kupujúcim

a predávajúcim a ako svedkovia boli podpísaní E. Z. a predseda Miestneho národného výboru Justín
Ševčík.
18. Podľa identifikácie parciel č. j. C. XXX-XXXX zo dňa 16.05.2013 vyhotovenej Správou katastra
Kysucké Nové Mesto (na č. l. 25 spisu) parcela C.-R. Č.. XX - záhrada o výmere 195 m2, k. ú. A.Ž.
evidovaná na LV č. XXXX bola vytvorená z častí pkn parciel č. XX (zapísanej v pkn vložke č. XX) a č.

35 (zapísanej v pkn vložke č. 147).
19. Z kópie z pkn vložky č. XX, k. ú. A. (na č. l. 37 spisu) vyplýva, že v časti A pod I. r. č. 1 bola zapísaná
pkn parcela č. XX záhrada o výmere 160 siah, pričom v časti B pod B4 sa nachádza zápis zo dňa
21.09.1914 č. d. 7480/1914 na Q. K..
20. Podľa ust. § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak -
obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
21. Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.
22. Podľa ust. § 135a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

23. Podľa ust. § 135a ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnomužívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej

sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
24. Podľa ust. § 135a ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
25. Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od

01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
26. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
27. Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu

alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
28. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
29. Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa

odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
30. Podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
31. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
33. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej

jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
34. Žalobca sa tak žalobou domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bolo deklarované (určené), že je

výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A. evidovaných v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. XX - záhrady o výmere 195 m2 a na LV č. XXXX ako parcela KN-E
č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 (v ďalšom aj ako „sporné pozemky“)
35. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to,
že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že majú na požadovanom určení naliehavý právny

záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu.
36. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o
ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
37. Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie vlastníckeho práva žalobcu k

sporným pozemkom, požadované určenie sa tak dotýka jeho právnej sféry. Súd tak vychádzal z toho,
že žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný.
38. Na tomto mieste sa súd považuje za potrebné vysporiadať s otázkou, či v prejednávanej veci išlo o
nerozlučné spoločenstvo strán sporu (§ 77 ods. 1 CSP). Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou,
či už prezentovanou zo strany právneho zástupcu žalobcu, alebo žalovanej. Hoci sa žalobca domáhal

určenia svojho výlučného vlastníctva k sporným pozemkom, teda v podiele 1/1, nejde v danom prípade
o nerozlučné spoločenstvo strán sporu a teda podmienkou určenia vlastníctva žalobcu k sporným
pozemkom v akomkoľvek rozsahu (spoluvlastníckom podiele) nebolo, aby na strane žalovaných
vystupovali všetci v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. A. evidovaní podielovíspoluvlastníci. Žalobca sa totižto mohol (hypoteticky za preukázania svojho vlastníctva) s úspechom
domáhať určenia svojho vlastníctva ku ktorémukoľvek (čo i len jednému) spoluvlastníckemu podielu
evidovanému v katastri nehnuteľností na dotknutých LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. A. bez toho, aby

musel podať žalobu aj voči v katastri nehnuteľností na dotknutých LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. A.
evidovaným podielovým spoluvlastníkom ďalších spoluvlastníckych podielov. Inak povedané, žalobca
mohol podať voči každému v katastri nehnuteľností na dotknutých LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. A.
evidovanému podielovému spoluvlastníkovi samostatnú určovaciu žalobu, ktorej predmetnom by bolo
určenie vlastníctva žalobcu k tomuto spoluvlastníckemu podielu. [podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR

spis. zn. 30 Cdo 1648/2007 zo dňa 25.06.2008: „V konaní o určenie vlastníckeho práva žalobcu majú
žalovaní ako spoluvlastníci spoločnej veci (nehnuteľnosti) postavenie samostatných spoločníkov.“] Súd
tak uzaviera, že nebolo možné žalobu zamietnuť len z toho dôvodu, že na konaní neboli zúčastnení
všetci v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. A. evidovaní podieloví spoluvlastníci (resp.
ich právni nástupcovia).
39. Ak teda ide o otázku, či v konaní boli žalované všetky pasívne vecne legitimované subjekty (ako

samostatní procesní spoločníci podľa ust. § 76 CSP), možno konštatovať, že tomuto tak v prejednávanej
veci nebolo. V prípade určovacej žaloby, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca vyvodzuje zo stavu jeho právnej neistoty
vyplývajúcej z toho, že nie je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností a
že teda iba takouto žalobou je možné dosiahnuť zápis jeho výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti do

katastra nehnuteľností (čo bolo aj v prejednávanom prípade), sú pasívne vecne legitimované všetky
subjekty, ktorých vlastníctvu, ktorého sa žalobca domáha, svedčí zápis v katastri nehnuteľností.
40. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia svojho výlučného vlastníctva k pozemku
parcela C.-R. Č.. XX - záhrady o výmere 195 m2, možno bez najmenších pochybností konštatovať, že
v konaní nevystupovali (z dôvodov uvedených v uznesení č. k. 6C/42/2012-100 zo dňa 12.02.2015)

podieloví spoluvlastníci Ž. C., rod. K. (bližšie žalobcom nestotožnená) evidovaná na LV č. XXXX ako
podielový spoluvlastník pod B2 v podiele o veľkosti 1/14 (Ž. K.) a pod B5 v podiele o veľkosti 1/35,
resp. právni nástupcovia po J. K. (zomrelej dňa 14.03.1994) evidovanej na LV č. XXXX ako podielový
spoluvlastník pod B3 v podiele o veľkosti 1/10. Súčasne je potrebné konštatovať, vychádzajúc zo zápisu
v časti B LV č. XXXX pod B1 (Q. K., SR v podiele o veľkosti 1/14 titulom nadobudnutia: č. d. XXXX/XX,

PKV 28, ROEP) a zápisu v pozemkovej knihe vedenej pre k. ú. A. v pkn vložke č. XX v časti B pod B4 na
Q. K. na základe č. d. XXXX/XXXX z 21.09.1914, že žalovaná V. Q. K., nar. XX.XX.XXXX nie je osobou
totožnou s Q. K. evidovanou v časti B LV č. XXXX pod B1. Uvedené bez najmenších pochybností vyplýva
už len z toho, že v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v časti B pod B1 evidovaná Q. K. nadobudla
svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela C.-R. Č.. XX - záhrady o výmere 195 m2 na základe

titulu zo dňa 21.09.1914, kedy žalovaná V. Q. K., nar. XX.XX.XXXX ešte nežila (teda ako neexistentný
subjekt nemohla logicky nadobudnúť vlastníctvo dňa 21.09.1914). Súd tak z tohto dôvodu potom žalobu
žalobcu v časti, ktorou sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k
pozemku parcela C.-R. Č.. XX - záhrady o výmere 195 m2 evidovanému na LV č. XXXX, k. ú. A. pod
B1, 2, 3 a 5 o celkovej veľkosti 19/70 (1/14 + 1/14 + 1/10 + 1/35), už bez ďalšieho zamietol.

41. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia svojho výlučného vlastníctva k pozemku
parcela C.-N. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, opätovne bolo možné bez
najmenších pochybností konštatovať, že v konaní nevystupovali (z dôvodov uvedených v uznesení č.
k. 6C/42/2012-100 zo dňa 12.02.2015) podieloví spoluvlastníci U. K. (bližšie žalobcom nestotožnený)
evidovaný na LV č. XXXX ako podielový spoluvlastník pod B3 v podiele o veľkosti 1/27, resp. právni

nástupcovia po B. K. (zomrelému dňa 16.02.1963) evidovanému na LV č. XXXX ako podielový
spoluvlastník pod B2 v podiele o veľkosti 5/18. Preto súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal
určenia svojho vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela C.-N. Č.. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 evidovanému na LV č. XXXX, k. ú. A. pod B2 a 3 o celkovej
veľkosti 17/54 (5/18 + 1/27), už bez ďalšieho zamietol.

42. Následne je možné konštatovať, že v konaní vystupovali všetky ostatné subjekty: a) ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci zvyšných podielov k sporenému pozemku
parcela C.-R. Č.. XX - záhrady o výmere 195 m2 evidovaná na LV č. XXXX [podieloví spoluvlastníci:
pod B4, 6, 8 a 11 - žalovaná I., žalovaný IX., žalobca a žalovaný X. v podieloch o celkovej veľkosti 51/70
(18/80 + 1/4 + 1/4 + 1/280)], teda rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu v časti určenia jeho vlastníctva

k pozemku parcela C.-R. Č.. XX sa dotýka právneho postavenia (spoluvlastníckeho práva) žalovaných
I., IX. a X., a preto títo boli v konaní v rozsahu časti žaloby o určenie vlastníctva žalobcu v podieloch
evidovaných na LV č. XXXX pod B4 o veľkosti 18/80 (žalovaná I.), pod B6 o veľkosti 1/4 (žalovaný IX.)
a pod B11 o o veľkosti 1/280 (žalovaný X.) pasívne vecne legitimovaní; b) ktoré sú zapísané v katastrinehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci zvyšných podielov k sporenému pozemku parcela C.-N. Č..
XX - zastavané plochy nádvoria o výmere 49 m2 evidovaná na LV č. XXXX [podieloví spoluvlastníci:
pod B1 a 4 - žalovaná I. a žalovaná IV. v podieloch o celkovej veľkosti 37/54 (5/18 + 11/27)], teda

rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu v časti určenia jeho vlastníctva k pozemku parcela C.-N. Č.. XX sa
dotýka právneho postavenia (spoluvlastníckeho práva) žalovaných I. a II., a preto títo boli v konaní v
rozsahu časti žaloby o určenie vlastníctva žalobcu v podieloch evidovaných na LV č. XXXX pod B1 o
veľkosti 5/18 (žalovaná I.) a pod B4 o veľkosti 11/27 (žalovaná IV.) pasívne vecne legitimovaní.
43. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137

písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto
daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej
neistoty navrhovateľa na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.

44. Súd mal za to, že žalobca má na požadovanom určení (s výnimkou časti žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 k pozemku parcela C.-R. Č.. XX
evidovanému v časti B LV č. XXXX pod B8 z dôvodov nižšie uvedených) naliehavý právny záujem, keďže
je v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdil v žalobe, je vlastník (aj) spoluvlastníckych podielov
k spornému pozemku parcela C.-R. Č.. XX evidovaných na LV č. XXXX v časti B LV pod B4 o veľkosti

18/80, pod B6 o veľkosti 1/4 a pod B11 o veľkosti 1/280 a k sporenému pozemku parcela C.-N. Č.. XX
evidovaných na LV č. 1541 v časti B LV pod B1 o veľkosti 5/18 a pod B4 o veľkosti 11/27, avšak, ako už
bolo vyššie uvedené v odseku 42 odôvodnenia tohto rozsudku, ako vlastníci týchto sporných podielov sú
na uvedených listoch vlastníctva vedené iné osoby - žalovaní I., IV., IX. a X. Bez požadovaného určenia
tak nie je možné odstrániť stav právnej neistoty žalobcu a dosiahnuť zápis jeho vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností k týmto spoluvlastníckym podielom, keďže údaje katastra doposiaľ zapísané na
dotknutých LV č. 1343 a č. 1541, k. ú. Snežnica svedčia v prospech vlastníctva žalovaných I., IV., IX.
a X., a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). Naopak žalobca nemá
naliehavý právny záujem, pokiaľ ide o určenie jeho vlastníctva k pozemku parcela C.-R. Č.. XX v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu evidovaného na v časti B LV č. XXXX pod B8 o veľkosti 1/4, keďže práve tento

zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech jeho vlastníctva k tomuto spoluvlastníckemu podielu,
a preto súd žalobu aj v tejto časti ako zamietol.
45. Súd sa tak meritórne zaoberal otázkou, či žalobca preukázal nadobudnutie vlastníctva k sporným
pozemkom: parcele C.-R. Č.. XX v podieloch evidovaných v časti B LV č. XXXX pod B4 o veľkosti 18/80,
pod B6 o veľkosti 1/4 a pod B11 o veľkosti 1/280 a parcele C.-N. Č.. XX v podieloch evidovaných v časti

B LV č. XXXX pod B1 o veľkosti 5/18 a pod B4 o veľkosti 11/27.
46. V kontexte so zisťovaním vlastníctva žalobcu je potrebné poukázať na to, že v zmysle cit. ust.
§ 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna
úprava dedičského práva v SR sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva
(vyplýva aj z cit. ust. § 481 a nasl. OZ v znení účinnom od 01.01.1993). Uvedené sa prejavuje tým, že

konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu (toho času ust. § 174 ods. 2 CMP, do 30.06.2016 ust.
§ 175a ods. 2 O.s.p.) a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci
zákonnom upraveného dedičského konania [toho času podľa ust. § 158 a nasl. CMP, do 30.06.2016
podľa ust. § 175a a nasl. O.s.p., do 31.12.1992 podľa ust. § 26 a nasl. zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom
notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)]. V dedičskom konaní musí byť tiež

prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený; toho času podľa
ust. § 211 CMP, do 30.06.2016 podľa ust. § 175x O.s.p., resp. do 31.12.1992 podľa ust. § 47 zákona
č. 95/1963 Zb. Notárskeho poriadku). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť
poručiteľa (nadobudnutiu dedičstva dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti poručiteľa),
ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní a

aby buď bola súdom schválená dedičská dohoda (§ 482 OZ) alebo aby súd potvrdil dedičstvo jedinému
dedičovi (§ 481 OZ) alebo viacerým dedičom podľa ich dedičských podielov (§ 483 a § 484 OZ). Potom
až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.47. Ako vyplýva z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Čadca č. k. 1D 619/1984-16 zo dňa
24.07.1984, ktorým bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi M. K., zomrelému dňa 05.06.1984,
od ktorého titulu žalobca odvodzoval (či už dedením, alebo vydržaním) nadobudnutie výlučného

vlastníctva k sporným pozemkom, predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe
vedenej pre k. ú. A. v pkn vložke č. XX ako pkn parcela č. XX len v podiele pod B12 o veľkosti 1/4 a
v pkn vložke č. XXX ako pkn parcela č. XX len v podiele pod B14 o veľkosti 2/24 (z ktorých častí pkn
parciel mala byť vytvorená súčasná sporná parcela C.-R. Č.. XX). Žalobca teda dedením (podľa cit.
ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991), pokiaľ ide o sporné pozemky, nenadobudol, s ohľadom

na v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedený spôsob nadobúdania dedičstva,
vlastníctvo vo väčšom rozsahu ako v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4, ako je toto jeho
vlastníctvo aj zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. A. v časti B LV pod B8.
48. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania (či už toho času podľa ust. § 134 OZ, resp. v čase

od 01.04.1983 do 31.12.1991 podľa ust. § 135a OZ) okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku
ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, negatívne vymedzuje cit. ust. § 134 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.) patria: a) nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
držby predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a

pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.
49. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že pre naplnenie podmienky oprávnenej držby (teda aj

samotného vydržania) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo
mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto
podmienku vykladá publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží (súčasné znenie ust. § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, predtým od 01.04.1983 do 31.12.1991 ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže

vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by
mohol mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery

sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby
(jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR vo svojej súčasnej rozhodovacej

praxi zaujal nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,
a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a
ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého požadovať.“. (k tomu uznesenie NS SR spis. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo
uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 6 M

Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011)
50. Pokiaľ tak ide o naplnenie predpokladov pre nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva žalobcom
k sporným pozemkom vydržaním, ako boli tieto uvedené v odseku č. 48 odôvodnenia tohto rozsudku,
žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že sporný pozemok parcela C.-N. Č.. XX nadobudol dedením
po M. K. (jeho bratovi), keďže takýto pozemok (v čase prejednávania dedičstva po M. K. ešte ako

pkn parcela č. XX zapísaná v pkn vložke č. XX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. A.) nebol v
dedičskom rozhodnutí Štátneho notárstva Čadca č. k. 1D 619/1984-16 zo dňa 24.07.1984 po M. K.
vôbec uvedený ako aktívum dedičstva. Rovnako žalobca nemohol byť dobromyseľný tiež v tom, že
sporný pozemok parcela C.-R. Č.. XX (v čase prejednávania dedičstva po M. K. ešte ako pkn parcelač. XX zapísaná v pkn vložke č. XX a pkn parcela č. XX zapísaná v pkn vložke č. XXX pozemkovej
knihy vedenej pre k. ú. A.) nadobudol dedením po M. K. vo väčšom rozsahu ako zodpovedajúcom
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4, keďže ako aktívum dedičstva neboli v dedičskom rozhodnutí

Štátneho notárstva Čadca č. k. 1D 619/1984-16 zo dňa 24.07.1984 po M. K. uvedené spoluvlastnícke
podiely k pozemkom pkn parcela č. XX zapísaná v pkn vložke č. XX a pkn parcela č. XX zapísaná v pkn
vložke č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. A. vo väčšom rozsahu ako zodpovedajúcom veľkosti
1/4 (resp. u pkn parcely č. XX iba veľkosti 2/24). Žalobca tak objektívne vzaté nemohol vyvodzovať
z výsledkov dedenia po jeho bratovi M. K., t. j. z rozhodnutia Štátneho notárstva Čadca č. k. 1D

619/1984-16 zo dňa 24.07.1984, že predmetom dedenia bol aj sporný pozemok parcela C.-N. Č.. XX
a súčasne vlastníctvo k spornému pozemku parcela C.-R. Č.. XX vo väčšom rozsahu ako v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/4, a preto u neho nebola naplnená spomenutá podmienka oprávnenej držby
ako nevyhnutného predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súd sa rovnako nemohol
stotožniť s argumentáciou žalobcu, že sporné pozemky boli súčasťou aktív zapísaných v rôznych pkn.
vložkách pod mnohými parcelnými číslami a on ako neznalá osoba bol v presvedčení, že do aktív

dedičstva patria aj sporné pozemky (pokiaľ ide o ich vlastníctvo) v celosti. V predmetnom dedičskom
rozhodnutí po M. K. totiž nebola do aktív dedičstva zahrnutá žiadna pozemková nehnuteľnosť, ku ktorej
by bolo v tomto dedičskom rozhodnutí deklarované výlučné vlastníctvo poručiteľa M. K. v čase jeho
smrti (ako to vyplýva z výrokovej časti dedičského rozhodnutia začínajúcej sa textom: „Nehnuteľnosti sú
doposiaľ zapísané v pozemkovej knihe v k. ú. Snežnica na meno poručiteľa: ....“). Argumentácia žalobcu

vo svetle tejto skutočnosti vyznieva vyslovene účelovo.
51. Žalobca tak nemohol nadobudnúť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti spoluvlastnícke
podiely žalovaných I., IV, IX. a X. k sporným pozemkom vydržaním vlastníckeho práva podľa vyššie cit.
ust. OZ, a preto súd žalobu aj vo zvyšnej časti zamietol.
52. Súd sa tak v ďalšom s poukazom na vyššie uvedené dôvody tohto rozsudku pre nadbytočnosť už

nezaoberal hodnotením skutkových zistení vyplývajúcich zo žalobcom predložených listín (potvrdenia
Miestneho národného výboru v A. zo dňa 28.10.1961 na č. l. 12 spisu a zápisnice spísanej dňa
05.08.1962 v Snežnici na č. l. 13 spisu), a to vzhľadom k tomu, že tieto listiny mohli preukazovať výlučne
len prípadné nadobudnutie sporných pozemkov M. K.. Tieto listiny, resp. skutočnosti vyplývajúce z týchto
listín však už nemohli, vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súdu, založiť u žalobcu dobromyseľnosť

v tom, že dedením po M. K. nadobudol výlučné vlastníctvo k sporným pozemkom. Rovnako pokiaľ
ide o spôsob nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k spornému pozemku parcela C.-R. Č.. XX, k.
ú. A. o veľkosti 18/80 žalovanou I. a s týmto súvisiacich listiny - notárskej zápisnice N 32/2010, Nz
3447/2010, NCRls 3534/2010 zo dňa 03.02.2010, súd poukazuje na to, že predmetom sporu nebolo
určenie vlastníctva žalovanej I. k sporným pozemkom, a preto sa súd nezaoberal v tomto rozsudku

hodnotením skutočností vyplývajúcich z tejto listiny.
53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
56. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných
I., IV., V., IX. a X. na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech

žalovaných vo veci, týmto vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanej I., ktorá si takýto nárok
uplatnila (spočívajúci v náhrade trov právneho zastúpenia) priznal proti žalobcovi podľa cit. ust. § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalovaných IV., V.,
IX. a X. v prejednávanej veci však možnosť priznania nároku na náhradu trov konania vylučovalo to,

že žalovaným IV., V., IX. a X. v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania žalovaných IV., V., IX. a X. podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.