Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010542
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615010542.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa

12.12.2017 v trestnej veci obžalovaného A.. B. F. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A.. B. F., X.. XX.X.XXXX Y. S., Č. K., V. L. J., D.-
M. XXXX/XX,

j e v i n n ý

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona,

p r e t o ž e

dňa 16. apríla 2014, v čase o 16,30 hod., na ceste č. II/547, medzi obcami F. C. H., S. D. viedol
osobné motorové vozidlo značky J. J., U. Č. J.-XXX M., v smere jazdy od F. X. H., pričom v km 37.790,

pri prejazde miernej pravotočivej zákruty, v dôsledku neprimeranej rýchlosti bolo vozidlo vynášané k
vonkajšiemu okraju oblúka vozovky, čím nastal nestabilný pohyb vozidla, kedy pri nesprávnej korekcii
riadenia a brzdenia vozidla nastal bočný šmyk a následný pohyb vozidla do protismeru, kde došlo k
zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom značky K. M., U. Č. R.-XXX C., ktoré viedla U.
F.Á., ktorá v dôsledku zrážky utrpela mnohopočetné pohmoždeniny a odreniny brady, krku vľavo, ľavého
hrudníka,oblastiľavejkľúčnejkosti,prednejbrušnejstenyvoblastiľavéhopodbruška,hornýchadolných
končatín, hučanie v ušiach s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní od
16.4. 2014 do 2.7.2014, t.j. 77 dní a takto konal v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel v trvaní 2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodenému R. M. F. R.Á. F., X. H. H., F.,
A.: XXXXXXXX náhradu škody vo výške 548,79 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú U. F., X.. XX.X.XXXX Y. F., L. Y. XX, S. J. s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A.. B. F. na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2015 vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že
dňa 16.4.2014 viedol osobné motorové vozidlo zn. J. J. a pravotočivú zákrutu medzi obcami F. C.
H. prechádzal rýchlosťou 70 km/hod. V zákrute pocítil nadhodenie zadnej časti vozidla, čo spôsobilo,

že vozidlo sa začalo natáčať. Minul ešte jedno protiidúce vozidlo a prešiel cez protiidúci jazdný pruh
do zvodidiel. Po náraze do zvodidiel stratil vedomie. Nezaregistroval stret svojho vozidla s vozidlom,
ktoré riadila U. F.. K spôsobu jazdy uviedol, že sa plne venoval riadeniu vozidla, netelefonoval a počas
predchádzajúcej časti jazdy sa vozidlo správalo normálne. Na nadhodenie vozidla reagoval tak, že
volantom vyrovnával smer jazdy a pribrzďoval, aby nevyvolal šmyk. Keď sa prebral z bezvedomia zbadal

pred svojim vozidlom U. F. a vystúpil z vozidla. Zbadal, že z jej vozidla sa dymí a vozidlo začalo horieť.
Na záver uviedol, že on nehodu nezavinil.

Poškodená U. F. uviedla, že dňa 16.4.2014 odchádzala z práce v lekárni v H. o 16,00 hod. Cítila sa
zdravotnevporiadku,počasjazdybolapripútanábezpečnostnýmpásomanetelefonovala.Vozovkabola

mokrá a do miesta zrážky vozidlo riadila na IV. prevodovom stupni rýchlosťou 60 km/hod. Na hlavnom
pojednávaní si nevedela spomenúť, akou rýchlosťou sa pohybovala do miesta zrážky vozidiel. Počas
jazdy zbadala vo svojom jazdnom pruhu protiidúce osobné motorové vozidlo, ktorému sa chcela vyhnúť
jazdou okolo zvodidiel. Napriek tomuto manévru sa jej nepodarilo vyhnúť zrážke s týmto vozidlom.
Po zrážke si uvoľnila bezpečnostný pás a z vozidla vystúpila zadnými pravými dverami po tom, čo

zistila, že vozidlo horí. Ešte stihla vyzvať vodiča vozidla, ktoré malo účasť na dopravnej nehode, aby
vystúpil z vozidla a zavolať svojmu otcovi, že mala účasť na dopravnej nehode. Potom nasledoval
príchod záchranných zložiek a sanitkou bola odvezená do Nemocnice v F., kde bola hospitalizovaná na
chirurgickom oddelení.

Ďalej poškodená uviedla, že bola hospitalizovaná od 16.4.2014 do 23.4.2014. Po prepustení z
nemocnice bola opäť dňa 12.5.2014 hospitalizovaná na chirurgickom oddelení pre vysoké teploty
spôsobené hematómom v slabine. Z nemocnice bola prepustená dňa 23.5.2014 a v ďalších dňoch
chodievala na preväzy až do polovice júla 2014. Práceneschopná bola do 11.8.2014, ale jej zdravotný
stav bude vyžadovať ďalšie liečenie.

Svedok H. F. uviedol, že je konateľom obchodnej spoločnosti M., R..K..S.. Y. J. a osobné motorové
vozidlo zn. J. J. bolo vlastníctvom tejto obchodnej spoločnosti. Dňa 16.4.2014 bolo toto vozidlo zverené
obžalovanému, ktorý ho telefonicky informoval, že mal účasť na dopravnej nehode. Po príchode na
miesto nehody zistil, že vozidlo je tak poškodené, že bolo potrebné zabezpečiť odťahovú službu.

Likvidátor poisťovne uznal poškodenie vozidla ako totálne a obchodnej spoločnosti bolo vyplatené
poistné plnenie. K poškodeniu vozidla uviedol, že pravá strana vozidla bola poškodená, pravé zadné
koleso bolo vyfučané a poškodený bol aj disk pravého zadného kolesa. Na ľavej strane bol poškodený
zadný blatník a dvere vodiča boli nefunkčné, nedali sa otvoriť.

Svedok C. Y., zamestnanec vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti uviedol, že vozidlo J. J. bolo
privezené do sídla obchodnej spoločnosti odťahovou službou. Všimol si, že ľavé predné koleso bolo
vyosené a ľavé zadné koleso bolo v šmyku. Pravé predné a zadné kolesá boli v poriadku. Pri odťahovaní
motorového vozidla z priestorov obchodnej spoločnosti použila odťahová služba samonavíjacie lano a
vtedy si všimol zablokované ľavé zadné koleso.Svedok A.. H. F. sa k okolnostiam dopravnej nehody nevyjadroval a vo svojej výpovedi sa vyjadroval k
osobe obžalovaného, ktorého kladne hodnotil.

Znalec A.. J. S. v písomnom znaleckom posudku, ako aj vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
uviedol, že podľa analýzy nehodového deja z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody
bola neprimeraná rýchlosť vozidla J. J. pri prejazde oblúkom vozovky, dôsledku ktorej bolo vozidlo
vynášané k vonkajšiemu okraju oblúka vozovky, čím začal nestabilný pohyb vozidla. Ďalšou príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna korekcia riadenia a brzdenia vozidla J. J., ktorá vyvolala bočnú

nestabilitu vozidla a následný pohyb vozidla do protismeru. Podľa zdokumentovaných stôp na
mieste nehodového deja a fotodokumentácie vozidiel po nehode neboli zistené také prvky, ktoré by
nasvedčovali chovaniu vozidla po technickej závade. Teoreticky technická závada, ktorá by mohla
ovplyvniť pohyb vozidla mohla byť na riadení vozidla, na pneumatikách vozidla, na zavesení kolies
alebo na brzdách vozidla. Podľa fotodokumentácie na vozidle J. J. bola poškodená ľavá predná
pneumatika, ktorá evidentne bola poškodená nárazom do stĺpika zvodidla. Ostatné pneumatiky boli

podľa fotodokumentácie s tlakom vzduchu. K šmykovým stopám, ktoré boli zdokumentované na mieste
dopravnej nehody znalec uviedol, že začiatok prvej stopy označený ako stopa č. 1 vznikol pred nárazom
vozidla J. J. do zvodidiel. Táto stopa by zodpovedala stope po ľavých kolesách. Stopa označená so
začiatkom ako stopa č. 3 vznikla po náraze vozidla J. J. do zvodidiel v smere ku konečnej polohe
vozidla. Z technického hľadiska najprijateľnejšie táto stopa vznikla po ľavom prednom kolese, ktoré bolo

poškodené a zablokované práve nárazom do stĺpika zvodidla. Vozidlo sa pohybovalo pred nárazom do
zvodidiel po stope označenej začiatkom ako stopa č. 1, ľavou prednou časťou narazilo do zvodidiel
po ľavom okraji cesty, kde došlo k vytrhnutiu zvislého stĺpika zvodidiel a k typickej deformácii na disku
kolesa po tomto náraze. Tým došlo k pribrzdeniu ľavého predného kolesa, a to pri pohybe do konečnej
polohy, kedy zanechávalo šmykovú stopu označenú začiatkom ako stopa č. 3.

Znalec uviedol, že stopa č. 1 bola typicky zanechaná po vozidle, ktoré vodič brzdil a korigoval riadenie,
čím sa vozidlo dostalo do nestabilného smerového stavu, čo spôsobilo aj smerovanie vozidla k ľavému
okraju vozovky. Pri vyšších rýchlostiach práve pri nestabilnom chovaní vozidla, teda v čiastočnom
bočnom šmyku, dynamika vozidla spôsobuje nakláňanie vozidla okolo pozdĺžnej osi vozidla, teda kolesá

na strane, kde sa vozidlo nakláňa sú viac zaťažené a pri bočnom šmyku práve tieto kolesá zanechávajú
výraznéstopy.Stopypoostatnýchkolesáchnemusiabyťviditeľné.Podľaanalýzynehodovéhodejavodič
vozidla J. J. reagoval z rýchlosti 85,5 až 95,5 km/hod. Vzhľadom na mokrú vozovku po daždi vozidlo
sa v smerovom oblúku pohybovalo na hranici medznej rýchlosti pre prejazd zákrutou a teda vodič ešte
mal technickú možnosť prejsť uvedenú zákrutu bez prejdenia do protismeru. Vzhľadom na nesprávnu

techniku jazdy vozidlo touto zákrutou neprešlo a teda vodič sa pohyboval neprimeranou rýchlosťou
na hranici medznej rýchlosti a takisto neprimeranou rýchlosťou svojim schopnostiam, nakoľko prejazd
smerovým oblúkom nezvládol.

K vodičovi osobného motorového vozidla K. M. znalec uviedol, že absentujú brzdné stopy po tomto

vozidle a preto nie je možné určiť miesto reakcie vodičky tohto vozidla a teda ani jej rýchlosť na začiatku
nehodového deja. Vzhľadom na pohyb vozidla J. J., ktoré prechádzalo do jej koridoru jazdy narážalo
do zvodidiel a v rotácii sa pohybovalo smerom ku konečnej polohe, nemala možnosť vodička vozidla
K. M. predpokladať ďalší pohyb vozidla J. J.. Ak by reagovala vybočením do protismeru mohla by
spôsobiť zrážku vozidiel v jej protismernom pruhu v prípade, že by sa vozidlo J. J. pohybovalo po

náraze do zvodidiel späť do jazdného pruhu, v ktorom sa pôvodne pohybovalo. Takáto reakcia vodičky
by bola z technického hľadiska nesprávna. Ďalšou možnosťou, ktorú mala vodička je zastaviť vozidlo
pred možným miestom zrážky, čo však tiež nie je jednoznačná možnosť, nakoľko nie je technicky
možné stanoviť rýchlosť, akou sa pohybovala na začiatku nehodového deja a taktiež pohyb vozidla
J. J., ktoré mohlo naraziť už do stojaceho vozidla K. M.. Na záver znalec uviedol, že obžalovaný mal

možnosť zabrániť zrážke, ak by s vozidlom pri prejazde kritickým úsekom neprešiel do protismernej
časti vozovky. Technickú možnosť na prejazd kritickým oblúkom bez kolízie mal rýchlosťou do rýchlosti
medznej pre prejazd oblúkom, teda do rýchlosti približne 100 km/hod. Aj pôvodnou rýchlosťou jazdy
pri prejazde nehodovým úsekom, správnou korekciou riadenia pri prejazde smerovým oblúkom mal
technickú možnosť vodič J. J. prejsť kritický úsek bez kolízie v jazdnom pruhu určenom pre jeho smer

jazdy. Vodička vozidla K. M. nemala technickú možnosť zabrániť zrážke, aj zastavením jej vozidla by
hrozila zrážky s protiidúcim vozidlom, pohybujúcim sa neovládateľne v jej koridore jazdy.Po podaní obžaloby bol obžalovaným predložený znalecký posudok č. 28/2014, ktorý vyhotovil znalec
A..S.P..Opäťtrebapovedať,žeprijehospracovanípostupovallaxne,pretoženačíslelistu6znaleckého
posudku sa uvádzajú texty, ktoré vôbec nesúvisia s touto dopravnou nehodou. V trestnom spise

neexistujevýpoveďsvedkaE.Š.aúčasťnadopravnejnehodenemalovozidlozn.H.čiernejfarby.Znalec
ako príčinu prechodu motorového vozidla J. J. do protismerného jazdného pruhu uviedol inú príčinu ako
napr. uviedol technickú závadu na zadnej náprave, resp. na ľavom zadnom kolese. V záveroch uviedol,
že rýchlosť vozidla J. J. nie je v príčinnej súvislosti so vznikom kolíznej situácie a pravdepodobnou
príčinou bola technická závada na zadnej náprave, ktorá sa prejavila pri prejazde oblúkom, kedy na

vozidlo pôsobí aj odstredivá sila. Vodička vozidla K. M., ktorá sa pohybovala rýchlosťou okolo 50 km/
hod. mala dostatočný časový priestor buď na zastavenie svojho vozidla alebo obídenie vozidla J. J.. Toto
vozidlo jej nevytvorilo prekážku náhlu. Ako príčinu dopravnej nehody uviedol znalec nesprávnu techniku
jazdyvodičkyvozidlaK.M.,ktoránaraziladonienáhlevytvorenejprekážkyvosvojomjazdnompruhu.Pri
prvotnom náraze do zvodidiel vodič vozidla J. J. musel byť otrasený a možno aj čiastočne v bezvedomí,
rýchlosť vozidla sa nárazom do pevnej prekážky znížila o 40 km/hod. a tak vodička vozidla K. M. mala

dostatočný časový priestor, aby bezpečne zastavila alebo znížila rýchlosť na minimum a obišla prekážku
vo svojom jazdnom pruhu. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že pri rýchlosti vozidla 50 km/hod.
stačilo poškodenej na zastavenie prejsť dráhu 25,7 m a menej ako 1,9 sekundy. Na záver znalec uviedol,
že technický stav vozidiel vzhľadom na časový odstup od nehody neskúmal. Navyše vozidlo K. M. bolo
požiarom zničené a vozidlo J.D. J. v čase vyhotovenia znaleckého posudku už neexistovalo.

Na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2016 súd opätovne vypočul znalca A.. J. S. k záverom, ktoré vyslovil
v znaleckom posudku A.. S. P.. Znalec A.. J. S. v desiatich bodoch podrobne analyzoval, v čom vidí
technickú neprijateľnosť tvrdenia znalca A.. S. P. o priebehu nehodového deja. Znalec uviedol, že
technická závada, ktorá mala nastať buď rozpadnutím klietky ložiska alebo iná závada na ložisku sa

neprejaví náhle, okrem deštrukcie nárazom do pevnej prekážky. Teda počas jazdy pri poruche ložiska
nikdy nedôjde k zablokovaniu kolesa, ale poškodením valivých teliesok ložiska nastáva zvýšené trenie,
ložisko začne hučať, zvýši sa odpor valenia a ložisko sa začne prehrievať. Ak sa zablokujú valivé telieska
povolí lisovaný spoj na hriadeli alebo v náboji, nastáva zvýšené trenie, zvýši sa teplota a môže dôjsť
až k roztaveniu materiálu. K zablokovaniu ložiska však dôjde až po zastavení vozidla po ochladnutí

materiálu. Znalec A.. J. S. sa vyporiadal aj s údajmi A.. S. P. o možnosti zabrániť zrážke poškodenou.
Znalec uviedol, že zastavenie vozidla za takých podmienok ako uviedol A.. S. P. nie je technicky možné.
Z rýchlosti 50 km/hod. je približný čas brzdenia 2,5 sek. Nábeh bŕzd trvá približne 0,2 sek. a reakčná
doba vodiča, ktorý nesleduje objekt, na ktorý priamo reaguje môže byť až 1,49 sek. Teda potrebný čas
na zastavenie bol potrebný v rozsahu 4,2 sek. a nie 1,9 sek. ako to uvádzal A.. S. P.. Pri rýchlosti 90 km/

hod., čo bola v tomto úseku dovolená rýchlosť, celkový čas na zastavenie by bol až 6,2 sek.

Zo znaleckého posudku H.. Ľ. Š. č. 19/2014 zo dňa 30.5.2014 vyplýva, že poškodená U. F. utrpela
mnohopočetné pohmoždeniny a odreniny brady, krku vľavo, ľavého hrudníka, oblasti ľavej kľúčnej kosti,
prednej brušnej steny v oblasti ľavého podbruška, horných a dolných končatín a hučanie v ušiach.

Obvyklá doba
liečenia u poškodenej by bola cca 10 až 14 dní, čo platí v prípade, ak nedôjde ku komplikáciám. V
prípade poškodenej však došlo ku komplikáciám, a to k vytvoreniu hnisavého ložiska v prednej brušnej
stene a v oblasti ľavej slabiny. To si vynútilo aj opakovanú hospitalizáciu na chirurgickom oddelení s
operačným riešením tejto komplikácie. V dodatku k znaleckému posudku č. 3/2015 znalec uviedol, že

posledný zdokumentovaný preväz na chirurgickej ambulancii bol dňa 25.6.2014, kde sa konštatuje, že
lokálny nález je zlepšený a poškodená bola objednaná na kontrolu o týždeň. Defekt v postihnutej oblasti
nebol zhojený, ale bol plytký, teda mohlo dôjsť k jeho vyhojeniu v priebehu nasledujúceho týždňa. Znalec
v tejto súvislosti vyslovil záver, že k zhojeniu rany mohlo dôjsť dňa 2.7.2014. Vo svojich výpovediach
potom znalec potvrdil svoje predchádzajúce závery vyjadrené v písomnom vyhotovení.

Znalec H.. X. Z., M.. v znaleckom posudku č. 8/2014 zo dňa 7.11.2014 analyzoval zranenie poškodenej
spočívajúce v hučaní v ušiach. Uviedol, že hučanie v ušiach je príznak, ktorý môže sprevádzať
rôzne choroby i poškodenia zdravia. Medzi mechanizmami uviedol aj úrazový mechanizmus. Počas
autonehody nedošlo k poškodeniu sluchového analyzátora, ani mozgových dráh vedúcich sluchové

podnetydomozgu,nakoľkoprinehodenedošlokotrasulabyrintu.Ušnéšelestysaobjaviliažsodstupom
niekoľkých dní od samotného úrazu, čo podporuje hypotézu neuro/psychogénnych príčin šelestov. Úraz
znalec hodnotil ako ľahký, nakoľko pri ňom nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov.Miesto zrážky motorových vozidiel je zdokumentované záznamom dopravnej nehody a vyhotovenou
fotodokumentáciou na č.l. 227-236. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že
povrch vozovky bol mokrý po daždi. Zo samotnej zápisnice ani z vyhotovenej fotodokumentácie

pohľadom na vozidlo obžalovaného nevyplýva, žeby vozidlo obžalovaného malo v nosnej, zadnej časti
zjavnú technickú poruchu. Z týchto listín nevyplýva, žeby na vozovke bola nejaká nerovnosť, ktorá by
mohla spôsobiť nadhodenie zadnej časti vozidla.

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 26.4.2016 sp. zn. XT XX/XXXX vo veci rozhodol tak,

že obžalovaného A.. B. F. uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona pre skutok, ktorý je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a výkon trestu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Obžalovanému bol uložený aj trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 rokov. Zároveň bolo rozhodnuté o náhrade
škody poškodeným U. F. C. R. M. F. R. F.. J. U. F. bola so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná

na občianske súdne konanie.

Vodôvodnenírozsudkuokresnýsúdpoznamenal,žepravidlácestnejpremávky,právaapovinnostiosôb
v súvislosti s cestnou premávkou a pôsobnosť orgánov verejnej správy v tejto oblasti upravuje zákon č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 3 ods. 1 je uvedené, že

účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
V ods. 2 písm. a) tohto ustanovenia je uvedené, že účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať
sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

V § 4 citovaného zákona sú popísané povinnosti vodiča, pričom pre tento prípad je potrebné poukázať
najmä na ods. 1 písm. c). V tomto ustanovení sa uvádza, že vodič je povinný sa venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Spôsob jazdy vozidlami upravuje § 9 zákona č. 8/2009 Z. z., ktorý v odseku 1 uvádza, že vodič je povinný
na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to
neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

V § 16 ods. 1 uvedeného zákona sa uvádza, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim

schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd uviedol, že hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo

vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním ako vodič naplnil znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Dňa 16.4.2014 obžalovaný A.. B. F. viedol osobné motorové vozidlo medzi obcami F. C. H., kde
pri prejazde jednoduchej mierne pravotočivej zákruty prešiel do protismeru, narazil do zvodidiel a
následným pohybom v protismere došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom Renault Clio,

ktoré riadila poškodená U. F.. Podľa znaleckého posudku poškodená utrpela zranenie spojené s
práceneschopnosťou a liečením v trvaní 77 dní. Z výsledkov znaleckého dokazovania znalcom A.. J. S.
vyplýva, že z technického hľadiska príčinou tejto dopravnej nehody bola neprimeraná rýchlosť vozidla
obžalovaného pri prejazde oblúkom, v dôsledku ktorej bolo vozidlo vynášané k vonkajšiemu okraju
oblúka vozovky. To spôsobilo nestabilný pohyb vozidla obžalovaného a nesprávna korekcia riadenia a

brzdenia vozidla obžalovaného pri prejazde oblúkom vozovky vyvolala bočný nestabilný pohyb vozidla,
bočný šmyk a následný pohyb vozidla do protismeru. Obžalovaný mal pritom možnosť zabrániť tejto
zrážke, ak by s vozidlom pri prejazde kritickým úsekom neprešiel do protismernej časti vozovky, pričom
mal technickú možnosť na prejazd kritickým oblúkom bez kolízie aj pri rýchlosti približne 100 km/
hod. Obžalovaný prostredníctvom objednaného znaleckého posudku sa snažil preukázať, že príčinou

dopravnej nehody bola technická závada na ľavom zadnom kolese, ktorá spôsobila nadhodenie vozidla
a jeho následné vynášanie do protismernej časti vozovky. Znalec A.. S. P. však uviedol, že vozidlo
obžalovaného nevidel a svoj záver výslovne oprel o tvrdenie obžalovaného. Znalec A.. J. S. označil
toto tvrdenie za technicky neprijateľné a uviedol, že zaistené stopy nesvedčia tomu, žeby v pôvodnomsmerejazdyobžalovanéhobolazaznamenanáblokovaciastopa,čobyboloprejavomtechnickejporuchy
vozidla. Ak by došlo k poškodeniu valivých teliesok ložiska nastalo by zvýšené trenie, ložisko by hučalo,
zvýšil by sa odpor valenia a ložisko by sa začalo prehrievať. K zablokovaniu ložiska by došlo až po

zastavení vozidla po ochladnutí materiálu.

Súd vyhodnotil závery znalca A.. S. P. za špekuláciu s úmyslom pomôcť obžalovanému, ktorý si u neho
znalecký posudok objednal.

Neobstojí ani tvrdenie znalca A.. S. P., že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy
poškodenej, ktorá narazila do nie náhle sa vytvorenej prekážky vo svojom jazdnom pruhu. Ako to
uviedla prokurátorka vo svojej záverečnej reči v doprave sa uplatňuje princíp obmedzenej dôvery, ktorý
v podstate znamená, že vodič sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci dopravy dodržia právne
predpisy, pokiaľ z konkrétnej situácie nevyplynie obava, že tomu tak nebude. Ako to vyplýva z vyššie
uvedených ustanovení obžalovaný so svojim motorovým vozidlom mal sa pohybovať pri pravom okraji

vozovky. Je teda povinnosťou vodiča správať sa na vozovke tak, aby s vozidlom jazdil pri pravom
okraji vozovky a oproti idúci vodič má dôvodne spoliehať na to, že v jeho jazdnom pruhu sa nebude
pohybovať iný vodič s motorovým vozidlom v miestach, v ktorých prechádza. Obžalovaný nevysvetlil
právne významným spôsobom, ktorým by sa zbavil zodpovednosti za vznik dopravnej nehody, čo
spôsobilo vynášanie vozidla do vonkajšieho oblúka a preto súd akceptoval závery znalca A.. J. S., že

to bola neprimeraná rýchlosť, ktorá vyvolala nestabilný pohyb vozidla a následná nesprávna korekcia
riadenia a brzdenie vozidla obžalovaným pri prejazde oblúkom vozovky. Poškodená, vzhľadom na oblúk
nemala možnosť v dostatočnom predstihu vidieť spôsob jazdy obžalovaného a nemala dostatok času,
ani dostatočnú vzdialenosť na to, aby so svojim motorovým vozidlom mohla včas zastaviť a odvrátiť
zrážku. Súd sa stotožnil so závermi znalca A.. J. S., že poškodená nemala technickú možnosť zrážke

zabrániť.

Pri tejto dopravnej nehode poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví. Táto ťažká ujma na zdraví spočíva
podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas, t.j. v trvaní najmenej
42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A.. B. F.. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
20.10.2016 sp. zn. XTo XX/XXXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vyslovil názor, že pre
rozdielnosť znaleckých posudkov znalcov z odboru dopravy A.. J. S. C. A.. S. P. súd prvého stupňa pri

svojom rozhodovaní výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil jednostranne, a to len na základe
záverov znaleckého posudku A.. J. S.. Prikázal, aby súd pribral do konania Ú. R. A. Ž. N. Y. Ž. s tým,
že jeho úlohou bude vypracovať nový znalecký posudok za účelom analýzy nehodového deja a určiť
z technického hľadiska príčinu dopravnej nehody. Nevylúčil potrebu vykonať opätovnú ohliadku miesta
dopravnej nehody s prvkami rekonštrukcie.

Súd pribral ako znalca Ú. R. A. Ž. N. Y. Ž., ktorý vyhotovil znalecký posudok pod č. XXX/XXXX. Pri
analýze nehodového deja ústav riešil nehodový dej pod variantom A, kedy na vozidle Peugeot by malo
dôjsť k zablokovaniu ľavého zadného kolesa a pod variantom B, pri ktorom došlo k strate stability vozidla
Peugeot a prejazdu do protismerného jazdného pruhu z dôvodu jazdy rýchlosťou na hranici maximálnej

rýchlosti prejazdu zákrutou. Ústav uviedol, že aj v prípade, žeby došlo k zablokovaniu ľavého zadného
kolesa mohol vodič vozidla Peugeot dopravnej nehode zabrániť, ak by reagoval intenzívnym brzdením,
čím by dokázal zastaviť pred miestom zrážky tak, žeby dokázala zastaviť aj vodička vozidla Renault a
k nehode by nedošlo. V prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom B, tak nesprávnym
prvkom v technike jazdy vodiča Peugeot bola rýchlosť jazdy, ktorá bola o 7 až 16 km/ hod. vyššia ako

je rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou, v dôsledku čoho nedokázal vozidlo správne smerovo viesť a
prešiel do protismeru, kde došlo k zrážke s vozidlom Renault. K vodičke vozidla Renault ústav uviedol,
že na vzniknutú situáciu reagovala včas a správne a v technike jej jazdy neboli zistené nesprávne prvky.
Ústav pri určení technického hľadiska príčiny dopravnej nehody v závere uvádza, že situácia, ktorú
popisuje vodič vozidla Peugeot, t.j., že došlo k nadhodeniu zadnej nápravy zodpovedá z technického

hľadiska situácii, kedy vodič jazdí rýchlosťou blízkou hraničnej rýchlosti pri prejazde zákrutou a nabehne
s vozidlom na nejakú nerovnosť alebo výtlk, v dôsledku čoho sa môže vozidlo dostať do stavu smerovej
nestability, ktorá následne vyústi do prejazdu do protismerného jazdného pruhu. Uvedenému popisunehodového deja zo strany vodiča vozidla Peugeot zodpovedá variant B, a to tiež z hľadiska priebehu
rýchlosti vozidla Peugeot.

V znaleckom posudku sa ústav vyporiadal aj so závermi znaleckého posudku A.. J. S., jeho výpoveďami
a písomne spracovanými závermi. Vytkol znalcovi, že nesprávne vyhodnotil zdokumentovanú stopu
označenúč.1ač.2ataktiežnedostatočneanalyzovalpoškodenievozidlaPeugeot.Stopaoznačenáč.1
a č. 2 nesúvisí s riešenou dopravnou nehodou. Ďalšie postupy sa odvíjajú od nesprávne analyzovaných
stôp. Nehodový dej tento znalec popísal zrozumiteľne a správne zaujal stanovisko, že závery znalca A..

S. P. sú iba hypotetické konštatovania a nevychádzajú z reálnych zistení.

K znaleckému posudku A.. S. P., k jeho dodatku a k výpovedi ústav uviedol, že v znaleckom posudku
sú výrazné technické a odborné nepresnosti. Posudok je spracovaný zmätočne, obsahuje údaje, ktoré
nesúvisia s predmetnou dopravnou nehodou. Znalec pochybil aj odborne v tom, že si zamieňa treciu
silu s tiažovou silou, na základe čoho odôvodňuje tvrdenie, že príčinou vzniku dopravnej nehody

nebola rýchlosť vozidla Peugeot. Toto tvrdenie je nesprávne a vychádza okrem iného tiež z nesprávne
vyhodnotených stôp č. 1 a č. 2, ktoré nesúvisia s danou dopravnou nehodou. Tvrdenie znalca A..
P., že príčinou nárazu vozidla Peugeot do zvodidiel bol pravdepodobný technický stav vozidla nebolo
zohľadnené pri výpočte v programe PC Crash. Toto tvrdenie znalca nevychádza zo žiadnej technickej
skutočnosti, ktorá by nasvedčovala technickej závade. Ústav vytkol znalcovi A.. P., že nesprávne

spochybnil dokumentovanie dopravnej nehody príslušníkom polície. V zápisnici o obhliadke miesta
nehody je zrozumiteľne uvedené, čo bolo stanovené za pomocný bod merania a sú aj uvedené
namerané vzdialenosti. Zistené stopy boli aj fotograficky zdokumentované. Ďalej tento znalec nesprávne
uviedol, že na zastavenie vozidla Renault z rýchlosti 50 km/hod. je potrebný čas 1,9 s vrátane reakcie.
Toto konštatovanie je veľmi nepresné a za uvedený čas od začiatku reakcie by vodička nezastavila

vozidlo ani na suchom asfaltovom povrchu. Na mokrom asfaltovom povrchu je čas pre zastavenie
vozidla vrátane reakcie cca 3,4 s. Ďalšie nedostatky v znaleckom posudku A.. S. P. ústav analyzoval na
strane 104 svojho znaleckého posudku, pričom v závere uviedol, že postup znalca A.. S. P. je značne
neštandardný, keď bez ohliadky vozidla a príslušných zistení o danom vozidle, ako aj bez prítomnosti
príslušných stôp, ktoré by nasvedčovali technickej poruche konštatuje technickú poruchu a na tomto

tvrdení na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností zotrváva. Na záver znaleckého posudku
ústav uvádza, že nie je potrebné vykonať obhliadku miesta nehody.

Zo záverov tohto znaleckého posudku ústavu teda vyplýva, že poškodená U. F. dopravnú nehodu
nezavinila, pretože na vzniknutú situáciu reagovala včas a správne. V technike jej jazdy neboli zistené

nesprávne prvky. Dopravnú nehodu zavinil obžalovaný ako vodič vozidla Peugeot, ktorý prechádzal
zákrutou vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou, v dôsledku čoho nedokázal
vozidlo správne smerovo viesť a prešiel do protismeru, kde došlo k zrážke s vozidlom Renault. Aj
v prípade, žeby mal na vozidle technickú závadu mohol zrážke zabrániť, ak by dostatočne brzdil, v
dôsledku čoho by neprešiel do protismeru, nenarazil by do zvodidiel a následne by nedošlo k zrážke

s vozidlom Renault.

Na základe takto doplneného dokazovania súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach opakovane dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním ako vodič naplnil znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Dňa 16.4.2014 obžalovaný A.. B. F. viedol osobné motorové vozidlo medzi obcami F. C. H., kde
pri prejazde jednoduchej mierne pravotočivej zákruty prešiel do protismeru, narazil do zvodidiel a
následným pohybom v protismere došlo k zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom Renault Clio,
ktoré riadila poškodená U. F.. Podľa znaleckého posudku poškodená utrpela zranenia spojené s
práceneschopnosťou a liečením v trvaní 77 dní, teda dlho trvajúcu poruchu zdravia. Technickou príčinou

tejto nehody ako to vyplýva z kontrolného znaleckého posudku je prejazd zákrutou vyššou rýchlosťou
ako je primeraná rýchlosť na prejazd zákrutou a v prípade technickej poruchy nedostatočné brzdenie,
ktoré v skutočnosti spôsobili, že obžalovaný nedokázal vozidlo správne smerovo viesť a nezabránil
zrážke s vozidlom poškodenej.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Vodičské
oprávnenie mu bolo udelené dňa 22.5.1980 a v evidenčnej karte vodiča má zaevidované 4 blokové
pokuty pre rýchlu jazdu a porušenie všeobecných povinnosti účastníka cestnej premávky.Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Trestného zákona je vedenie riadneho života pred
spáchaním trestného činu. Žiadna priťažujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená. Prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami. V mieste bydliska požíva dobrú povesť.

Trestná sadzba v § 157 ods. 2 Trestného zákona je ustanovená na 1 rok až 5 rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
na zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, na jeho pomery,

na možnosti jeho nápravy a uložil mu trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a výkon
trestu mu podmienečne odložil. Takýto druh a výmera trestu zodpovedá povahe spáchaného prečinu a
možnosti nápravy páchateľa.

Trest zákazu činnosti, ktorý prichádza do úvahy má zabrániť páchateľovi zneužívať povolanie,
zamestnanie alebo postavenie na trestnú činnosť a pôsobí výchovne. Účelom tohto trestu je páchateľa

trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu,
prípadne vykonávať činnosť, na výkon ktorej je treba osobitné povolenie alebo výkon, ktorej upravujú
osobitné predpisy. Jeho uloženie je úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v
doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Ako je už vyššie
uvedené do času dopravnej nehody obžalovaný bol vodičom 34 rokov. Nebolo zistené, že by v minulosti

vážne porušil dôležité pravidlá v cestnej premávke a preto súd dospel k záveru, že v jeho prípade
postačuje uloženie trestu zákazu činnosti v blízkosti dolnej hranici trestnej sadzby.

Poškodená U. F. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.799,07 eur, pozostávajúcu z bolestného
vo výške 2.636,80 eur, straty na zárobku vo výške 421,27 eur a vecnej škody vo výške 741,-eur.

Bolestné znaleckým posudkom bolo stanovené 160 bodmi. Hodnota 1 bodu pre rok 2014 podľa
zákona č. 437/2004 Z. z. je 16,48 eur. Tomuto bodovému hodnoteniu zodpovedá suma 2.636,80
eur. Podľa potvrdenia o príjme na č.l. 86 strata na zárobku u poškodenej v období od 16.4.2014
do 2.7.2014 predstavuje sumu 421,27 eur. Vznik škody je v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním obžalovaného. Z vyjadrenia poškodenej na poslednom hlavnom pojednávaní vyplýva, že

bola odškodnená poisťovňou, avšak výšku poistného plnenia nevedela uviesť ani listinne preukázať. Z
uvedených dôvodov preto súd poškodenú U. F. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poškodená R. M. F. R. F. Y. F. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 548,79, ktorý podrobne
špecifikovala ( č.l. 100 ). Náhradu škody uplatnila z titulu poškodenia zvodidiel. Aj vznik tejto škody

je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného a preto súd obžalovaného zaviazal
poškodenej nahradiť vzniknutú škodu v uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach

v troch vyhotoveniach.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.