Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234704
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113234704.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Francúzska

republika,boulevardHaussmann1,Paríž75009,konajúcaprostredníctvomBNPPARIBASPERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47 258 713,
zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Ventúrska 16, proti žalovaným: 1. S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., 2. U. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
námestie 7, súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 18.12.2013 doručená žaloba pôvodného žalobcu (CETELEM
Slovensko a.s.) zo dňa 06.12.2013, ktorou sa proti žalovaným domáha, aby súd rozhodol o splnení
povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,78 eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom vo
výške 17,99 % ročne zo sumy 1.649,92 eur od 04.04.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo

výške 8,50 % ročne zo sumy 1.739,78 eur od 01.07.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodňuje žalobca
tým, že žalovaní si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.10.2010, ktorú s nimi ako dlžníkmi
uzatvoril a na základe ktorej im poskytol úver v sume 2.000 eur. Na základe tejto zmluvy sa žalovaní
zaviazali, že žalobcovi vrátia poskytnutý úver spolu s nákladmi spojenými s úverom v 60 mesačných
splátkach v sume 53,31 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.11.2010. Úver mal byť pri pravidelnom
splácaní splatený ku dňu 15.01.2014. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaní bez výhrad súhlasili

so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou
úverovej zmluvy. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Do dňa spísania
žaloby uhradili žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.122,71 eur. S ohľadom na
skutočnosť, že žalovaní prestali úver splácať, žalobca vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
09.04.2013. Podľa Všeobecných podmienok úverovej zmluvy je výpoveď potrebné vykonať formou
doporučeného listu. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Úver sa
stal splatným dňom 30.06.2013, kedy výpoveď nadobudla účinnosť. Žalovaná dlžná suma je tvorená

zvyškom úverovej istiny v sume 1.649,92 eur, úrokmi v sume 79,74 eur, poistným v sume 10,12 eur, ku
dňu 03.04.2013. Z priloženého výpisu z úverového účtu sú zrejmé dátumy splatnosti a výška splátok,
dátum zaplatenia splátok, účtované zmluvné pokuty a poplatky a všetky pohyby na úverovom účte
klienta.2. V priebehu konania došlo pred jeho právoplatným skončením k zániku pôvodného žalobcu. Z
Obchodného registra súd zistil, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia s inou právnickou

osobou,atozahraničnouobchodnouspoločnosťouBNPPARIBASPERSONALFINANCESA,sosídlom
vo Francúzskej republike, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom, a ktorá na území Slovenskej republiky
koná prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. O zmene
žalobcu súd rozhodol uznesením zo dňa 08.11.2016.

3. V priebehu konania sa nepodarilo doručiť žalobu žalovaným do vlastných rúk. Obaja majú trvalý pobyt
prihlásený v meste Trenčín.

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žiadna sporová
strana ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s
vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a na základe ním predložených listinných dôkazov. Súd

sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie oboznámením sa s kópiou Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 14.10.2010, výpoveďou zo zmluvy o úvere zo dňa 09.04.2013 na č.l. 9,
bankovým prehľadom úverového účtu, potvrdením o poskytnutí úveru a rubovou stranou potvrdenia o
prijatí splátok úveru. Po tomto oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe
podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne

posúdil.

5.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

5.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

5.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

5.4 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

5.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5.6 Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

5.7 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového
vzťahu,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy
o úvere ( § 497).

5.8 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.6. Žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku od zmluvného vzťahu so
žalovanými. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah, vzniknutý na základe predloženej Žiadosti/
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.10.2010. Žalovaným mal byť na základe

tejto úverovej zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver. Pre rozhodnutie o podanej žalobe žalobcu je
najdôležitejšie riadne preukázanie uzatvorenia úverovej zmluvy a následné posúdenie jej obsahu. Táto
okolnosť je podstatnou pre dokázanie žalobcom tvrdených skutočností o existencii určitého zmluvného
vzťahu, jeho obsahu a nárokov z tohto vzťahu. Žalobca však súdu predložil vyhotovenie úverovej
zmluvy, ktoré je objektívne ťažko čitateľné (lícová strana), resp. úplne nečitateľné (rubová strana).

Súd na základe žalobcom predložených dôkazov nemohol posúdiť vyššie uvedené podstatné skutkové
okolnosti (obsah zmluvného záväzkového vzťahu). Súd vo veci nariadil pojednávanie a právny zástupca
žalobcu ani žalobca sa ho dobrovoľne nezúčastnili. Na pojednávaní tak žalobca z vlastnej viny nemohol
reflektovať túto skutočnosť, o ktorej sa súd na pojednávaní aj zmienil.

7. Dôkazné bremeno zaťažuje v konaní tú sporovú stranu, ktorá tvrdí existenciu určitej skutočnosti, ktorá

je na jej prospech a neunesenie tohto bremena môže znamenať procesný neúspech. Súd považuje v
tejto súvislosti za potrebné uviesť, že súd nemôže vyvíjať vlastnú aktivitu za tým účelom, aby jedna
sporová strana uniesla svoje dôkazné bremeno, tobôž ak je ňou dodávateľ v spotrebiteľskom spore
na úkor spotrebiteľa, tzv. slabšej sporovej strany (napr. tak, že pojednávanie odročí, požiada žalobcu
o predloženie dôkazu o jeho vlastnom tvrdení a následne prípadne žalobe vyhovie). Teda, aby sám

vyžadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by znamenali jeho procesný úspech. Jednak
to celkom zjavne odporuje zásade kontradiktórnosti civilného sporového konania, ktorá je jedným z
viacerých vyjadrení zásady rovnosti účastníkov konania a takisto zásade nestrannosti súdu.

8. Po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že na základe žalobcom predložených dôkazov nebolo

možné riadne posúdiť obsah zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť žalobcovi tvrdená pohľadávka,
a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

9.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

9.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

9.3Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

10.1 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s §

257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní, avšak žalovaným v
priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto im
súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

10.2 Konania sa do 30.06.2016 zúčastnil aj vedľajší účastník na strane žalovaných (podľa Občianskeho

súdneho poriadku), Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, a to na základe
vlastného oznámenia o vstupe do konania. V priebehu konania však iný procesný úkon ako oznámenie
o vstupe do konania neurobil.

10.3 Vzhľadom k tomu, že v priebehu účasti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v tomto konaní, mu vznikli trovy (udelenie plnej moci na jeho
zastupovanie advokátovi), súd rozhodoval aj o jeho práve na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie
o trovách, aj napriek jeho neúčasti v konaní v tomto jeho štádiu (vydanie rozsudku), súd považuje za
naplnenieprincípuspravodlivéhousporiadaniavzťahovvzniknutýchvtomtokonaní.Vopačnomprípade,
by o trovách konania tohto občianskeho združenia, ktoré mu vznikli, nebolo rozhodnuté vôbec, čím

by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv. Súd vzal do úvahy pri tomto rozhodnutí aj ustanovenie čl. 4
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona (čo je daný prípad a daná procesná situácia), právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelunajbližšiu posudzovanej právnej veci. Najbližšie k posudzovanej právnej veci sú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ktoré upravujú trovy konania strán a ich náhradu (§ 251 a nasl.). Aj podľa súdnej
praxe vyvinutej podľa Občianskeho súdneho poriadku, teda do 30.06.2016, patrilo právo na náhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi rovnako ako účastníkovi konania. Teda súd na základe uvedeného
uzatvára, že vedľajší účastník, ktorý vystupoval v konaní iba do 30.06.2016 má právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania, a teda aj na rozhodnutie o jeho trovách.

10.4 Pri následnom rozhodovaní o nároku tohto občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka na

náhradu trov konania sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

10.5 Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka bolo do 30.06.2016 upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201
Občianskeho súdneho poriadku. Pre jeho právne postavenie bolo najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznávalo rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.

Z uvedeného bol súdnou praxou vyvodený záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a
povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Ak má
účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak majú
žalovaní právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na ich strane.

10.6 Nemenej významnou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o
nároku na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní
o trovách konania súd posúdiť aj v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.06.2016 a
takisto v zmysle Civilného sporového poriadku. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka je ochrana

práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje.
Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa,
ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať automaticky ako účelné. Je samozrejmé, že
relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý
všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením

plnomocenstva advokátom v každom občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa
názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to
aj vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil v konaní len oznámenie o vstupe
dokonaniaaudeleníplnejmoci.Vedľajšíúčastníknemalanivedomosťotomdoakéhokonania vstupuje
(čo sa týka okolností konkrétnej veci, jej náročnosti a pod.), nakoľko požadoval doručenie žaloby a jej

príloh, a už v tom čase udelil plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi. Aj to nasvedčuje účelovosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nemenej významnou okolnosťou je aj to, že vedľajší
účastník vstúpil do konania v čase, kedy bol účinný aj § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10.7 Uvedený názor súdu o potrebe skúmania účelnosti vynaložených trov konania je v súlade aj s
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho uznesenia

sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému
záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v ňom okrem iného uviedol, že pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku

pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha

zvýšiť náklady konania protistrane (v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu
Českej republiky z 25.3.2014 sp.zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie
alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho
súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť akohodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie
praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z
19. marca 2014 sp.zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním

advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. Vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných
vecí, pričom v konaní urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie,

ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím bez pojednávania, a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní
a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo
veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a
tedaakozneužitieprávanaprávnuochranu.Tomázanásledokpovinnosťsúdovkonštatovaťneúčelnosť
nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich

náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení
spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie
v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký
jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by
potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých

porovnateľných veciach. K záveru o potrebe skúmania účelnosti trov, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 7 MCdo
15/2014 z 24.03.2015.

10.8 Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť

vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo
dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v
podobe priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.
Ako vyplýva z tohto odôvodnenia, súd považuje trovy právneho zastúpenia Občianskeho združenia

Všeobecnáochranaprávspotrebiteľov(vedľajšiehoúčastníkavkonanído30.06.2016)vprejednávanom
prípade za neúčelné, a preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.