Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204741
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55
211, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: M. K., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne
zo sumy 100,- eur od 24. 06. 2014 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,58%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 02. 06. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 100,- eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 100,- eur od 24. 06.
2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, ako aj trov konania. Uviedol, že žalovaná sa
prostredníctvom webovej stránky H..M..A. zaregistrovala a požiadala právneho predchodcu žalobcu o
poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná

potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a
zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 446405 zo dňa 14. 04. 2014 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 100,-
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 7,- eur,
a to do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli celkové náklady
spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 7,- eur. Vzhľadom na to,

že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle predmetnej zmluvy, stal sa jej dlh splatným
dňa 16. 06. 2014. V zmysle článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol veriteľ oprávnený
upozorniťspotrebiteľanaomeškaniesosplátkouúveru,atobuďe-mailom,SMSsprávoualebopísomne.
Veriteľ bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov
spojených s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej
záväzkov prostredníctvom štyroch upomienok zaslaných formou SMS správ alebo e-mailov. Žalovaná
na tieto upomienky nereagovala, z ktorého dôvodu si žalobca v spore uplatnil aj spomínaný nárok na

náhradu za každú upomienku v sume 3,- eur, teda spolu 12,- eur. Žalobca zároveň žiadal zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. K žalobe bola pripojená zmluva o úvere, na podklade ktorej žalobca uplatnil svoj nárok
v spore, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.2. Na výzvu súdu predložil žalobca dňa 08. 08. 2017 doklad, ktorý mal preukazovať prevod finančných
prostriedkov v prospech žalovanej.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

4. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady a to, že ide o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strany nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva
v prípade, ak je stranou sporu spotrebiteľ, neprevyšuje 1.000,- eur. Zavádza sa procesné kritérium
valoris causae (hodnoty sporu), ktoré diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Súd
v takomto prípade rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu.
Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je
návrh na zaplatenie sumy vo výške 100,- eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od

inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez
nariadenia pojednávania, v prípade spotrebiteľského sporu, ak jeho hodnota predstavuje 1.000,- eur.
Súd za splnenia uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.

5. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa

oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. ako právny predchodca
žalobcu poskytla žalovanej úver vo výške 100,- eur splatný do 7 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaná
sa zaviazal vrátiť 107,- eur. Zmluva mala podobu elektronického dokumentu. Jej súčasťou boli aj

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ sa zaviazal prostriedky k úveru poskytnúť do dvoch
pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru právnym
následkom omeškania dlžníka bola povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu
nákladov v spojení s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Upomienka mohla mať formu
e-mailu, SMS alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach

ustanovený nebol.

7. Z obsahu potvrdenia na č. l. 30 vyplývajú neurčité údaje s uvedením mena žalovanej a dátumu 14.
04. 2014. Uvedené malo preukazovať prevod financií v prospech žalovanej.

8. Právny vzťah strán sporu vykazuje všetky znaky spotrebiteľského právneho pomeru, Právny
predchodca žalobcu vstúpil do kontraktačného procesu ako dodávateľ a žalovaná mala zjavne
postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti sporových strán
sa spravovali aj ustanovením § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (žalobca mal postavenie tzv. iného veriteľa), keďže z dôvodu lehoty splatnosti

úveru nepresahujúcej tri mesiace nešlo o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

9. Pri skúmaní formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzoval svoje práva, okresný súd
vychádzal aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej
služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe
adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon
definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za

finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka
k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

10. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v
nadväznosti na tvrdenie žalobcu o prevode finančných prostriedkov, ktoré žalovaná nepoprela (písomné
potvrdenie na č. l. 30 nebolo dostatočne určité), je zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume
100,- eur. Žalovaná poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas nevrátila, preto bolo dôvodné voveci rozhodnúť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,- eur. Pre úplnosť na tomto mieste
súd uvádza, že aj napriek zmluvným dojednaniam si žalobca uplatnil v spore len sumu 100,- eur, bez
dohodnutého navýšenia na 107,- eur.

11. Vzhľadom na uplatnený zákonný úrok z omeškania, rozhodol súd o jeho priznaní v zmysle § 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Finančné prostriedky
boli poskytnuté dňa 14. 04. 2014 a mali byť vrátené do 7 dní, teda do 22. 04. 2014. Od nasledujúceho
dňa (23. 04. 2014) sa žalovaná dostala do omeškania, avšak žalobca požadoval úroky z omeškania až

od 24. 06. 2014, preto súd vychádzal z jeho návrhu. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v
sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 24. 06. 2014 dosiahla základná sadzba N. 0,15%, výška
úrokov z omeškania tak predstavuje 5,15%.

12. Súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo

výške 12,- eur. Dospel totiž k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v článku 18 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je
objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania (odhliadnuc od toho, že bolo
formulované len vo všeobecných obchodných podmienkach) vychádzal z toho, že ide o dohodu,

ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktorá je vopred pripravená veriteľom a inkorporovaná do
všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti všeobecných obchodných podmienok
so všetkými dlžníkmi. Toto ustanovenie je formulované tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku
zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,- eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje
veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude

posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi
žiadne náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu 3,- eur. Navyše zasielanie upomienok
slúži výlučne záujmom veriteľa, nie záujmom dlžníka. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška
závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne poslať upomienok, pričom ich
najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu, ktorý v percentuálnom vyjadrení dosiahol 89,29%, neúspech

žalovanej predstavoval 10,71%, a teda čistý úspech žalobcu dosiahol 78,58%. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší
súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.