Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207411
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515207411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: T. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XXX/XX, J., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom
Mäsiarska 4, Košice, proti povinnému: Ing. N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, N., o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
16. februára 2017, č.k. 6C/280/2015-159, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. týkajúcich sa veci samej
p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku IV. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá povinnému
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 1.435,99 eur a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice
II. č. 27P/93/05-83 zo dňa 23.5.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.

8CoP/221/2006-116 zo dňa 6.6.2007 tak, že vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľke zvýšil
zosumy149,37eurnasumu450eur mesačnesplatných vždydo15.dňavmesiacivopredsúčinnosťou
od25.11.2015(výrokI.),nedoplatoknavýživnomvcelkovejvýške3.761,63eur uložilpovinnémuzaplatiť
navrhovateľke v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol
(výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok
IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o trovách konania právne
zdôvodnil použitím § 52 Civilného mimosporového poriadku. Vecne súd dôvodil, že navrhovateľka sa
návrhom podaným na súde dňa 25.11.2015 domáhala zvýšenia výživného na sumu 700 eur mesačne s
účinnosťou od 25.09.2015 s odôvodnením, že od poslednej úpravy ubehlo 10 rokov, jej životné náklady
sa s pribúdajúcim vekom podstatne zvýšili , najmä tým, že je študentkou vysokej školy, absolvuje
zahraničné študijné pobyty a tiež jej zdravotným stavom. Povinný súhlasil so zvýšením výživného na

sumu 400 eur mesačne, považujúc výdavky navrhovateľky za premrštené.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť povinného
voči navrhovateľke na sumu 4.500,-Sk ( 149,37 eur) a to rozsudkom Okresného súdu Košice II.č. 27P 93/05-83 zo dňa 23.05.2006, právoplatným dňa 06.07.2007, kedy mala navrhovateľka 12
rokov, navštevovala základnú školu, súkromne študovala francúzsky a anglický jazyk, bola zdravá a
navštevovala záujmové krúžky, povinný poberal výsluhový dôchodok 408,78 eur, bolo mu vyplatené

odchodné v sume 5.515,93 eur a jeho priemerná mesačná mzda predstavovala čiastku 639,38 eur,
mal vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou 3.
ročníka denného bakalárskeho študijného programu právo, uviedla, že v súvislosti so štúdiom má
vysoké výdavky, jednak na študijný materiál ( 30,- až 50,- eur mesačne), ďalej na MHD ( 10,- eur),
adekvátne ošatenie a obuv ( 150,- až 200,- eur) a tiež jazykové zahraničné pobyty, keďže chce pôsobiť

na medzinárodnej úrovni. Mimo toho má zvýšené náklady na stravovanie pre intoleranciu na laktózu
(200,-eur),tiežnaliečbuakné(okremzakupovaniaprípravkovmusípravidelneabsolvovaťčisteniepleti
priamo v nemocnici, pričom zakaždým za to platí 10,-eur) a tiež v súvislosti s voľnočasovými športovými
aktivitami ( 50,- eur), platí si paušál za telefón 17,- eur mesačne. Matka jej na výživu neprispieva žiadnou
finančnou čiastkou, avšak v celom rozsahu hradí jej náklady za bývanie, stravu, oblečenie, cestovné a
podobne. Navrhovateľka je nemajetná, spočiatku brigádovala v nočných hodinách na letisku asi 4x do

týždňa s príjmom cca 250,-eur, z čoho si hradila telefón a odkladala do budúcna na svoje cestovanie
a študijné pobyty, v súčasnosti sa ale chce už venovať iba štúdiu. Povinný uviedol, že naďalej poberá
výsluhový dôchodok, pracuje s čistým mesačným príjmom 1.500,-eur, spolu s manželkou vlastnia v BSM
rodinný dom so záhradou a garážou, za ktorý spláca hypotéku, vlastní 8 ročné motorové vozidlo Škoda
Octavia, a Renault Clio, ktorý je síce písaný na neho, ale patrí jeho synovi V., ktorý peniaze na jeho

kúpu dostal od svojej starej matky. Jeho manželka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca
1.000,- eur v čistom. Povinný má ešte vyživovaciu povinnosť k 14-ročnej dcére, ktorá nastúpila štúdium
nultého ročníka na bilingválnom gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, dcéra zvýšené nároky na výživu
nemá. Plnoletý syn má prerušené vysokoškolské štúdium a toho času brigáduje ako kuchár s čistým
mesačným príjmom 200,- až 250,-eur. Obidve deti žijú s ním a manželkou v spoločnej domácnosti.

Povinný okrem súdom určeného výživného 149,37 eur začal platiť navrhovateľke aj nad rámec tohto
na základe ústnych požiadaviek navrhovateľky celkovo sumu 300,- eur, mimo toho sú mu vykonávané
zrážkyzjehovýsluhovéhodôchodkuvovýške36,51eurmesačneodr.2005,ktorásumajepoukazovaná
na účet matky navrhovateľky.

4. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka
je plnoletou dcérou povinného, ktorá sa na svoje budúce povolanie pripravuje denným štúdiom na
vysokej škole, s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky s nákupom učebníc a potrebnej
literatúry, s cestovným i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod. Porovnajúc potreby
navrhovateľky v období poslednej úpravy výživného so súčasným stavom, je zrejmý nárast jej potrieb,

preto je namieste zvýšenie výživného s ohľadom na zvýšené nároky na výživu. Bolo preukázané, že
navrhovateľka má zvýšené nároky na výživu v súvislosti so svojím zdravotným stavom, s čím sú spojené
vysokémesačnénákladynazabezpečeniepotrebnýchošetrujúcichprípravkov,liekovapod.,okremtoho
má vysoké náklady spojené s diétnym stravovaním jednak v súvislosti s dermatologickým ochorením,
ale aj s intoleranciou laktózy a mliečnej bielkoviny. Navrhovateľka uviedla, že absolvovala zahraničné

študijné pobyty, ktoré boli značne nákladné, avšak súd na tieto výdavky neprihliadol z dôvodu, že jednak
priamo nesúvisia s jej študijným odborom a okrem toho neboli vynaložené v rozhodnom období. Súd pri
rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a zárobkové pomery povinného v období
poslednej úpravy výživného so súčasným obdobím a dospel k záveru, že jeho výsluhový dôchodok sa
zvýšil o 207,71 eur a zárobok o 1.483,69 eur. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť už iba voči

maloletej dcére, keď jeho plnoletý syn už neštuduje.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená
mechanickú rovnosť a vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov
každého z nich, súd prihliadol na okolnosť, že matka navrhovateľky s podstatne nižším príjmom

ako povinný, uspokojuje potreby navrhovateľky v naturálnej forme, ktorý spôsob starostlivosti sa
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Zohľadniac vyššie uvedené okolnosti,
súd považoval za adekvátnu sumu mesačného výživného 450,- eur, zodpovedá odôvodneným
potrebám navrhovateľky, zároveň neohrozí životnú úroveň povinného a rešpektuje zásadu, podľa
ktorej má navrhovateľka právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorá je v danom prípade

podstatne vyššia ako životná úroveň jej matky. Sumu zvýšeného výživného súd zaviazal povinného
platiť navrhovateľke od podania návrhu teda od 25.11.2015, a v prevyšúcej časti návrh ako nedôvodný
zamietol. Súčasne určil povinnému nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý vznikol zvýšením výživného
za obdobie od 25.11.2015 do 16.02.2017, s prihliadnutím na už povinným vyplatené sumy nad rámecnaposledy určeného výživného, ako aj na vyplácané zrážky výživného z výsluhového dôchodku
povinného a vzniknutý nedoplatok vo výške 3.761,63 eur uložil povinnému uhradiť navrhovateľke v
lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a to v jeho zamietajúcej

časti, v časti zročného výživného ako aj v časti náhrady trov konania, ktorá navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že s účinnosťou od 25.11.2015 zvýši výživné na plnoletú žalobkyňu
na sumu 700,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci a z takto určeného výživného určí
aj nedoplatok povinného na zročnom výživnom, ktoré ku dňu podania odvolania predstavuje sumu
8.992,35 eur a to s lehotou splatnosti 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviaže povinného
k náhrade trov konania navrhovateľky vo výške 100%. Poukázala na nedostatočnú odôvodnenosť a

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd nezistil všetky podstatné skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie a dôkazy náležite nevyhodnotil, tiež nesprávne posúdil skutkový stav, preto rozhodnutie
nezodpovedá objektívnej realite. Podľa odvolateľky súd uviedol výšku príjmov na strane povinného
rodiča, ale neuviedol akými úvahami a dôkazmi sa spravoval pri stanovení výšky výživného. Povinnému
pritom odpadla vyživovacia povinnosť na plnoletého syna a okrem navrhovateľky mu už zostáva len

vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, súčasne jeho príjem stúpol o 1.483,69 eur a nepochybne sa
zlepšili aj jeho majetkové pomery, keď sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - rodinného
domu, garáže a záhrady a dvoch motorových vozidiel. Súd prvej inštancie na uvedené neprihliadol,
pričom spolu s príjmom manželky má povinný v domácnosti k dispozícii mesačne sumu minimálne
3.700 eur. Navrhovateľka tiež namieta, že určená výška výživného pokryje polovicu jej nevyhnutných

nákladov, ktoré riadne vyčíslila a zdokladovala. Za nesprávnu považuje úvahu súdu, ktorý neuznal jej
výdavkynazahraničnéjazykovépobytyakosúčasťprípravynabudúcepovolanie,hocinavrhovateľkasa
v štúdiu orientuje na medzinárodné a európske právo, kde je jazyková zdatnosť na profesionálnej úrovni
nevyhnutná. Práve kvôli absolvovaniu stáže v Bruseli stratila brigádnický príjem, z ktorého si predtým
financovala náklady na vzdelanie v zahraničí a zhoršili sa jej zdravotné problémy, takže okrem straty

brigádnického príjmu, jej náklady výrazne stúpli. Podľa odvolateľky je tak výška určeného výživného
neprimeraná skutočným zárobkovým a majetkovým pomerom povinného, ktorého životnú úroveň má
dcéra právo zdieľať, pričom nie je spravodlivé žiadať, aby matka navrhovateľky, ktorá zarába zhruba
tretinu toho čo povinný, bola nútená okrem zabezpečovania potrieb navrhovateľke v naturálnej forme
a starostlivosti, vykrývať aj náklady na vzdelanie a ostatné odôvodnené potreby ako bývanie, stravu,

ošatenie, obuv, hygienické potreby a lieky do ich plnej výšky. Odôvodnené potreby navrhovateľky ako
študentky 3. ročníka Právnickej fakulty, sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované.
Povinný mal v rozhodnom období t.j. od 25.11.2015 až doposiaľ dostatok finančných prostriedkov
na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu väčšom než bežný životný štandard a možno od neho
preto spravodlivo žiadať, aby takýto štandard poskytol svojej dcére formou výživného. Poukázala na

judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len bežné potreby na
zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a zdravotným
stavom. Povinný má podľa napadnutého rozsudku prispievať na výživu navrhovateľky vo výške necelých
17% svojho reálneho mesačného príjmu, pričom má vlastné bývanie, vlastní dve motorové vozidlá,

na rozdiel od navrhovateľky ktorá je nemajetná a nemá žiadny vlastný príjem. Rozsudok, kde súd
konštatuje, že výživné vo výške 450,- eur mesačne je adekvátne vo vzťahu k odôvodneným potrebám
navrhovateľky,jepodľaodvolateľkyabsolútnenepreskúmateľný.Zanespravodlivépovažujeodvolateľka
tiežnepriznanienáhradytrovkonania,bezzohľadneniaskutočnosti,žepredpodanímnávrhusapokúsila
s povinným mimosúdne dohodnúť ale povinný dohodu odmietol, odmlčal sa a neposkytol navrhovateľke

podklady pre vypracovanie dohody. Navrhovateľka dôvodne vynaložila finančné prostriedky na právne
zastúpenie a ich náhradu je možné od povinného v zmysle ustanovenia § 55 CMP požadovať. Vzhľadom
k uvedenému navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že výživné od podania návrhu
zvýši na sumu 700,- eur mesačne a nedoplatok takto vzniknutý uloží povinnému zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a súčasne ho zaviaže k náhrade trov konania navrhovateľky vo výške 100%.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril povinný, ktorý považoval napadnutý rozsudok za správny
a navrhol ho potvrdiť, pridržiavajúc sa svojich doterajších vyjadrení v konaní. Ohľadne študijných
pobytov navrhovateľky v zahraničí a jej aktivít s tým spojených doplnil, že tieto aktivity neboli povinnéale dobrovoľné, a ich vynaloženie bolo na zvážení každého záujemcu, pričom jazyková príprava sa
dá zabezpečiť aj iným spôsobom a na iných miestach, navyše je mnoho možností, ako si na tieto
dobrovoľné aktivity získať prostriedky. Na základe skúseností a znalostí so štúdiom na vysokých školách

je presvedčený o tom, že čiastka 450,- eur je postačujúca, navyše nie je možné, aby všetky nároky a
potreby navrhovateľky financoval on sám, keď okrem neho je tu ešte vyživovacia povinnosť matky.

9. Navrhovateľka v odvolacej replike zotrvávala v celom rozsahu na podanom odvolaní a dôvodoch tam
uvedených. Doplnila, že nežiada, aby povinný znášal všetky jej životné náklady, avšak je toho názoru,

že jeho príjmové, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú vyššie výživné, než bolo priznané súdom
prvej inštancie. Povinný nerozviedol akými skúsenosťami a znalosťami so štúdiom na vysokých školách
disponuje, výživné v tejto veci je určované v individuálnom prípade s individuálnymi podmienkami a preto
paušalizované skúsenosti neobstoja. Povinný sa ku konkrétnym potrebám navrhovateľky nevyjadril a
tieto ani nespochybnil, preto navrhla, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel.

10. Povinný v odvolacej duplike poukázal na to, že navrhovateľka uvádza, že na zabezpečenie
študijných pomôcok vynakladá 200 eur, pričom syn povinného vysokú školu študoval a preto vie
posúdiť výšku výdavkov na štúdium, ktorá 200 eur mesačne v žiadnom prípade nedosahuje. Pokiaľ
navrhovateľka uvádza, že absolvovala jazykové kurzy na Malte, aj jeho syn absolvoval študijný pobyt
v zahraničí, tento bol tiež dobrovoľný, pričom počas zahraničného štúdia brigádoval a z finančných

prostriedkov takto zarobených bol hradený celý pobyt. Aj vysokoškolák má totiž možnosti buď počas
študijného voľna alebo prázdnin si privyrobiť, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že sa rozhodla,
že v žiadnom prípade nebude brigádovať a bude sa venovať výhradne štúdiu. Poukázal tiež na výšku
mesačných nákladov uvádzaných navrhovateľkou v celkovej sume 309,- eur mesačne, v rodinnom
dome, v ktorom býva matka navrhovateľky aj rodičia matky, všetci s vlastnými príjmami, pričom

náklady na bývanie rodiny povinného sú vo výške 400,- eur mesačne (voda, plyn, elektrina) a k tomu
500,- eur hypotekárny úver na dom. Za prehnané považuje povinný výdavky uvádzané navrhovateľkou
na potraviny 320,- eur mesačne, ošatenie 175,- eur mesačne. Pokiaľ navrhovateľka uvádza náklady
spojené s pohonnými hmotami a cestovným MHD, povinný uvádza, že jeho dcéra tiež denne dochádza
do školy vzdialenej 25 km, aj on sám denne dochádza do zamestnania do D. a manželka do K.,

takže majú ďalšie náklady v objeme 500,- eur mesačne. Pripomenul tiež, že navrhovateľka nad rámec
výživného poberá výživné vo výške 36,51 eur od 1.11.2005 do súčasnosti, čo k dnešnému dňu činí
5.111,40 eur.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovateľka (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/280/2015 je zvýšenie
výživného na plnoletú navrhovateľku zo sumy 149,37 eur na sumu 700,- eur mesačne od podania
návrhu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý zvýšil povinnému vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku zo sumy 149,37 eur na sumu

450,- eur od 25.11.2015 a uložil mu zaplatiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej odchýliť a nemôže preto

dať za pravdu odvolateľke. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa totiž aj v odvolacom konaní
potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o čiastočnej dôvodnosti
podaného návrhu, ako aj správnosť posúdenia veci po právnej stránke súdom prvej inštancie, ktorý za
primerané výživné považoval práve sumu 450,- eur, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.14. Odvolateľka namietala, že súd nezistil všetky podstatné skutočnosti, dôkazy náležite nevyhodnotil a
nesprávne posúdil skutkový stav, odvolací súd však tento názor nezdieľa. Súd prvej inštancie vykonal

dostatočné dokazovanie tak v otázke odôvodnených potrieb navrhovateľky ako aj možností a schopností
povinného, uvedené zistenia aj náležite porovnal so stavom v čase posledného rozhodovania súdu a
zistené skutočnosti náležite vyhodnotil. S jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje, na doplnenie však
uvádza:

15. Pokiaľ ide o potreby navrhovateľky, táto ich v návrhu na začatie konanie vyčíslila nasledovne:
podiel na nákladoch na bývanie v dome, kde žije s matkou a starými rodičmi a mesačné náklady tvoria
celkovo cca 557,- eur ( ako náklady pozostávajúce z poplatku za plyn, elektrinu, TV, internet, pevná
linka telefónu, daň z nehnuteľnosti, poistenie domu), z toho 1 pripadajúca na navrhovateľku predstavuje
139,- eur, mimo toho sa podieľa v 1 na nákladoch spojených s údržbou domu ( napr. jej podiel na
výmene kotla za cenu 849,- eur v r. 2015 bol 1, t.j. cca 212,- eur), za kurz cvičiteľky uhradila 59,- eur,

za zakúpenie mobilného telefónu zaplatila 197,20 eur, svoje bežné výdavky ilustrovala na výdavkoch
za mesiac október 2015 v celkovej sume za tento mesiac 704,20 eur a to nasledovne: potraviny 320,-
eur, drogéria 34,68 eur, lieky 95,84 eur, ošatenie a obuv 175,63 eur, pohonné hmoty 48,- eur, MHD
10 eur, voľnočasové aktivity 20,- eur. Mimo toho má podľa jej vyjadrenia zvýšené výdavky spojené so
štúdiom súvisiace so zakúpením študijných materiálov, kníh, vyhotovovanie kópií dokumentov a pod. vo

výške 200,- eur a tiež vysoké výdavky na jazykové zahraničné pobyty. Podľa týchto údajov, uvádzaných
v návrhu by tak navrhovateľkine mesačné výdavky predstavovali jednak sumu cca 1.060,- eur ( ako
súčet pravidelných výdavkov na bývanie, výdavkov na štúdium spolu so sumárom ňou uvádzaných
„bežných“ výdavkov), a k tomu treba podľa nej pripočítať jednorazové výdavky na údržbu domu, ako
aj všetky ďalšie výdavky na kurzy a jazykové pobyty. Pokiaľ potom povinný v písomnom vyjadrení k

návrhu považoval navrhovateľkou takto vyčíslené náklady na výživu za premrštené, bolo treba mu dať
za pravdu. Niet síce pochybností, že navrhovateľka má v súčasnosti podstatne vyššie náklady na výživu
ako v čase posledného rozhodovania o výživnom v r. 2006, nielen z dôvodu, že medzičasom vyrástla,
dosiahla plnoletosť a už je študentkou vysokej školy, s citeľne vyššími výdavkami ako tomu bolo na
základnej škole, ale má aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu náklady, ktoré

súdu prezentovala, nemôžu obstáť z pohľadu posúdenia ich dôvodnosti, pretože potreby dieťaťa sa
musia odvíjať a byť úmerné možnostiam a schopnostiam osôb, výživou povinných. Inak povedané, ani
požiadavky dieťaťa nemôžu byť neobmedzené, keďže práve majetkové pomery, možnosti a schopnosti
rodičov a ich životná úroveň ( ktorú má dieťa právo zdieľať) určujú, ktoré z potrieb dieťaťa ešte možno
považovaťzaodôvodnené.Akmárodičvyššíživotnýštandard,jepovinnýtakýto poskytnúťazabezpečiť

aj dieťaťu. To je aj v prípade posudzovanej veci, kde otec navrhovateľky má nadštandardný príjem a
bolo preto namieste určiť navrhovateľke aj nadštandardné výživné avšak primerané jej odôvodneným
potrebám.

16. Predovšetkým treba znova pripomenúť, že výživné má spotrebný charakter, slúži na zabezpečenie

úhrady každodenných potrieb a nemá slúžiť na vytváranie úspor do budúcna. Zákon síce určenie
výživného na tvorbu úspor za určitých okolností pripúšťa, v tomto prípade však navrhovateľka takýto
návrh nepodala, a súd sa preto mohol zamerať iba na určenie primeraného bežného výživného. Jeho
primeranosť sa posudzuje podľa odôvodnených potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových
pomerov povinného rodiča. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že navrhovateľka na pojednávaní dňa

03.05.2016 výslovne uviedla že žiada od povinného výživné v sume 700,- eur, nakoľko táto suma
plne pokrýva jej mesačné náklady. Súčasne korigovala pôvodne uvádzanú výšku niektorých mesačných
nákladov tak, že študijný materiál ju vyjde mesačne cca 30,- až 50,- eur, MHD 10,- eur, telefón 17,- eur,
stravné ( s ohľadom na intoleranciu na laktózu) 200,- eur, náklady na ošatenie a obuv 150,- až 200,- eur
mesačne ( s ohľadom na študijné zameranie), náklady na športové aktivity 40,- až 50,- eur mesačne. Ak

by sme akceptovali všetky takto uvádzané výdavky v priemere 450,- eur, pripočítali podiel na bežných
nákladoch na bývanie 139,- eur ( náklady na údržbu neprislúchajú byť platené navrhovateľkou, keďže
dom nie je v jej vlastníctve), a napokon pripočítali aj náklady na hygienu a zvýšené výdavky na zdravotnú
starostlivosť, potom suma 700,- eur uvádzaná navrhovateľkou, sa javí ako reálna suma priemerných
mesačnýchodôvodnenýchpotriebnavrhovateľky,ktorýchvýškajesícevyššianežštandardnávzhľadom

k potrebám jej rovesníkov, avšak adekvátna vzhľadom k vyššej životnej úrovni jej otca, ktorého príjem
je nadštandardný a musí nájsť svoje vyjadrenie aj vo výške výživného.17. V konaní bola teda ustálená výška odôvodnených mesačných potrieb navrhovateľky v sume
700,- eur, ktorú sama navrhovateľka považovala za plne pokrývajúcu jej mesačné náklady. Za takejto
situácie by potom bolo určenie výživného povinnému v uvedenej výške 700,- eur tak ako navrhovateľka

požadovala, v priamom rozpore so zásadou, že na výžive dieťaťa sa podieľajú obaja rodičia a to
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V preskúmavanej veci sú obaja rodičia
zárobkovočinní,otecdosahujespolusvýsluhovýmdôchodkom2.776,-euralemáspoludvevyživovacie
povinnosti, zatiaľ čo matka podľa vyjadrenia navrhovateľky pracuje s hrubým mesačným príjmom cca
1.000,- eur ( čo cca 1/3 príjmov otca), ale má iba jednu vyživovaciu povinnosť a to na navrhovateľku.

Matka je nemajetná, zatiaľ čo otec disponuje majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho
manželkou, tento majetok však musí splácať mesačnými splátkami hypotéky, zároveň nemožno od
neho spravodlivo žiadať, aby majetok speňažil na to, aby platil vyššie výživné. Životná úroveň matky je
nižšia než otcova, pričom obaja sú povinní podieľať sa na výžive navrhovateľky berúc do úvahy vyššie
spomínané kritériá. Vychádzajúc z týchto zistení, bolo úlohou súdu určiť, akou sumou výživného by sa
mala na úhrade odôvodnených potrieb navrhovateľky podieľať matka a akou otec, resp. či časť potrieb

môže uhrádzať z iných zdrojov ( vlastných príjmov navrhovateľky, prídavkov na dieťa ). Navrhovateľka
mala síce dočasne vlastné príjmy, nie je však možné spravodlivo od nej požadovať, aby popri dennom
štúdiu pracovala. Pokiaľ sa rozhodla, že sa bude plne venovať štúdiu, je to jej právo, ak však chce
absolvovať nákladné zahraničné pobyty, ktoré sa vymykajú aj podľa názoru odvolacieho súdu z rámca
jej odôvodnených potrieb, bude pravdepodobne vlastná iniciatíva v obstarávaní zárobkov z jej strany

nevyhnutná. Nemožno totiž požadovať ani od otca, aby jej tieto nepovinné a nákladné pobyty financoval,
keď tak nerobí u svojho ďalšieho dieťaťa, a keď zároveň sledovaný účel ( učenie cudzieho jazyka) sa dá
dosiahnuťsnepomernenižšíminákladmiapritomrovnakoúčinneformoujazykovýchškôlserudovanými
lektormi v SR.

18. Vyhodnotením vykonaného dokazovania potom aj odvolací súd považoval výživné zo strany otca v
sume 450,- eur za primerané a stotožnil sa tak so záverom súdu prvej inštancie. Podľa zaužívanej súdnej
praxe,pokiaľnemádieťavážnezdravotnéproblémy,určujesavýživnénavšetkyvyživovanéosobyspolu
obvykle vo výške cca 25 % z čistého príjmu zamestnaného rodiča s prihliadnutím na osobitosti každého
prípadu. Suma 450,- eur predstavuje z príjmu otca cca 16,20%, takže na druhé vyživované dieťa

povinného, ktoré je vekom mladšie a jeho náklady na výživu sú nižšie ako navrhovateľkine, pripadne
zvyšných cca 9% z podielu na príjme povinného určeného na výživu jeho detí. Matka navrhovateľky,
ktorá podľa navrhovateľky má hrubý príjem cca 1000,- eur, tak z čistého príjmu, predstavujúceho okolo
780,- eur, je povinná podieľať sa na výžive navrhovateľky plnením zodpovedajúcim výške cca 195,- eur
( 25%) a to buď formou výživného alebo v naturálnych plneniach ako strava, bývanie a pod., pričom

osobná starostlivosť už vzhľadom na vek navrhovateľky nezohráva úlohu pri určení výživného, keď
táto povinnosť rodiča dosiahnutím plnoletosti zaniká. Zvyšná časť navrhovateľkiných preukázaných
odôvodnenýchpotriebjehradenázosumy23,52eur,čojeprídavoknadieťa,ktorýpoberánavrhovateľka
od štátu a napokon bolo potrebné vziať do úvahy aj sumu 36,51 eur, ktorú povinný platí navrhovateľke
navyšeformouexekučnýchzrážok.Taktobudevýživanavrhovateľkyvsume700,-eurplnezabezpečená

pri rešpektovaní zákonom stanovených kritérií pre určenie výšky výživného.

19. Vedený týmito úvahami tak odvolací súd nepovažoval námietky odvolateľky za dôvodné, keď nebolo
zistené, že by prvoinštančný súd nebol zohľadnil zmenené pomery na strane účastníkov konania, nie je
pravdou, že by nevzal do úvahy podstatné zvýšenie príjmu povinného a nárast jeho majetku a súčasne

vysoké výdavky navrhovateľky, keďže všetky tieto skutočnosti stanovené výživné reflektuje. Je pravdou,
že príjmy povinného sa podstatným spôsobom zvýšili a to o bezmála 170% oproti r. 2006 kedy súd
naposledy rozhodoval o výživnom, avšak túto skutočnosť prvoinštančný súd vzal do úvahy a premietol
aj do výšky výživného, ktoré zvýšil až o 200%, berúc do úvahy aj ostatné zistené skutočnosti, ktoré
správne vyhodnotil a právne posúdil.

20. Keďže výživné bolo určené v správnej výške, so správnym počiatkom zvýšenia vyživovacej
povinnosti a s vyčísleným nedoplatkom, ktorého správnosť výpočtu nebola v konaní rozporovaná, na
základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP v celosti potvrdil.

21. Navrhovateľka sa odvolala aj proti výroku o trovách konania, v ktorej časti súd podľa jej názoru
nesprávne vec právne posúdil, keď súd mal úspešnej navrhovateľke priznať plnú náhradu trov konania.22. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že povinný v písomnom vyjadrení k návrhu
považoval návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 149,37 eur na sumu 700,- eur za
dôvodný iba čiastočne a navrhol zvýšiť výživné na sumu 400,- eur. Súd prvej inštancie výživné zvýšil na

450,- eur, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.

23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

25. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

26. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

27. Po preskúmaní rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania odvolací súd dospel k záveru, že sú

tu také dôvody, pre ktoré je namieste aplikácia § 55 CMP a odvolanie navrhovateľky je preto dôvodné.

28. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom
ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach

s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania
priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého
požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom
na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.

29. Ustanovenie § 55 CMP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách
výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní týchto okolností treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených
podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z
rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkoviaabyneodporovalodobrýmmravom.Aplikáciatohtoustanovenia prichádzatedadoúvahyv

prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad,
a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

30. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov tak prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania,
a súd preto o nich musel rozhodovať (§ 57 CMP).

31. Odvolací súd bol toho názoru, že tu ide o prípad, kedy je na mieste aplikácia ust. § 55
CMP. Navrhovateľka je dieťaťom povinného a je napriek plnoletosti odkázaná výživou na svojich
rodičov, pretože sa formou denného štúdia pripravuje na budúce povolanie. Vzhľadom k tomu, že po
zmene pomerov u navrhovateľky povinný neprispieval vo výške podľa svojich schopností, možností a

majetkovýchpomerov(§62ods.2Zákonaorodine),prinútilnepriamonavrhovateľkuiniciovaťtotosúdne
konanie, keďže táto nedokáže z výživného, určeného predchádzajúcou právnou úpravou, uspokojovať
svoje odôvodnené potreby, pričom z dokazovania vyplynulo, že toto konanie zahájila dôvodne a výživné
bolo čiastočne zvýšené. Keďže navrhovateľka ako študentka ( hoci študuje na právnickej fakulte) nemá
zatiaľ dostatočné vzdelanie na to, aby sa zatupovala v konaní sama, využila svoje právo nechať sa

zastupovať advokátom, ktorému tak v prípade nepriznania náhrady trov konania bude musieť sama
jeho služby zaplatiť. Navrhovateľka je v súčasnosti bez vlastných príjmov, pričom zahájenie konania o
zvýšenie výživného sama ničím nezavinila, naopak, zavinenie tu možno pripísať na vrub povinnému,
ktorý platil 300,- eur namiesto 450,- eur, ktorá suma zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Boloby preto v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby musela trovy advokáta platiť výlučne z vlastných
prostriedkov, t.j. z výživného, ktorým jej prispieva matka a otec, resp. z poberaných prídavkov na dieťa.
Trovytohtokonania,napriektomu,ženávrhbolpodanýdôvodne,bytakskonzumovaliajčasťvýživného,

priznanéhovtomtokonaní,čojekontraproduktívne,keďževýživnébolourčenénainépotrebyplnoletého
dieťaťa. Zároveň z dokazovania vyplýva, že majetkové pomery povinného sú neporovnateľne lepšie
ako majetkové pomery navrhovateľky, pričom možnosti navrhovateľky dosahovať lepšie zárobky sú z
dôvodu dennej prípravy na štúdium veľmi obmedzené.

32. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti prípadu bude
spravodlivé požadovať od povinného, aby navrhovateľke nahradil trovy právneho zastúpenia, ktoré
jej v tomto konaní vznikli, avšak prihliadol pritom na postoj povinného v konaní, ktorý so zvýšením
výživného od počiatku súhlasil pokiaľ ide o sumu 400,- eur, vyššie výživné považoval za neprimerané,
a súd napokon ustálil po vykonanom dokazovaní ako primerané výživné 450,- eur. Dohodou účastníkov
konania bolo možné dosiahnuť zvýšenie výživného na sumu 400,- eur, takže navrhovateľka súdnou

cestou dosiahla zvýšenie o 50,- eur mesačne.

33. Podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.11.2017 si navrhovateľka uplatnila náhradu trov
právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2.
podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní 3.5.2016, 4. účasť na pojednávaní dňa 13.12.2016, 5. účasť

na pojednávaní dňa 16.2.2017, 6. podanie odvolania spolu s písomným odôvodnením), a to v dvoch
alternatívach, a síce z výživného, ktoré požaduje, teda zo 700,- eur, kedy základ tarifnej hodnoty činí
42.000,- eur a odmena za 1 úkon právnej služby je 506,21 eur, alternatívne z výživného, ktoré jej bolo
priznané prvoinštančným súdom v sume 450,- eur mesačne, kde základ tarifnej hodnoty vypočítanej zo
sumy 450,- eur činí 27.000,- eur, pričom 436,54 je odmena za 1 úkon právnej služby. K tomu si uplatnila

režijný paušál 43,23 eur a tiež cestovné na trase vlakom druhej triedy Košice - Piešťany a späť x 3
pojednávania pri výške cestovného v jednom smere 15,68 eur, čiže spolu 94,08 eur (6 x 15,68 eur) a
napokon náhradu za stratu času za cestu Košice - Piešťany podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a
späť, cesta v trvaní 4 hodiny, t.j. 16 x polovica hodiny a to za dve pojednávania v roku 2016 spolu 457,60
eur (32 polhodín x 14,30 eur) a cesta na pojednávanie v roku 2017 v sume 235,68 eur (16 polhodín x

14,73 eur). Celkovo žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia podľa prvej alternatívy vo výške
3.867,85 eur, prípadne podľa druhej alternatívy v sume 3.449,83 eur.

34. Rozhodujúc o trovách konania bolo potrebné rozhodovať osobitne o odvolaní proti výroku o trovách
prvoinštančného konania a osobitne potom rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodnutie prvoinštančného súdu o náhrade trov konania vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia a bolo potrebné ho zmeniť a náhradu trov konania priznať aplikujúc ust. § 55
CMP ako je uvedené vyššie. Pokiaľ ide o výpočet trov konania, pozostávajúcich iba z trov právneho
zastúpenia, odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty určenej podľa § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
teda z päťnásobku ročného plnenia po 50,- eur mesačne, ktoré si navrhovateľka vysúdila priznaním

zvýšeného výživného oproti výživnému, v ktorej výške bol povinný ochotný uzavrieť dohodu. Vysúdený
rozdielpredstavuje50,-eurmesačne,pretovychádzajúcztarifnejhodnoty3.000,-eur(50x12mesiacov
= 600 eur x 5 rokov) za jeden úkon právnej služby potom advokátke navrhovateľky prislúchala v
zmysle právnych predpisov odmena 121,17 eur. Keďže všetkých 5 úkonov právnej služby vykonaných
v prvoinštančnom konaní bolo účelných, patrí navrhovateľke náhrada za 5 úkonov právnej služby po

121,17 eur, t.j. 605,85 eur spolu s príslušným režijným paušálom 42,78 eur (2 x 8,39 eur + 2 x 8,58 eur +
1 x 8,84 eur) a tiež cestovné na trase vlakom druhej triedy Košice - Piešťany a späť x 3 pojednávania pri
výške cestovného v jednom smere 15,68 eur, čiže spolu 94,08 eur (6 x 15,68 eur) a tiež náhrada za stratu
času za účasť na 3 pojednávaniach pri ceste z Košíc do Piešťan a späť podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, podľa
ktoréhopriúkonochprávnejslužbyvykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomadvokáta,začasstrávený

cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. V r. 2016 absolvovala advokátka navrhovateľky so
sídlom v Košiciach 2 pojednávania na Okresnom súde Piešťany, cesta trvá 4 hodiny, teda každý raz 2 x 4
hodiny, t.j. 2 x 16 polhodín po 14,30 eur (457,6 eur) a v r. 2017 absolvovala 1 pojednávanie, takže 1 x 16
polhodín po 14,73 eur ( 235,68 eur), strata času spolu 693,28 eur. Navrhovateľke tak patrí náhrada trov

prvoinštančného konania v sume 1.435,99 eur, ktoré odvolací súd posúdil ako preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené trovy, vzniknuté v tomto konaní v súvislosti s uplatňovaním práva navrhovateľky
(§ 251 CSP).35. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady
trov konania za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a uložil povinnému zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 1435,99 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky

(§ 263 ods. 1 CSP) a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (§ 232 ods. 3 CSP).

36. Súčasne bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, o ktorých odvolací súd rozhodol
podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keď v tomto prípade nevidel žiadny dôvod na aplikáciu § 55 CMP, nakoľko odvolacie konanie bolo

navrhovateľkou vyvolané nedôvodne, pretože rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci samej bolo
správne.

37. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.