Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227905
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115227905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: X., o zaplatenie 1.049,16 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.5.2017 č. k. 19C/452/2015-46 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokvovýroku,ktorýmbolažalobavprevyšujúcejčastizamietnutáavovýrokuotrovách
konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie
sumy 142,84 eur s príslušenstvom zastavil (I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a vyslovil, že
nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznáva (III.).
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 20.3.2012
uzavretá zmluva o pôžičke na formulárovom tlačive L. Q. S., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
v sume 800 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach mesačne po 24,95 eur. V zmluve
bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32 %, celkové náklady spotrebiteľa 697 eur, RPMN 32 % s

termínom konečnej splatnosti marec 2017. Listom zo dňa 28.11.2012 vyzval právny predchodca žalobcu
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo s tým, že celkovú istinu vo výške 1.432,15
eur ho vyzval uhradiť najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. List bol žalovanému uložený na
pošte 3.12.2012. Podľa potvrdenia o výške priemerných úrokových mier z úverov - nové obchody,
spotrebiteľské a ostatné úvery, domácnosti, zverejnenej na internetovej stránke www.nbs.sk v marci
2012, úroková sadzba úverov od 1 do 5 rokov predstavovala 11,76 %.
3. S poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2, § 451 Občianskeho zákonníka a § 5b Zákona o ochrane

spotrebiteľa súd ustálil, že pôžičku poskytnutú žalovanému je potrebné hodnotiť ako bezúročnú a bez
poplatkov z dôvodu, že dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 32 % je potrebné hodnotiť za neprimeranú,
lebo v tom čase banky poskytovali úroky v rozsahu 11,76 % u obdobných úverov. Dohodnutá úroková
sadzba prevyšuje sadzby úverov poskytnutých v čase uzavretia zmluvy viac ako dvojnásobne. Keďže
poskytnutý úver je úžerný v rozpore s dobrými mravmi, z tohto dôvodu v zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka, je daná povinnosť žalovaného uhradiť úver bez poplatkov a bez úrokov, teda len sumu,
ktorá mu bola poskytnutá titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol na

ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ustálil, že od
doby prijatia bezdôvodného obohatenia do podania žaloby uplynula tak subjektívna, ako aj objektívna
premlčacia lehota. Zamietol preto žalobu pre premlčanie tohto nároku, keď ustálil, že uplynula takdvojročná subjektívna, ako aj trojročná objektívna premlčacia doba. O trovách konania strán sporu
rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
trovy konania. Nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy ako celku, pre
neplatnosť dojednania výšky úrokov, v dôsledku čoho súd nesprávne právne posúdil uplatnený nárok
ako premlčaný, podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný sa poskytnutý
úver zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 24,95 eur a navýšenie úveru predstavoval len zmluvne

dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32 %. Výška dojednanej odplaty neprevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, je v súlade so zákonom stanovenou
maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Napriek skutočnosti,
že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy
v platnosti, odvolateľ je toho názoru, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobnej priemernej RPMN za akceptovanú, v
takom prípade výška dojednanej odplaty v predmetnej úverovej zmluve nemôže byť označovaná za
neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad, ak by aj výška úrokov bola v zmluve dojednaná
neplatne, pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je
nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a

dôvody neplatnosti nerozlišovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Právny názor súdu prvej
inštancie, že neplatné dojednanie úrokov z úveru má za následok neplatnosť úverovej zmluvy je
nesprávny.Pokiaľsúdprvejinštanciedospelkzáveruoneprimeranostivýškuúrokovzúveru,následkom
nie je absolútna neplatnosť celého zmluvného vzťahu, ale bezúročnosť úveru s poukazom na ust. § 9
ods. 9, pri splnení zákonných podmienok podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. V dôsledku

nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného
obohatenia, a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko úverová zmluva je platná, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim trojročnej
premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka a nárok z úverovej zmluvy tak v čase začatia
konania premlčaný nebol.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku vyhlásil na úradnej tabuli súdu aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Je nesporné, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone
jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné
posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcich problematiku spotrebiteľských

zmlúv. Z označenej zmluvy zo dňa 20.3.2012 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vyplýva, že ide o zmluvu o poskytnutí pôžičky. Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a
§ 658 Občianskeho zákonníka, pričom zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným spĺňa charakteristiku zmluvy o pôžičke v zmysle týchto ustanovení (prenechanie peňažných
prostriedkov, dojednanie úrokov).

8. Prejav vôle právneho predchodcu žalobcu vyjadrený v liste zo dňa 28.11.2012 je potrebné považovať
za odstúpenie od zmluvy, nakoľko nemožno mať pochybnosti o tom, že týmto úkonom chcel právny
predchodca žalobcu docieliť ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným a zaplatenie všetkých splátok
jednorázovo (č.l. 5 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie právneho úkonu nie je
rozhodujúce, ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah (§ 35 Občianskeho zákonníka). Odvolací

súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.11.2012, ktorý bol žalovanému
doručený 03. 12. 2012 (č. l. 6 spisu,) označeným ako predžalobná upomienka od zmluvy odstúpil. Podľa
ustanoveníObčianskehozákonníka(§48vspojenís§457)jenásledkomodstúpeniaodzmluvyzrušenie
zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali.
Právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zrušeniu, resp. zániku zmluvného vzťahu

ex tunc a právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ako
to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. V takom prípade dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť nasledujúcim
dňom po doručení listu zo dňa 28. 11. 2014, t j. dňom 04.12.2012 a dvojročná premlčacia doba takuplynula 04.12.2014. V čase začatia konania na súde (16.11.2015) tak uplynula dvojročná premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený
ust. § 5b novelou zákona č. 102/2014 Z.z. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada aj na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v
spotrebiteľských zmluvách v uvádzanom právnom predpise z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa a

jeho okamžitou aplikáciou.
9. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014.
V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k
novoprijatému ust. § 5b cit. zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) sa ukladá povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter

tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenie, konajúci súd je povinný aplikovať toto zákonné
ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol oprávnený a
zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá

retroaktivita, teda od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré vznikli podľa
predchádzajúcej právnej normy.
11. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

12. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých výrokoch ako vecne
správny potvrdil vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.
13.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Žalobca vzhľadom výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).