Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/156/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899912
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2708899912.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci navrhovateľa: G.. Y. O., B..

X.X.XXXX,U.XXX/X,XXXXXU.,štátnyobčanSR,zastúpenýsplnomocnencom:Advokátskakancelária
Kurucová, s.r.o., so sídlom Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, IČO: 36 271 268, proti odporcom: v 1.
rade: K. O., B.. XX.XX.XXXX, J. XX/XXXX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr.
Alena Arbetová, so sídlom Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, v 2. rade: T.. T. C.Á., B.. XX.X.XXXX, J.. S.
XXXX, XXX XX U., štátny občan SR, v 3. rade: Q. O., B.. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX U., štátny
občan SR, zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč,
v 4. rade: P. T., B.. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre obec a
katastrálne územie U., ako pozemky parcely registra C KN, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 9885
m2 a parc. č. XXXX, vinice vo výmere 5769 m2.

Novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 tak,

ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing.
Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
navrhovateľa.

Novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 tak,
ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing.
Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom

Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
odporcu v 1. rade.

Novovytvorené pozemky parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy vo výmere 47 m2
a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2 tak, ako sú vyznačené na Geometrickom pláne č.
2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia
a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č.

552/13, sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade.

Novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 tak,
ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing.
Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
odporkyne v 3. rade.Novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 tak,
ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing.
Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom

Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
odporkyne v 4. rade.

Novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy vo výmere 1035
m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom

Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, sa p r i k a z u j e do podielového
spoluvlastníctva účastníkov, každému v podiele 1/5.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok parcely registra
C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra

C KN, parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900
m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo
dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C
KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN,
parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené
Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom,
znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym

odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C
KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN,
parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené

Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom,
znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym
odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13.

Geometrický plán č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovený Ing. Romanom Wágnerom, znalcom

z odboru geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa
23.12.2013 pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom vyporiadania náhradu vo výške 158,09
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2. rade titulom vyporiadania náhradu vo výške
43,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v 3. rade je p o v i n n á zaplatiť odporkyni v 2. rade titulom vyporiadania náhradu vo výške

59,28 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť odporkyni v 2. rade titulom vyporiadania náhradu vo výške
44,48 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ, odporca v 1. rade, odporkyňa v 2. rade a odporkyňa v 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť na
účet Okresného súdu Skalica náhradu trov konania štátu, každý v sume 398,22 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku trovy konania z n á š a štát. o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne právny predchodca navrhovateľa Y. O., B.. X.X.XXXX sa návrhom doručeným súdu dňa
30.6.1999, podaným proti pôvodným odporcom v 1. rade: K. O., B.. XX.XX.XXXX, v 2. rade: H. O., B..

XX.X.XXXX, v 3. rade T.. T. C., B.. XX.X.XXXX a v 4. rade: Q. O., B.. XX.X.XXXX, domáhal, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
Skalica ako pozemky parcely registra C KN, parc. č. XXXXX - v častiach orná pôda vo výmere 1906 m2,
ornápôdavovýmere1906m2,ornápôdavovýmere1907m2aparc.č.XXXXX-včastiachornápôdavo
výmere 3303 m2, orná pôda vo výmere 3304 m2, orná pôda vo výmere 3304 m2 podľa geometrického
plánu tak, že výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je navrhovateľ

v celosti, výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je odporca v 1.
radevcelosti,výlučnýmvlastníkomnovovytvorenejparcelyornápôdavovýmere3126m2jeodporcav2.
radevcelosti,výlučnýmvlastníkomnovovytvorenejparcelyornápôdavovýmere3126m2jeodporcav3.
radevcelosti,výlučnýmvlastníkomnovovytvorenejparcelyornápôdavovýmere3126m2jeodporcav4.
rade v celosti a uložil odporcom povinnosť nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Návrh dôvodil

tým, že účastníci uvedené nehnuteľnosti užívajú, ale nie sú rozdelené podľa podielov, navrhovateľ užíva
tieto nehnuteľnosti v podstatne menšej miere ako ostatní. Medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade
prichádza k nezhodám o užívanie, a preto sa nemôže na svoju časť parcely dostať. Navrhovateľ mal
snahu sa dohodnúť, a to najmä s odporcom v 1. rade, dal ho predvolať do advokátskej kancelárie, avšak
tento sa nedostavil. Dodatočne sa dostavil jeho právny zástupca a podľa jeho oznámenia by k dohode

neprišlo. Navrhovateľ navrhol vypracovanie geometrického plánu s reálnou deľbou. Hodnota pozemkov
nie je rovnaká, a preto má navrhovateľ záujem na tom, aby nehnuteľnosti boli rozdelené podľa podielov
tak,abykaždýzúčastníkovmalprístupkverejnejkomunikáciiadostaldovlastníctvadobrúihoršiupôdu.

Dňa 26.6.2000 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu,
že odporkyňa v 4. rade si dala vyhotoviť geometrický plán na vyčlenenie 12/60-in a na základe toho
si dala osvedčiť vlastníctvo k sporným pozemkom vo výmere 3126 m2. Súd uznesením č.k. 4C
242/99-56zodňa7.7.2000vspojenísopravnýmuznesenímč.k.4C242/99-79zodňa29.6.2001zakázal
účastníkom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej

pred Okresným súdom Skalica sp. zn. 4C 242/99, keď v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že
je neprípustné požiadať o vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním niektorým
zo spoluvlastníkov tak, ako to urobila odporkyňa v 4. rade.

Počas konania prišlo opakovane k zmene žalobného návrhu i k zmene okruhu účastníkov konania, buď
rozšírením, zastavením konania, univerzálnou sukcesiou alebo darovaním.

Podaním doručeným súdu dňa 6.3.2001 navrhovateľ požiadal súd o rozšírenie návrhu tak, aby

sa zrušenie podielového spoluvlastníctva týkalo aj parc. č. XXXXX v k.ú. U., nakoľko táto susedí
so spornými nehnuteľnosťami. Ďalej tiež žiadal, aby na strane pasívne legitimovaných účastníkov
vystupovali ako odporkyňa v 5. rade Mgr. Q. W. a ako odporca v 6. rade L. O., nakoľko menovaní sú
tiež podielovými spoluvlastníkmi prac. č. XXXXX v k.ú. U.. Súd uznesením č.k. 4C 242/99-78 zo dňa
29.6.2001 rozhodol o tomto návrhu tak, že zrušenie podielového spoluvlastníctva sa bude týkať aj parc.

č. XXXXX v k.ú. U. a na strane odporcov budú vystupovať ako odporkyňa v 5. rade: Mgr. Q. W., G.. P.,
bytom J.. S. XXXX/XX, U. a ako odporca v 6. rade: L. O., X. U. XX/X, U..

V ďalšom konaní navrhovateľ poukázal na nové skutočnosti, ktoré nastali počas konania. V rámci

projektu pozemkových úprav boli pozemky parc. č. XXXXX, XXXXX H. XXXXX zrušené a boli nahradené
novými pozemkami a to parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX, ktoré boli zapísané
v listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX H. XXXXX, k.ú. U.. Projekt pozemkových
úprav bol zapísaný do stavu KN na základe Rozhodnutia PPÚ - 99/05/KOC zo dňa 28.1.2005, ktoré bolo
vydané Obvodným pozemkovým úradom v Senici. Parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX nie súv podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania
naďalej zostali len parc. č. XXXX H. XXXX.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil súdu dňa 15.11.2007 podanie označené ako
úprava osôb odporcov a úprava petitu návrhu na začatie konania. S ohľadom na projekt pozemkových
úprava navrhovateľ upravil žalobný petit a rovnako aj okruh pasívne legitimovaných osôb. Keďže parc.
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nie sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, o týchto

nie je potrebné rozhodovať. V spoluvlastníctve účastníkov zostali parc. č. XXXX H. XXXX zapísané na
LV č. XXXX pre kat. územie U.. Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností nie sú Mgr. Q. W. H. L. O., voči
ktorým bola rozšírená žaloba. Na druhej strane po smrti H. O. sa vlastníkmi parc. č. XXXX a parc. č.
XXXX stali X. O., T. Š., P. T. H. H. V., každá v podiele 1/20-iny. Podľa obsahu podania navrhovateľ vzal
späť návrh voči odporcom L. O. H. T.. Q. W. a navrhol konanie proti označeným odporcom zastaviť,
navrhol rozšírenie účastníkov na strane odporcov a to o odporcov X. O., T. Š., P. T. H. H. V., ktoré

sú právnymi nástupcami odporcu v 2. rade neb. H. O.. Vzhľadom na prečíslovanie pozemkov v rámci
projektu pozemkových úprav sa navrhovateľ naďalej domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam v k.ú. U. zapísaných na LV č. XXXX, parc. č XXXX orná pôda vo výmere 9885 m 2 a
parc. č. XXXX vinice vo výmere 5769 m2, a to reálnou deľbou.

Uznesením č.k. 2C/156/2008 - 313 zo dňa 5. 8.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2008, súd
konanie proti odporcom L. O.W. H. T.. Q. W. s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil s tým,
že ani jeden nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania.

Zo spisu Okresného súdu Senica 4D/92/2006 a osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/92/2006-35 zo dňa
22.1.2007 a jeho oprave č.k. 4D/92/2006-69 zo dňa 18.5.2007 mal súd preukázané, že odporca H. O.,
B.. XX.X.XXXX, naposledy bytom J.. P. XXXX/XX, U. zomrel dňa 13.5.2006 a jeho právnymi nástupcami
sa stali: X. O.Č., B.. X.XX.XXXX, X. P. XXXX/XX, U., T. Š., B.. XX.X.XXXX, X. J. XXXX/XX, U., P. T.,

B.. XX.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, U., H. V., B.. X.X.XXXX, X. J.. S. XXXX/X, U.. O pripustení ďalších
účastníkov na strane odporcov súd osobitným rozhodnutím nerozhodoval z dôvodu, že sa jedná o
univerzálnu sukcesiu a v súlade s ust. § 107 ods. 3 O.s.p. súd pokračoval v konaní s jeho právnymi
nástupcami - dedičkami odporcu.

Uznesením č.k. 2C/156/2008 - 348 zo dňa 11.5.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2010,
súd pripustil zmenu návrhu v nasledovnom znení:
„Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. U. na LV č. XXXX parc. č. XXXX orná
pôda vo výmere 9885 m2

parc. č. XXXX vinice vo výmere 5769 m2 reálnou deľbou podľa Geometrického plánu Ing. Jána Gerčáka
Čd 8/2002 zo dňa 27.1.2003, tak že do vlastníctva navrhovateľa prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/
X orná pôda vo výmere 3121 m2 v celosti,
do vlastníctva odporcu v 1. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 3106
m2 v celosti,

do vlastníctva odporkyne v 2. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 3083
m2 v celosti,
do vlastníctva odporkyne v 3. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 3099
m2 v celosti,
do vlastníctva odporkýň v 4., 5., 6. a 7. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo

výmere 3085 m2 a to každej v podiele 1.
Súčasne sa zriaďuje vecné bremeno práva prechodu pešo alebo ľahkým vozidlom cez parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X v rozsahu medzi bodmi 913-101-106-105-104-103-102-984-913
vyznačenými na Geometrickom pláne Ing. Jána Gerčáka Čd 8/2002 zo dňa 27.1.2003.
Odporcovia v 1. až 7. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania

najmä právneho zastúpenia na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.“K poslednej zmene okruhu pasívne legitimovaných účastníkom konania prišlo uznesením č.k.
2C/156/2008 - 474 zo dňa 15.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2011. Uvedeným
rozhodnutím súd konanie proti odporkyniam H. V., T. Š. H. X. O. s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3

O.s.p. zastavil s tým, že ani jedna nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania, keďže menované darovacou zmluvou zo dňa 30.6.2009 vloženou pod číslom V 940/09 darovali
svoj podiel k sporným nehnuteľnostiam v prospech P. T..

Aj na strane aktívne legitimovaného účastníka došlo v priebehu konania k zmene, keď súd uznesením
č.k. 2C/156/2008-658 zo dňa 2.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2013, v zmysle ust. § 92
ods.2,3O.s.p.pripustil,abydokonanianamiestodoterajšiehonavrhovateľa:Y.O.,B..X.X.XXXXvstúpil
na strane navrhovateľa účastník: RNDr. Y. O., B.. X.X.XXXX. Súd mal v konaní preukázané, že došlo k
prechodu práv a povinností, keď pôvodne označený navrhovateľ darovacou zmluvou zo dňa 3.7.2013
vloženou pod číslom V 1360/13 previedol svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na

svojho syna - v záhlaví rozsudku označeného navrhovateľa.

Tým bol okruh účastníkov konania ustálený do súčasnej podoby tak, ako je uvedený v záhlaví tohto
rozsudku.

Odporca v 1. rade s reálnou deľbou tak ako ju navrhol navrhovateľ nesúhlasil z dôvodu, že by sa nedalo
dostať na pozemok s traktorom na prípadné pooranie pôdy a ďalej by sa znehodnotil vinohrad, ktorý
tam už je vysadený.

Vpriebehukonaniatrvalnato,abymuprirozdeleníspornýchnehnuteľnostíboloprikázanédovlastníctva
to, čo užíva.

Odporkyňav2.radevpísomnomvyjadrenízodňa8.11.1999snávrhomnavrhovateľasúhlasilasurčitými

doplnkami. K nezhodám pri užívaní predmetných nehnuteľností dochádza nielen medzi navrhovateľom
a odporcom v 1. rade, ale aj medzi odporkyňou v 2. rade a ostatnými odporcami. Dôvodom tohto stavu
je tá skutočnosť, že ostatní odporcovia sú síce podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností
v podiele 1/5 rovnako ako odporkyňa v 2. rade a navrhovateľ, avšak ani odporkyni v 2. rade ani
navrhovateľovi nie je umožnené užívať príslušné podiely v týchto nehnuteľnostiach. Vzhľadom k

nedorozumeniam, ku ktorým pri užívaní nehnuteľností dochádza, právny zástupca odporkyne v 2. rade
predvolal všetkých spoluvlastníkov do jeho advokátskej kancelárie za účelom pohovoru o vyporiadaní
týchto nehnuteľností. Všetci ostatní spoluvlastníci mali doručenie na tento pohovor vykázané, avšak na
pohovor sa dostavili iba navrhovateľ a odporca v 1. rade. Títo boli oboznámení s návrhom odporkyne v
2. rade, ktorý je takmer totožný s návrhom navrhovateľa, pričom navrhovateľ súhlasil s týmto riešením,

avšak odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Odporkyňa v 3. rade prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne neskôr oznámila, že s takýmto spôsobom vyporiadania nesúhlasí a je pre ňu absolútne
neprijateľný. Pri vstupe k parcele č. XXXXX sa nachádzajú vinohradnícke domčeky účastníkov konania.
Je nutné, aby bol ku všetkým týmto nehnuteľnostiam možný prístup. Odporkyňa v 2. rade preto navrhla,
aby časť parcely č. XXXXX, na ktorej sú vinohradnícke domčeky, zostala v podielovom spoluvlastníctve

všetkých spoluvlastníkov a bola označená samostatným parcelným číslom. Od miesta, kde sú vysadené
vinohrady, žiadala rozdeliť parcelu č. XXXXX rovnodielne tak, ako je uvedené v znaleckom posudku
č. 4/82 zo dňa 30.11.1982, obrázok č. 4, znalca Ing. Miroslava Masára, ktorý sa nachádza v spise OS
Senica sp. zn. 8C 119/81. Parcelu č. XXXXX navrhla tiež rozdeliť rovnodielne podľa podielov účastníkov
konania tak, aby k tejto parcele mal každý z účastníkov prístup, a aby toto rozdelenie nadväzovalo

na parcelu č. XXXXX. Zároveň poukázala na skutočnosť, že po podaní návrhu na súd sú robené
úpravy na pozemkoch bez jej vedomia a jej súhlasu, keď odporca v 1. rade urobil na pozemku za jej
vinohradníckym domčekom betónovú plochu. Odporkyňa v 2. rade navrhla vypracovanie znaleckého
posudku a geometrického plánu s reálnou deľbou spôsobom, ako bolo uvedené vyššie.
V priebehu konania odporkyňa v 2. rade viackrát menila svoje stanovisko k spôsobu vyporiadania,

keď najskôr súhlasila s vyčlenením novovytvorenej parcely v hornej časti sporných nehnuteľností.
Neskôr v konaní uviedla, že žiada, aby všetci spoluvlastníci rovnakým dielom v 1/5-ine podielu mali
vymerané časti pozemku v obidvoch častiach v dolnej aj hornej časti a ku všetkým pozemkom, aby
bol vymeraný spoločný dvor už existujúci, ktorý postačuje pre všetkých a aby mal každý pozemky zasvojou vinohradníckou búdou od spodku až do vrchu. Žiadnu inú alternatívu nepripúšťa. Poukázala na
rôznu bonitu pôdy, nemá vysadený žiadny vinohrad, vo vrchnej časti parcely je pozemok, ktorý je ornou
pôdou, ale túto neužíva, pretože nemá umožnený prístup na časť tejto parcely. Po dobu 40 rokov ostatní

odporcovi nehnuteľnosti užívajú, majú vysadené vinohrady, z ktorých berú úžitky bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov.

Odporkyňa v 3. rade prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení doručenom

súdu dňa 2.8.1999 uviedla, že nikdy neužívala väčšiu výmeru ako predstavuje podiel 12/60 z parc. č.
XXXXX a parc. č. XXXXX, teda viac ako 3126 m2. Sama na vlastné náklady si dala užívaných 12/60-
in z predmetných pozemkov zamerať. K takto zameranej výmere Notárska zápisnica č. N 869/97, NZ
599/97 osvedčuje jej vlastníctvo k pozemkom vo výmere 3126 m2. Už jej nebohý manžel sa snažil o
reálne rozdelenie rodičovského pozemku, čo sa mu žiaľ nepodarilo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žiadala, aby súd predmetné konanie voči nej zastavil bez toho, aby znášala trovy konania navrhovateľa.

Vpriebehukonaniatrvalanatom,abyjejboloprikázanéto,čoužíva,nakoľkovýmerazodpovedávýmere
1/5-iny pozdĺž.

Pôvodný odporca H. O. (právny predchodca odporkyne v 4. rade) s návrhom navrhovateľa nesúhlasil,

ohľadom dôvodov nesúhlasu sa pridržiaval vyjadrenia odporcu v 1. rade. Má za to, že keby neprišlo k
HTÚP, kedy bola vrchná časť sporných nehnuteľností zabratá, tak by nebolo ani tohto sporu.
V priebehu konania rovnako trval na tom, aby mu v prípade rozdelenia nehnuteľností bol prikázaný
podiel, ktorý skutočne užíva.

Odporca v 1. rade a odporkyňa v 3. rade prostredníctvom spoločnej právnej zástupkyne podaním
doručeným súdu dňa 27.10.2011 žiadali, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti
poukázali na rozsudok NS z 26.1.1972, 1 Cz 140/71 publikovaný v Zborníku NS ČSSR IV str. 484, v
zmysle ktorého, ak bola spoločná nehnuteľnosť za platnosti bývalého uhorského práva na Slovensku

reálne rozdelená do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov mlčky uzavretou dohodou, nemožno už
úspešne žalovať o zrušenie spoluvlastníctva (domáhať sa odchylného rozdelenia). Odporca v 1. rade a
odporkyňa v 3. rade si v roku 1971 - 1974 vybudovali vinohrad v časti, na ktorej sa dohodli s pôvodným
navrhovateľom a právnym predchodcom odporkyne v 2. rade. O vybudovanie vinohradu v dolnej časti v
tom čase navrhovateľ ani právny predchodca odporkyne v 2. rade nemali záujem, nakoľko mali vinohrad

vybudovaný v hornej časti a boli spokojní. Odporca v 1. rade a odporkyňa v 3. rade mali nehnuteľnosti v
dlho trvajúcom stave výlučnej držby a užívania. Parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu užívali všetci
účastníci v tomto rozsahu od roku 1970 na základe vzájomnej dohody, ktorá bola uzatvorená mlčky a
bola rešpektovaná nimi aj ich právnymi predchodcami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z katastra nehnuteľností, kópiou katastrálnej
mapy, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 8C 119/1981, znaleckými posudkami znalca Ing. Jána
Gerčáka z odboru geodézie, Ing. Romana Wágnera z odboru geodézia a kartografia, Ing. Jozefa Vlčeja
z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, ohliadkou na mieste

samom a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálnym
odborom sú na LV č. XXXX pre obce a k.ú. U. zapísané dve nehnuteľnosti ako pozemky parcely registra

C KN, a to parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 9885 m2 a parc. č. XXXX vinice vo výmere 5769
m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovateľ a odporcovia v 1. až 4. rade, každý v podiele
1/5-iny. Navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou V-1360/13 zo dňa 3.7.2013.
Odporkyňa v 4. rade nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na základe Osvedčenia o dedičstve 4D
92/2006 OS Senica zo dňa 7.2.2007, darovacou zmluvou V-940/09 zo dňa 30.6.2009 a odporcovia v 1.

až 3. rade na základe Rozhodnutia PPÚ-99/05/KOC zo dňa 28.1.2005.Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 8C 119/1981 mal súd preukázané, že Y. P. (matka
odporkyne v 2. rade) a Y. O. (otec navrhovateľa)sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému
súdu Senica dňa 3.6.1981, podaným proti odporcom: 1. H. O. (otec odporkyne v 4. rade), 2. Y. O.

(otec odporcu v 1. rade), 3. T. O. (manžel odporkyne v 3. rade), domáhali určenia, že navrhovatelia sú
oprávnení užívať a odporcovia sú povinní strpieť, aby navrhovatelia užívali každý 1/5-inu nehnuteľností
parc. č. XXXX/X, XXXX, k.ú. U. z dôvodu, že navrhovatelia nerušenie viacej rokov užívali hornú časť
nehnuteľností, avšak s ohľadom na prebiehajúcu HTÚP bola táto horná časť nehnuteľností zadelená
do honov JRD. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11 Co 82/83 - 71 zo dňa 26.4.1983 potvrdil

rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 8C 119/81 - 58 zo dňa 13.12.1982, ktorým súd návrh v celom
rozsahu zamietol. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa nemohli úspešne domáhať
úpravy užívacieho práva ako spoluvlastníci k časti nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X H. XXXX, k.ú. U. len
na tom základe, že vykonaním hospodársko - technickej úpravy pôdy (1981) prišlo k zmene predmetu
podielového spoluvlastníctva. Právny predchodca odporcu v 1. rade vstúpil v roku 1956 do JRD, do
ktorého vniesol pôdu mimo inej i tú časť, o ktorú bol vedený spor o užívanie a ktorá mu bola pridelená

ako záhumienka. Pôda bola od roku 1956, kedy vstúpila do JRD aj matka účastníkov - H. O. vedená v
pôdnom fonde v U., ktorému vzniklo právo užívania. Vlastník pôdy bol v tom čase obmedzený vo výkone
svojho vlastníckeho práva. Navrhovatelia nemali užívacie právo k časti nehnuteľnosti, ktorá bola daná
právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade ako záhumienka.

Výsluchom odporcu v 1. rade mal súd preukázané, že vlastnícke právo k príslušnému podielu sporných
nehnuteľností nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po neb. otcovi Y. O. P. G. XXXX. Jeho otec
užíval tieto nehnuteľnosti od roku 1956 ako vstúpil do družstva. V tom čase mal na týchto pozemkoch
pridruženú záhumienku, takže užíval viac ako on. Nehnuteľnosti, ktoré užíva po otcovi tak, ako ich

predtým užíval on sa nachádzajú v spodnej časti sporných nehnuteľností. Vinohrady, ktoré sú tam
vysadené, sa vysádzali pred HTÚP, v roku 1975, a to s výslovným súhlasom navrhovateľa a p. P.Q.,
ktorý bol otcom odporkyne v 2. rade. Títo dvaja výslovne povedali, že v spodnej časti vinohrady nechcú,
že tam zamŕzajú a navrhovateľ mal už vysadené vinohrady v hornej časti. Až v 80. roku hornú časť
zabralo družstvo, potom sa začal navrhovateľ tlačiť na spodok.

Výsluchom odporkyne v 2. rade mal súd preukázané, že stavbu zdedila spolu s ďalšími dvomi
súrodencami, ktorí bývajú mimo Skalice a nemajú záujem nehnuteľnosť užívať. Sama nemá záujem
obrábať novovytvorený pozemok, ani budovať žiaden vinohrad. Má záujem na predaji vinohradníckeho

domčeka spolu s pozemkom, avšak tak ako je na geometrickom pláne vyznačený je podľa nej
nepredajný. Odporcovia v 1., 3. a 4. rade sústavne užívali svoje časti tak, ako užívajú doteraz. Na
týchto si budovali vinohrady, stavali domčeky. S navrhovateľom má časť v hornej časti, kde nie sú
vysadené žiadne vinohrady. V čase, keď sa dohodlo takéto užívanie, túto časť zabralo družstvo a boli
tu vysadené slnečnice. Keď táto časť bola vrátená, otec mal 72 rokov a vzhľadom na vek už nemohol

vysádzať vinohrad, aby tento mohol obrábať. Vinohrady sa mali rozdeliť tak, že každý mal mať 3 riadky
po celej dĺžke pôvodne po jednej aj druhej parcely. Ostatní účastníci vedeli, že nehnuteľnosti sú v
spoluvlastníctve, nemali vysádzať vinohrady, ale mali vysadiť zemiaky, vtedy sa mohli rovným dielom
deliť o úrodu. Súhlasí s posudkom Ing. Gerčáka, ktorý rozdelil nehnuteľnosti podľa podielov, každému
za jeho búdou. Nesúhlasí zo žiadnymi ďalšími znaleckými posudkami a chce, aby súd spravodlivo

rozhodol. Súhlasí s tým, aby bolo zriadené vecné bremeno tak ako je uvedené na geometrickom pláne,
pretože len týmto spôsobom sa môže dostať na jej pridelenú novovytvorenú parcelu. V prípade, že by
nemala zriadené vecné bremeno, musela by zo spodnej časti ísť na hlavnú cestu a z hlavnej cesty
vrchom sa dostať na svoju novovytvorenú parcelu. Je to vzdialenosť asi 1,5 km. Nie je možné, aby za
takých podmienok pozemok obrábala. Nesúhlasí s tým, aby cez jej novovytvorenú parcelu bolo zriadené

vecné bremeno, pretože sa týmto znehodnotí. Odporkyňa v 4. rade má možnosť sa dostať na pre ňu
pripadajúcu novovytvorenú parcelu zo spodnej časti, taktiež aj z hornej časti.

Výsluchom odporkyne v 3. rade mal súd preukázané, že stavba jej vinohradníckeho domčeka je úplne na

kraji, oplotená je v časti dvora, predmetnú nehnuteľnosť užíva a býva v nej jej syn. Jedná sa o neobývanú
lokalitu, a preto týmto spôsobom je zabezpečená bezpečnosť objektu. Oplotenie odstrániť nemieni,
pretože tam býva syn, hrajú sa tam deti. S právnym predchodcom navrhovateľa sú poslední žijúci, ktorí si
pamätajú, akým spôsobom boli nehnuteľnosti rozdelené, kto mal čo užívať, a preto bolo aj dôvodné, abysi vysádzali vinohrady. Na parcelu, ktorú užíva sa dostane z dolnej časti od vinohradníckeho domčeka,
ale žiada, aby bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu z hornej strany nehnuteľnosti -z poľnej
cesty. Z tejto poľnej cesty sa potrebuje dostať na svoju nehnuteľnosť, aby ju mohla obrábať, napr. poorať.

Výsluchom odporkyne v 4. rade mal súd preukázané, že táto sa nevie bližšie vyjadriť k predmetnému
konaniu, pretože sa stala podielovou spoluvlastníčkou až na základe rozhodnutia o dedičstve. Užíva
spolu s manželom časť, ktorú užíval nebohý otec, nemá vedomosť, ako a na čom sa s navrhovateľom

dohodli. Za vinohradníckym domčekom si časť oplotili, aby mali zabezpečené tieto priestory s
posedením, kvôli bezpečnosti, chceli si vybudovať spoločnú bránku s odporcom v 1. rade, ale tento s
tým nesúhlasil. Nehnuteľnosť nemôže byť zabezpečená oplotením z prednej časti a preto aspoň týmto
spôsobom si zabezpečili časť nehnuteľnosti za ich stavbou. Potrebuje si zabezpečiť prístup na svoju
novovytvorenú parcelu a v podstate jej nezáleží na tom, či bude jej prístup zabezpečený z hornej alebo
dolnejčasti.Odsvojejstavbysanemôžepriamožiadnymprostriedkomdostaťnanovovytvorenúparcelu,

pretože aj z pravej aj z ľavej strany sú vysadené vinohrady, medzi ktorými je brázda. Pri navrhovanom
rozdelení v spodnej časti parcely má vysadený vinohrad a v hornej časti parcely je pole, ktoré potrebuje
obrábať. Na túto časť sa potrebuje dostať s mechanizmami, aspoň s malotraktorom, aby mohla túto časť
obrábať. Z toho dôvodu má záujem na tom, aby aj pre ňu bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu.

Znaleckým posudkom Čd. 8/2002 súdom ustanoveného znalca Ing. Jána Gerčáka - znalca z odboru
geodézie mal súd preukázané, že vykonal miestne šetrenie za prítomnosti všetkých spoluvlastníkov
a následne za prítomnosti navrhovateľa vykonal zameranie sporných nehnuteľností. Oboznámil sa s
jednotlivými postojmi a návrhmi účastníkov obsiahnutými v spise. Po získaní potrebných informácií,

údajov, zameraných skutočností na sporných pozemkov na mieste samom znalec navrhol riešenie
reálnej deľby sporných pozemkov i s návrhom vecného bremena práva prechodu pešo alebo ľahkým
vozidlom, na ktoré vyhotovil geometrický plán a výkaz výmer. Pri reálnej deľbe sporných pozemkov
vychádzalzmožnostiprístupuzdvochstránpozemkuvspodnejavrchnejčastiakopozitívnejpodmienky
reálnej deľby. Pozemky sa nachádzajú mimo zastavanej časti obce a pretože je to orná pôda, nie je

možné vytvoriť menší pozemok ako 2000 m2 v zmysle Zák. č. 180/1995 Z.z., čo je negatívna podmienka
reálnej deľby. Znalec zároveň poukázal na prebiehajúce pozemkové úpravy v katastrálnom území U..
Navrhnuté riešenie znalec považoval za jedinú možnosť reálnej deľby, vzhľadom na jednotlivé stavby,
celkovú výmeru a polohu sporných nehnuteľností. Pri reálnej deľbe zohľadnil jednotlivé vinohradnícke
búdy a ostatné stavby jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Odporučil prikázať nehnuteľnosti

nachádzajúce sa pod týmito stavbami do vlastníctva tohto ktorého účastníka a zvyšok rozdelil na 5
rovnakých dielov pozdĺž celého sporného pozemku, pretože jedine tak je zachovaná rôznorodosť bonity
pôdy sa tam nachádzajúcej. Iné delenie, napr. priečne, pri ktorom by sa eventuálne dala zohľadniť
skutočnosť existujúcich vinohradov nie je reálne, pretože by tam vznikli pásy užšie ako 2 metre, t.j. len
cesty.

Z doplnenia znaleckého posudku Čd. 8/2002 zo dňa 29.1.2007 mal súd preukázané, že znalec v
zmysle požiadavky súdu vyhotovil grafický náčrt na možnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností
so zachovaním existujúceho stavu (t.j. zachovaní vinohradov). Zápisom do katastra nehnuteľností

právoplatne ukončených pozemkových úprav v kat. území Skalica sa pôvodné podmienky na reálne
delenie sporného pozemku principiálne zmenili po technickej i právnej stránke. Zásadný rozdiel vznikol
tým, že pôvodná parcela č. XXXXX orná pôda o výmere 9911 m2 sa po pozemkových úpravách zapísala
v pôvodnom druhu pozemku - orná pôda, ale pôvodná parcela č. XXXXX orná pôda o výmere 5719
m 2 sa po pozemkových úpravách zapísala ako vinica. Súčasne pôvodná parcela č. XXXXX ako dvor

sa zlúčila do novej parcely č. XXXX vinica a naproti tomu boli samostatne oparcelované pozemky pod
stavbami ako zastavaná plocha parc. č. XXXX H. XXXX. Znalec navrhol možné riešenie čiastočného
reálneho delenia spoluvlastníctva. Podľa tohto návrhu by sa na parcele č. XXXX rozdelilo len skutočné
užívanie pozemku, právne by ostala parcela č. XXXX v spoluvlastníctve účastníkov konania, pričom
výška spoluvlastníckych podielov by sa stanovila podľa užívanej výmery na tejto parcele. Parcela č.

XXXX by sa reálne rozdelila medzi účastníkov konania. Keďže stavby na parcelách č. XXXX H. XXXX
sú osadené tak, ako je to vyznačené na geometrickom nákrese je nutné stanoviť vecné bremeno práva
prechodu na časti pozemku na parc. č. XXXX, a to minimálne pre užívateľov stavieb Mgr. T. C., Y. O.
H. K. O..Navrhovateľ s obsahom podaného znaleckého posudku a jeho doplnením súhlasil.

Odporca v 1. rade a odporkyňa v 3. rade s vypracovaným znaleckým posudkom a jeho doplnením
nesúhlasili z dôvodu, že navrhované rozdelenie jednotlivých parciel tak, ako je spracované v grafickom
náčrte neoprávnene zvýhodňuje len navrhovateľa. Geometrický nákres znalca nezobrazuje podstatné

skutočnosti správne. Okrem iného poukázali tiež na skutočnosť, že navrhovaným riešením by prišlo k
porušeniu ust. § 24 zákona č. 180/1995 Zb. o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy v extraviláne
obce.

Odporkyňa v 2. rade s vypracovaným znaleckým posudkom a jeho doplnením nesúhlasila z dôvodu, že

všetci spoluvlastníci majú nárok rovnaký v 1/5 podielu k obidvom pozemkom. Bonita pôdy pozemkov je
rozdielna. Traja účastníci užívajú viac ako 40 rokov lepšiu spodnú časť pozemkov, nikto im nedal súhlas
k výsadbe viníc a s nikým neprediskutovali a nenavrhli finančné vyrovnanie.

Pôvodný odporca H. O. (právny predchodca odporkyne v 4. rade) s vypracovaným znaleckým posudkom
a jeho doplnením nesúhlasil. Vinohrad a pole si obrába už 35 rokov, pričom ako vinohrad, tak i pole
je každoročne obrobené a vo veľmi dobrom stave. Nevidí žiadny dôvod, prečo by mal prenechať časť
svojhovinohraduzpravejstranyinejosobeapritomdostaťčasťodsusedazľavejstrany.Týmtokonaním
by vznikol veľmi úzky pás zeme, ktorý by bol dosť ťažko obrábateľný.

Keďže odporcovia s podaným znaleckým posudkom Ing. Jána Gerčáka a jeho doplnením nesúhlasili a
s ohľadom i na zmenu podmienok na reálne delenie sporných nehnuteľností v dôsledku právoplatného
ukončenia pozemkových úprav v katastrálnom území U., súd uznesením č.k. 2C/156/2008 - 351

zo dňa 18.5.2009 ustanovil Ing. Romana Wágnera za znalca z odboru geodézia a kartografia,
odvetvie geodézia, kartografi a fotogrametria za účelom vypracovania nového znaleckého posudku a
geometrického plánu na reálne rozdelenie sporných nehnuteľností.

Znaleckým posudkom č. 10/2012 zo dňa 6.4.2012 súdom ustanoveného znalca Ing. Romana Wágnera
- znalca z odboru geodézia a kartografia, ktorý doplnil na pojednávaní dňa 26.9.2013, mal súd
preukázané, že po vykonaní prešetrenia dokumentov nachádzajúcich sa v technickej dokumentácii
Správy katastra U., určení hraníc pozemkov znalec vykonal mieste šetrenie, predmetom ktorého
bolo zameranie samotných nehnuteľností. Zameranie bolo vykonané GPS prístrojom ozn. Trimble

R-8 s pomocou roveru TSC3. Meranie bolo vykonané prostredníctvom GNSS (globálny navigačný
satelitný systém) - metódou RTK (real time kinematik). Zamerané boli rohy budov, existujúce
oplotenia, chodníky a iné identické body, rozhrania užívania jednotlivých pozemkov tak, ako ich
označili účastníci sporu na mieste samom, všetky riadky vinohradu umiestneného na predmetných
pozemkoch. Poukázal na ustanovenia Zák.č. 180/1995 Z.z., na základe ktorého je nutné, aby minimálna

výmera poľnohospodárskeho pozemku, ktorý vznikne právnym delením bola 2000 m2. Znalec vyhotovil
geometrický plán, ktorým vznikne šesť pozemkov o nasledovných výmerách: parc. č. XXXX - 2924 m2
do vlastníctva navrhovateľa, parc. č. XXXX/X - 1035 m2 do podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania, parc. č. XXXX/X - 47 m2 do vlastníctva odporkyne v 2. rade, parc. č. XXXX/X - 2924 m2
do vlastníctva odporcu v 1. rade, parc. č. XXXX/X - 2924 m2 do vlastníctva odporkyne v 4. rade a

parc. č. XXXX/X - 5800 m2 do podielového spoluvlastníctva odporkýň v 2. a 3. rade. Pri navrhnutom
rozdelení predmetných nehnuteľností vychádzal z toho, kto doteraz a v ktorých častiach predmetné
nehnuteľnosti užíva, pretože sa jedná o vysadené vinohrady. Taktiež vzal do úvahy aj výšku jednotlivých
spoluvlastníckych podielov účastníkov konania. Súčasťou tohto geometrického plánu je aj zriadenie
vecného bremena práva prechodu v súlade s doteraz zaužívaným, a na miestnom šetrení nikým

nespochybneným spôsobom. Vzhľadom na uvedené je teda rozdelenie nehnuteľností s prihliadnutím
na veľkosť spoluvlastníckych podielov a obmedzenia stanovené Zák. č. 180/1995 Z.z. možné podľa
geometrického plánu, ktorý tvorí prílohu č. 3 tohto znaleckého posudku.Z doplnku znaleckého posudku č. 10/2012 zo dňa 7.1.2014 mal súd preukázané, že znalec v zmysle
požiadaviek súdu a účastníkov konania vyhotovil úradne overený geometrický plán č. 2C/156/2008, v

ktorom doplnil šírky a dĺžky jednotlivých novovytvorených parciel a zároveň pôvodne navrhnutú parc.
č. XXXX/X rozdelil na parc. č. XXXX/X H. XXXX/X tak, aby odporkyne v 2. a 3. rade mali každá jeden
pozemok vo výlučnom vlastníctve. V zmysle tohto geometrického plánu by parc. č. XXXX/X pripadla do
vlastníctva odporkyne v 3. rade a parc. č. XXXX/X do vlastníctva odporkyne v 2. rade. Taktiež v tomto
geometrickom pláne bol v zmysle požiadavky súdu navrhnutý prístup na novovytvorenú parc. č. XXXX/X

zhornejčasti.Znalecďalejprehľadnýmspôsobomurčilvýmery,ktorépredstavujúnovovytvorenéparcely
z dvoch pôvodných parciel č. XXXX H. XXXX tak že z vypracovanej tabuľky je zrejmé, akú výmeru má
každá novovytvorená parcela z každej pôvodnej parcely (jednotlivo). Tieto výmery vypočítal z digitálnych
súborov odovzdaných na katastrálny odbor spolu s geometrickým plánom.

Odporkyňa v 2. rade s vypracovaným znaleckým posudkom a jeho doplnením nesúhlasila a žiadala o
odstránenie vecného bremena z pozemku, ktorý by mal pripadnúť nej, nakoľko táto cesta je urobená
iba pre majiteľku pozemku parc. č. XXXX/X.

Odporca v 1. rade a odporkyňa v 3. rade sa prostredníctvom spoločnej právnej zástupkyne vyjadrili k
vypracovanému znaleckému posudku a jeho doplneniu tak, že s navrhovaným rozdelením parciel č.
XXXX H. XXXX ako aj s novovytvorenými parcelami v zmysle doterajšieho užívania súhlasia, avšak
nesúhlasia so zriadením vecných bremien. Zriadenie vecného bremena na novovytvorenej parcele č.
XXXX/X považujú za zbytočné, nakoľko ide len o prechod vlastníčky tejto parcely, nie je tým riešený

prechod žiadneho iného vlastníka. Zriadenie vecného bremena na novovytvorenej parcele č. XXXX/X
ako ani na novovytvorenej parcele č. XXXX/X rovnako nie je potrebné, nakoľko prístup k parcele č. XXXX
Y.e zabezpečený z cesty, ktorú bežne využívajú všetci užívatelia záhradkárskej osady J..

Navrhovateľ k obsahu podaného znaleckého posudku a jeho doplneniu nemal výhrady. S ohľadom na
vyjadrenia odporcov v 1. a 3. rade trval na zriadení vecného bremena na parc. č. XXXX/X z dôvodu, že
na parc. č. XXXX, ktorej vlastníkom by sa mal stať sa nemôže iným spôsobom dostať.

Odporkyňa v 4. rade sa k znaleckému posudku a jeho doplneniu nevyjadrila.

Znaleckým posudkom č. 10/2013 zo dňa 17.5.2013 súdom ustanoveného znalca Ing. Jozefa Vlčeja
- znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností mal súd

preukázané, že všeobecnú hodnotu vypočítal metódou polohovej diferenciácie, pre ktorú mal znalec
najviacpodkladov.Výpočetvšeobecnejhodnotyporovnávanímnebolomožnévykonať,pretožepredaný
typ nehnuteľnosti nemal znalec k dispozícii podklady pre porovnávanie. Výnosovú metódu neuvažoval,
nakoľko prenájom podobných pozemkov v danej lokalite a v meste U. je minimálny. Predmetné
pozemky sa nachádzajú vo vinohradníckej oblasti Z. v k.ú. U. mimo zastavaného územia mesta s

prístupom po spevnenej mestskej neprašnej komunikácii a s možnosťou napojenia z inžinierskych sietí
na elektrinu a vodu. Jedná sa o pozemky v rovine a miernom svahu využívané ako vinohrady v lokalite
vinohradníckej osady, pozemok parc. č. XXXX je zatrávnený, pozemok parc. č. XXXX je v prístupovej
časti s vinohradníckymi búdami zatrávnený a na ostatnej časti pozemku je vinič na vedení. Predmetom
ocenenia sú len pozemky bez porastov na nich sa nachádzajúcich. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností

znalec stanovil v sume 2.855,36 eur, z čoho predstavuje suma 1.194,64 eur hodnotu parc. č. XXXX a
suma 1.660,72 eur hodnotu parc. č. XXXX.

Z ohliadky na mieste samom vykonanej dňa 4.6.2014 mal súd preukázané, že účastníci sporu majú v

severnej časti pozemku parc. č. XXXX postavené vinohradnícke domčeky. Ich užívanie je nasledovné:
stavbu na parc. č. XXXX užíva odporkyňa v 2. rade, stavbu na parc. č. XXXX užíva navrhovateľ, stavbu
na parc. č. XXXX užíva odporca v 1. rade, stavbu na parc. č. XXXX užíva odporkyňa v 3. rade a
stavbu na parc. č. XXXX užíva odporkyňa v 4. rade. Vinohradnícky domček na parc. XXXX je pôvodnývinohradnícky domček po neb. rodičoch T. H. H. O.. Právny predchodca navrhovateľa stavbu dostaval. T.
H.H.O.bolirodičiapôvodnéhonavrhovateľaY.O.,užívaliakopostavenúpôvodnústavbuavlastníckyim
patriliparc.č.XXXXH.XXXXvľavejčastiodcesty.T.O.zomrelvr.XXXXanehnuteľnostinaďalejužívala

jeho manželka H. s deťmi, najmä s Y. O. - otcom odporcu v 1. rade, ostatní len počas víkendu. V r. 1961
H. O. zomrela, dovtedy si všetci súrodenci rozumeli. Pôvodná stavba terajšej stavby na parc. č. XXXX
zasahovala so svojimi základmi a prízemnou časťou až do časti na parc. č. XXXX. Pôvodný navrhovateľ
vystavil základy ľavej steny stavby od cesty a aj poschodie. V r. 1970 pôvodný navrhovateľ realizoval
nadstavbu a aj túto užíval. Ponechal si v užívaní vybudovanú rodinnú pivnicu pod stavbou s tým, že

navrhoval aby ten, kto si pivnicu ponechá vyplatí ostatných súrodencov. Nakoniec sa rozhodlo tak, že
si súrodenci postavia samostatné stavby. Asi v r. 1972 si približne všetci začali stavať vinohradnícke
domčeky, takto sa dohodli.
Do HTÚP sa užívali nehnuteľnosti tak, že otec odporcu v 1. rade užíval parc. č. XXXX od cesty z pravej
časti asi do 1/2 šírky a 3/4 dĺžky. Ľavú polovicu parcely od cesty užívali bratia H. (otec odporkyne
v 4. rade) a T. (manžel odporkyne v 3. rade). Hornú časť parc. č. 8003 užívali na polovicu Y. (otec

navrhovateľa) a Y. (matka odporkyne v 2. rade). Y. ľavú časť od cesty H. Y. pravú. Nehnuteľnosti sa takto
užívali na základe vzájomnej dohody. Do HTÚP v spodnej časti nebol žiadny vinohrad. Z hornej časti do
lokality J. mali vysadené Y. H. Y.. Pod nimi mali vinohrady T. H. H.B.. Pod Y. mal vinohrad Y.. V rámci
HTÚP boli zlikvidované všetky vinohrady, ktoré boli vysadené na parcelách. Na základe dohody, keď Y.
H. Y. si nechceli vysádzať vinohrady v spodnej časti sa dohodlo, že budú užívať parcely v hornej časti. Po

vrátení pôdy brat Y. (pôvodný navrhovateľ) si vysadil vinohrad v hornej časti vpravo od cesty, ktorý je tam
doteraz. Y. - otec odporcu v 1. rade užíval polovicu šírky parcely vpravo od cesty, kde si vysadil vinohrad
a v druhej polovici vľavo si vysadili vinohrady T. H. H.. Po tomto sa začali vzájomné vzťahy narúšať.
Prechod medzi stavbami parc. č. XXXX H. XXXX bol pôvodne spoločným prechodom pre všetkých
užívajúcich. Za stavbou parc. č. XXXX v zadnej časti za terasou je nehnuteľnosť oplotená smerom

hore. Vyznačený koniec navrhovaného spoločného dvora je pri začiatku vysadených vinohradov. V časti
vyznačenej ako spoločný dvor sa nachádzajú plechové búdky na náradie. Navrhovateľ na hornú časť
parcely chodil pešo zo svojej stavby popri stavbe parc. č. XXXX z pravej časti od cesty. Pri používaní
mechanizmov na obrábanie jazdil po ceste a vchádzal na nehnuteľnosť z hornej časti. Odporca v 1.
rade zo stavby parc. č. XXXX prechádza za účelom obrábania vinohradu cez prechod medzi stavbami

parc. č. XXXX H. XXXX. Pri používaní traktora na oranie používa tento priestor. Odporkyňa v 3. rade za
účelom výkonu prác vchádza na nehnuteľnosť za stavbou parc. č. XXXX v ľavej časti od cesty, jedná sa
o priechod s bráničkou šírky 70 cm. Odporkyňa v 4. rade z jej stavby za účelom výkonu prác prechádza
cez spoločný dvor vyznačený na geometrickom pláne za stavbou smerom hore, a to buď brázdou zľava
spoločnou s odporkyňou v 3. rade alebo sprava. V hornej časti užíva nehnuteľnosť, na ktorej nemá

z dolnej časti zabezpečený prístup mechanizmami, napr. na oranie, sem sa dostáva z hornej časti. V
prípade navrhovaného rozdelenia by horná časť pripadla do vlastníctva odporkyne v 2. rade a mala by
zamedzený prístup na zvyšnú jej hornú časť.
Po prechode medzi riadkami vinohradov sa na konci riadkov nachádza trávnatá plocha ukončená
starším plotom. Za plotom sa nachádza časť, ktorá bola v rámci HTÚP vyňatá. Tento plot zrejme

predstavuje hranicu medzi parc. č. XXXX H. XXXX. Za plotom pravú polovicu od cesty užíva odporca v
1. rade až po riadky vinohradu, ktoré užíva navrhovateľ. Ľavú polovicu užívajú odporkyne v 3. a 4. rade.
Odporca v 1. rade na zadnú časť, parc. č. XXXX prechádza buď z pravej strany novovytvorenej parc.
č. XXXX/X alebo medzi prvým a druhým riadkom svojho vinohradu. V ľavej časti vyznačenej právom
prechodu podľa geometrického plánu jazdí veľkým traktorom na jar a jeseň, keď túto časť nemá

vysadenú. Inak používa menšie mechanizmy. Odporkyňa v 3. rade prechádza cez svoj vinohrad na
časť ovocného sadu hore. Na túto časť pôvodne parc. č. XXXX zvrchu potrebuje zabezpečiť prístup pre
prípad, že by chcela kosiť veľkou kosačkou alebo túto časť chcela obrábať. Odporkyňa v 4. rade na túto
hornú časť, parc. č. XXXX prichádza z hornej cesty, aby ju mohla obrábať. V hornej časti parc. č. XXXX
sprava sú vysadené tri riadky vinohradov, ktoré vysadil navrhovateľ a aj užíva. Vedľa smerom vľavo

sa nachádza nepokosená trávnatá plocha, ktorú užíva odporkyňa v 2. rade. V ďalšej časti vľavo užíva
pozemok odporkyňa v 4. rade až po hornú cestu. Zvyšok vľavo po hranicu suseda a po cestu zhora
užíva odporkyňa v 3. rade. Po prechode podľa parc. č. XXXX sa na konci nachádza ujazdená trávnatá
plocha, zakončená starým rozbitým pletivovým plotom, za ktorým prechádza cesta. Z hornej časti parc.
č. XXXX, asi do jednej tretiny dĺžky je zarastená nepokoseným trávnatým pásom.

Z Kópie katastrálnej mapy z Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 11.6.2014 mal súd
preukázané, že z parcely registra C KN parc. č. XXXX (cesta) vedie na záhradkársku osadu J. prístupovácesta (parc. č. XXXX), ktorá člení záhradkárske osady po pravej strane J. a po ľavej strane Z.. Na parcelu
registra C KN parc č. XXXX nadväzuje parcela registra C KN parc. č. XXXX ako pokračujúca cesta. Z
Kópie katastrálnej mapy ďalej vyplýva, že parcela registra C KN parc. č. XXXX hraničí s parcelou registra

C KN parc. č. XXXX. Parcely registra C KN parc. č. XXXX ako aj parc. č. XXXX sú vo vlastníctve Mesta
U., slúžia ako cesta, sú zaradené ako účelová verejná komunikácia, využívajú sa ako prístupová cesta
do záhradkárskych lokalít J. a Z..

Podľa § 136 ods. 1, 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je
podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1, 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a

vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

Vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 OZ určuje spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva
a vyporiadania, ak medzi spoluvlastníkmi neprišlo k dohode. V tomto ustanovení sú určené nielen
jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale aj poradie, v ktorom ich
súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a

iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
totiž nariadenia predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku
ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súd záväzné.

Spôsob vyporiadania by mal viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými
spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Súd nie je viazaný žalobným ani prípadným
vzájomným návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania spoluvlastníkov, ale môže nariadiť zrušenie
spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom. Súd preto postupoval pri svojom rozhodnutí v
súlade so zákonom.

Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v
právnom zmysle a ich ďalšie účelné využitie. Tento spôsob prichádza do úvahy, iba tam, kde predmet

spoluvlastníctva je reálne deliteľný. V tomto smere musí byť uskutočnené i znalecké dokazovanie.Súd mal v konaní preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,
a to každý v podiele 1/5-iny. Medzi účastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nedošlo. Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi, ktorí sú

príbuznými dlhodobo prichádza k nezhodám ohľadom užívania spoločných nehnuteľností. Vykonaným
znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a každý z účastníkov
má záujem na prikázaní novovytvorených nehnuteľností do svojho vlastníctva. Súd preto pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva použil prvý zo zákonných spôsobov vyporiadania, a to reálnu deľbu.

Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX je poľnohospodárskou pôdou - ornou pôdou, súd
pri rozhodovaní reálnym rozdelením veci musel vziať do úvahy zákonné obmedzenia, ktoré platia v
záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo
zastavaného územia obce. Podľa § 23 ods. 1, 2, 7 Zák.č. 180/1995 Z.z. , ak tento zákon neustanovuje
inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo

rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok
menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak
ide o lesný pozemok. Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1
v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže
potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú

dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti
nadobúdateľapozemkuvyporiadaťsasostatnýmidedičmi.Podmienkyuvedenévodsekoch2až5platia
aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní rozhodol súd.
Podľa § 24 ods. 1, 2 cit. zák., ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní
spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21

ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. Ak na základe právneho úkonu
vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 22 a 23, štát je
oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje
štát prokurátor.

Súd po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam vyporiadal spoluvlastníctvo
rozdelením nehnuteľností na základe vypracovaného znaleckého posudku a geometrického plánu č.
2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013 súdom ustanoveného znalca Ing. Romana Wágnera, schváleného
Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13. Súd dospel k záveru,

že navrhované reálne rozdelenie znalcom je v záujme všetkých spoluvlastníkov a nie je znevýhodnením
ani jedného z nich, keď vzal do úvahy dlhodobé užívanie nehnuteľností účastníkmi a ich záujem naďalej
nehnuteľnosti účelne využívať. V zmysle geometrického plánu súd prikázal každému z účastníkov
do výlučného vlastníctva jednu novovytvorenú parcelu v približne rovnakej výmere, a to nasledovne:
parc. č. XXXX - vinica vo výmere 2924 m2 do vlastníctva navrhovateľa, parc. č. XXXX/X - vinica vo

výmere 2924 m2 do vlastníctva odporcu v 1. rade, parc. č. XXXX/X - vinica vo výmere 2924 m2 do
vlastníctva odporkyne v 4. rade, parc. č. XXXX/X - vinica vo výmere 2900 m2 do vlastníctva odporkyne
v 3. rade a parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2900 m2 do vlastníctva odporkyne v 2. rade.
Všetci účastníci (resp. ich právni predchodcovia) takto nehnuteľnosti nerušene užívali v minulosti (po
pôvodných právnych predchodcov účastníkov T. O. zomrelého v roku XXXX H. H., zomrelej v roku

XXXX), podľa nepísanej dohody, keď asi v roku 1972 začali stavať svoje vinohradnícke domčeky a to až
do vykonania HTÚP (hospodársko-technickej úpravy pôdy) v roku 1981. V rámci HTÚP bola horná časť
nehnuteľností zadelená do honov JRD a právny predchodcovia navrhovateľa a odporkyne v 2. rade sa
začali domáhať užívacieho práva spodnej časti nehnuteľností. V konaní vedenom na Okresnom súde
Senica boli neúspešní. Všetci účastníci (resp. ich právni predchodcovia) naďalej užívali nehnuteľnosti

podľa pôvodného stavu a naďalej majú záujem nehnuteľnosti užívať, okrem odporkyne v 2. rade (resp.
jej právneho predchodcu, ktorý mal vyšší vek)a sama odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila, že má záujem
nehnuteľnosti pripadnuté do jej vlastníctva predať. Po vrátení pôdy právny predchodca navrhovateľa
vysadil vinohrad v hornej časti nehnuteľnosti.
Podľa geometrického plánu znalec vyčlenil novovytvorenú parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere

47 m2, ktorá bezprostredne susedí so stavbou odporkyne v 2. rade. Súd uvedenú novovytvorenú
parcelu prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade, keďže túto časť užíva odporkyňa v 2.
rade a ostatní spoluvlastníci ju nemôžu s ohľadom na jej umiestnenie dobre užívať. Novovytvorenú
parcelu č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1035 m2 súd považoval za potrebné ponechať naďalejv podielovom spoluvlastníctve účastníkov, pretože táto parcela sa nachádza okolo vinohradníckych
domčekov, musí slúžiť všetkým, pričom vzhľadom na šírku parcely nie je možné, aby mohol mať každý
jedenzospoluvlastníkovsamostatnýprístupksvojejnehnuteľnosti.Vyššieuvedenérozdeleniesporných

nehnuteľností vychádza z výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, rešpektuje
zákonné obmedzenia a zároveň zohľadňuje doterajšie užívanie pozemkov jednotlivými spoluvlastníkmi,
čo mal súd preukázané z vyjadrení účastníkov a rovnako aj z vykonanej ohliadky na mieste samom.
Súd preto vykonal vyporiadanie na základe vypracovaného geometrického plánu č. 2C/156/2008 zo dňa
6.12.2013, ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku.

Súd má za to, že by bolo v rozpore s účelnosťou využívania nehnuteľností a zhoršilo by to už
aj tak narušené vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, ak by vykonal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa návrhu odporkyne v 2. rade vytvorením rovnako širokých pozemkov po celej
dĺžke oboch nehnuteľností. Takéhoto vyporiadania sa domáhala iba odporkyňa v 2. rade len z jediného
dôvodu a to zrealizovať predaj nehnuteľností tretej osobe, pretože sama nemá záujem nehnuteľnosti

užívať a ani tieto neužíva tak, že by ich obrábala a udržiavala v dobrom stave ako ostatní spoluvlastníci.
Ďalší spoluvlastníci(navrhovateľaodporcoviav1.,3.a4.rade)zhodnesúhlasilisvyporiadanímtak,ako
ho vykonal súd vo výroku rozhodnutia podľa vypracovaného geometrického plátu súdom ustanoveným
znalcom.
Týmto prejavili väčšinovú vôľu spoluvlastníkov, počítanú podľa veľkosti ich podielov a preto súd vybral

takéto riešenie za najúčelnejšie a najvhodnejšie.
Vytvorením piatich rovnako dlhých pozdĺžnych pozemkov by vznikli pomerne úzke a príliš dlhé pozemky,
ktorých hranice by sa poposúvali tak, že by nepokračovali za jednotlivými zrealizovanými stavbami.
Takáto situácia bola zrejmá už v čase, keď sa realizovali stavby a najmä stavba postavená na parc.č.
XXXX vo vlastníctve odporkyne v 2. rade.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania a to doplnením znaleckého dokazovania
vyhotovením nového geometrického plánu v časti parc.č. XXXX/X - spoločný dvor za účelom vyčlenenia
častí, ktoré výlučne užívajú odporkyne v 3. a 4. rade a zníženia o tieto výmery im pripadajúcich
novovytvorených parciel. Súd poukázal na to, že predmetné konanie trvá od roku 1999, bolo vykonané

opakovane dokazovanie súdom ustanovenými znalcami. Navrhovateľ vstúpil do konania namiesto
pôvodného účastníka v roku 2013, znalecký posudok s geometrickým plánom bol doručený jeho
advokátke 22.07.2013, ohliadka bola vykonaná 04.06.2014 a do 10.02.2015, kedy sa konalo ostatné
pojednávanie vo veci mal dostatočný priestor na to, aby zvážil možnosť podať návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd má za to, že doterajšie výsledky dokazovania sú dostatočné na to, aby vo veci

rozhodol. Skutočnosť, že odporkyne v 3. a 4. rade užívajú časť zo spoločného dvora bola známa
od počiatku konania a nie je prekážkou rozhodnutia vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Jedná sa o novovytvorený pozemok - ostatné plochy (spoločný dvor) v rovnodielnom
podielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorí majú možnosť využívať podľa svojich potrieb. Tento
pozemok aj doteraz spoluvlastníci spoločne užívajú. Dôvodom jeho vytvorenia bolo nesystematické

zrealizovanie existujúcich stavieb tak, že na stavby buď nenadväzuje priebežne poľnohospodárska
pôda, alebo vinice alebo sú postavené tak, že nie je medzi nimi možný prechod do zadnej časti
nehnuteľností za účelom ich obrábania. V prípade opätovne doplnenia znaleckého dokazovania
vypracovaním geometrického plánu by sa nejednalo len o vyčlenenie malých výmer z ostanej plochy, ale
opätovne by sa museli znovu zamerať a vytvoriť novovytvorené parcely pre ostatných spoluvlastníkov

s aktuálnymi výmerami po odpočítaní výmer pre odporkyne v 3. a 4. rade. Taktiež by znovu museli
byť vypočítané náhrady titulom vyporiadania medzi jednotlivými spoluvlastníkmi. V tomto prípade by
sa konanie vrátilo do štádia na začiatku dokazovania. Súd s poukazom na hore uvedené, najmä dĺžku
konania a výsledky doterajšieho dokazovania preto nepripustil takého doplnenie dokazovania.
V prípade právoplatnosti rozhodnutia vo veci je možné, aby sa účastníci dohodli na prípadnom odpredaji

častí nehnuteľnosti - ostatnej plochy v prospech odporkýň. Odporkyne v 3. a 4. rade poukázali na
doterajšie užívanie s tým, že aj naďalej majú záujem doterajšiu výmeru užívať a odkúpiť od ostatných
spoluvlastníkov podľa ceny, ktorá je stanovená znalecký posudkom.

Súd zároveň s použitím ust. § 142 ods. 3 OZ, rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúce v
práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemku
parcely registra C KN, parc. č. XXXX (t.č. navrhovateľa) a cez pozemky parcely registra C KN, parc.
č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN,par. č. XXXX/X (t.č. odporkyne v 2. rade).V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ aj odporkyňa v 2.
rade majú zabezpečený prístup na svoje novovytvorené parcely z hornej časti z obecného pozemku.
Napriek tejto skutočnosti však súd rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve

prechodu v prospech uvedených účastníkov v rozsahu, v akom je toto vyznačené na Geometrickom
pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, a to aj napriek nesúhlasu ostatných dotknutých účastníkov.
Súd podotýka, že nie je možné vyhovieť individuálnym predstavám každého z účastníkov, zvlášť za
situácie keď ich stanoviská sú diametrálne odlišné, ale úlohou súdu je vykonať spravodlivé usporiadanie
vzťahov medzi účastníkmi. Novovytvorené parcely navrhovateľa a odporkyne v 2. rade ako jediných

bezprostredne nenadväzujú na spoločný dvor, ale nachádzajú sa v hornej časti sporných nehnuteľností.
Súd preto považuje za spravodlivé usporiadanie práve také, ktoré umožní každému z účastníkov
prístup na svoju novovytvorenú parcelu z dolnej časti, kde má svoj vinohradnícky domček. Ak by vecné
bremeno v tomto rozsahu nebolo zriadené, navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade by mali znemožnený
prístup na svoje pozemky kratšou cestou za účelom vykonávania jednoduchších prác, napr. sadenie,
okopávanie, rýľovanie, postrekovanie, zber úrody. V prípade potreby využitia mechanizmov môžu použiť

hornú cestu, ktorú navrhovateľ aj využíva. Jedná sa o prístupovú cestu (parc.č. XXXX), ktorá člení
záhradkárske osady po pravej strane J. a po ľavej strane Z. (lokalita, v ktorej sa nachádzajú predmetné
nehnuteľnosti) vo vlastníctve mesta a zaradená ako účelová verejná komunikácia. Na hornú cestu
je zabezpečený prístup cez asfaltovú cestu zo spodnej časti a jedná sa o jednoduchší prístup i keď
dlhší. Nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahovitom teréne, keď stúpajú od spodnej časti smerom hore a

presúvanie poľnohospodárskych mechanizmov po celej dĺžke svahu dohora sa javí byť náročné. Preto
súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, ktorého šírka je podľa geometrického plánu
2,5 m, čo je na splnenie uvedeného účelu dostatočné.
Vecné bremeno je zriadené na parc.č. XXXX/X, ktorá pripadne do vlastníctva odporcu v 1. rade.
Odporcovi v 1. rade súd prikázal do vlastníctva parcelu, ktorá je zo všetkých najširšia a tak mu ponechal

v podstate doteraz ním obhospodarovanú výmeru. Časť tejto parcely sám odporca v 1. rade používa na
jazdu traktorom pri sezónnych prácach a jeho parcela za spoločným dvorom je situovaná za stavbami
vo vlastníctve navrhovateľa a odporkyne v 2. rade, čo bolo zrejmé už v minulosti. Preto je dôvodné, aby
znášať ťarchu zriadeného vecného bremena.
Vecné bremeno v prospech odporkyne 2. rade je síce zriadené až cez tri parcely, avšak nejedná sa o

veľkéúsekyavecnébremenozaberálenúzkuvýmeru,apretohosúdnepovažujezaneprimeranýzásah
do vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Ide o najkratší možný spôsob ako zabezpečiť odporkyni v
2. rade prístup na jej novovytvorenú parcelu zo stavby postavenej na spoločnom dvore.
Požiadavkám ostatných účastníkov na zriadenie vecného bremena súd nevyhovel, nakoľko zriadenie
ďalších vecných bremien nepovažoval za potrebné. Ako odporkyni v 3. rade, tak aj odporkyni v 4.

rade boli v rámci vyporiadania prikázané do vlastníctva novovytvorené parcely, ktoré bezprostredne
nadväzujú na spoločný dvor, a preto menované odporkyne majú zabezpečený prístup na svoje parcely.
Pokiaľ im v prístupe bránia existujúce oplotenia, plechové náraďovne, vysadené živé ploty alebo
vinohrady, ide o prekážky, ktoré si vytvorili samy odporkyne a tým si znemožnili dostať sa len zo svojej
stavby na ďalší pozemok, pričom táto situácia by nemala ísť na ťarchu vlastníka inej nehnuteľnosti. Je v

záujme menovaných odporkýň, aby si novovytvorené parcely a prípadne aj príslušné časti spoločného
dvora prispôsobili tak, aby mali v potrebnom rozsahu zabezpečený prístup na svoje pozemky, či už
pešo alebo s príslušnými mechanizmami za účelom obrábania pozemkov. Súd z uvedených dôvodov
nepovažoval za spravodlivé zaťažiť novovytvorenú parcelu pripadajúcu do vlastníctva odporkyne
v 2. rade zriadením vecného bremena v prospech odporkýň, ktoré môžu účelne využívať svoje

novovytvorené parcely aj bez zriadeného vecného bremena po odstránením nimi vytvorených prekážok.
Pri zriadení vecného bremena na novovytvorenej parcele odporkyne v 2. rade by bola táto parcela
neprimerane zaťažená tým, že vecné bremeno by muselo prechádza buď cez parcelu odporkyne v 2.
rade aj cez parcelu odporkyne v 4. rade v prospech odporkyne v 3. rade; alebo z každej strany parcely
odporkyne v 2. rade zvlášť v prospech odporkyne v 3. a 4. rade, pretože ich novovytvorené parcely nie

sú rovnaké dlhé; alebo z jednej strany parcely odporkyne v 2. rade s prechodom do užšej časti tejto
parcely, ktorú by potom pre jej šírku nemohla hospodárne a účelne využívať.

S poukazom na rôznorodosť bonity pôvodných parciel č. XXXX H. XXXX súd sa ďalej v zmysle vyššie

uvedeného vyporiadania zaoberal otázkou finančnej náhrady medzi účastníkmi za účelom úplného
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Všetci účastníci mali vedomosť o vznikajúcich nezhodách
(najneskôr od roku 1981, kedy bol podaný pôvodný návrh na Okresný súd Senica). Vedeli, že sa jedná
o spoluvlastníctvo, ktoré nie je vyporiadané a preto si museli byť vedomí, vzhľadom na rozdielnu bonitupôdy, že prichádza do úvahy vzájomné finančné vyrovnanie, ak získali výhodu, že každý bude v podstate
užívať to, čo bolo v minulosti zaužívané, ale nie právne doriešené. Pri určení výšky primeranej náhrady
súd vychádzal z podaného znaleckého posudku č. 10/2013 zo dňa 17.5.2013 súdom ustanoveného

znalca Ing. Jozefa Vlčeja, ktorým bola určená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností, keďže takto
určenú hodnotu účastníci v priebehu konania nenamietali. Uvedeným znaleckým posudkom bola určená
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností v úhrnnej sume 2.855,36 eur. Všeobecnú hodnotu parc.
č. XXXX - orná pôda o celkovej výmere 9885 m2 znalec určil v sume 1.194,64 eur, z čoho predstavuje
po zaokrúhlení hodnotu 0,1209 eur za 1 m2 a hodnotu parc. č. XXXX - vinice o celkovej výmere 5769

m2 určil v sume 1.660,72 eur, z čoho predstavuje po zaokrúhlení hodnotu 0,2879 eur za 1 m2. Súd
pri výpočte vzájomných náhrad zároveň vychádzal i z doplnku znaleckého posudku č. 10/2012 zo
dňa 7.1.2014 súdom ustanoveného znalca Ing. Romana Wágnera, v ktorom znalec určil výmery, ktoré
predstavujú novovytvorené parcely z dvoch pôvodných parciel č. XXXX H. XXXX.
Navrhovateľovi bola v rámci vyššie uvedeného vyporiadania prikázaná do vlastníctva novovytvorená
parcela č. XXXX vo výmere 2924 m2, ktorá vznikla v celej výmere odčlenením z pôvodnej parcely

č. XXXX. Navrhovateľ tak v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nadobudol do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote 353,51 eur (2924 x 0,1209).
Odporcovi v 1. rade bola prikázaná do vlastníctva novovytvorená parcela č. XXXX/X v celkovej výmere
2924 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely č. XXXX vo výmere 769 m2 a z pôvodnej parcely
č. XXXX vo výmere 2155 m2. Odporca v 1. rade tak v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva

nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote 713,39 eur (769 x 0,1209 + 2155 x 0,2879).
Odporkyni v 2. rade bola prikázaná do vlastníctva novovytvorená parcela č. XXXX/X vo výmere 47
m2, ktorá vznikla v celej výmere odčlenením z pôvodnej parcely č. XXXX a ďalej jej bola prikázaná
novovytvorená parcela č. XXXX/X vo výmere 2900 m2, ktorá vznikla v celej výmere odčlenením z
pôvodnej parcely č. XXXX. Odporkyňa v 2. rade tak v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva

nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v hodnote 364,14 eur (47 x 0,2879 + 2900 x 0,1209).
Odporkyni v 3. rade bola prikázaná do vlastníctva novovytvorená parcela č. XXXX/X vo výmere 2900
m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely č. XXX3 vo výmere 1581 m2 a z pôvodnej parcely č.
XXXX vo výmere 1319 m2. Odporkyňa v 3. rade tak v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote 570,88 eur (1581 x 0,1209 + 1319 x

0,2879).
Odporkyni v 4. rade bola prikázaná do vlastníctva novovytvorená parcela č. XXXX/X vo výmere 2924
m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely č. XXXX vo výmere 1711 m2 a z pôvodnej parcely č.
XXXX vo výmere 1213 m2. Odporkyňa v 4. rade tak v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nadobudladovýlučnéhovlastníctvanehnuteľnosťvhodnote556,08eur(1711x0,1209+1213x0,2879).

Súd pri výpočte nezohľadňoval hodnotu novovytvorenej parcely č. XXXX/X (spoločný dvor), keďže táto
naďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, každému v podiele 1/5-iny.
Hoci účastníci pri rozdelení sporných nehnuteľností nadobudli do vlastníctva novovytvorené parcely
v približne rovnakej výmere, s ohľadom na rozdielnu bonitu pôvodných nehnuteľností získali v
rámci vyporiadania pozemky v rôznej hodnote. Po sčítaní vyššie uvedených hodnôt u jednotlivých

účastníkov, celková hodnota rozdelených nehnuteľností predstavuje sumu 2.558 eur. Keďže účastníci
boli podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/5-iny, pri rozdelení by mal každý z účastníkov
nadobudnúť nehnuteľnosť v hodnote 511,60 eur (2.558 / 5). Súd preto uložil účastníkom povinnosť
vyplatiť si medzi sebou finančné náhrady titulom vyporiadania, a to nasledovne: odporca v 1. rade je
povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu vo výške 158,09 eur a odporkyni v 2. rade vo výške 43,70 eur,

odporkyňa v 3. rade je povinná zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu vo výške 59,28 eur a odporkyňa v
4. rade je povinná zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu vo výške 44,48 eur. Tým sa u každého účastníka
ustálila hodnota nadobudnutá v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva na požadovanú sumu
511,60 eur.

S použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzal
do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ pred podaním návrhu vyvíjal aktivity za účelom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou, rovnako však aj odporkyňa v 2. rade.

V danom prípade navrhovateľ síce žaloval na zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou,
len navrhoval reálne iné rozdelenie. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo na základe vykonaného
dokazovania a rozdielne od navrhovaných dohôd zo strany navrhovateľa, ktoré súd neakceptoval. Teda
navrhovateľ bol fakticky úspešný v žalobe o reálnu deľbu, ale neúspešný v spôsobe jej prevedenia. Súdzároveň prihliadol i na skutočnosť, že vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo v
záujme všetkých podielových spoluvlastníkov.

Zároveň súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o povinnosti navrhovateľa a odporcov v
1., 2. a 4. rade, u ktorých nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, zaplatiť trovy
štátu, každý v sume 398,22 eur. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Jánovi
Gerčákovi z odboru geodézie uznesením č.k. SI - 4C/242/1999-234 zo dňa 16.2.2007 vo výške 403,14

eur (predtým 12.145 Sk), ktoré boli znalcovi plne hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy
štátu ďalej pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Jozefovi Vlčejovi z odboru stavebníctvo,
odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností uznesením č.k. 2C/156/2008 - 639 zo dňa
31.5.2013 vo výške 149,40 eur, z ktorého časť vo výške 49,40 eur bola hradená z rozpočtových
prostriedkov súdu. Trovy štátu ďalej pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Romanovi
Wágnerovi z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografi a fotogrametria uznesením

č.k. 2C/156/2008 - 553 zo dňa 14.5.2012 vo výške 1.374,84 eur, z ktorého časť vo výške 974,84 eur
bola hradená z rozpočtových prostriedkov súdu; uznesením č.k. 2C/156/2008 - 705 zo dňa 12.3.2014 vo
výške 525,64 eur a uznesením č.k. 2C/156/2008 - 728 zo dňa 17.4.2014 vo výške 38,20 eur, ktoré boli
plne hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. V priebehu konania súd nespotrebovaný preddavok
účastníkov v sume 0,10 € (predtým 3 Sk) preúčtoval na trovy štátu, a preto súd celkové trovy štátu o túto

sumu ponížil. Spolu tak trovy štátu predstavujú sumu 1.991,12 eur. Čo sa týka pomeru, ktorým súd uložil
účastníkom zaplatiť trovy štátu, súd tieto trovy rozdelil pomerne medzi všetkých účastníkov, nakoľko
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých účastníkov a k dohode nedošlo,
pričom nebolo jednoznačne preukázané, že sa tak stalo zavinením niektorého z účastníkov konania.
Uznesením č.k. 2C/156/2008 - 547 zo dňa 11.4.2012 súd priznal odporkyni v 3. rade oslobodenie od

súdnych poplatkov z časti, a to v polovici súdnych poplatkov. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
11Co/492/2012 - 597 zo dňa 4.2.2013 uvedené uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni
priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zároveň
rozhodol, že vo zvyšku (v časti pripadajúcej na odporkyňu v 3. rade) znáša trovy konania štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,

vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).