Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Michaela Pacherová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214450
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216214450.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti

o maloletú M. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/B,
Bratislava zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou so sídlom Košická 6, Bratislava a A. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Bratislava o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M. Š., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120 euro
mesačne na sumu 200 euro mesačne počnúc dňom 09.09.2016 vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám
matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 09.09.2016 do 30.04.2017 v sume 640 euro je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 30.06.2017.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

IV. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.10.2012
v časti o výške výživného.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Matka sa návrhom podaným na súd dňa 09.09.2016 domáhala aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca k mal. M. z pôvodne stanovenej sumy 120 euro na 300 euro

2
27P/135/2016

mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného v roku 2012, kedy bola otcovi
stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 120 euro sa zmenili pomery na strane maloletej, keď sa
zvýšili výdavky na jej potreby, zmenili sa jej záujmy, matka po rozvode manželstva bola nútená riešiť
svojubytovúotázku,nahypotékuzakúpilabyt,doktoréhomuselapredcérukúpiť celézariadeniedetskej
izby. Na tieto výdaje otec dcére žiadnou sumou neprispel. Bez pomoci rodiny by matka po finančnej
stránke nebola schopná pokry najnevyhnutnejšie životné náklady svojej dcéry.

2/ Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, poukázal na to, že matka žije v spoločnej domácnosti
so svojim partnerom s ktorým čaká dieťa, nie je teda pravdivé jej tvrdenie, že v byte býva sama s
dcérou. Nakoľko sám pracuje ako čašník v reštaurácii na zmeny a počas voľna v týždni si privyrába uzamestnávateľa cez obedy, nemá možnosť nájsť si ďalšie zamestnanie alebo zamestnanie na dohodu
o pracovnej činnosti. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje 600 €. Intenzívne si však hľadá iné
zamestnanie aj v Rakúsku, zatiaľ sa mu však nepodarilo nič vhodné nájsť. Svoje mesačné výdaje vyčíslil

nasledovne:
· Výživné na dcéru - 120 €
· Splátka bezúčelového úveru na kúpu automobilu - 122 €
· UPC - 11,80 €
· Bývanie - 200 €

· Telefón - 50 €
· Zákonná a havarijná poistka na vozidlo - 66,66 €
· Hygienické potreby - 15€
· Strava - 50 €
Spolu ...........636 €

Vzhľadom na svoju finančnú situáciu nesúhlasil so zvýšením výživného, naopak navrhoval výživné na
maloletú M. znížiť zo sumy 120 € mesačne na sumu 100 € mesačne.

3/ Na pojednávaní súdu otec dieťaťa doplnil, že pracuje v obchodnej spoločnosti X. I. E..A..O.. ako
čašník, jeho čistý mesačný príjem predstavuje 620 € mesačne, okrem toho si privyrába aj cez obedy,

kedy zarobí 17 € za 4 odpracované hodiny. Iný zdroj príjmu nemá, okrem mal. M. iné vyživovacie
povinností nemá, manželstvo neuzavrel. Má priateľku, s ktorou kúpili v roku 2017 byt o rozlohe 90 m2
v katastrálnom území Most pri Bratislave do podielového spoluvlastníctva, za týmto účelom uzavreli v
roku 2017 zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorý splácajú rovným dielom, každý po 350 € mesačne. V
byte zatiaľ nebývajú pretože sa dorába, on býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 200

€, jeho priateľka býva so svojou sestrou v podnájme. Pred 4 rokmi si kúpil osobné motorové vozidlo
Opel Insignia za kúpnu cenu 7 000 €, ktorú spláca mesačnými splátkami po 123 €. Chodí do fitnescentra
1 -2 x do týždňa, výživové doplnky, proteíny podľa vyjadrenia si otec nekupuje. Jeho priateľka pracuje
v kasíne, kde dosahuje príjem cca 800 € mesačne.

4/ Matka na pojednávaní súdu uviedla, že okrem maloletej M. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu narodenému v marci 2017, momentálne je na materskej dovolenke. S otcom dieťaťa
manželstvo neuzavrela ani s ním nebýva v jednej domácnosti.
Pred materskou dovolenkou pracovala v obchodnej spoločnosti G..L..G.. F. E.. E. A..O.. jej čistý
mesačný príjem predstavoval 344 €.

3
27P/135/2016

Dňa 04.09.2014 uzavrela zmluvu o účelovom splátkovom úvere vo výške 64 630 € na kúpu bytu. Tento
úver spláca mesačnými splátkami vo výške 364,94 €. Okrem splátok úveru platí poplatky za užívanie
bytu správcovi mesačne vo výške 141 €.
Podľa správy z psychologického vyšetrenia má maloletá M. ťažkosti v učení, pri čítaní, písaní,
nepamätá si zadania úloh, má problémy v matematike. Trpí vývinovými poruchami učenia: dyslexiou s

prevahou ťažkosti v sémantickej oblasti, dysortografiou. Bolo navrhnuté, aby maloletá bola začlenená
do individuálneho výchovno-vzdelávacie programu z jazykových predmetov.

5/ Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.10.2012 bolo
zistené, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. M. z pôvodne stanovenej sumy 50 € mesačne na

sumu 120 € mesačne počnúc od 09.08.2012. V čase poslednej úpravy výživného navštevovala dcéra
účastníkov tretiu triedu základnej školy. Otec pracoval ako čašník s príjmom 500 € netto. Býval u svojej
matky, ktorej hradil všetky náklady spojené s bývaním vo výške 200 € mesačne, pretože matka bola na
dôchodku. Vlastnil motorové vozidlo zn. VW Golf, rok výroby 1999. V predchádzajúcom konaní otec
tvrdil, že jeho príjem sa znížil, nakoľko poklesol počet hostí, má zmenenú pracovnú zmluvu - znížený

pracovný úväzok. V minulosti zarábal aj 800 € so započítaním prepitného, avšak takéto príjmy už
nedosahuje. Ak chodí na dovolenky, tieto z prevažnej časti financuje jeho priateľka. Matka dieťaťa v
čase poslednej úpravy výživného pracovala ako čašníčka s príjmom 500 € netto mesačne, nájomné zaprenajatý byt platila vo výške 330 € mesačne, bola rozvedená, okrem mal. M. iné vyživovacie povinnosti
nemala.

6/ Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu. Dňa 13.04.2017
prešetril pomery v domácnosti matky a zistil, že matka obýva s dcérou a ďalším dieťaťom vo veku
1 mesiaca 1 a pol izbový byt o rozlohe približne 35 m2. Menšiu izbu obýva maloletá M., izba je
zariadená primerane veku dieťaťa. Druhú izbu obýva matka s batoľaťom. Nebolo zistené, že by v byte
býval aj partner matky. V byte sa nenachádzali žiadne pánske zvršky ani iné predmety, ktoré by tomu

nasvedčovali.

7/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
4

27P/135/2016

ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8/ V prejednávanom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného (2012) došlo k zmene
pomerov na strane mal. M., ktorá je ôsmačka na základnej škole, ako aj z dôvodu zvýšeniu
životných nákladov všeobecne. Matke sa zvýšili výdaje spojené so zabezpečením bytovej otázky pre

seba a maloletú po rozvode manželstva s otcom dieťaťa, s čím boli spojené výdaje so zabezpečením
zariadenia detskej izby, počítača s tlačiarňou, čo deti v dnešnej dobe už na základnej škole potrebujú
na vypracovanie projektov a pod., dieťa má poruchu učenia, z ktorého dôvodu by bolo prospešné aby
chodila na doučovanie, čo si však matka nemôže z finančných dôvodov dovoliť, platí poplatky na
ZRPŠ, obedy, výlety. Práve matka a jej širšia rodina dopĺňala doposiaľ zdroj výživy maloletej na

hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj tým, že sa o maloletú jednak osobne stará
a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, zvýšenú okrem iných aj z dôvodu pribúdajúceho veku dcéry
a tým aj zmenou jej záujmov. Nie je mysliteľné aby takto bola suplovaná vyživovacia povinnosť otca.
Už v konaní o zvýšenie výživného v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktoré prebiehalo v
roku 2012 sa otec ponosoval, že zamestnávateľ pristúpil k skráteniu jeho pracovného úväzku z dôvodu,

že v reštaurácii, v ktorej pracoval sa znížili tržby. Od roku 2012 si nebol schopný/ochotný nájsť také
zamestnanie, ktoré by bolo primerané jeho pracovnému zaradeniu a odpracovaným hodinám, tak aby
mohol zabezpečovať primeranú výživu svojmu jedinému dieťaťu. V prejednávanej veci na pojednávaní
súdu konanom dňa 26.01.2017 dokonca žiadal pre nepriaznivú finančnú situáciu výživné znížiť zo sumy120 € na 100 € mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 20.04.2017 otec oznámil, že mu bol poskytnutý
hypotekárny úver vo výške 117 000 €, ktorý čerpá spolu so svojou priateľkou a ktorý spláca mesačne
sumu 350 €. Ak vyčíslime výdaje otca, ktoré pozostávajú zo splátky hypotéky 350 €, poplatku za bývanie

svojej matke 200 €, výživné na mal. M. 120 €, úver na kúpu vozidla 123 €, telefónny účet 50 €, poistky na
auto 66 €, strava 50 €, hygienické potreby 15 € dostávame sa na sumu 974 €. Je potom zrejmé, že otec
neuviedol pravdivé údaje o svojich príjmoch, pretože ním deklarovaná suma zárobku v žiadnom prípade
nepokryje jeho základné výdaje. Je zarážajúce, že otec dieťaťa na jednom pojednávaní deklaruje svoju
zlú finančnú situáciu, pre ktorú navrhuje výživné znížiť ale na ďalšom pojednávaní súdu oznámil, že

mu bol poskytnutý hypotekárny úver spolu s priateľkou, za ktorú sumu si kúpili byt do podielového
spoluvlastníctva o rozlohe 90 m2, ktorý úver spláca v mesačnej splátke po 350 €.

9/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné

5

27P/135/2016

osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na vek dieťaťa, osobné a majetkové pomery
otca a jeho životnú úroveň bol toho názoru, že výška výživného 200 € mesačne je primeraná a je v
schopnostiach otca takouto sumou na výživu svojej jedinej dcéry prispievať. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojho rodiča. Súd je toho názoru, že niektoré výdaje ktoré otec vynakladá nie sú
nevyhnutné ako napríklad telefónny účet vo výške 50 € mesačne alebo čerpanie úveru na zakúpenie

bytu o rozlohe 90 m2 alebo na kúpu auta. Otec by si mal uvedomiť, že jeho prvoradou povinnosťou je
vyživovacia povinnosť a až následne keď si túto splní v primeranom rozsahu môže vynakladať finančné
prostriedky na iné svoje nie nevyhnutné potreby. Opačný postup je však v rozpore so zákonom.
Zročné výživné, ktoré potom otcovi vzniklo za obdobie od podania návrhu na súd ,t.j. od 09.09.2016 do
posledného dňa mesiaca v ktorom súd rozhodol, t.j. do 30.04.2017 v sume 640 € ako rozdielu medzi

doposiaľ plateným výživným a výživným zvýšeným, po započítaní realizovaných platieb, súd povolil
otcovi zaplatiť v lehote do 30.06.2017. Vo zvyšnej časti návrh matky presahujúcom priznanú sumu súd
návrh zamietol, rovnako zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

627P/135/2016

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.