Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 25, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208936
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116208936.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu

Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti
žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Revolučná 10,
010 01 Žilina IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu JPZ, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka
13, 960 01 Zvolen, IČO: 44 271 964, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu JPZ,
s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 44 271 964 vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 2R 2/2015, z titulu poistného za mesiac september ako pohľadávka proti podstate

podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR vo výške 404,62 Eur, je o p r á v n e n á čo do právneho dôvodu,
výšky a poradia.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia svojej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania na
majetok úpadcu JPZ, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 44 271 964 ako pohľadávky
proti podstate z titulu poistného za mesiac september 2015. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd
Banská Bystrica uznesením zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 2R 2/2015 zastavil reštrukturalizačné konanie

voči dlžníkovi JPZ, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 44 271 964, začal voči
nemu konkurzné konanie a zároveň vyhlásil na jeho majetok konkurz. Rozhodnutie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 30. 09. 2015 a dňom 01. 10. 2015 nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Za
správcu konkurznej podstaty bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2016 č.
k. 2R 2/2015 - 186 ustanovený Ing. Jaroslav Ďaďo, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, 29.
augusta 31. Uznesením zo dňa 15. 01. 2016 č. k. 2R 2/2015 - 251 bol správca Ing. Jaroslav Ďaďo
odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty a za nového správcu bol ustanovený I&R KONKURZY

A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina.

2 Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil svoju pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i)
ZKRvovýške2354,87Eurztitulupoistnéhozamesiacseptember2015,október,novemberadecember
2015.Listomzodňa27.04.2016žalovanýoznámilžalobcovi,žejehopohľadávkuzaobdobieseptember
2015 vo výške 404,62 Eur nepovažuje za pohľadávku proti podstate, s poukazom na ust. § 87 ods. 7
ZKR mu oznámil, že neuznáva právny dôvod, výšku a poradie tejto pohľadávky proti podstate a zároveň

ho vyzval na podanie žaloby na určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky proti podstate
do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný vo svojom popretí uvádza, že táto pohľadávka vznikla
pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu s poukazom na účinky vyhlásenia konkurzu dňom 01. 10.
2015 a žalobca si mal preto túto svoju pohľadávku uplatniť na predpísanom tlačive.3 Žalobca nesúhlasí s popretím a s dôvodmi popretia jeho pohľadávky; uvádza, že právny vzťah
medzi žalobcom, t. j. Sociálnou poisťovňou a poistencom je ohraničený vznikom a zánikom sociálneho

poistenia za podmienok stanovených Zákonom o sociálnom poistení. Zároveň dochádza aj k vzniku
právneho vzťahu medzi platiteľom poisteného, v tomto prípade medzi úpadcom a Sociálnou poisťovňou.
Tento vzťah, ako právny vzťah, z ktorého Sociálnej poisťovni vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
a platiteľovi poistného vzniká povinnosť plniť záväzok, teda zaplatiť poistné je zároveň definovaný
viacerými povinnosťami podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ust.

§ 142 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne
mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak a na ust. § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, v
zmysle ktorého poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov,
ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné
útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov
zúčtovaných na príslušný kal. mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kal.

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na
sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší pracovný deň.

4 Žalobca ďalej poukazuje na ust. § 231 ods. 1 písm. f) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle
ktorého je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného, v členení
na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské a starobné poistenie (a ďalšie sporenia a poistenia).
Podľa § 33 ods. 5 Opatrenia Ministerstva financií MF 24035/2005-74, ktoré opatrenie je osobitným
predpisom, podľa ktorého vedie Sociálna poisťovňa účtovníctvo podľa § 169 Zákona o sociálnom
poistení, pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie sa účtuje podľa

výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo iného účtovného dokladu,
ak je známa jej suma. Evidenciu pohľadávky v účtovníctve Sociálnej poisťovne, teda moment vzniku
pohľadávky, od ktorého je sociálna poisťovňa oprávnená požadovať od platiteľa poistného konkrétne
plnenie, viaže predmetné opatrenie na výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie.
Až predložením výkazu poistného sa stáva známou presná suma pohľadávky sociálnej poisťovne.

Toto ustanovenie nadväzuje na už vyššie spomínanú povinnosť zamestnávateľa predkladať mesačné
výkazyvlehotesplatnosti.ZčasovéhohľadiskapretopohľadávkaSociálnejpoisťovnevznikámomentom
predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platiteľom
poistného. Až na základe takto predloženého mesačného výkazu má Sociálna poisťovňa vedomosť
o výške pohľadávky, ako aj právo požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie a zároveň je

schopná pre účely prihlasovania pohľadávok podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dokladovať
takúto pohľadávku vyhlásením o evidencii pohľadávky v účtovníctve. Splatnosť pohľadávky je uplatnená
v § 143 Zákona o sociálnom poistení.

5 Mesačný výkaz poistného za mesiac september 2015 bol v danom prípade predložený dňa 28. 10.

2015, t. j. po vyhlásení konkurzu. Bez predloženého mesačného výkazu poistného nemá Sociálna
poisťovňa možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku v súlade s ust. § 28 ZKR v 45-dňovej zákonnej lehote,
nakoľko nie je možné určiť výšku takejto pohľadávky. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 29
ods.6ZKR,vzmyslektoréhosakprihláškepripojalistinypreukazujúcevnejuvedenéskutočnostiakedy
veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v

akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o nej neúčtuje. Inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v
prihláške poprieť. Týmto postupom žalovaný prakticky odníma zákonom garantovanú možnosť žalobcu
prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzného konania, nakoľko takáto pohľadávka žalobcu by nikdy
nebola uznaná a ani uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku ako pohľadávka proti podstate a ani
z konečného rozvrhu výťažku.

6 Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu 14. 11. 2016 uviedol, že zákonné
ustanovenia, na ktoré sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva, sú pri posudzovaní otázky, či je žalobcom
uplatnená pohľadávka pohľadávkou proti podstate, právne irelevantné. Ustanoveniami § 142 ods.
1 a § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sú zadefinované len spôsob platenia a splatnosti

poistného. Splatnosť poistného a ani to, kedy sa toto platí si nemožno zamieňať so samotným vznikom
pohľadávky zodpovedajúcej nezaplatenému poistnému. Podľa názoru žalovaného pohľadávka žalobcu
voči úpadcovi vznikla dňom, kedy vznikla odvodová povinnosť úpadcu, teda pred samotným vyhlásením
konkurzu na jeho majetok, t. j. pred 1. októbrom 2015. Splatnosť záväzkov úpadcu voči žalobcoviz titulu nezaplateného poistného sa následne posudzuje výlučne podľa ust. § 46 ods. 1 ZKR, a to
od okamihu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. S poukazom na ust. § 87 ods. 2 písm. i) a
k) ZKR žalovaný uvádza, že pohľadávku proti podstate podľa týchto ustanovení možno považovať

pohľadávku na nezaplatenom poistnom za kumulatívneho splnenia dvoch nasledovných predpokladov:
a) pohľadávka na nezaplatenom poistnom vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t. j. po
01. 10. 2015 a súčasne b) pohľadávka na nezaplatenom poistnom súvisí s prevádzkovaním podniku
úpadcu počas konkurzu alebo pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Nárok
žalobcu z titulu nezaplateného poistného za mesiac september 2015 vo výške 404,62 Eur vecne

súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t. j. vznikol pred 01. 10. 2015 a z
časového hľadiska tak nie je splnený predpoklad pod písm. a). Kritériom pre zaraďovanie pohľadávok
medzi pohľadávky proti podstate je vznik pohľadávok a nie vystavenie alebo doručenie mesačného
výkazu úpadcom. Je nepochybné, že poistné za mesiac september 2015 sa viaže na obdobie pred
vyhlásením konkurzu bez ohľadu na skutočnosť, či mesačný výkaz poistného, na základe ktorého
sa poistné predpísalo bolo podané pred alebo po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného dôvodu nesúvisí

ani s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a rovnako
nesúvisí ani so správou a speňažovaním majetku úpadcu podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, keďže
v tomto období sa úpadca ešte nenachádzal v konkurze; nie je tak splnený ani predpoklad uvedený
pod písm. b). Správca preto tvrdí, že pohľadávka žalobcu vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na komentár Branislava Pospíšila

k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii IURA EDITION, Bratislava 2012 str. 328. Žalovaný taktiež
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 09. 2014 sp. zn. 21CoKR 14/2013, ktorým
súd potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19. 04. 2013 sp. zn. 15Cbi 1/2011,
v zmysle ktorého sa „súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká
až momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov“... „zo žiadneho ustanovenia

zákona (ZOSP) nevyplýva, že pohľadávka na poistnom vzniká až momentom predloženia tohto výkazu
poistného sociálnej poisťovni“... „predložením mesačného výkazu sa stáva známou len presná suma
pohľadávky sociálnej poisťovne, ktorú pohľadávku potom možno na základe predloženého výkazu
poistného a v súlade s § 33 ods. 5 Opatrenia č. MF/24035/2005-74 účtovať“... „nemožno stotožňovať
okamih vzniku pohľadávky s povinnosťou predkladať výkaz poistného, nakoľko s touto povinnosťou

zamestnávateľa zákon nespája takýto účinok, ani to iným spôsobom zo zákona (ZOSP) nevyplýva“. Súd
sa v rozsudku zaoberal aj momentom splatnosti pohľadávok spočívajúcich v nezaplatenom poistnom,
pričom jednoznačne ukázal na ust. § 46 ods. 1 ZKR prvá veta. V prípade, ak by výkaz úpadcom nebol za
daný mesiac žalobcovi vôbec predložený, podľa žalobcom uvádzanej argumentácie by žalobcovi žiadna
pohľadávka na poistnom voči úpadcovi ani nevznikla, t. j. žalobca by nebol oprávnený požadovať poistné

za obdobie, za ktoré výkaz nepredložil. Vzhľadom na skutočnosť, že ZOSP neobsahuje ustanovenia,
v ktorom by bola definovaná pohľadávka proti podstate z titulu nezaplateného poistného, možno na
daný prípad aplikovať jedine ustanovenie ZKR, ktorý je k ZOSP lex specialis a to tak ustanovenia
týkajúce sa časových a vecných kritérií, za kumulatívneho splnenia ktorých možno pohľadávky na
poistnom považovať za pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ZKR, ako aj ustanovenia upravujúce

okamih nadobudnutia splatnosti týchto pohľadávok v zmysle § 46 ods. 1 ZKR. Vzhľadom k tomu, že
predpoklady uvedené pod písm. a) a b) nie sú splnené kumulatívne, pohľadávku žalobcu nie je možné
za žiadnych okolností považovať za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR. Pohľadávky je
možné uplatniť v súlade s ust. § 28 ods. 3 ZKR aj prihláškou doručenou správcovi po uplynutí základnej
prihlasovacej lehoty a to až do zverejnenia zámeru správcu zostaviť rozvrh zo všeobecnej podstaty v

obchodnom vestníku. Žalovaný záverom zdôraznil, že v konkurze uznal prihlásené pohľadávky žalobcu
titulom nezaplateného poistného v celkovej výške 1 950,25 Eur, ktoré preukázateľne vznikli žalobcovi
po vyhlásení konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, čím
boli splnené všetky predpoklady stanovené ZKR na to, aby sa jednalo o pohľadávky proti podstate. Z
uvedených dôvodov žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

7 Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrváva na svojej právnej argumentácii
uvedenej v žalobe, podporne poukazuje aj na ust. § 144 ods. 1 a 2 ZOSP; ďalej uvádza, že vznik a zánik
pohľadávky Sociálnej poisťovne sa posudzuje v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a prihlasovanie pohľadávok je upravené príslušnými ustanoveniami ZKR.

Úpadca ako zamestnávateľ bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za mesiac september
2015 do 30. 10. 2015, pretože si určil termín na výplatu príjmov 30. deň príslušného mesiaca. Až
neuhradením poisteného v tejto lehote bol žalobca oprávnený predpísať úpadcovi ako zamestnávateľovi
poistné podľa § 144 ods. 1 ZOSP a keďže konkurz bol vyhlásený dňa 01. 10. 2015, pohľadávka žalobcupreto vznikla počas konkurzného konania a je preto pohľadávkou proti podstate. Žalobca sa odvoláva
a poukazuje na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cbi 39/2014 zo dňa 04. 02.
2015 a právoplatný rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoKR 6/2015 zo dňa 24. 05. 2016, ktorým

súdy zaujali stanovisko k pohľadávkam z titulu poistného na sociálne poistenie ako pohľadávkam proti
podstate v situácii, keď správca predložil výkaz poistného po vyhlásení konkurzu.

8 Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu taktiež zotrváva na svojej právnej argumentácii
uvedenejvpriebehukonania;podľajehonázorusižalobcasplatnosťpoistnéhoakoajto,kedysapoistné

platí (deň určený na výplatu príjmov) zamieňa so samotným vznikom pohľadávky zodpovedajúcej
nezaplatenému poistnému. Naďalej tvrdí, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla dňom, kedy
vznikla odvodová povinnosť úpadcu, a teda pred samotným vyhlásením konkurzu. Žalobca si nesprávne
zamieňa moment vzniku, moment splatnosti pohľadávky a moment povinnosti úhrady poistného, teda
deň určený úpadcom ako zamestnávateľom ako termín na výplatu príjmov. Tieto pojmy je však potrebné
od seba odlišovať, nakoľko len moment vzniku pohľadávky je právne relevantný na určenie, či sa v

danom prípade jedná o pohľadávku proti podstate. Poistné sa mesiac september 2015 sa viaže na
obdobie pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na skutočnosť, či mesačný výkaz poistného, na základe
ktorého sa poistné predpísalo, bol podaný pred alebo po vyhlásení konkurzu.

9Žalovanýsanapojednávaniedňa25.08.2017nedostavil,svojuneúčasťnaňomospravedlnilasúhlasil

s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

10 Podľa § 87 ods. 1 písm. i) ZKR, pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné
poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch
na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním

podniku počas konkurzu.

11 Podľa § 87 ods. 7 ZKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

12 Podľa § 87 ods. 8 ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom

dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia

13 Podľa ust. § 142 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. veta prvá, poistné sa platí na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

14 Podľa ust. § 141 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z., za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie
a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

15 Podľa § 143 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné
v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto
príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v
deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený,

poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí
poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné
v najbližší nasledujúci pracovný deň.

16 Podľa § 144 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.17 Podľa § 144 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne
nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať
poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov

iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

18 Podľa § 231 ods. 1 písm. f) Zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke
výkazpoistnéhoapríspevkovnastarobnédôchodkovésporeniezapríslušnýkalendárnymesiacvlehote
splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením

dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na
jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové
sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a
rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na
zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej
osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,

19 Žalobca v danom prípade žiada o určenie oprávnenosti svojej pohľadávky uplatnenej ako pohľadávky
proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a kedy medzi stranami bolo sporné právne posúdenie
okamihu vzniku pohľadávky žalobcu z titulu poistného za mesiac september. Uplatnená pohľadávka
žalobcu, t.j. pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové

sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, je verejnoprávnym nárokom, ktorý je
upravený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V zmysle ust. § 142 ods. 1 zák. o soc.
poistenísapoistnéplatízakalendárnymesiacpozadu. Vprípade,žeplatcompoistnéhojezamestnanec,
odvádza ho zamestnávateľ, ktorý vykoná jeho zrážku (§ 141 ods. 2 ZOSP) a kedy toto poistné je splatné
v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca (§ 143 ods. 2 ZOSP).

Okrem poukázania poistného v lehote splatnosti podľa § 143 ods. 2 ZOSP je zamestnávateľ povinný
predložiť v tejto istej lehote pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac (t. j. mesiac pozadu) (§ 231 ods. 1 písm. f) ZOSP).
Podľa tohto výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie následne účtuje Sociálna
poisťovňapohľadávkunapoistnompodľa§33ods.5Opatreniač.MF24035/2005-74.Akosobapovinná

odvádzať poistné neodviedla toto poistné vôbec alebo ho neodviedla v nesprávnej sume, Sociálna
poisťovňa jej predpíše poistné (§ 144 ods. 1 ZOSP). Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne
nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať
poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov
iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru.

20 Vzhľadom k tomu, že poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu (§ 142 ods. 1 ZOSP), poisťovni
vznikne právo na poistné najskôr prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné
platí. Právo na poistné nemôže poisťovni vzniknúť skôr, než uplynie mesiac, za ktorý sa poistné platí.
Zároveň je potrebné odlišovať právo na poistné od nároku Sociálnej poisťovni na zaplatenie poistného, t.

j. pohľadávky na poistné. Ustanovenie § 142 ods. 1 ZOSP neznamená nič iné, len že Sociálnej poisťovni
vzniklo právo na zaplatenie poistného za predchádzajúci mesiac a kedy zatiaľ nie je zrejmé, v akej výške
vznikneSociálnejpoisťovnikonkrétnapohľadávkanapoistnomvočipovinnýmosobám.Právonapoistné
nie je v tomto okamihu ešte nárokom poisťovne na zaplatenie poistného, t.j. poisťovňa si toto právo
zatiaľ nemôže od povinného subjektu (zamestnávateľa) vymáhať, nakoľko nie zrejmé, v akej výške má

zamestnávateľ povinnosť odviesť poistné, nie je preto ešte pohľadávkou. Zákon o Sociálnom poistení
ďalej určuje, kedy je zamestnávateľ povinný poistné Sociálnej poisťovni odviesť (§ 143 ods. 2 ZOSP) a
kedy spolu s odvodom poistného je povinný zároveň predložiť Sociálnej poisťovni výkaz tohto poistného,
z ktorého je zrejmá výška odvodovej povinnosti za jednotlivých zamestnancov určená z vymeriavacieho
základu zamestnancov. To znamená, že spolu s okamihom zaplatenia poistného Sociálna poisťovňa

zároveňzpredloženéhovýkazupoistnéhozískavedomosťotom,vakejvýškejezamestnávateľ povinný
odviesť poistné a kedy týmto okamihom sa zo všeobecného práva poisťovne na poistné stáva konkrétny
nárok, t. j. pohľadávka, ktorú pohľadávku poisťovňa zaúčtuje vo svojom účtovníctve.

21 Keďže právo na poistné vznikne poisťovni najskôr prvý deň nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa

poistné platí, tak v prejednávanej veci vzniklo žalobcovi právo na poistné za mesiac september najskôr
1.októbra .2015, t.j. dňom, kedy bol zároveň už aj vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. V danom
prípade preto už samotné právo žalobcu ( nie pohľadávka) na zaplatenie poistného vzniklo až po
vyhlásení konkurzu, v dôsledku čoho je vylúčené, aby žalobca prihlásil túto pohľadávku v konkurzeprihláškou. Základnou charakteristikou akejkoľvek pohľadávky proti podstate je to, že vznikla po
vyhlásení konkurzu, ktoré kritérium ju odlišuje od pohľadávky, ktorú sa prihlasuje v konkurze prihláškou.
Súd je toho názoru, že žalobca môže túto pohľadávku preto uplatňovať v konkurze len ako pohľadávku

proti podstate a to napriek skutočnosti, že táto pohľadávka nespĺňa - a ani logicky nemôže - druhé
kritérium pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a to že súvisí s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, v opačnom prípade by si žalobca nemohol túto konkrétnu pohľadávku z titulu
poistného za mesiac predchádzajúci mesiacu, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu uplatniť
ani ako pohľadávku proti podstate ( keďže nebude súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu

a ani prihláškou, keďže vznikne po vyhlásení konkurzu.

22 Súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že jeho pohľadávka vznikne až predložením
mesačného výkazu poistného, nakoľko až týmto okamihom žalobca objektívne zistí výšku odvodovej
povinnosti toho - ktorého zamestnávateľa a teda týmto okamihom sa z jeho všeobecného práva
vyplývajúceho zo zákona stane konkrétna pohľadávka, ktorú je oprávnený u povinného subjektu

uplatňovať a požadovať jej plnenie.

23 Vychádzajúc z uvedených skutočností súd rozhodol v zmysle žaloby žalobcu a určil oprávnenosť
jeho pohľadávky ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR.

24 Žalobca bol v konaní úspešný, vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 C.s.p. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, súd preto o ich náhrade rozhodol tak , že žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho

písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí

byť podpísané a datované.

Odvolanieprotirozhodnutiumožnoodôvodniťlentým,aksarozhodlovoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.