Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228728
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Dobiášová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116228728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. V.,

nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova
tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XX, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15 a otca W. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú K. V., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke dieťaťa.

Súd zaväzuje otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej K. V., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 120
EUR mesačne, a to od 1.11.2016, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť vždy do 15-teho dňa
príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.

Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú K. V., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.11.2016 do
30.11.2017 predstavuje sumu 1560 EUR, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach
po 25 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou K. V., nar. XX.X.XXXX každý týždeň v príslušnom
kalendárnom roku v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. za
prítomnosti matky dieťaťa.

Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka sa svojím návrhom osobne podaným na Okresný súd Nitra dňa 25.10.2016
domáhala, aby súd zveril maloletú K., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal
prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne. Matka nežiadala styk otca s dieťaťom upraviť. Svoj
návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletú nezaujíma a na jej výživu neprispieva. Zatiaľ s otcom
maloletej býva v spoločnej domácnosti v podnájme v trojizbovom byte, ale spolu nehospodária. Matka
sa plánuje s maloletou presťahovať do domácnosti svojho otca. Matka v jej návrhu uviedla, že je na
materskej dovolenke a okrem výdavkov na bývanie, ktoré má vo výške 250 eur mesačne, má výdavky

na dieťa spojené s oblečením, stravou, hygienickými potrebami vo výške približne 300 eur mesačne. K
osobe otca uviedla, že ten je zamestnaný ako kuchár s príjmom približne 900 eur mesačne.2. Matka dieťaťa na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu.
V spoločnej domácnosti žili keď sa dieťa narodilo v máji 2016 a spolužitie ukončili v novembri 2016. Od
tej doby spolu nežijú. Otec sa s maloletou stretol raz ma krátku chvíľu v júni 2017. Odvtedy sa neozval.

Otec dieťaťa na výživu maloletej neprispel za dobu od podania návrhu v tejto veci. Matka uviedla,
že vzdelanie dosiahla na SOŠ s maturitou v odbore obchod a podnikanie a pracovala v obchodných
centrách ako asistentka predaja. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem tvorí rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa. Býva v trojizbovom obecnom byte u svojho otca. Matkin otec pracuje vo
firme Ematech, s.r.o. ako skladník a jeho príjem je okolo 1180 eur mesačne. Matka sa vyjadrila, že otec

maloletej nemá snahu nájsť si prácu, , vyhováral sa na nízke platové podmienky, ale ona vie, že keď
otec pracoval reštaurácii v Bratislave mal príjem približne 900 eur mesačne.

3. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o otázku výživného, tak otec
dieťaťa je zdravý. Nič mu nebráni zamestnať sa na trhu práce tak ako v minulosti pracoval spravidla
na stavbách ako stavebný robotník, prípadne ako kuchár, kde aj naposledy pracoval u zamestnávateľa

ASTIP, s.r.o. Má za to, že súd by mal prihliadnuť na schopnosti a možnosti otca, ktorý je zdravý a nič
mu nebráni zamestnať sa na trhu práce. S vyjadrením pre súd zároveň doručil aj množstvo pracovných
ponúk pre oblasti, v ktorých otec v minulosti pracoval. Príjem z oblasti stavebníctva alebo kuchárskych
prác sa pohybuje od 500 do 700 eur mesačne. Keby otec chcel, môže si takúto prácu s takýmto príjmom
nájsť. Preto navrhol, aby súd vychádzal pri určovaní výživného z príjmu , ktorý by mohol dosahovať

ak by sa chcel zamestnať. Ak by vychádzal z príjmu, ktorý môže dosahovať, teda 500-600 eur, suma
výživného 150 eur je primeraná jednej vyživovacej povinnosti, ktorú otec má. K zročnému výživnému
uviedol,žejehosplátkunavrhujeurčiťvsume50eurmesačne.Pokiaľideoúpravustykuotcasdieťaťom,
tento navrhuje upraviť každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.00-19.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa.
Zdôvodnil to stavom, že dieťa sa narodilo v máji 2016 a rodičia spolu žili do novembra 2016. Pričom

počnúc týmto mesiacom až do súčasnosti sa otec o dieťa vôbec nezaujímal. Absolvoval s dieťaťom len
jedno krátke stretnutie. Poukázal na to, že nie je pravdou, že by matka bránila v styku a zároveň uviedol,
že úpravu styku otca s dieťaťom, ktorú ich strana navrhla, môže otec dieťaťa kedykoľvek využiť, ak
bude mať o dieťa záujem.

4. Otec na pojednávaní pred súdom potvrdil, že s matkou dieťaťa nežijú spolu od novembra 2016 a
o dieťa sa stará matka. Na výživu dieťaťa neprispieva od obdobia 25.10.2016 doteraz. S dieťaťom sa
stretol len raz a trvalo to asi hodinu, pričom by dokázal akceptovať úpravu styku s maloletou tak ako
navrhla matka a súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matke. Vyjadril sa, že výživné by
bol ochotný platiť maximálne vo výške 80 eur mesačne a zameškané výživné vo výške 20 eur mesačne.

Výživné, ktoré uviedol, že by bol schopný platiť vo výške najviac 80 eur doteraz neplatil, pretože písal
matke dcéry, aby mu poslala číslo účtu, ale odpísala mu, že to nechajú na súd. Na adresu bydliska
matky G. XX výživné neposlal, lebo nevedel, či tam matka dieťaťa žije. Poslúchol ju, že to nechajú
na rozhodnutie súdu. Po rozchode sa s ňou nevedel asi pol roka skontaktovať. S maloletou sa chce
stretávať, ale matka mu to neumožňuje. Vzdelanie má dosiahnuté základné. Otec uviedol, že v minulosti

mal živnosť, a to od 17.3.2017 a ukončil ju dňa 20.9.2017. Živnosť mal na prípravné práce pre realizáciu
stavby a dokončovacie stavebné práce pre exteriéry a interiéry. Živnosť zrušil pretože nemal ani výučný
list. Faktúry na živnosť vystavil, avšak na práce, ktoré nemal zapísané v živnosti, takže hneď to musel
vrátiť odberateľovi prác. Fakturoval cez účet, ktorý mal založený na svoje IČO v Tatra banke, pričom na
tom účte má aj spoludisponenta a tým je R. X.. Ona bola manželka majiteľa tej druhej firmy Pavol V.

- Stavflex. Naposledy pracoval u zamestnávateľa ASTIP, s.r.o. ako pomocná pracovná sila v kuchyni.
Príjemmal405eurakeďmalajnejakénadčasy,zarobil600až700eur.Malpracovnúzmluvunaneurčitú
dobu. Prácu skončil z dôvodu, že mali s matkou dieťaťa 3 izbový byt v nájme v Bratislave a nestíhal
to sám platiť. Bolo tam nájomné 650 eur. Potom odišiel z Bratislavy späť ku rodičom. Zaujímal sa o
murárske práce alebo prácu pomocného kuchára v kuchyni. Doteraz pracoval v pracovných zaradeniach

ako pomocná sila v kuchyni alebo pomocný pracovník na stavbe. Na stavbe vedel zarobiť okolo 500
eur mesačne. Pracoval na základe pracovných zmlúv a dohôd. Peniaze na ruku mimo zmlúv a dohôd
nedostával. Nie je evidovaný na úrade práce. Mal by ísť na skúšku do práce do pizzerie v R. a mal
by tam robiť pomocné práce v kuchyni za minimálnu mzdu. Pracovnú dobu by mal mať od 7.00 do
15.00 hod., od pondelka do piatka. Uviedol, že z minimálnej mzdy nedokáže platiť 300 eur výdavky,

čo by musel platiť na bývanie u matky, stravu, chodenie do práce. Túto prácu si našiel cez známosť.
Hľadal aj iné práce, ale na stavbe sa momentálne pracovať nedá. Nemá vodičské oprávnenie pre žiadnu
skupinu. Nehnuteľnosti nevlastní. Motorové vozidlo nevlastní. Otec uviedol, že v súčasnej dobe býva v
R. v rodinnom dome spolu matkou a s tromi súrodencami a vyčíslil výdavky na bývanie. Má peniaze ztoho, že chodil pomáhať kamarátom na dom, na dome robili murárske roboty, a to v tomto roku. Takto si
za mesiac zarobil okolo 200 eur. Nemá zatiaľ zdravotné problémy, ktoré by ho limitovali vo výkone práce.

5. Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby súd zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matke a pokiaľ ide o úpravu styku uviedol, že obaja rodičia akceptovali, aby sa otec s
maloletou stretával každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Poukázal na to,
že na základe výsledkov pojednávania boli ustálené možnosti a schopnosti otca, ktorý uviedol, že v
stavebníctve zarába okolo 500 eur a ako pomocný kuchár od 500-700 eur mesačne. Vzhľadom na

možnosti a schopnosti otca navrhol preto určiť výživné 130 eur mesačne a zročné výživné zaviazať otca
dieťaťa splácať v splátkach minimálne však 20 eur mesačne. Keďže matka dieťaťa je na rodičovskej
dovolenke a výdavky na dieťa sú vo výške približne 300 eur mesačne uviedol, že nemôžu súhlasiť s
určením nižšej sumy výživného zo strany otca. Výživné požadoval určiť v nadväznosti na podaný návrh
od 1.11.2016.

6. Otec v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a
stretávať sa chce s maloletou ako navrhla matka na pojednávaní. Výživné požaduje určiť z jeho strany
na dcéru vo výške 80 eur mesačne a 20 eur mesačne by platil zameškané výživné.

7.Kolíznyopatrovníkvkonečnomnávrhužiadal,abysúdupravilprávaapovinnostikmaloletémudieťaťu

tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 120 eur mesačne od 1.11.2016. Styk navrhol upraviť tak ako sa rodičia zhodne vyjadrili
na pojednávaní pred súdom.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými

listinnými dôkazmi: návrh matky, rodný list dieťaťa, správy Sociálnej poisťovne k osobe matky, výpis
zo ŽR k osobe matky, lustrácia k pobytu otca, lustrácia SP k osobe otca, uznesenie KS Bratislava
ohľadom miestnej príslušnosti OS Nitra v danej veci, správu OO PZ Bratislava k doručovaniu zásielok
otcovi, vyjadrenie PZ matky, plnomocenstvo pre PZ matky, doklady preukazujúce výdavky súvisiace s
pomermi na strane matky a mal. dieťaťa, rodný list mal. dieťaťa, potvrdenie o výplate materských dávok

matke, potvrdenie o výplate rod. príspevku matky, potvrdenie o výplate Pnd, výpis zo ŽR k osobe otca,
výpisy z internetového portálu k ponukám pomocných prác v stavebníctve a pomocných prác v oblasti
reštauračných služieb, čerpacej stanice, v oblasti stavebných prác, dopyt na spoločnosť Astip s.r.o.,
správu k doručovaniu uvedenej spoločnosti z úrovne súdu a zistil tento skutkový a právny stav veci.

9. Maloletá K. V., nar. XX.X.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu matky X. V., nar. XX.XX.XXXX
a otca W. B., nar. XX.X.XXXX. Doposiaľ nebol súdom upravený výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletej bývali v spoločnej domácnosti v Bratislave do novembra 2016,
keď matka spolu s maloletou spoločnú domácnosť opustila a nasťahovala sa k svojmu otcovi do obce
G.. Príčinou rozpadu spoločnej domácnosti a matkinho odchodu bola skutočnosť, že od narodenia

maloletej väčšinu osobnej starostlivosti o dieťa zabezpečovala matka. Otec sa podieľal na starostlivosti
v minimálnej miere, o maloletú sa nezaujímal a finančne na dieťa nijako neprispieval. Podľa vyjadrenia
matky otec bol zamestnaný, ale peniaze míňal hraním na automatoch. Aktuálne rodičia dieťaťa spolu
nežijú. Maloletá s matkou bývajú spolu s matkiným otcom v jeho trojizbovom obecnom nájomnom byte.
Matka maloletej je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Z potvrdení ÚPSVaR Nitra vyplýva, že matka

poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
Matkin otec je zamestnaný v spoločnosti Ematech - technológie, s.r.o. s príjmom približne 1 185 eur
mesačne.PodľadoloženéhopotvrdeniaobceLukáčovcevýdavkyspojenésbývanímsúvovýške160,00
eur ako nájomné. Výdavky na elektrinu sú vo výške 9 eur mesačne, na rozhlas a televíziu vo výške 4,64
eur mesačne a káblová TV spolu s internetom stojí 20 eur mesačne. Matka prispieva otcovi na výdavky

za stravu približne v sume 200 eur. Matka vyčíslila a zdokladovala pokladničnými blokmi mesačné
výdavky na maloletú, a to vo výške približne 65 eur na plienky, hygienické potreby a drogériu, 81 eur
na stravu, doplnkovú výživu a vitamíny, 40 eur na oblečenie a obuv a 20 eur na hračky.

10. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti v rodinnom dome spolu so svojou matkou a troma

súrodencami v obci R.. Otec prispieva na bývanie a stravu vo výške 150 eur mesačne. Matka otca
je zamestnaná, ale aktuálne je práceneschopná. Otec maloletej má ukončené základné vzdelanie
a vždy pracoval ako pomocná sila na stavbách, kuchár, resp. pomocná sila v kuchyni. Dokázal tak
zarobiť podľa svojho vyjadrenia 500 až 600 eur mesačne. Otec maloletej bol naposledy zamestnanýv spoločnosti ASTIP, s.r.o. so sídlom v Bratislave ako pomocný kuchár v riadnom pracovnom pomere
na dobu neurčitú, a to od 1.8.2015 do 20.11.2016. Priemerný mesačný prijem mal vo výške 405 eur
mesačne. Podľa vyjadrenia otca však dokázal mesačne zarobiť 600 až 700 eur v prípade nadčasov.

Otec ukončil pracovný pomer z vlastnej vôle z dôvodu nákladného finančného života v Bratislave.
Nezvládal platiť nájomné, ktoré bolo vo výške 650 eur v trojizbovom byte v Bratislave. Otec vykonával
aj podnikateľskú činnosť formou živnostenského oprávnenia od 17.3.2017 do 20.9.2017 s predmetom
podnikania prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce v exteriéry a interiéry.
Otec podľa svojho vyjadrenia v danej oblasti prácu nenašiel. Z faktúr doložených otcom vyplýva, že otec

dieťaťa vyfakturoval v súvislosti so zatepľovacími prácami k úhrade od firmy Pavol V. - Stavflex 3 000
eur bez uvedenia dátumu, 5 000 eur bez uvedenia dátumu a 10 000 eur bez uvedenia dátumu a späť
na účet subjektu Pavol V. - Stavflex mala podľa faktúr odísť zo strany otca suma v rovnakej výške ako
bolo uvedené, a to 4.4.2017, 28.4.2017 a 16.5.2017. Otec sa vyjadril, že peňažné prostriedky reálne
na jeho účet prišli, ale už nevie, či peňažné prostriedky boli z jeho účtu odoslané niekde ďalej. Otec to
vysvetlil tým, že nemá výučný list a nevedel, že ide o stavebné práce, ktoré sa týkajú zatepľovania, na

ktoré výučný list potrebuje a preto musel zaslané peniaze na výkon zatepľovacích prác vrátiť a práce
nemohol vykonať. Aktuálne má otec podľa jeho vyjadrenia dohodnutú prácu na skúšku v pizzerii v R.
ako výpomoc v kuchyni s príjmom vo výške minimálnej mzdy.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého

dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitéhodôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zverenie maloletej
dcéry K. do jej osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne. Rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, nežijú
spolu, pričom o maloleté dieťa sa stará matka dieťaťa. Otec do súčasnej doby na maloleté dieťa
neprispieva žiadnym výživným. S dieťaťom sa nestretáva, takže sa nepodieľa ani na výchove dieťaťa.

Matkasdieťaťomjenarodičovskejdovolenkeajedinýmzdrojomjejpríjmujevsúčasnejdoberodičovský
príspevok 213,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Ide o štátne dávky, ktoré
matka dieťaťa mesačne poberá. Samotná matka dieťaťa teda z ňou preukázaného príjmu rozhodne nie
je schopná zabezpečiť výživu maloletej dcéry. Stav jej súčasného príjmu je výsledkom toho, že matka
je na rodičovskej dovolenke a preto z objektívnych príčin vyšší príjem dosahovať nevie. Vyživovaciu

povinnosť k maloletej majú však obaja rodičia dieťaťa, teda aj otec dieťaťa. Ten sa však preukázateľne
na výžive dcéry nepodieľa, hoci zabezpečovať výživu maloletej dcéry je jeho zákonná povinnosť. Otec
dieťaťa reálny príjem v súčasnej dobe nemá. V priebehu konania pred súdom sa vyjadril, že by mal mať
príjem z práce v pizérii, ale zhruba na úrovni minimálnej mzdy, pričom zatiaľ túto prácu nevykonáva. Otec
dieťaťa má dosiahnuté základné vzdelanie, pričom doteraz aj podľa jeho vlastného vyjadrenia pracoval

v profesiách kuchára, pracoval ako pomocná sila v kuchyni a tiež ako stavebný robotník. Ohľadom
výkonu stavebných prác mal aj živnosť, ktorá u neho vznikla 17. 03. 2017 a ukončil ju 20. 09. 2017.
Živnosť mal na realizáciu stavby a dokončovacie stavebné práce pre exteriéry a interiéry. Ukončil ju
preto, že nemohol vykonávať zatepľovacie práce, nakoľko nemal získaný výučný list. Rozhodne však
mohol vykonávať práce pri realizácii stavieb a dokončovacie stavebné práce pre ktoré bolo v období,

keď živnosť mal priaznivé ročné obdobie. Otec sa však radšej vystavil riziku pracovného nezaradenia,
a to v stave, keď mu zo zákona vyplývala vyživovacia povinnosť ku mal. dcére K.. Ešte predtým na
základe vlastného rozhodnutia ukončil prácu u zamestnávateľa Astip s.r.o., kde robil ako pomocná sila
v kuchyni a mal prácu zabezpečenú pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. Mohol tam získať príjme
405 eur mesačne a v rátane nadčasov aj vyšší príjem v rozsahu 600-700 eur mesačne, čo aj sám v

konaní pred súdom potvrdil. Prácu však ukončil, lebo býval v 3-izbovom byte v Bratislave v nájme a
nestíhal nájom v sume 650 eur platiť. Otec však mohol nájom ukončiť, pretože bolo nelogické, aby sám
obýval trojizbový byt, nájsť si iné bývanie za nižšiu výšku nájomného a ďalej pracovať u uvedeného
zamestnávateľa a následne z dosiahnutého príjmu platiť nižšie nájomné a súčasne aj výživné na mal.
dcéru. Súd pri posudzovaní vyživovacej povinnosti otca neprihliadal len na jeho reálny príjem, ktorý

podľa jeho vyjadrenia v súčasnej dobe nemá a ak sa mu v krátkej dobe naskytne, bude ho mať na úrovni
minimálnej mzdy, ale na jeho celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Konanie otca dieťaťa,
keď otec vlastným zavinením prišiel o prácu, ktorú mal na dobu neurčitú a mohol v nej dosahovať príjem
vo výške 600-700 eur mesačne, súd považoval za bezdôvodné vzdanie sa takého príjmu. Následne
práve tento jeho príjem považoval za určujúci pre stanovenie výšky jeho vyživovacej povinnosti ku dcére

K.. Otec nemá žiadne prekážky ani v jeho zdravom stave, ktoré by ho limitovali v pracovnom zaradení.
Z ponúk na trhu práce je tak isto zrejmé, že otec dieťaťa by sa mohol zaradiť na trhu práce v profesiách,
ktoré doteraz vykonával, alebo mal záujem v nich pracovať na základe živnosti, ktorú však neskôr
zrušil. Uvedené zistené skutočnosti následne viedli súd k rozhodnutiu, že je dôvodné a opodstatnené s
poukazom na ustanovenie § 75, veta druhá Zákona o rodine, aby sa otec na výžive maloletej podieľal

výživným v sume 120 eur mesačne od 01. 11. 2016 v nadväznosti na návrh podaný matkou dieťaťa.

24.Keďže otec dieťaťa za obdobie 01. 11. 2016 do 30. 11. 2017 na maloletú nezaplatil žiadne výživné,
čo nebolo medzi rodičmi dieťaťa sporné, súd určil otcovi dieťaťa zročné výživné za uvedené obdobiev celkovej výške 1560 eur / 120 eur x 13 mesiacov/. Sumu zročného výživného mu povolil splácať v
mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s odkazom na už
vyššie citované ustanovenie § 232 ods. 4 CSP /Civilný sporový poriadok/.

25.Styk otca s maloletým dieťaťom súd upravil v rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku,
keď v priebehu konania pred súdom s takýmto rozsahom úpravy súhlasili obaja rodičia dieťaťa i kolízny
opatrovník. Za dôvodné súd považoval, aby sa stretnutia realizovali za prítomnosti matky dieťaťa, keďže
dieťa nie je na otca zvyknuté, nepozná ho, otec nepozná správanie dieťaťa, jeho režim. Rozsah styku

a jeho časové intervaly boli prispôsobené dennému režimu mal. dieťaťa. Frekvencie styku by mali
napomôcť stavu, aby si dieťa na otca zvyklo, prijalo ho a prítomnosť matky je žiaduca z dôvodu absencie
osoby otca v živote dieťaťa, kedy je potrebné, aby matka bola nápomocná tomu, aby si dieťa na otca
zvyklo a otec si osvojil prístup k dieťaťu a starostlivosť oň, keďže ide o dieťa v útlom veku, ktoré je na
matku citovo fixované a matka je preň dôležitou vzťahovou osobou.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.