Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214224
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714214224.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu P.

zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou
proti žalovanej Slovenskej republike za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republika, Štúrova
2, 812 85 Bratislava o náhradu škody t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 17 107,62 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom doručeným súdu 3.9.2014 domáhal proti žalovanému náhrady škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. a nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo
dňa 14.12.2005 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa
§ 160 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že dňa 20.10.2005 v čase okolo 17.35 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby v OHK Vyšné
Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do

Slovenskej republiky mal v rozpore s ustanoveniami čl. 8 písm. b) a čl. 12 ods. 1 písm. b), c) Nariadenia
ministra vnútra SR č. 50/2001 bez zákonného dôvodu prevziať od nestotožneného občana Ukrajiny ako
úplatok poskladanú bankovku nezistenej hodnoty a túto si ponechať pre osobnú potrebu. Rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.10.2010 bol spod obžaloby oslobodený z toho dôvodu, že
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Nebolo preukázané, aby konal v rozpore so
služobnými povinnosťami vyplývajúcimi zo všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. z interných
riadiacich aktov, ktorými bol pri výkone povolania viazaný. Na odvolanie prokurátora odvolací súd

uznesením zo dňa 27.4.2011 zrušil rozsudok súdu I.stupňa a vec postúpil Špecializovanému trestného
súdu ako súdu vecne príslušnému. Špecializovaný trestný súd ho rozsudkom zo dňa 14.9.2011 oslobodil
spod obžaloby z toho dôvodu, že prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239
ods. 2.

2.Vsúvislostistrestnýmstíhanímmuvzniklaškodaautrpelajnemajetkovúujmu.Predzačatímtrestného
stíhania pracoval ak policajt na Odbore hraničnej polície v Sobranciach. Rozkaz o prepustení zo

služobného pomeru mu bol doručený 23.12.2005. Jeho mesačný príjem policajta predstavoval 14000,00
Sk (464,71 Eur). Po prepustení zo služobného pomeru poberal výsluhový príspevok 1246,00 Sk (41,36
Eur). Dňa 1.4.2006 sa zamestnal v spoločnosti F., kde pracoval do 15.10.2006, kedy odišiel za prácoudo Anglicka. V tejto spoločnosti zarábal 331,94 Eur. Za uvedené obdobie mu na mzde ušlo 1250,34 Eur.
Tiež požaduje aj trovy obhajoby v sume 857,28 Eur, ktoré na základe vyúčtovania zaplatil advokátovi.

3.Vzhľadom na pomerne dlhý časový úsek, keďže obvinenie mu bolo vznesené už v roku 2005 a až
v roku 2011 bol oslobodený spod obžaloby, mu trestné konanie spôsobilo značnú ujmu. S trestným
stíhaním sú spojené určité zásahy dopráv a slobôd, v dôsledku čoho bol vystavený po dlhu dobu
neistote o mojom osude a trestné stíhanie malo vplyv aj na jeho povesť, postavenie v zamestnaní ako
aj spoločnosti, čo už samo o sebe možno považovať za určitú formu sankcie. Postavenie obvineného

je stresujúce, napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny totiž naša spoločnosť
obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými a negatívne ovplyvňuje život obvineného
prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenému možnosť viesť a plánovať ďalší
osobný život. Preto požaduje nemajetkovú ujmu vo výške 150 000,00 Eur.

4.Dňa 11.8.2014 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvo

spravodlivosti, ktoré mu listom zo dňa 19.8.2014 oznámilo, že má za to, že jeho príslušnosť ako
orgánu oprávneného konať v mene štátu v danom prípade nie je daná a postúpilo žiadosť Generálnej
prokuratúre SR. Požadoval, aby mu vzhľadom na vyššie uvedené bola priznaná suma 152 107,62 Eur
ako náhrada škody a nemajetkovej ujmy.

5.Žalobca navrhol v konaní vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, zápočtovým listom,
vyúčtovaním trov obhajoby a listom žalovaného zo dňa 19.8.2014.

6.Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená vo veci
konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady pre postup podľa § 4 ods. 1

písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. Škodu nespôsobila prokuratúra, skutočnosť, že prokurátor podal obžalobu
nespôsobila škodu a zákon o Generálnej prokuratúre SR konať neumožňuje (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).
Návrh nie je možné akceptovať ani vecne, pretože je nedôvodný. Žalobca totiž nemajetkovú ujmu
žiadnym spôsobom nepreukazuje a ním uplatňovaná nemajetková ujma nemá oporu v žiadnych doteraz
uvádzaných dôkazoch. Z predložených listinných dôkazov naviac nevyplýva, že podal proti titulu, z

ktorého náhradu škody uplatňuje (uznesenie o vznesení obvinenia) opravný prostriedok (§6 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z.

7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,svedkovalistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav:

8.Žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 733/2005 prepustený zo služobného pomeru
príslušníka PZ z dôvodu, že podľa plánu služieb dňa 20.10.2005 v čase od 7.00 hod. do 19.00 hod.
na kontrolnom stanovišti oddelenia hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké vykonával kontrolu osôb
vstupujúcich na územie SR, pričom službu nevykonával riadne, pretože v čase okolo 17.305 uvedeného
dňa v priestoroch stanovišťa prevzal od nestotožneného občana Ukrajiny vstupujúceho na územie

Slovenskej republiky poskladanú bankovku nezistenej meny a hodnoty, pričom si ju bez zákonného
dôvodu ponechal a tejto osobe umožnil vstup na územie Slovenskej republiky. Služobný pomer žalobcu
skončil prevzatím personálneho rozkazu dňa 23.12.2005. Pre toto konanie žalobcu bolo proti nemu
uznesením zo dňa 14.12.2005 vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody

podľa § 160 ods. 2 Trestného zákona. V ten istý deň bol zadržaný a umiestnený v cele policajného
zaistenia o 20.15 hod. Dňa 1.6.2010 podal prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov obžalobcu
na žalobcu pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestný čin prijímania úplatku a
inej nenáležitej výhody. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Michalovce pod 3T/82/2010. Rozsudkom
zo dňa 25.11.2010 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.4.2011 zrušil
rozsudok a postúpil vec Špecializovanému trestnému súdu ako súdu vecne príslušnému. Dňa 20.7.2011
splnomocnil žalobca JUDr. Miloša Kaščáka na obhajobu pred Špecializovaným trestným súdom v
Banskej Bystrici v trestnej veci vedenej proti nemu pod sp.zn. 4T/17/2011. Na Špecializovanom trestnom
súde sa uskutočnilo pojednávanie dňa 25.7.2011, na ktorom žalobcu ako obžalovaného zastupoval

jeho obhajca JUDr. Miloš Kaščák. Dňa 14.9.2011 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom bol
prítomný obhajca žalobcu. Na tomto pojednávaní prokurátor v súlade s ustanovením § 239 ods. 2
Trestného poriadku oznámil súdu, že ustupuje od obžaloby v celom rozsahu z dôvodu dôkaznej núdze.
Z uvedeného dôvodu bol žalobca rozsudkom oslobodený spod obžaloby.9.Po prepustení zo služobného pomeru bol žalobcovi vyplácaný do 31.3.2006 výsluhový príspevok
v sume 41,36 Eur mesačne. Dňa 1.4.2006 sa žalobca zamestnal v spoločnosti F.., kde dosahoval

priemerný mesačný príjem 331,94 Eur. Vo firme F. pracoval do 15.10.2006. Zo správy ministerstva
vnútra bolo zistené, že priemerný čistý mesačný zárobok žalobcu pri prepustení zo služobného pomeru
predstavoval 477,56 Eur mesačne.

10.Žalobca pred súdom vypovedal, že bol zadržaný počas porady na svojom pracovisku, pritom boli

proti nemu použité donucovacie prostriedky, boli mu založené putá, ale nikto mu nič nevysvetlil, z
akého dôvodu sa tak stalo. Celý zásah videli aj kolegovia, pretože pracovisko je presklené a videli to aj
cestujúci, pretože ich odvádzali cez vybavovaciu halu. Celý zásah mu pripadal, ako keby viedli vrahov.
Odviedli ich na policajné oddelenie, kde boli zadržaní a spútaní až do doby, keď ich odviezli do Košíc.
Až tam v priebehu vypočúvania im bolo oznámené, z akého dôvodu sú zadržaní. Neskôr sa dozvedel,
že ich zadržanie bolo medializované. Rodina o jeho zadržaní nevedela, pretože im zavolať nemohol,

ale dozvedeli sa to z médií. Informovali o tom všetky rádiá a hlavne televízie. V reportážach ich tváre
vidieť nebolo, ale boli tam zábery z colnice, priamo z hraničného prechodu a ich osoby boli spájané s
pašeráctvom, cigaretami či dokonca s drogami. Vo väzbe nebol, zadržanie však bolo stresujúce, pretože
nevedel, čo sa deje. Kolegovia, s ktorými celý čas pracoval sa od neho dištancovali, možno dvaja sa raz
za čas sa ozvali. Známi alebo rodina tak isto. Stretol sa s tým, že mu nedvíhali telefón, alebo hovorili,

že teraz nemôžu a pod. Po prepustení si hľadal prácu, až to vyriešil odchodom do zahraničia v októbri
2006. Keď bol zadržaný, blízka rodina zažila šok. Mama plakala, keď sa vrátil zo zadržania. Rodina,
ktorá nežije priamo s ním má od neho dištanc do dnešnej doby, aj keď sa im to vysvetlilo, ale vzťahy už
neboli čo predtým. Dokonca sa mu stalo v Anglicku, že musel znášať narážky jednej pani z Michaloviec,
ktorá nevie na základe čoho rozširovala, že som skorumpovaný policajt a ostatní sa ho pýtali, čo to má

znamenať. Aj jeho kolegyňa z práce hovorila, že „kukláči“ neprídu len tak pre hocikoho.

11. Svedok U., brat žalobcu vypovedal, že o zadržaní brata sa dozvedel od rodičov, postupom času aj z
médií. Po prepustení zo zadržania im brat vysvetlil, čo sa stalo. Na okolí sa už o tom vedelo, šuškalo sa
čo sa deje, určitý ľudia poukazovali na to, že aha tak zobrali ich kukláči, určite majú niečo na svedomí. Po

tomto sa brat stretával s priateľmi už len u nás doma u mamy. Okolie ho vnímalo ako nejakého zločinca,
človeka,čo má niečo na rováši. Brat niekedy chodil medzi ľudí, hrával v skupine a na zábavách , po
tomto incidente to už všetko skončilo, prestal aj hrať s kapelou. Naštrbil sa jeho vzťah s priateľkou a
odložil pripravovanú svadbu. Vzali sa potom až po 4 či 5 rokoch. O bratovi čítal aj v novinách, avšak
len všeobecne, bez uvedenia mena. Po prepustení si brat nemohol nájsť prácu, pretože veľa ľudí ho

poznalo z jeho vystúpení v hudobnej skupine a odišiel za prácou do Anglicka. Keď príde domov, väčšinu
času trávi u rodičov. Nie je to ten človek čo bol niekedy, ktorý mal kopu známych. Je uzavretý. Do
dnešného dňa v očiach ľudí, alebo okolia, stále figuruje, že niečo urobil, aj to okolie ho tak vníma do
dnešného dňa. Sám neveril ani do dnešného dňa neverí, jeho brat niečo urobil, lebo je poctivý človek.

12. Svedok P. vypovedal, že je svokor žalobcu P.. V čase v ktorom došlo k zadržaniu policajnými
orgánmi bol žalobca priateľom jeho dcéry. Žalobcu pozná asi od roku 2000, jeho dcéru si zobral v
roku 2010. Udalosti okolo žalobcu ich rodinu veľmi ovplyvnili, a to veľmi negatívne, pretože žalobcu už
brali ako člena rodiny a začínali plánovať svadbu. Po zadržaní žalobcu mali narušené vzťahy v rodine,
pretože dcéra bola z udalosti nervózna, nedalo sa s ňou komunikovať, po nociach nespala, dokonca

odmietala jesť. Predpokladali, že dcéra má zabezpečenú budúcnosť, pretože žalobca už bol policajtom
7 rokov, dcéra mala tiež dobrú prácu, tak sa tešili, že aspoň jedna dcéra po svadbe zostane u nich doma.
Nakoniec zo svadby zišlo, lebo susedia aj známi a rodina sa pýtali, či teraz vydajú dcéru za „takého“. Ak
pôjde do „basy“, či dcéra na neho bude čakať apod. Žalobca po prepustení nemal právo na podporu v
nezamestnanosti a aj keď sa zamestnal, stávalo sa, že v robote naňho poukazovali, pretože všeobecne

sa o tom vedelo, že je skorumpovaný policajt. Nakoniec sa rozhodol a odišiel do zahraničia v októbri
2006. Medzi tým už aj oni ako rodina zmenili názor na žalobcu, lebo prešiel viac ako rok od udalosti
a nepreukázali im žiadne dôkazy, neboli dôkazy, že by to naozaj urobili. Nakoniec sa aj s dcérou sa
zmierili a odišla za ním v roku 2007 do zahraničia, kde obaja žijú doteraz.

13.Svedok U. vypovedal, že žalobca je jeho bývalý kolega z práce, pracovali spolu na hraničnom
priechodeVyšnéNemeckéapoznali saasirokpredtýmakobolizadržaní.Sámjejeden ztýchpolicajtov,
ktorí boli obvinení z trestného činu. V čase voľna boli zavolaní na poradu do práce. Sadli si do zasadačky
a pán riaditeľ začal čítať mená s tým, že tých ktorých prečíta pôjdu vonku za dvere. Prečítal asi 17 mien.Hneď, ako vyšli za dvere ich zobrali „kukláči“, nasadili im putá, zobrali im telefón a zbraň. Robilo sa to
priamo na hraničnom priechode za plnej prevádzky, kde bolo množstvo ľudí. Pri zadržaní už boli boli
kamery, novinári a médiá, ktoré všetko zaznamenávali. Rodiny nevedeli čo je s nimi, dozvedeli sa to

až z televíznych novín. Po výsluchu v Košiciach ich ráno prepustili, pričom ani nevedeli, ako sa domov
dostať, lebo nemali ani peniaze ani telefóny. Dovolili im jeden hovor do Michaloviec a tak pre nich prišlo
auto. Odvtedy sa to s nimi viezlo, ľudia im hovorili, že určite brali peniaze, určite to robili. Sám mal tri
mesiace po svadbe, nakoniec mu hrozil rozvod po troch mesiacoch. Ochladli aj vzťahy so známymi
a kolegami z práce. Keď sa chcel stretnúť so žalobcovi, väčšinou išli domov k nemu alebo ďalšiemu

kolegovi, pretože keď napríklad sedeli v reštaurácii, ľudia od iných stolov si šuškali, ukazovali na nich.
Písalo sa o nich aj v novinách, neboli tam síce ich fotografie, ale boli tam fotografie víl, ktoré nepatrili
nikomu z kolegov, ale v článkoch sa písalo, aby sa ľudia pozreli, ako si privyrobili pasovaci na hranici.
Išlo fotografie domov colníkov a nie ich pasovakov. Známi ich prestali kontaktovať, takisto kolegovia z
práce. Žalobca mal pred svadbou, z ktorej zišlo. Potom spolu odišli do Anglicka.

14.Svedok Q. vypovedal, že žalobca je jeho dlhoročný kamarát. V ich vzťahoch sa nezmenilo nič,
pretože sa poznajú strašne dlho a neverí žeby zobral úplatok. Poznám ho ako čestného človeka, ktorý
stále chcel byť policajtom. O zadržaní žalobcu sa dozvedel od kamaráta. Sám o zadržaní v médiách
nečítal ani to veľmi nesledoval, ale potom, ako sa informácia objavila v správach aj novinách, začalo
sa o tom intenzívne rozprávať. Napr. v krčme sa rozprávalo, že len tak by ich nezobrali, kedy dačo

na nich nemali a také podobné reči. Niektorí ľudia mu závideli, že sa mu darilo, mal dobrú robotu a
mal kapelu tak ho po dedine ohovárali. Tí, čo poznali žalobcu dlho, nik tomu neveril. Žalobca vravel,
že ostatní kámoši, ako kolegovia z roboty mu nedvíhajú telefóny, že nekomunikujú s ním a stránia sa
ho. Mal problémy aj s priateľkou, ktorej to musel vysvetľovať, menej už hrával, pretože sa pokazili aj
vzťahy v jeho kapele.

15.Svedkyňa W., matka žalobcu, vypovedala, že o zatknutí syna sa dozvedela od jedného človeka z
dediny, ktorý v deň, keď sa udalosť odohrala, bol na ukrajinskej hranici. V ten deň som mala dohodnuté
so synom, že po porade, ktorú mali v tento deň, sa pre ňu zastaví. Keď nešiel tak mu opakovane volala
a mobil, ale ho nebral. Spomínaný človek z našej dediny hovoril, že zbytočne volám syna, pretože bol

na hranici, keď ich všetkých zobrali. Na ňu, ako matku, to zapôsobilo veľmi zle, jej syn je poctivý človek,
nikdy by niečo také neurobil. Dediny je malá, preto hneď išla šuškanda po dedine ako keby syn bol
nejakým zločincom. Ľudia na nich poukazovali, napríklad keď išla do kostola, bolo vidno, že ľudia si
šuškajú a správajú sa k nim s odstupom. Po tomto incidente syn bol veľmi zamyslený, prestal chodievať
von, nenavštívil dokonca ani brata, ktorý býval v susedstve. Bol členom hudobnej skupiny, hrávali na

svadbách, na zábavách a týchto aktivít sa potom už nezúčastňoval. Syn mal v tej dobe tesne pred
svadbou avšak budúci svokrovci zrušili svadbu s odôvodnením, že ich dcéra si nezoberie kriminálnika.
Syn a nevesta sa zobrali až do 5 rokov.

16.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím

o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu
škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,

konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia
ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu

Podľa § 18 ods. 1,3 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,

ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

17.Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák.

č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Zákon 514/2003 Z.z. upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky
jej uplatnenia. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím.Žalobca
si uplatnil právo na náhradu škody na tom základe, že sa proti nemu viedlo od roku 2005 trestné konanie
pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody,

avšak spod obžaloby bol rozsudkom zo dňa 14.9.2011 oslobodený.

18.V zmysle ustálenej judikatúry rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj rozsudok oslobodzujúci spod obžaloby. Podľa uznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 183/2009 nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Na týchto záveroch zotrváva súdna prax aj po

prijatí zákona č. 514/2003 Z.z. Generálna prokuratúra namietala svoje oprávnenie konať za štát v
prejednávanej veci, avšak v zmysle § 4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2012)
koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na
predbežné prerokovanie nároku ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti
viacerých orgánov verejnej moci. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v prípadoch trestných konaní

ukončenýchajoslobodenímspodobžalobyjeorgánomoprávnenýmkonaťzaštáttakMinisterstvovnútra
tak Generálna prokuratúra. Podľa § 4 ods. 1 písm. l) zákona (do 31.12.2012) je oprávneným ten orgán, u
ktorého bol uplatnený nárok na náhradu škody, resp. u ktorého bol uplatnený skôr. Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku podal žalobca dňa 22.8.2014 na Ministerstve spravodlivosti, ktoré ako orgán
neoprávnený postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre, preto je oprávneným orgánom prokuratúra. Po
novele zák. č. 514/2003 Z.z. zákonom číslo 412/2012 Z.z. je orgánom oprávneným konať za štát v

prejednávanej veci podľa § 4 ods. 1 písm. f) Generálna prokuratúra SR.

19.V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie
týchto kumulatívnych podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom
orgáne, 2. vydanie nezákonného rozhodnutia, 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním

nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia
príslušným orgánom a 5.podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala
nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V špecifickom prípade, ako je
oslobodenie spod obžaloby sa nevyžaduje splnenie podmienky zrušenia nezákonného rozhodnutia a
podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu z dôvodov, ako bolo vyššie uvedené.

20.Žalobca preukázal, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo
dňa 19.8.2014 aj keď na nepríslušnom orgáne - ministerstve spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti
však žiadosť postúpilo orgánu príslušnému - generálnej prokuratúre, ktorá odmietla nárok uspokojiť s
odôvodnením,ženiejeorgánomoprávnenýmkonaťzaštátavrátilažiadosťministerstvuvnútra.Žalobca

toto oznámenie prokuratúry prevzal 2.9.2014. Nemožno preto prisvedčiť žalovanému, že žaloba je
podaná predčasne, lebo nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný. Oprávnenej osobe nemôže byť
na ujmu, že príslušný orgán štátu odmietne prerokovať žiadosť s odôvodnením, že nie je orgánom
oprávneným. Súd preto vychádzal z toho, že žalobcov nárok nebol uspokojený, preto mal právo obrátiť
sa žalobou na súd.

21.Žalobca tiež preukázal, že mu v príčinnej súvislosti s trestným konaním vznikla škoda, a to v
ušlej mzde, ktorú požadoval vo výške 1250,34 Eur. Na tomto mieste súd poznamenáva, že aj keď
rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru nebolo zrušené, nejde o rozhodnutie, z ktorého si
žalobca uplatňuje právo na náhradu škody, preto pre úspešnosť uplatneného nároku ani nemuselo byť

zrušené. Personálnym rozkazom ministra vnútra bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
z dôvodu, že štátnu službu nevykonával riadne, pretože počas služby dňa 20.10.2005 v priestoroch
pracoviska prevzal od nestotožneného občana Ukrajiny poskladanú bankovku nezistenej meny a
hodnoty, pričom si ju bez zákonného dôvodu aj ponechal. Na tomto skutkovom základe sa proti viedlo
aj trestné konanie a bola podaná obžaloba. Žalobca tak doručením rozkazu ministra 23.12.2005 prišiel

o zamestnanie a teda aj o svoj doterajší príjem. V čase prepustenia zo služobného pomeru policajta
bol podľa potvrdenia ministerstva vnútra jeho čistý priemerný príjem 477,56 Eur. Po prepustení zo
služobného pomeru poberal výsluhový príspevok 41,36 Eur do 31.3.2006, keď sa zamestnal vo firme
F. s príjmom 331,94 Eur. V tejto firme pracoval do 15.10.2006, kedy odišiel za prácou do Anglicka.
Ak by žalobca naďalej pracoval ako policajt, za obdobie od 23.12.2005 do 15.10.2006 by jeho príjem

predstavoval 4652,28 Eur(alikvotná časť za december 2005 za 8 dní plat 123,24 Eur, za mesiace január
až september 2006 za 9 mesiacov po 477,56 Eur plat 4298,04 Eur a alikvotná časť za do 15.10.206
za 15 dní plat 231 Eur. Skutočný príjem žalobcu za obdobie od 23.12.2005 do 15.10.2005 bol v sume
2276,34 Eur, a to výsluhový príspevok za mesiace január 2006 až marec 2006 v sume 124,08 Eur (3x
41,36 Eur) a príjem vo firme F. za dobu od 1.4.2006 do 15.10.2006 v sume 2152,26 Eur ( 6 x po 331,94

a alikvotná časť za 15 dní v mesiaci október 160,62 Eur). Rozdiel medzi predpokladaným príjmom a
skutočným tak predstavuje 2375,94 Eur (4652,28 Eur - 2276,34 Eur). Žalobca požadoval iba náhradu v
sume 1250,34 Eur, preto mu súd takúto náhradu priznal.22.Žalobcovi v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1,3 zákona vzniklo aj právo na náhradu trov konania
účelne vynaložených v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou tejto náhrady
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobca požadoval vo výške 857,28 Eur. Z pripojeného trestného

spisu mal súd preukázané, že žalobcu zastupoval v konaní obhájca JUDr. Miloš Kaščák pri všetkých
uplatnených úkonoch. Vyúčtované trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z.z. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky bola odmena za jeden úkon právnej služby v sume
61,75 Eur. Obhájcovi tak patrila odmena za 3 úkony právnej služby po 61,75 Eur, a to za prevzatie
a prípravu obhajoby dňa 12.7.2011 a za účasť na pojednávaniach dňa 25.7.2011 a 14.9.2011, spolu

185,25 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 3 úkony právnej služby vyššie špecifikovaných podľa
ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 3 x 7,41 Eur, spolu 22,23 Eur. Patrí mu aj náhrada cestovných
výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 psím. a) vyhlášky a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1
vyhlášky. Cestovné náklady predstavujú náklady za použitie motorového vozidla, a to na pojednávania
25.7.2011 a 14.9.2011 na cestu Vranov - Banská Bystrica a späť (spolu 2 x po 484 km). Základná
sadzba za použitie motorového vozidla je 0,183 Eur na 1 km + 0,131 Eur spotreba pohonných hmôt

na 1 km. Náhrada tak predstavuje 968 km x 0,314 Eur na km, spolu 303,95 Eur.Náhrada za stratu času
predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Vranov - Banská Bystrica a späť za účasť na pojednávaní
25.7.2011 a 14.9.2011, a to za 28 polhodín po 12,35 Eur, spolu 345,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia
tak predstavujú požadovaných 857,28 Eur. Žalobca predložením príjmového pokladničného dokladu
preukázal, že túto sumu svojmu obhajcovi uhradil, preto mu súd aj túto náhradu priznal.

23.Súd tiež dospel k záveru, že je dôvodný aj nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu, avšak nie v
požadovanej výške. Pri priznaní tohto nároku súd vychádzal zo skutočnosti, že trestným stíhaním došlo
k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súd sa stotožňuje s odôvodnením žalobcu, že bol po dlhú
dobu vystavený neistote o výsledku trestného stíhania a trestné stíhanie malo vplyv na jeho osobný život

i povesť v spoločnosti. Žalobca, svedkovia i matka žalobcu vypovedali, že sa o žalobcovi rozprávalo po
dedine v súvislosti s jeho zadržaním a trestným stíhaním a táto okolnosť mala za následok, že žalobca
prestal chodiť do spoločnosti, prestal sa venovať svojim záľubám a navštevovať priateľov. Rozišiel sa s
priateľkou pred už plánovaným sobášom, pretože jej rodičia ju nechceli vydať za „kriminálnika“. Bývalí
kolegovia mali k nemu rezervovaný prístup a nechceli sa s ním nič mať. Táto situácia viedla žalobcu k

tomu, že opustil svoje bydlisko a zamestnal sa v zahraničí.

24.Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 17 ods. 4 a po zhodnotení podmienok podľa 17 ods. 3 zákona
za primeranú náhradu považoval nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,00 Eur a vo zvyšku nárok zamietol.
Aj keď toto ustanovenie zákona zaviedla až novela číslo 412/2012 Z.z., cieľom zákonodarcu bolo

odstrániť neprimeranosť priznávania nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona a stanoviť kritéria pre jej
priznanie. Podľa § 5 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi
je maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy pri smrti 50-násobok minimálnej mzdy, ktorá v súčasnej
dobe predstavuje 405,00 Eur. Maximálna náhrada tak predstavuje 20250,00 Eur. Súd nepovažoval za
primeranépriznaťžalobcovimaximálnunáhradu,ktorásauhrádzaprismrtiobetetrestnéhočinu,priklonil

sa však bližšie k hranici maximálnej náhrady. Prihliadol najmä na dĺžku trestného konania, ktoré sa
proti žalobcovi viedlo, a to po dobu 6 rokov, pretože bol dlhú dobu vystavený psychickej záťaži a stresu,
ktoré trestné stíhanie prináša. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalobcovi trestné stíhania vážne zasiahlo do
jeho súkromného života, keď musel zrušiť zasnúbenie a rozísť sa s priateľkou. Aj keď sa napokon
vzali, stalo sa tak až po 5 rokoch. Prihliadol aj na skutočnosť, že svedkovia vypovedali, že žalobca mal

povesť bezúhonného a čestného človeka, ktorá bola neoprávneným trestným stíhaním poškodená. Ak
sa objavil na verejnosti, ľudia si šuškali, ukazovali na neho a mal problémy zamestnať sa. Pre všetky
tieto okolnosti sa žalobca stiahol zo spoločenského života a odišiel do zahraničia.

25.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo. Súd vychádzal z toho, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný. Po prijatí
nového procesného kódexu nie je možné priznať trovy strane sporu, ak rozhodnutie záviselo od úvahy
súdu. Súd pri nepriznaní nároku na trovy u žalobcov prihliadol na skutočnosť, že aj keď základ nároku
je nepochybne daný, požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy bola neprimeraná. Na druhej strane
žalovaná nebola úspešná v celom rozsahu. Súd preto považuje za spravodlivé, ak každá zo strán sporu

bude znášať svoje trovy.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie.