Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211261
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6617211261.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci navrhovateľky S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom O. W. XXXX/XX, XXX XX B., štátna občianka SR,
právne zastúpená Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Jókaiho 1, Lučenec, proti odporcovi
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k.
12Csp/267/2017-25 zo dňa 10. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 12Csp/267/2017-25 zo dňa 10.októbra 2017 potvrdzuje.

II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa Dohody o
zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) navrhovateľke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.8.2013, uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporcom. Zároveň zamestnávateľovi navrhovateľke L. a.s. so sídlom P.
XX, J., IČO: XX XXX XXX uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľke

podľa Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.8.2013 uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Lučenec vo výške 33,-
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne vyslovil, že odporca môže podať voči
navrhovateľke samostatnú žalobu vo veci samej o plnení z titulu uzavretej Zmluvy o revolvingovom
úvere.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom dňa 23.8.2013 uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,-Eur. V ten istý deň bola
uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ako prostriedok zo zabezpečenia splnenia
záväzkov z úverovej zmluvy. Odporca listom zo dňa 27.4.2015 požiadal zamestnávateľa navrhovateľky

L. a.s. o vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľke vo výške 80,37 Eur. Navrhovateľka namietala,
že z charakteru zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke spotrebiteľský úver
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch. Argumentovala, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy nebola osobitne s navrhovateľkou ako spotrebiteľom vyjednaná, ide o formulárovú zmluvu,
ktorú nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Dohoda o

zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú musela uzavrieť navrhovateľka s
odporcom čo nasvedčuje aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v článku 8, bod8.4 a článok 13 bod 13.2 odkazujú na uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka Dohodu o
zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v
jej neprospech, umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky

vykonávať, naviac Dohoda o zrážkach zo mzdy zasahuje závažným spôsobom do majetku dlžníka,
pričom zásah majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom. Dohoda vyvoláva nerovnováhu
v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi
vymoženie jeho pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach a v rozpore so
zákonom. Naviac Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré ukladá zákon o

spotrebiteľskýchúveroch,absentujúvnejnáležitostipodľa§9ods.2písm.k),j)nakoľkoodporcauviedol
v zmluve nesprávnu RPMN. Na základe Dohody o zrážkach si odporca vymáha voči navrhovateľke
pohľadávku na ktorú nemá zákonný nárok. Existuje dôvodné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na jej právach v prípade, že naďalej bude dochádzať k vyplácaniu pohľadávky odporcu, ktorá je v
rozpore so zákonom na základe neprijateľnej podmienky.

3. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný
odporcom, ktorý nepochybne smeruje k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez
právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky.

4. V odôvodnení okresný súd konštatoval, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila dôvodnosť

potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal zamestnávateľa
navrhovateľky o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom existencia výška dlhu bola navrhovateľkou
spochybnená absenciou obligatórnych náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedený v § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a v zmysle § 11 uvedeného
zákona, a zákonnosť vykonávaných zrážok bola navrhovateľkou spochybnená a namietaná. Zrážky

musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a navrhovateľka tento proces môže
zastaviť len tým, že požiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia.

5. V odôvodnení okresný súd súčasne uviedol, že vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, pretože pokiaľ odporca zamestnávateľovi navrhovateľky

uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dosiahne trvalá úprava pomerov
medzi stranami ( nevykonávanie zrážok zo mzdy) a zároveň s poukazom na § 337 ods. 1, 2 CSP poučil
odporcu o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti navrhovateľke zaplatiť
mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere a v tomto súdnom konaní bude Zmluva o úvere podrobená
súdnej kontrole.

6. Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
na základe napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, na základe čoho mal súd osvedčené splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uznesenia nevyplýva označenie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a aké skutočnosti a úvahy viedli súd k tomu, že by došlo k vzniku

nenapraviteľného, či ťažko zvrátiteľného stavu v prípade, ak by nedošlo k nariadeniu neodkladného
opatrenia. Namieta nezákonnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie
napadnutého uznesenia. Tvrdí, že navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz o svojom tvrdení, ktorým
spochybňuje svoj dlh, naviac samotné spochybnenie náležitostí zmluvy nie je dôvodom preukazujúcim,
že navrhovateľka nemá voči odporcovi žiadny dlh. Nesúhlasí s tvrdením, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

je neprijateľnou podmienkou. Dohoda o zrážkach je upravená v zákone a osobitne aj pre spotrebiteľské
vzťahy.Zákontentozabezpečovacíprostriedoknevylúčilzoblastispotrebiteľskýchvzťahov,naopakjeho
prípustnosť potvrdzuje znenie § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 438/2015 Z.z.
Medzi podmienky uplatnenia Dohody o zrážkach zo mzdy zákon neuviedol podmienku, že zrážky zo
mzdy je možné vykonať len vtedy, ak príslušná pohľadávka bola súdne judikovaná. Ak zákonná úprava

neurčuje takúto podmienku potom ju nemôže určovať ani súd súdnym rozhodnutím. Podľa názoru
odporcu neodkladné opatrenie prichádza do úvahy iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch, čo v
danom prípade nie je splnené.

7. Odporca za nesprávny považuje aj výrok o náhrade trov konania, pretože neboli splnené podmienky

pre postup súdu podľa § 255 CSP. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení nie je rozhodovaním vo veci
samej, nemá povahu meritórneho rozhodovania vzťahov medzi stranami. Za nesprávny považuje aj
výrokopovinnostiodporcuzaplatiťsúdnypoplatokvsume33,-Eur.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie zmenil, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi priznal nárok na
náhradu trov konania.

8. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Trvala na svojich
tvrdeniach, ktoré uviedla v konaní a poukázala na viacero súdnych rozhodnutí všeobecných súdov,
ktoré vyslovili rovnaký právny názor, na základe ktorého rozhodol okresný súd napadnutým uznesením.
Aj napriek viacerým rozhodnutiam všeobecných súdov si odporca opakovane uplatňuje nezákonné
pohľadávky od spotrebiteľov na základe Dohôd formou zrážok zo mzdy, čím porušuje ustanovenie §

53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zdržať sa používania neprijateľných podmienok. Navrhovateľka
rozhodnutie okresného súdu považuje za také, ktoré napĺňa princíp právnej istoty a predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia a to aj s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov ( napr. rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 13Co/1010/2015-96 zo dňa 27.9.2016 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Lučenec, č.k. 12C/216/2015-64 zo dňa 1.10.2015, rozsudok Krajského súdu Košice, sp.zn.
9Co/66/2015 zo dňa 3.2.2016, uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 17Csp/98/2017-16 zo dňa

10.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 14Co/298/2017-44 zo
dňa 19.9.2017, uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 8Csp/125/2016 zo dňa 15.11.2016 atď).
V súvislosti s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia poukázala najmä aj na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011, IV.Ú 499/2011-21. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné,
preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení:

a) neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto
bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na
čas minulý,

b) opatrenia nariadené v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách
neodkladných opatrení bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie
potrebné.

14. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú

splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka
predloženými listinami osvedčila, že je dlžníkom odporcu, pričom dlh navrhovateľke vznikol zo Zmluvy
o úvere, ktorú uzatvárala ako spotrebiteľ s veriteľom, ktorý konal pri uzatváraní a plnení zmluvy ako
podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Tiež bolo preukázané, že odporca predložil
zamestnávateľovi navrhovateľky Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú navrhovateľka uzatvorila s veriteľom

pri uzatváraní Zmluvy o úvere a na základe tejto Dohody sú v prospech odporcu vykonávané zrážky zo
mzdy navrhovateľke na uspokojenie pohľadávky odporcu.

15. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany
navrhovateľky boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.8.2013, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom,
súčasťou ktorej je Dohoda o zrážkach zo mzdy. V konaní k návrhu navrhovateľka predložila žiadosť
odporcu adresovanú jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.4.2015.16. Odporca predložil žiadosť zamestnávateľovi navrhovateľky na výkon zrážok zo mzdy navrhovateľke
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky odporcu vzniknutého na

základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

17. Je zrejmé, že odporca na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od navrhovateľky dlh na
základe právneho úkonu ( Dohody o zrážkach zo mzdy ), ktorého platnosť je sporná. Navrhovateľka
týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom, ako vlastným majetkom na základe

skutočnosti, ktorá je sporná. Predbežné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany
pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Navrhovateľka v postavení spotrebiteľa namieta platnosť Zmluvy o
úvere, ako aj platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
spôsobujúcuhrubúnerovnováhuvjejneprospech.Umožňujesiahnuťjejnamajetokbeztoho,abymohla
zamedziťzamestnávateľovizrážkyvykonávať.Tvrdí,ženazákladeDohodyozrážkachzomzdyodporca
vymáha voči nej pohľadávku, na ktorú nemá zákonný nárok.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa
je splnená, alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných
strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže

uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy ( viď R
47/1994 ).

19. Na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy navrhovateľke v
prospechodporcunauspokojeniejehopohľadávokzospotrebiteľskejzmluvy.InštitútDohodyozrážkach

zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonností
zmluvných plnení napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom dňom uzavretia Zmluvy o úvere navrhovateľkou alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov
z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa

uspokojená si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto
dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok
zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy umožní „vymôcť“ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

20. Odvolací súd dodáva, že pri výklade akejkoľvek problematiky, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa,
je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti v rámci
ukladania neodkladného opatrenia je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa.

21. Navrhovateľka predloženými listinami osvedčila bezodkladnosť potreby úprava pomerov strán

žiadaným neodkladným opatrením tak voči odporcovi ako aj voči zamestnávateľovi navrhovateľky,
ktorý zrážky zo mzdy v prospech odporcu realizuje. Nariadením neodkladného opatrenia voči
zamestnávateľovi navrhovateľky je navrhovateľke poskytnutá dostatočná ochrana, nakoľko charakter
Dohody o zrážkach zo mzdy by umožnil bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa bez ohľadu na
možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na základe Dohody o zrážkach zo

mzdy súd nepripustil žiadne zrážky zo mzdy navrhovateľky u jej súčasného zamestnávateľa, a to ani v
miere, ktorá by smerovala k uspokojeniu pohľadávky odporcu na istine úveru, nakoľko by navrhovateľke
mohla vzniknúť ujma. Nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi navrhovateľky
je aj samotný odporca povinný znášať obmedzenia špecifikované neodkladným opatrením, ktorý rozsah
je primeraný sledovanému účelu. Súd prvej inštancie preto dôvodne nariadil neodkladné opatrenie tak

vo vzťahu k odporcovi ako aj vo vzťahu k súčasnému zamestnávateľovi navrhovateľky.

22. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a dostatočne
odôvodnené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odporca namietal aj nesprávne rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách konania.
Okresný súd navrhovateľke, ktorá bola v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plne úspešná
priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Zásada úspechu vo
veci ( zásada zodpovednosti za výsledok sporu ) pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešnástrana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktorej úspešnej strane vznikli.
Ide o trovy konania vymedzené v ustanovení § 251. To znamená, že všetky trovy, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí v zásade aj vydaním uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto výrok o náhrade trov konania považuje vo výroku za vecne
správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).