Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114216953.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcov: 1/ M. I., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, J., 2/ Z. E., rod. O., nar. X.X.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, J., 3/ Ing. O. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. L. XXX, 4/ T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
XXXX/XX, J., 5/ P. E., nar. XX.X.X., bytom I. XXXX/XX, J., 6/ Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
J., všetci zastúpení: Advokátska kancelária STEHURA & partners, s.r.o. so sídlom Fraňa Kráľa 2080,
Čadca, proti žalovaným: 1/ M. K., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. R. XXX, C. G. M., 2/ Z. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. R. XXXX, C. G. M., 3/ V. O., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. R. XXXX, C. G.

M., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého
17, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1/- 3/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 14C/149/2014-213 zo dňa 11. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1/ - 3/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva
na základe žaloby žalobcov v 1/ - 6/ rade rozhodol nasledovne :
Súd určuje, že žalobkyňa v 1/ rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom
úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela C KN 1928/5
zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 v podiele 136/739 a na LV č. XXXX ako parcela C KN 1928/67
zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 v podiele 163/2166.

Súd určuje, že do dedičstva po neb. T. E., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, J. patrí
podiel 139/739 v nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade C. G. M., katastrálny odbor, kat.
úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela C KN 1928/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 a podiel
163/2166 v nehnuteľnosti, ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor,
kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela KNC 1928/67 zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2.
Žalovaní v 1/ - 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1/ - 6/ rade trovy konania
v plnom rozsahu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 134 Občianskeho zákonníka, § 3 zák. č. 162/1995
Z.z. a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Podľa údajov výpisu LV XXXX k. ú. C., ako vlastníci KNC parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2 zast. plochy
a nádvoria a parc. 1928/78 o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č. 1928/5evidovanénaLVč.XXXXjevedenážalovaná1/vpodiele1/1nazákladeosvedčeniaovl.práveNZ95/98
s evidenciou držby od 18.3.1998.
Podľa údajov výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník KNC parc. č. 1928/67 o výmere 1083 m2 zast.

plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. 1928/67 sú žalovaní 2/,
3/ v podiele 1/1 a to na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997 a
na základe kúpnej zmluvy č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999.
Podľa výpisu pozemnoknižnej vl. č. XXX pre k. ú. C. je zapísané vl. právo k pozemkom pod r.č. 6 parc.
4950/1 s poukazom na NZ21/97 a pod r.č. 7 parc. č. 4657, v pk vl. č. XXX k. ú. C. so zápisom vl. práva

v časti A pod I. 1/24 Urbárske Seienie, je vedená pod r.č. 5 parc. 4951/1 s poznámkou na NZ 21/97.
Vlastnícke právo bolo vedené v časti B PKV pod r.č. 1-11, so zápisom vl. práva v prospech T. E., M. E.
v podiele 1/1 pod B 4,5, čo zodpovedá vlastníckemu právu v 1/2 k celku.
Podľa osvedčenia o dedičstve 6D 97/2012-52 D not 87/2012 po poručiteľovi T. E., dedičia uzavreli
dohodu, na základe ktorej žalobcovia ako právni nástupcovia po poručiteľovi nadobúdajú dedičstvo v 1/5
z podielu poručiteľa predstavujúcu pomer k celku u každého v 1/10 k nehnuteľnostiam k. ú. J., ktorého

predmetom však neboli predmetné parcely.
Podľa obsahu GP č. 17705789-155/1997 vyhotoveného Geokanceláriou geodetické združenie Dom
kultúry OZ KOVO Ing. R. dňa 27.8.1997, novovytvorené pozemky označené ako KN-C parc. č. 1928/5
o výmere 739 m2 bola vytvorená z pôvodných KN parc. č. 4951/1 pod dielom č. 1 o výmere 20 m, pod
dielom 2 z parcely 1946/1 o výmere 25, pod dielom 3 z parcely 4947/1 o výmere 54 m, diel 4 z parcely

1948/1 o výmere 75 m2, diel č. 5 za parcely 4949/1 o výmere 81 m, diel č. 6 z parcely 4950/1 o výmere
136 m, pod dielom 7 4951/1 o výmere 136 m2, pod dielom 8 z parcely 4952/1 o výmere 132 m2, diel
11 z parcely 4953/1 o výmere 60 m, diel 12 z parcely 495´4/1 o výmere 20 m2, KNC parc. č. 1928/78 o
výmere 198 m2 bola vytvorená z častí diel č. 9 z pôvodnej KN parc. č. 4952/1 o výmere 22 m, diel č.
10 4953/1 o výmere 61 m2, diel 13 4954/1 o výmere 98 m2, diel 14 z parcely 4955/1 o výmere 17 m2.

Podľa obsahu GP č. 31562388/134/96 k. ú. C. zo dňa 15.5.1996 vyhotoveného Ing. P., Geodézia Žilina
a.s., parcela KNC 1928/67 o výmere 1083 m2 bola vytvorená z 13 dielov a to z pôvodných parciel KN
4942/2 o výmere 15 m2, 4942/1 o výmere 44 m2, 4943/1 o výmere 82 m2, 4944/1 o výmere 222 m2,
4945/1 o výmere 146 m2, r.č. 6 4946/1 o výmere 135 m2, r.č. 7 4947/1 o výmere 78 m2, r.č. 8 4948/1 o
výmere 61 m2, r.č. 9 4949/1 o výmere 110 m2, r.č. 10 4950/1 o výmere 96 m2, r.č. 11 parc. č. 4951/1 o

výmere 67 m2, r.č. 12 4952/1 o výmere 41 m2, r.č. 13 4953/1 o výmere 6 m2.
PodľaobsahuzmluvyoprevodenehnuteľnostimedzipredávajúcimJUDr.M.R.akupujúcimM.K.zodňa
18.11.1998 čl. V 1751/98, M. K. s manželkou M. K. t.j. odporkyňou 1/ nadobudli vl. právo k nehnuteľnosti
zap. na LV XXXX k. ú. C. ako rodinný dom č. s. XXX na KNC parc. č. 1928/5, pričom nehnuteľnosti
boli nadobúdané v zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 328/91 Zb. v úplnom znení o konkurze a vyrovnaní z

majetkovej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Nesluša, Rudinská cesta.
Podľa obsahu zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim JUDr. M. R. a kupujúcim Z. O. a V.
O., rod. M. č. V 1717/98 zo dňa 18.11.1998 žalovaní 2/ a 3/ nadobudli z konkurznej podstaty vlastnícke
právo k rodinnému domu č. súp. XXXX na KN parc. č. 1928/57, na LV č. XXXX, k.ú. C. G. M..
Súd z notárskej zápisnice č. N390/97 spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom, notárom, dňa 18.3.1998

zistil, že žalovaná 1/ prehlásila, že je užívateľka nehnuteľností vedených vo vl. č. XXXX ako PKN parc.
č. 4945/1, vo vl. č. XXX ako PKN parc. č. 4946/1, vo vl. č. XXXX ako PKN parc. č. 4947/1, vo vl. č. XXXX
ako PKN parc. č. 4948/1, vo vl. č. XXX ako PKN parc. č. 4949/1, vo vl. č. XXX ako PKN parc. č. 4950,
vo vl. č. XXX ako PKN parc. č. 4951/1, vo vl. č. XXXX PKN parc. č. 4952/1 vo vl. č. XXXX ako PKN
parc. č. 4953/1, vo vl. č. XXXX ako PKN parc. č. 4954/1, ktoré sú podľa GP 17705789-155/97 zo dňa

25.8.1997 totožné s KN parc. č. 1928/5 zast. plocha o výmere 739 m2 k. ú. C. od roku 1973, kedy tieto
nehnuteľnosti odkúpila spolu s domom č. XXX a od tejto doby ich užíva ako svoje vl. právo.
Súd porovnaním snímky z pozemkovej mapy pre ROEP so zameraním a vytvorením jednotlivých parciel
zistil, že sporné parcely PK vl. vlastnícky patriace žalobcom neprechádzajú cez parcely ktorých ako
vlastníci resp. oprávnení držitelia sú vedení žalovaní.

Na LV č. XXXX je vedený vlastnícky vzťah k pozemku KNC parc. č. 1928/82 na ktorom je postavený
bytovýdomč.s.XXXX,pričomakovlastníciresp.spoluvlastníciniesúvedenéosoby,ktorésúúčastníkmi
konania.

Podľa LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník KNC parc. č. 4951/11 o výmere 257 m2 orná pôda sú vedení
žalobkyňa 1/ a T. E., nar. XX.X.XXXX na základe osvedčenia 6D 97/12 každý v 1/2.
Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNC parc. č. 4950/11 o výmere 241 m2 orná pôda sú
vedení žalobkyňa 1/ v podiele 1/2 a Z. E., nar. XX.X.XXXX v 1/2.Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNE parc. č. 950 o výmere 9 m2 orná pôda, 951 o výmere
10 m2 orná pôda, 1400/2 o výmere 2 m2 orná pôda, 1657 o výmere 57 m2 orná pôda, 4950/12 o výmere
216 m2 orná pôda, 4951/12 o výmere 203 m2 orná pôda sú vedení žalobkyňa 1/ v podiele 1/2 a T. E.

nar. XX.X.XXXX v 1/2.
Vzhľadomnaspornosťskutočnosti,čiskutočnezemskýpovrch,akočasťpozemkuužívanéhoodporcami
zodpovedá pôvodným pozemnoknižným parcelám vo vlastníctve žalobcov, súd nariadil znalecké
dokazovanie.
Podľa obsahu znaleckého posudku č. 5/2016 znalkyne Ing. Márie Blahovcovej súd zistil, že znalkyňa

prijala záver, že po preskúmaní pôvodných podkladov mapy evidencie nehnuteľnosti a analógovej mapy
predmetného územia na OÚ KNM kat. odbore dospela k záveru, že identifikácia GP 31562388-134/96
a 17705789-155/97 je v súlade s platnými geodetickými úradmi katastra nehnuteľnosti a teda parcely
KNC parc. č. 1928/5a 1928/67 sú identické s časťami parciel PKN 4950/1, 1951/1 v rozsahu GP
31562388-134/96 a 17705789-155/97. Znalkyňa na otázku súdu určiť v akom rozsahu, výmere boli
pozemky KNC parc. č. 1928/5 a 1928/97 k. ú. C. vytvorené z pôvodnej PKN parc. č. 1950/1 vedenej v

PK vl. XXX a PKN parc. č. 4951/1 vedené v PK vl. č. XXX k. ú. C. uviedla, že podľa GP 31562388-134/96
parc. KNC parc. č. 1928/67 bola vytvorená z pôvodnej PKN parc. č. 4950/1 v rozsahu 96 m2 označené
ako diel č. 10 a z PKN parc. č. 4951/1 v rozsahu 67 m2 označené ako diel č. 11 a podľa GP
17705789-155/97 parc. KNC 1928/5 bola vytvorená z parcely PKN č. 4950/1 v rozsahu 136 m2 ako
diel 6 a z parcely PKN 4951/1 v rozsahu 136 m2 ako diel č. 7, pričom k nezrovnalostiam vo vzťahu k

identifikácii pri spracovaní registra ROEP uviedla, že identifikácia vyhotovená pri spracovaní projektu
ROEP má len informatívny charakter a nemožno ju použiť ako záväznú pre vyhotovenie GP ani pre
žiadne právne úkony. Týmto vysvetlila aj rozdiel v zameraní nehnuteľnosti v katastrálnej mape, na ktoré
poukazovali počas konania žalovaní.
Súd mal v konaní preukázané, že v časti dielu 6 z parcely 4950/1 o výmere 136 m2, diel 7 z parcely

4951/1 o výmere 136 m2 bola vytvorená novovytvorená parcela KN-C parc. č. 1928/78 k.ú. C. G. M.,
čo mal preukázané Geometrickým plátom č. 17705789-155/97 GEOKANCELÁRIA, Ing. R. tvoriacom
súčasť zápisnice N390/97 z 18.3.1998 spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom.
Podľa údajov LV č. XXXX k. ú. C., ako vlastníčka KNC parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2 zast. plochy
a nádvoria a parc. 1928/78 o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č. 1928/5

evidovanénaLVč.XXXXjevedenážalovaná1/vpodiele1/1nazákladeosvedčeniaovl.práveNZ95/98
s evidenciou držby od 18.3.1998.
Ďalejmalpreukázané,žezPKparc.č.4950/1vedenejvPKvl.XXXaparcely4951/1parcelaKN1928/67
bola vytvorená aj z dielu č. 10 pôvodnej PK parcely 4950/1 o výmere 96 m2 a z dielu 11 pôvodnej PK
parc. č. 4951/1 o výmere 67 m2 v PK vl. XXX v spojení s GP vyhotoveným Geodézia Žilina a.s. p. P.,

dňa 8.5.1996 č. 31562388-134/96 tvoriacom súčasť zápisnice N191/96 novovytvorený pozemok KN-C
parc. č. 1928/67 k.ú. C. G. M..

Podľa údajov výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNC parc. č. 1928/67 o výmere 1083 m2 zast.
plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. 1928/67 sú žalovaní 2/,

3/ v podiele 1/1 a to na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997 a
na základe kúpnej zmluvy Č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999.
Súd teda s poukazom na závery odvolacieho súdu, ktorými je viazaný konštatoval, že žalovaní nemohli
byť dobromyseľnými držiteľmi pozemkov, ktorých sú vedení ako vlastníci na základe držby, teda
žalovaná v 1/ rade pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k. ú. C., KNC parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2

zast. plochy a nádvoria a parc. 1928/78 o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria na základe osvedčenia
o vl. práve NZ95/98 s evidenciou držby od 18.3.1998 a žalovaní v 2/ a 3/ rade pozemkov vedených
na LV č. XXXX k. ú. C. KNC parc. č. 1928/67 o výmere 1083 m2 zast. plochy a nádvoria na základe
osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997 a na základe kúpnej zmluvy Č.v.
1717/98 zo dňa 13.4.1999. Ich dobromyseľnosť nemohla vychádzať k toho, že pozemky kúpili, pretože

tieto v kúpnej zmluve neboli nikdy evidované a mohli ich užívať nanajvýš ako nájomníci. Súdu druhej
inštancie je zároveň potrebné dať za pravdu, že žalovaným za daného stavu (bez aplikácie záverov NS
SR NS SR z 30.4.2013 pod sp. zn. 6Cdo/47/2012) chýba akýkoľvek aj domnelý titul pre dobromyseľnosť
o vlastníckom práve. Zároveň dôvody súdu druhej inštancie o skúmaní podmienok pre vydanie
osvedčení vylučujú možnosť aplikácie rozhodnutia NS SR z 30.4.2013 pod sp. zn. 6Cdo/47/2012, teda

odvodzovanie dobromyseľnosti od osvedčenia o vydržaní.
Súd sa ďalej zaoberal tým, či začlenením časti pozemkov žalobcov do inej novovytvorenej parcely
vzniklo im spoluvlastnícke právo. V tejto časti súd druhej inštancie nezaujal priamo právny názor, avšak
z jeho postupu je zrejmé, že závery prvostupňového súdu o tom, že je nemožné, aby pôvodný vlastníkči spoluvlastník čo i len časti pôvodného dielu, sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva k
novovytvorenej parcele zobrazujúcej určitú ucelenú časť pozemku tak, že jemu náležiaci nárok na
výmeru z časti jemu patriacemu pozemku (spoluvlastnícky) bude voči celkovej výmere novovytvorenej

parcele určený spoluvlastnícky podiel za nesprávny, pretože ak by bol tento záver správny, už samotná
táto skutočnosť by musela viesť k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko by bolo zbytočné
zaoberať sa nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním či inými dôvodmi, aby žalobe nebolo možné
vyhovieť z toho dôvodu, že žalovaní nie sú spoluvlastníci tak, ako to tvrdia v petite žaloby.
Súd mal preukázané, že žalovaná v 1/ rade je vedená ako vlastníčka pozemku vedeného v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. C., ako KNC parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2 zast. plochy a nádvoria
a parc. 1928/78 o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č. 1928/5 evidované na
LV č. XXXX v podiele 1/1. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sú vedený ako bezpodielový spoluvlastníci pozemku
vedeného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. C. ako KNC parc. č. 1928/67 o výmere 1083
m2 zast. plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. 1928/67 v
podiele 1/1.

V katastri nehnuteľností sú teda ich pozemky ohraničené ich právom k nehnuteľnosti identifikované
presne uvedeným geometrickým územím. Teda pozemok predstavuje určitú vyčlenenú časť zemského
povrchu, ku ktorému sú uplatňované práva a zväčša je identifikovaný viditeľnými hranicami.
Po opätovnom prehodnotení predchádzajúcich záverov súd prvej inštancie dospel k názoru, že ak
bol určitý pozemok, zobrazený v evidencii nehnuteľností ako jedna parcela s viditeľnými hranicami

užívania v teréne (nejedná sa o parcelu registra E), a tento bol vytvorený jeho užívateľom (osobou
vedenou ako vlastník) z viacerých iných parciel, vznikol tým nový pozemok, teda vymedzená časť
zemského povrchu. Ak sa dodatočne zistí, že pozemok bol vytvorená aj i časti inej parcele, pozemku, ku
ktorému nemal užívateľ vlastnícke práva a nebol alebo nestal sa jeho vlastníkom z iného dôvodu, tak v
rozsahu výmery časti pozemku iného vlastníka k celému pozemku, je pôvodný vlastník spoluvlastníkom

novovytvoreného pozemku. Uvedené je obdobné, ako keby sa viacerý vlastníci pozemkov spojili a
vytvorili jeden pozemok za účelom spoločného obhospodarovania. Pre takýto prípad nemožno použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spracovaní, nakoľko vzniká nová vec, iná ako predchádzajúca
vec, pričom pozemok vytvorením novej hranice nevzniká, len sa identifikuje. Preto ak sa takýto pozemok
skladá z viacerých pôvodných parciel pôvodných vlastníkov, vzniká k novovytvorenému pozemku

spoluvlastníctvo. Vytvorení novej hranice a evidencie totiž nezaniká vlastnícke právo pôvodných
vlastníkov. Preto podľa názoru súdu nie je potrebné sa domáhať vyčlenenia pôvodnej časti pozemku
z novovytvoreného pozemku, pretože scelením pôvodných parciel môže byť k nemu sťažený či
znemožnený prístup, môže byť zastavaný, ináč upravený a pod., teda práve prípadným vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej parcele je možné realizovať aj práva vlastníka, a to

vyčlenením zodpovedajúcej časti parcely (nie je vylúčené v rozsahu pôvodnej parcely), prípadne
vyporiadaní za náhradu a pod.. Zreteľ je potrebné brať aj na to, že začlenením rôznych častí parciel
do novovytvorenej parcely (podľa držby a tvrdených vlastníckych a iných práv) časť pôvodnej parcely
v evidencii nehnuteľnosti zanikla, teda musela by sa nanovo vytvárať geometrickým plánom, pričom
novovytvorená parcela existuje tak, ako je zapísaná v evidencii nehnuteľností a je vymedzená v

katastrálnej mape.
Týmto nie je dotknuté právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva k pôvodnej časti z ktorej bola
vytvorená nová parcela, avšak podľa názoru súdu to nie je jediný spôsob a fakticky znamená už
štádium vyporiadania podielového spoluvlastníctva práve s rizikami, že takýto pozemok už nebude pre
pôvodného vlastníka využiteľný.

Preto ak si určitá osoba vytvorila hranice jedného pozemku zobrazeného ako jedna parcela spojením
viacerých pozemkov, či už získaných prevodom alebo prechodom práv, pričom neskôr vyjde najavo,
že niektorá pôvodná parcela nebola vlastníctvom danej osoby, vzniká spojením pôvodných parciel
spoluvlastníctvo k novému pozemku. Uvedené spoluvlastníctvo nie je nedielnym spoluvlastníctvom
pozemkových spoločenstiev a môže byť vyporiadané všetkými spôsobmi podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že novovytvorená parcela KN-C parc. č. 1928/5 o výmere 739
m2 zastavané plochy a nádvoria k.ú. C. G. M. bola vytvorená okrem iného aj z dielu 6 z parcely 4950/1
o výmere 136 m2 a dielu 7 z pôvodnej parcely č. 4951/1 o výmere 136 m2, ktorá bola vo vlastníctve
žalobkyne v 1/ rade vedenej v PKN vložke č. XXX k.ú. C. G. M. vytvorená Geometrickým plátom č.

17705789-155/97 GEOKANCELÁRIA, Ing. R.. Túto skutočnosť tvrdila žalovaná v osvedčení a zároveň
bola potvrdená aj znaleckým posudkom č. 5/2016 znalkyne Ing. Márie Blahovcovej, ktorá uviedla, že
identifikácia GP 31562388-134/96 a GP 17705789-155/97 je v súlade s platnými geodetickými úradmi
katastra nehnuteľnosti a podľa GP 17705789-155/97 parc. KNC 1928/5 bola vytvorená z parcely PKNč. 4950/1 v rozsahu 136 m2 ako diel 6 a z parcely PKN 4951/1 v rozsahu 136 m2 ako diel č. 7, teda
parcely KNC parc. č. 1928/5 a 1928/67 sú identické s časťami parciel PKN 4950/1, 1951/1 v rozsahu GP
31562388-134/96 a 17705789-155/97, čo predstavuje pomer po prepočítaní na 1/2 spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne na pôvodných parceliach podiel 136/739.
Ďalej zistil, že KN-C parc. č. 1928/67 o výmere 1.083 m2 zastavané plochy a nádvoria bola vytvorená z
pôvodnej PKN parc. č. 1950/1 vedenej v PK vl. XXX a PKN parc. č. 4951/1 vedené v PK vl. č. XXX k. ú.
C. a to z dielu č. 10 pôvodnej PK parcely 4950/1 o výmere 96 m2 a z dielu 11 pôvodnej PK parc. č. 4951/1
o výmere 67 m2 v PK vl. XXX v spojení s GP vyhotoveným Geodézia Žilina a.s. p. P., dňa 8.5.1996 č.

31562388-134/96, čo tvrdili žalovaní v 1/ a 2/ rade v osvedčení vydanom notárom a potvrdil znalkyňa v
znaleckom posudku č. 5/2016, teda podiel výmery pôvodných parciel pripadajúcich na žalobkyňu (1/2
spoluvlastníckeho podielu) predstavuje 163/2166.
Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol, že žalobkyňa v 1/ rade je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor,
kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX ako parcela C KN 1928/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2

v podiele 136/739 a na LV č. XXXX ako parcela C KN 1928/67 zast. plochy a nádvoria o výmere 1083
m2 v podiele 163/2166.
Nakoľko vo vzťahu k podielu T. E., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, J. nedošlo k
prededeniu v dedičskom konaní sp.zn. 6D 97/12, nakoľko tomu bránila evidencia vlastníckych práv
žalovaných, zaradenie podielu do masy dedičstva bolo sporné, s poukazom na zhodné dôvody ako pri

určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1/ rade súd vyhovel žalobe a určil, že do dedičstva po
neb. T. E., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, J. patrí podiel 139/739 v nehnuteľnosti, ktorá
je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. úz. C. G. M. na LV č. XXXX
ako parcela C KN 1928/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 a podiel 163/2166 v nehnuteľnosti,
ktorá je vedená na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, kat. úz. C. G. M. na LV č.

XXXX ako parcela KNC 1928/67 zast. plochy a nádvoria o výmere 1083 m2.
V tomto prípade mal súd vymedzený okruh účastníkov - vecnú legitimáciu okruhom osôb, ktorým svedčí
dedičské právo a okruhom osôb, ktoré sú vedené ako vlastníci v evidencii katastra nehnuteľností, teda
okruhom osôb, voči ktorým musí byť rozsudok účinný a musí sa ich dotýkať.
Naliehavý právny záujem pri žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný aj judikatúrou

a spočíval v tom, že bez rozhodnutia súdu nebolo možné určiť spoluvlastnícky podiel žalobcov k
nehnuteľnosti a napraviť nesprávny zápis v evidencii nehnuteľností, teda zápis na liste vlastníctva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Nakoľko úspech žalobcov bol voči žalovaným v 1/ až 3/ rade v plnom rozsahu, súd priznal žalobcom v
1/ až 6/ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP ).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v 1/ - 3/ rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok

okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania pred súdom
prvej a druhej inštancie v plnom rozsahu. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že súd prvej inštancie
sa neriadil platným právom Slovenskej republiky, nerešpektoval rozhodovaciu súdnu prax a aktuálnu
judikatúru. Rozsudok okresného súdu pôsobí arbitrárne, je zmätočný a nepreskúmateľný.
Počas celého konania sa žalobcovia domáhali toho, aby bolo určené, že buď oni sami alebo ich

právni predchodcovia sú, resp. boli, vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú uvedené v žalobe, avšak v
konaní uviedli, že ani sami nevedeli, kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú. Oni žalovaní svoje
vlastnícke právo preukázali na základe hodnoverných dokumentov, s ktorými sa súd prvej inštancie
síce oboznámil, avšak ich v súlade so súdnou praxou nevyhodnotil. V tejto súvislosti poukázali na
notárske zápisnice ako aj na skutočnosť, že ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vzniklo

na základe ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., ktoré bolo podľa ich názoru špeciálnou úpravou k
ust. § 134 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie
vlastníckeho práva podľa ust. § 2 ods. 2 cit. zákona vyžadovalo splnenie podmienok, a to že išlo o
osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe a že

do 10 rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo v konaní na súde alebo v konaní o
pozemkových úpravách iná osoba. Zrušením uvedeného ustanovenia k 30. novembru 2000 však nebolo
u takejto osoby (u osoby, ktorá vlastnícke právo nadobudla na základe osvedčenia o držbe) dotknutá
možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z ust. § 134 OZ.Týmito podmienkami boli spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, nepretržité trvanie oprávnenej
držby po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola podľa ich názoru
o osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe

splnená bez ďalšieho. Vyplýva zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do
katastra nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa zaručené po dobu 10
rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala
nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby vplyv. Ani neskoršou zmenou zákonnej úpravy sa
na ich právnom postavení oprávnených držiteľov nič nezmenilo a neboli zistené žiadne skutočnosti, v

dôsledkuktorýchbyvdobe10rokovplynúcejododňajejzápisudokatastradošlokprerušeniuvydržacej
doby pre stratu dobromyseľnosti a tým aj oprávnenej držby žalovaných (žalobcovia ani takéto tvrdenia
neprodukovali a to ani po vrátení veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie). Oni ako žalovaní splnili
podmienky vydržania vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu
a všeobecných súdov. V ich prípade je naplnená aj ďalšia zákonná podmienka, a to že žalobcovia ani
nik iný v zákonom stanovenej 10 ročnej lehote ich vlastnícke právo nespochybnili. Dokonca pokiaľ sa

týka otázky akéhokoľvek preukazovania vlastníckeho práva z ich strany, toto nie je potrebné a dôkazy,
ktoré predkladali boli nad rozsah, ktorý im ukladá platné právo.
Pokiaľ okresný súd vyhodnotil dôkazné zistenia inak, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a pokiaľ nerešpektoval v aktuálnom čase platné právo a nerešpektuje
judikatúru najvyšších súdnych autorít, tak jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázali na právny názor Ústavného súdu SR v Náleze I. ÚS
549/2015-53 zo dňa 16.3.2016.
Žalobcovia na požadovanom určení nepreukázali naliehavý právny záujem a súd sa s otázkou
naliehavého právneho záujmu vôbec nezaoberal. Žalobcovia sa nedomáhali určenia vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré mali ich predkovia ako výluční vlastníci vlastniť, ale sa domáhali určenia

spoluvlastníctva v konkrétnych podieloch k pozemkom, ktoré ich právni predchodcovia nikdy nevlastnili
a neužívali. Žalobcovia navyše ani nikdy netvrdili, že by ich predchodcovia, od ktorých odvodzujú
nároky uplatnené v tomto konaní, pozemky KNC 1928/5, 1928/67 niekedy akýmkoľvek právnym úkonom
alebo inak nadobudli a užívali. Súd im teda nemohol priznať vlastníctvo - spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam, hoci žalobcovia nikdy netvrdili, že by im patrili. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

preto vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, aj pokiaľ sa týka akceptovania vzniku
spoluvlastníctva právnym predchodcom žalobcom k pozemkom KNC špecifikovaných v petite rozsudku.
Žalobcovia mali ako dôkaz navrhnúť a priamo doložiť geometrický plán na vydelenie pozemkov,
od ktorých svoj nárok odvodili, a pokiaľ tak neurobili a podľa ich žalobou uplatneného petitu ani
urobiť nechceli, mal súd žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie úplne obišiel zákonné spôsoby vzniku

vlastníctva a teda aj spoluvlastníctva. Nik z účastníkov konania a žalobcovia už vôbec nie netvrdili, že
by v minulosti ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom prejavil vôľu zlúčiť viacero vecí - pozemkov do jednej
veci - pozemku.

3. K odvolaniu žalovaných v 1/ - 3/ rade proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie

žalobcovia v 1/- 6/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňujú
nakoľko súd vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne.
V predmetnej veci mali bremeno tvrdenia, že oni, resp. ich právny predchodca sú vlastníkmi sporných

pozemkov, a že tento stav stále trvá. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať
nadobúdací vlastnícky titul. Túto skutočnosť nesporne preukázali. Pokiaľ sa žalovaní proti ich žalobe
bránili tvrdením, že nadobudli vlastnícke právo k tým istým pozemkom vydržaním, bolo ich povinnosťou
toto tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok pre vydržanie
vlastníckeho práva, t.j. oprávnenú dobromyseľnú držbu trvajúcu po stavenú dobu a spôsobilý predmet

vydržania. Ak žalovaní preukazovali nadobúdací titul predložením notárskych zápisníc o osvedčení
vlastníckeho práva, tieto listiny osvedčujú iba pravdivosť toho, že ich spísal notár a že žalovaní
urobili pred notárom vyhlásenie. Tieto listiny neosvedčujú však existenciu podmienok vydržania, najmä
podmienku oprávnenej držby, ale len vyhlásenie o týchto podmienkach. Predloženie týchto listín preto
nemohlo mať za následok prechod dôkazného bremena na žalobcov, t.j. ich povinnosť preukazovať

neexistenciu oprávnenej držby žalovaných. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravdivosti obsahu
uvedených listín zostáva na žalovaných, ktorí z týchto listín vyvodzujú pre seba priaznivé právne
dôsledky. Ust. § 134 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. K nadobudnutiu vlastníckeho práva titulom vydržania dochádza splnením podmienok vydržaniavyplývajúcich z § 134 OZ. Týmito podmienkami sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba,
nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. V tejto súvislosti poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/207/2005.

Z notárskej zápisnice č. N 390/97, NZ 95/98 zo dňa 18.3.1998 vyplýva, že žalovaná 1/ pred notárom
uviedla,žejeužívateľkapredmetnýchnehnuteľnostíodroku1973,keďtietonehnuteľnostiodkúpilaspolu
s domom č. XXX a od tejto doby ho užívala ako svoje vlastníctvo. Toto vyhlásenie sa však v priebehu
konania ukázalo ako nepravdivé, nakoľko žalovaná 1/ dom č. XXX kúpila až na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 18.11.1998, t.j. po tomto vyhlásení. Z notárskej zápisnice č. N 191/96, NZ 21/97 zo dňa 10.2.1997

vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ pred notárom uviedli, že uvedené nehnuteľnosti pridelil JRD Nesluša spolu s
rodinným domom, ktorý je na tejto parcele postavený v roku 1984, pričom JRD to užívalo od roku 1956.
Toto vyhlásenie sa taktiež ukázalo ako nepravdivé, nakoľko predmetné pozemky žalovaným neboli nikdy
pridelené JRD Nesluša z dôvodu, že JRD Nesluša nebolo nikdy vlastníkom predmetných pozemkov.
Taktiež žalovaní 2/ a 3/ kúpili dom č. XXXX až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.1998, t.j. po tomto
vyhlásení. S poukazom na tieto skutočnosti v predmetnej veci žalovaní žiaden nadobúdací titul nemali,

a preto v ich prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť o oprávnenej držbe a žalovaní ani nemali
žiaden nadobúdací titul k predmetným pozemkom.
Nesúhlasili s námietkou odvolateľov ohľadne nemožnosti domáhania sa určenia spoluvlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že neboli vlastníkmi predmetných parciel. Súdna prax
poukazom analogicky podľa OZ na spracovanie ako aj evidenciu pozemku jedným alebo viacerými

parcelnými číslami považujú určenie spoluvlastníckeho práva v novovytvorených parcelách za možné
a relevantné. Uvedené vychádza z toho, že pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie
vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje
reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci
spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne.

Pôvodné PKN č. 4950/1 a č. 94951/1 boli scelené do novovytvorených KN-C parciel č. 1928/5 a č.
1928/67 a teda neexistujú. Oni, resp. ich právni predchodcovia boli vlastníkmi pôvodných PKN parciel.
Keďže pôvodné PKN parcele už neexistujú v rámci materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia nie
jemožnésadomáhaťurčeniavlastníckehoprávakneexistujúcimparcelám.PredmetnéPKNparceleboli
transformované (spracované) do novovzniknutých KN-C parciel č. 1928/5 a č. 1928/67, preto je možné

sa domáhať iba určenia vlastníckeho práva k existujúcim parcelám pri zachovaní spoluvlastníckeho
podielu k novovytvoreným parcelám. Takto určený podiel predstavuje ich spoluvlastnícky podiel na
súčasných KN-C parcelách a tak mieru účasti na právach a povinnostiach k spoločným existujúcim
veciam. Predmetnou žalobou sa nedomáhajú reálneho delenia, ale zachovania ich vlastníctva k KN-C
parcelám prostredníctvom spoluvlastníckeho podielu.

4. K vyjadreniu žalobcov v 1/ - 6/ rade k odvolaniu žalovaných v 1/ - 3/ rade proti rozsudku okresného
súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
V uvedenom vyjadrení opätovne uviedli skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní s tým, že na nimi
podanom odvolaní naďalej trvajú.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým sú žalovaní v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že sa okresný súd
dostatočným spôsobom vyporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov v 1/ - 6/ rade na
určení vlastníckeho - spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Podrobne skúmal otázku

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na strane žalobcov ako aj na strane žalovaných,
pričom správne dospel k záveru, že zo strany žalovaných v 1/- 6/ rade nemohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia, t.j.
vydržaním, pretože zo strany žalovaných v 1/ - 3/ rade neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. §
134 Občianskeho zákonníka nevyhnutné k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom

vydržania, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, nepretržité trvanie oprávnenej
držby po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalovaní v 1/ - 3/ rade nepreukázali oprávnenosť
držby ako aj nadobúdací titul. Taktiež sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v
zmysle ktorého je možné určiť spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané, že pôvodné PKN parcele boli scelené do novovytvorených

parcielKN-CakeďžepôvodnéPKNparceleužneexistujúniejemožnédomáhaťsaurčeniavlastníckeho
práva k neexistujúcim parcelám. PKN parcele boli spracované do novovzniknutých KN-C parciel a z toho
dôvodu je možné sa domáhať iba určenia vlastníckeho práva - spoluvlastníckeho práva k existujúcim
parcelám. Rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, zrozumiteľný a dáva odpovede na všetky otázky
vznesené stranami sporu v predmetnom konaní.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto
odvolací súd priznal žalobcom v 1/ - 6/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)