Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4P/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316214528
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316214528.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Milenou Jakubíkovou vo veci starostlivosti o mal. W. F., nar.

XX.XX.XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: E. U., nar.
X.XX.XXXX, bytom U. N. č.XXX a W. F., nar. X.X.XXXX, bytom U. N. č. XXX, o návrhu matkyna úpravu
styku a návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I.
Mal. W., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu dieťaťa sumou 30% sumy aktuálneho životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20 dňa toho -ktorého mesiaca vopred k rukám otca,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 10P 164/2010-43.

II.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 19.08.2016 domáhala úpravy styku rodiča s mal. dieťaťom,
nakoľko na základe rozsudku Okresného súdu v Leviciach č.k. 10P/16/4/2010-43 zo dňa 16.06.2010
bol mal. W. zverený do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým bol ponechaný na dohode
rodičov. Vzhľadom k tomu, že otec si necháva bez jej vedomia dieťa nepretržite, navrhuje úpravu styku
s dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň 3 dni (počas
víkendu) od piatka v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Na pojednávaní uviedla, že v čase,
keď súd rozhodol o zverení W. do jej starostlivosti žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti a to asi

do začiatku letných prázdnin 2016. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala, lebo s otcom dieťaťa si
prestali rozumieť. Odsťahovala sa k priateľovi E. F., ktorý býva vo U. N.. Y.. W. sa s ňou neodsťahoval,
ale zostal bývať u svojho otca. Maloletý k nej chodieva po škole s tým, že buď sa u matky naje alebo idú
spolu do obchodu niečo kúpiť a potom ide k svojmu otcovi. Syn jej nepovedal, prečo nechce s ňou bývať
a keď chce, aby u nej syn prespal povie jej, že mu to otec nedovolí. Od júna 2016 všetku starostlivosť
o syna zabezpečuje otec. Dieťa býva čisto oblečené, myslí si, že je o neho dobre postarané. V škole
sa o synovi informuje telefonicky, na rodičovské združenia nechodieva. Súhlasí s tým, aby bol mal. W.

zverený do osobnej starostlivosti otca, ale pokiaľ by si všimla, že bude starostlivosť o dieťa zanedbaná,
tak sa bude domáhať, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti.2. Otec sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom na úpravu styku nesúhlasí a navrhol, aby bol
mal. W. zverený do jeho osobnej starostlivosti a matke súd určil výživné. Pokiaľ sa budú vedieť
dohodnúť s matkou na úprave styku, tento nenavrhuje upraviť. Otec uvieol, že mal. W. pochádza

z mimomanželského vzťahu s matkou dieťaťa, s ktoru bývali v spoločnej domácnosti vo U. N.. V
mesiaci jún 2016 matka opustila spoločnú domácnosť, odišla ráno do práce a domov sa už nevrátila a
odsťahovala sa k svojmu priateľovi. Mal. W. bol vtedy na výlete a keď sa vrátil domov, povedal, že chce
zostať bývať u neho a k matke nechcel ísť. Bývajú sami dvaja v rodinnom dome, ktorý má prenajatý od
X. S.. O dieťa sa stará sám, varí, perie, chodí na rodičovské združenia, učí sa s ním. Mal. W. navštevuje

matku takmer každý deň, ale neprespáva u nej. Dieťaťu vysvetlil, že je zverený do starostlivosti matky,
ale syn sa vyjdril, že k matke nechce ísť. On je nezamestnaný, nie je evidovaný na ÚPSVR a finančné
prostriedky si zabezpečuje brigádami v Rakúsku kam ide na 2 až 3 dni. Takto si vie zarobiť 600- 700,-
eur. Keď pracuje, syn prespáva u Eriky Farkašovej.
Súd rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie, neúčasť
neospravedlnil.

3. Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otcovi a matke určiť výživné na
mal. W. vo výške 30% sumy životného minima od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že otec
má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o dieťa. Mal. W. pri informatívnom pohovore
uviedol, že chce zostať bývať s otcom, s ktorým neprerušil kontakt odvtedy ako sa matka odsťahovala

zo spoločnej domácnosti. S matkou sa stretáva, niekedy na kratší čas, niekedy na dlhšie, ale nechce
bývať s matkou v spoločnej domácnosti vzhľadom na to, že nemá dobrý vzťah k matkinmu priateľovi.

4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Mal. W. pochádza z mimomanželského pomeru. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do začiatku letných
prázdnin 2016, kedy matka opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k priateľovi. Od 15.6.2016
zostal mal. W. bývať s otcom. Od prerušenia spolužitia rodičov starostlivosť o dieťa zabezpečoval otec.

5.Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 04.06.2010, č.k. 10P/164/2010-43 bol mal. W., nar.

XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
mesačným výživným vo výške 30 % aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
vždy do 20-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.

6. Otec dieťaťa je nezamestnaný, nie je evidovaný na ÚPSVaR. Pracuje brigádnicky v hore u p.A., jeho

príjem predstavuje 350 -370 eur.

7. Matka dieťaťa je nezamestnaná. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 167,10,-eur a prídavky na
dieťa vo výške 23,52 eur. Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. N vyplýva, že
matk dieťaťa sa zvýšila pomoc v hmotnej núdzi na sumu 167,10 eur. Z rozhodnutia vyplýva, že matka

vykonáva menšie obecné služby v zmysle dohody uzatvorenej na obdobie 01.02.2017 so 31.07.2017
na území obce U. N. a patrí jej aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur mesačne a je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 05.01.2010 a evidencia trvá ďalej. Matka otcovi prispievala na mal.
W. sumou 42,- eur a to posledné tri mesiace. Výživné na mal. W. nehradí. Privyrába si sezónnymi
poľnohospodárskymi prácami, kde zarobí za deň 15,-eur. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom E.

F., ktorý pracuje ako robotník na obecnom úrade, príjem má 450,-eur. Na domácnosť matka neprispieva.

8. Mal. W. je žiakom štvrtého ročníka základnej školy vo U. N.. Stravuje sa v škole bezplatne, navštevuje
ŠKD, kde sa hradí poplatok 4,-eura. V rámci školy navštevuje krúžok kreslenia a futbal.

9. Kolízny opatrovník vykonal dňa 23.1.2017 šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov v
domácnosti otca a konštatoval, že otec obýva 1 izbový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve X. S., ktorá
sa t.č. zdržiava v E.. Na bývanie prispieva sumou 80,-eur, výdavky s bývaním hradí p. S.. Rodinný dom
je kompletne zariadený a udržiavaný v čistote. Otec je momentálne nezamestnaný, vybavuje si dávky
v hmotnej núdzi a pracuje brigádnicky u p. A. a jeho príjem je cca 350-370 eur. Mal. W. navštevuje 4 .

ročník ZŠ vo U. N., učí sa dobre, otec s ním nemá výchovné problémy. Stravuje sa v škole bezplatne,
navštevuje ŠKD. Mal. W. navštevuje matku 2-3x do týždňa, neprespáva však u nej. Výživné matka
nehradí, je poberateľkou prídavku na dieťa, ktoré otcovi nezasiela. Otec sa vyjadril, že komunikácia
medzi rodičmi je dobrá, ohľadom podaného návrhu by sa s matkou vedeli dohodnúť. Dňa 22.1.2017bola matka v jeho domácnosti, bola trochu opitá. Partner matky pije, hádajú sa aj ju bije a správa s k
nej neúctivo. Mal. W. pri informatívnom pohovore uviedol, že chce bývať s ocinom, tak ako to je teraz,
mamina mu hovorila, že P. ju bije, nerozpráva sa s ním, nechce sa s ním rozprávať aj preto, lebo to oco

nedovolí. Dva dni bol u maminy, bolo tam dobre. Pozerali spolu televízor, hrali sa na telefóne. Keď bude
u ocina, chcel by sa stretávať s maminou tak ako teraz, že k nej ide hocikedy. Nechce u nej prespávať.
P. pije, chodí do krčmy a keď je opitý, tak na maminu kričí. Aj to bol dôvod prečo išiel k otcovi. Kol.
Opatrovník sa dňa 23.1.2017 sa pokúšali vykonať šetrenie aj u matky, táto však podľa susedy odišla aj
s partnerom do A., teda šetrenie nebolo možné vykonať.

10. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie
je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti

rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, podielať sa na výchove
maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný
styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je
najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym
spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý

má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k
správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada,
že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova

je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

11. Podľa § 26 Zák. o rod. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú

primerane.
13. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. V danej veci bol pôvodne podaný návrh matky na úpravu styku otca s mal. dieťaťom, ktoré bolo

už rozsudkom Okresného súde Levice zverené do osobnej starostlivosti matky. Po rozhodnutí došlo
k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, keďže maloleté dieťa po tom ako sa matka odsťahovala zo
spoločnej domácnosti naďalej zostalo bývať u svojho otca. Z toho dôvodu otec podal návrh, aby bol
maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti. Súd mal za preukázané, že súdna úprava rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu je v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko rodičia spolu nežijú, o maloleté
dieťa sa osobne stará otec od 15.6.2016. V predmetnej veci súd prihliadol aj na názor maloletého

dieťaťa. Maloletý W. sám uviedol, že chce bývať s otcom a s matkou sa stretávať kedykoľvek bude
chcieť tak ako je to doteraz, pretože má s matkou dobrý vzťah. Súd rozhodol o zverení maloletého W.
do osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že otec aj doposiaľ vykonával osobnú starostlivosť o dieťa, v
jeho starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, má vytvorené dobré podmienky a je
schopný sa o dieťa postarať. Mal. dieťa má otca aj pokojnejšie výchovné prostredie ako u matky, ktorá

žije so svojím priateľom, ktorý podľa vyjadrenia dieťaťa požíva alkoholické nápoje a vtedy sa správa
agresívne a kričí. So zverením dieťaťa do starostlivosti otca matka aj kolízny opatrovník súhlasili.

17. Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé

predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod.
Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie atď. ), ale i ďalších
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby
a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami ,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

18. V zmysle Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitnéhozákona.TýmtoosobitnýmzákonomjeZákonoživotnomminime.Znamenáto,žekaždédieťa

bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery svojich rodičov má právo na určenie výživného
v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima, a to aj vtedy, ak schopnosti,
možnosti a majetkové pomery rodičov neumožňujú určenie výživného ani v tejto minimálnej výške.
Povinný rodič musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, hoci
aj na úkor svojho minima.

19. Zo strany matky určil súd výživné vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima s poukazom
na jej súčasné majetkové pomery, keďže matka je nezamestnaná a poberá len pomoc v hmotnej núdzi
vo výške 167 eur.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný. (§ 44 CMP).