Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Milena Jakubíková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4P/56/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316208185
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316208185.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Milenou Jakubíkovou vo veci starostlivosti o maloletého J. P., nar.
XX.XX.XXXX v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ku T. XX, A. a A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Q. A., o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Mal. J., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- EUR mesačne vždy do 20 dňa
toho -ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Matkamaloletéhodieťaťapodaladňa09.05.2016natunajšísúdnávrhnaúpravuvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka maloletého v písomnom návrhu uviedla, že maloleté
dieťa pochádza z jej mimomanželského vzťahu s A. P.. Zo spoločnej domácnosti otec dieťaťa odišiel vo
februári 2016 a od tej doby otec neprispel na výživu mal. dieťaťa žiadnou sumou ani nič dieťaťu nekúpil.
Otec sa o mal. dieťaťa nezaujíma, často požíva alkoholické nápoje. Matka je na rodičovskej dovolenke
a poberá rodičovský príspevok, prídavky na dve mal. deti vo výške cca 250 eur mesačne. Vo svojej
starostlivosti má ešte mal. R., nar. XX.X.XXXX. Matka žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej
starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 100,-Eur mesačne. Na
pojednávaní matka uviedla, že trvá na podanom návrhu. Starostlivosť o dieťa zabezpečuje ona, býva
v dvojizbovom byte, ktorý patrí jej matke, so svojimi deťmi s mal. J. a dcérou R. A., nar. XX.X.XXXX,
ktorú má z predchádzajúceho vzťahu. Na chod domácnosti prispieva sumou 70 eur, túto sumu posiela
na účet matke. Ostatné výdavky spojené s bývaním uhrádza jej matka.
2. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, z ich vzťahu sa
narodil mal. J.. Zo spoločnej domácnosti odišiel asi vo februári 2016, nakoľko sa to s matkou dieťaťa
nedalo vydržať, vždy mu niečo vytýkala, najmä že ju podvádza. V súčasnej dobe býva s rodičmi v Q.
A.. So synom sa nestretáva pravidelne každý týždeň a stretnutia prebiehajú v domácnosti matky. Otec
naposledy pracoval v spol. Q. od októbra 2016 do februára 2017, predtým bol nezamestnaný a predtým
od apríla 2016 asi dva mesiace pracoval v spol. V., s.r.o., kde bol ukončený prac. pomer z dôvodu,
že nebola práca, avšak zamestnávateľ ich neodhlásil v poisťovni. V spol. Q., s.r.o. pracovný pomer
ukončil otec z dôvodu zlého vzťahu s nadriadeným, nakoľko mal vysoké nároky. V súčasnej dobe je
nezamestnaný, zatiaľ nie je evidovaný na UPSVaR. Má živnostenské oprávnenie v odbore zámočník,
avšak začiatkom mesiaca apríl 2017 živnosť pozastavil, nakoľko nenašiel vhodnú prácu, ktorú by somako živnostník vykonával. Nepoberá ani žiadnu sociálnu dávku ani dávku v nezamestnanosti. Finančné
prostriedky si zabezpečuje tým, že pomáha otcovi pri oprave motorových vozidiel alebo chodí pomáhať
opravovať autá kamarátovi. Takto si vie zarobiť asi do 350 eur mesačne. Súhlasí s tým, aby bol maloletý
zverený do starostlivosti matke a navrhol výživné v sume 70 eur mesačne. Dieťaťu nekupuje žiadne
veci, avšak matke dal asi pred dvomi mesiacmi sumu asi 30 alebo 40 eur. Žije v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi a prispieva im na domácnosť sumou 70 eur mesačne. Má nedoplatok voči Všeobecnej
zdravotnej poisťovni vo výške 358 eur, ktorý je vymáhaný cestou exekútora, s ktorým má uzatvorenú
dohodu a posiela mu mesačne 30 eur a tiež má nedoplatok na telefón 500 eur, ktorý v súčasnej dobe
neplatí.
3. Kolízny opatrovník navrhol podanému návrhu vyhovieť, maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70,-Eur mesačne.
4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru matky A. F. a otca A. P.. Rodičia maloletého
dieťaťavsúčasnostinežijúvspoločnejdomácnosti.Mal.J.jevcelodennejstarostlivostimatky.Jezdravý.
Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k mal. R., nar. XX.X.XXXX, ktorú má z predchádzajúceho
vzťahu, a ktorú má v osobnej starostlivosti. Na dcéru R. poberá náhradné výživné vo výške 100 eur
mesačne. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok
vo výške 203,- eur a prídavky na dve deti. Iný príjem nemá. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči
maloletému J.. Otec mal. dieťaťa je v súčasnej dobe nezamestnaný, nie je evidovaný na UPSVaR,
nepoberá sociálnu dávku ani dávku v nezamestnanosti. Mesačne si privyrába opravou motorových
vozidiel a takto si vie zarobiť až do 350,-eur mesačne.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. V danej veci mal súd za preukázané, že súdna úprava rodičovských práv a povinností k mal.
dieťaťu je v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko rodičia spolu nežijú, o maloleté dieťa sa osobne stará
matka. Súd rozhodol o zverení maloletého J. do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka aj
doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o dieťa, v jej starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne
nedostatky, má vytvorené dobré podmienky a je schopná sa o dieťa postarať. So zverením dieťaťa do
starostlivosti matky súhlasil i otec maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník.
7. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie
je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s
maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to,
aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobomv súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé
podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu
k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť
záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
9. Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo
výške 203,- eur na mal. J. a prídavky na dve deti. Matka má vyživovaciu povinnosť celkovo voči dvom
deťom. Na mal. R., ktorú má z predchádzajúceho vzťahu poberá matka náhradné výživné vo výške 100,-
eur. Matka s mal. deťmi býva v dvojizbovom byte, ktorý patrí jej matke. Na chod domácnosti prispieva
sumou 70 eur. Ostatné výdavky spojené s bývaním uhrádza jej matka. Výdavky na mal. J. sú asi 70 eur
mesačne, v čom sú zahrnuté plienky, oblečenie, mlieko. Okrem výdavkov na bývanie a stravu, oblečenie
pre deti platí mesačne exekúciu vo výške 22,38 eur , spláca nedoplatok na mobilný telefón vo výške
60 eur na základe dohody, ktorú má uzatvorenú so spoločnosťou O. D. a spláca pôžičku, ktorú si
zobrala od spoločnosti Zink euro, ktorú spláca mesačne vo výške 97,68 eur avšak polovicu z toho jej platí
sestra. Otec dieťaťa jej asi štyrikrát kúpil pre dieťa plienky alebo Sunar a raz prispel sumou 10,-eur. Otec
je nezamestnaný, zatiaľ neevidovaný na UPSVaR. Má živnostenské oprávnenie v odbore zámočník,
avšak začiatkom mesiaca apríl som živnosť pozastavil. V mesiaci november a december 2016 pracoval
v spoločnosti Q. SK, s.r.o. Levice prostredníctvom agentúry E. D. s.r.o. Bratislava a priemerný čistý
príjem mal. vo výške 205,68 eur. V mesiacu január 2017 bol zamestnaný v spol. D. J. s.r.o. Bratislava
a čistý mesačný príjem mal. 276,86 eur. Otec sa vyjadril, že si vie zarobiť asi do 350 eur mesačne a vie
prispievať na výživu maloletého sumou 70,-eur mesačne i napriek výdavkom, ktoré uviedol.10.Výživnénamaloletédieťazostranyotcasúdurčilvovýške70,-Eurmesačneaj sprihliadnutímnavek
a potreby maloletého dieťaťa. Súd má za to, že takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je povinná
maloletému poskytovať matka, je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
Výživné. Ktoré súd určil otcovi je primerané jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec je schopný si zabezpečiť príjem z pracovného
pomeru, aj keď má pozastavenú živnosť. Určené výživné v tejto výške rešpektuje zásadu zakotvenú v
Zákone o rodine, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
11. Zároveň súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Súd poznamenáva, že stabilné výchovné prostredie
vytvorenématkouajejosobnástarostlivosťomaloletédieťanespochybnenáanikolíznymopatrovníkom,
je rozhodne v záujme maloletého.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CSP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručeniaprostredníctvompodpísanéhosúdunaKrajskýsúdvNitre,vtroch písomnýchvyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná
povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.