Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205348
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914205348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v
právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
IČO: 264 29 705, proti žalovanému B. Z., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, o zaplatenie zmenkovej sumy
1.713,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 8C/162/2014-49 zo dňa 7. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/162/2014-49 zo dňa 7.septembra 2016 v
napadnutej časti - druhej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania - v tretej výrokovej vete mení tak, že
žalovanej strane priznáva nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi a Všeobecnej ochrane
práv spotrebiteľa, o.z. Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962 priznáva nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi za úkony, vykonané do 30. 06. 2016.

III. Žalovanej strane priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom konanie v časti, v ktorej žalobca žiadal

zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.713,83 Eur
od 14.04.2011 do zaplatenia zastavil (prvá výroková veta), návrh žalobcu súd zamietol (druhá výroková
veta) žalovanej a Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, o. z. Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO:
42362962 priznal nárok na plnú náhradu trov konania (tretia výroková veta).

2. Žalobou podanou na súd dňa si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie istiny vo výške
1.713,83 Eur s príslušenstvom, špecifikovaným ako zmluvné úroky vo výške 0,25% denne a zákonné

úroky vo výške 6% ročne. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Návrh odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 22.09.2010 na
zmenkovú sumu 1.713,83 Eur indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

3. V súlade s nariadením súd zaslal žalovanému tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami za účelom
vyjadrenia sa k návrhu. Žalovaný sa vyjadril v tom smere, že on už splátky zaplatil a dlh by sa mal znížiť,
na pojednávaní uviedol, že on si zobral úver 500,- Eur a nevie prečo od neho teraz žiadajú 1.713,- Eur,
pracovník žalobcu mu povedal, že niektoré jeho platby nemajú zapísané.4. Žalobca ešte pred pojednávaním zobral návrh späť v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške
0,19% denne zo súm uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia a navrhol, aby súd konanie v tejto časti

zastavil a zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne.

5. Súd nariadil pojednávanie na 07. 09. 2016, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, rovnako tak v neprítomnosti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa,
o.z. Šafárikovo nám. 7, Bratislava, ktorý subjekt oznámil svoj vstup do konania ako vedľajší účastník

na strane žalovanej oznámením doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.12.2014, a za prítomnosti
žalovaného. Žalovaný na pojednávaní súhlasil s tým, aby na jeho strane v konaní vystupovala
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Okresný súd na pojednávaní najprv uznesením rozhodol, že
vstup Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, o.z. Šafárikovo nám. 7, Bratislava do konania na strane
žalovanej je prípustný, a následne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmenkou predloženou
žalobcom a oboznámil sa aj s obsahom pripojeného exekučného spisu okresného súdu Rimavská

Sobota sp. zn. 1Er/2265/2012.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s. r. o. právny predchodca žalobcu
uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere dňa 22.09.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver vo výške 800,- Eur, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 772,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 131,- Eur tak, že dlžník zaplatí celkovo sumu
1.572,-Eur.Vbode13Všeobecnýchpodmienokjeuvedenádohodaovyplnenízmenkynazabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, v ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu

4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky, pričom zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
žalovanému, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal

splatný tento dlh. Číslo úverovej zmluvy uvedené na prvej strane zmluvy o úvere je totožné s číslom
úverovej zmluvy uvedenej na zmenke predloženej žalobcom. Ide o zmenku vystavenú žalovaným dňa
22.09.2010.

7. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11
ods. 1, § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), podľa ust. § 52 a § 53
Občianskeho zákonníka a podľa § 2, § 4 ods. 6 a 7 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, preto sa na
poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje vzťahujú aj ust. Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle úpravy ktorého mala zmluva o úvere obsahovať určité náležitosti s tým, že pokiaľ
ich neobsahuje má sa za to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaný v tomto prípade neobsahovala zákonom

predpísané náležitosti (ročnú percentuálnu mieru nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú úrokovú sadzbu), súd prvej
inštancie preto uzavrel, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula pre žalovaného povinnosť
vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokovania a bez poplatkov, t. j. sumu 265,55 Eur ako následok toho, že
zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. V tomto prípade súčasťou zmluvy o úvere uzavretou

medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a žalovaným na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver, súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
žalovaný tiež nemohol ovplyvniť. Súčasťou týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v čl.
13 uzavretá Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu mal podľa tejto

dohody vyplniť veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, teda umožňovala
vyplniť zmenkovú sumu v rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Takéto
zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľné a podľa § 52 ods. 2 a § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatné. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vyplňovacom právezmenky, je neplatná aj samotná zmenka a z tohto dôvodu súd návrh žalobcu zamietol. Súd prihliadol
aj na úpravu § 17 ods. 1 a 2 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení Zák. č. 438/2015
Z.z., ktorá úprava sa týka procesných práv účastníkov konania, ako aj činnosti súdu, ide o procesné

ustanovenia, ktoré je možné použiť od účinnosti právneho predpisu, t. j. od 23. 12. 2015. Okresný súd
tiež dospel k záveru, že dobromyseľnosť žalobcu v čase nadobudnutia zmenky je vylúčená z dôvodu, že
zmenkaobsahuječ.zmluvy,ktoréjetotožnéspríslušnýmčíslomúverovejzmluvy,ktorúuzavrelžalovaný
s právnym predchodcom žalobcu, pričom žalobca pri nadobúdaní veľkého počtu zmeniek s uvedenými
číslami zmlúv mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom

zmenky. Žalobca teda podľa súdu pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení
zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany žalovaného ako vystaviteľa zmenky, žalobca pri
nadobudnutí práv zo zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovaného a žalovaný preto môže
vznášať kauzálne námietky, pričom súd posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná
platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka
zabezpečovala - úverovej zmluvy. Pokiaľ je zmenka vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná aj v

zmysle§39Občianskehozákonníka.Súdprvejinštanciepoukázalešteajnavzmenkeuvedenýzmluvný
úrok 0,25% denne, v ročnom plnení 91,25%, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi a s
poukazom tiež na § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné. Súd prvej inštancie vyhodnotil konanie
pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na § 4 ods. 8 Zák. č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,keďžekonalvrozporesčestnouobchodnoupraktikou,keďpovahu

nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, taktiež aj uplatnený
poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, keď pri úvere poskytnutom vo výške 800,- Eur
na 12 mesiacov je poplatok vo výške 772,- Eur. Súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko č. 2
zo spoločného zasadnutia občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky ak sa v konaní

preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Súd prvej inštancie na
základe uvedených dôvodov návrh žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka priznal náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech

nemal, a to titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Súd žalovanej nepriznal právo
na náhradu trov konania, pretože táto si žiadne trovy neuplatnila.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu. Žalobca

namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva EÚ,

pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Tvrdil, že na
rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, konanie podľa
ktorého je zásadne písomné a pojednávanie sa nariaďuje len pokiaľ to súd považuje za potrebné alebo
ako o to požiada niektorá zo strán. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nevydal žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v zmysle § 45 a nasl. OSP, poukazoval na

to, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle Nariadenia, súd mal preto postupovať
podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa,
ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca podľa dostupných informácií ani žalovaný takéto dokazovanie súdu
nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako tie,

ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod nebol, súd mohol a mal
rozhodnúť v tejto veci o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej
zmenky. Poukazoval na to, že žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky,
pričom zmenka je vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý
nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca ďalej poukazoval na koncentračnú zásadu konštruovanú

Nariadením, keď žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke v zmysle čl. 5 ods. 3 až 6 Nariadenia, ak
to však neurobil, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvého stupňa podľa žalobcu z vlastnej iniciatívy
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne
preukázala charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti podľa žalobcu nemožnojednoznačne považovať za nesporné, žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.
Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca ďalej namietal, že súd

dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Poukazoval na to, že zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než
ktoré sú na zmenke uvedené, súd prvého stupňa sa však aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec
nezaoberal a ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť

zmenkového záväzku nie je podľa žalobcu možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CobZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré boli vydané skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a

potvrdzujú vyššie uvedené závery žalobcu.

11. Žalobca nesúhlasí ani so stanoviskom Najvyššieho súdu SR prijatým pod č. 93/2015 Zb. na
spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR. Poukazoval na
abstraktnú povahu zmenkového záväzku, ako aj samotnej dohody o vyplnení zmenky. Rubopisom sa

prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ten však do nich nevstupuje,
pretože zo zmenkového prevodu pre neho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú
práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi
predchádzajúcim majiteľom - veriteľom a dlžníkom pôsobia iba medzi zaviazanými zo záväzkového
vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom,

t. j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je
iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke,
pričom túto aktívnu vedomosť nového majiteľa zmenky musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom
špeciálnej námietky zlého úmyslu voči novému majiteľovi zmenky. Zákon zmenkový a šekový vychádza
z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť

voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s
remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní
zmenky úmyselne na škodu dlžníka.

12. Žalobca zdôraznil, že samotné stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 bez odôvodnenia sa

vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 ZZŠ, t. j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky, či
už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho podľa žalobcu jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí
a stanovisko sa týka len povinnosti ex-offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. K

prelomeniuochranyprevoduzmenkyrubopisompredosobnýminámietkamidlžníkazpredchádzajúceho
vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou Zák. č. 191/1950 Zb. od 23. 12. 2015, a to bez
spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplné robiť ex-offo len vtedy, ak nedošlo k
indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho

vzťahu bez prekážok. Stanovisko NS SR nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu,
čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže
samotnáneplatnosťkauzálnehoúkonunespôsobujenepripustenievýkonuprávanechaťsizaplatiťsumu
uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí
zmenky. Podľa žalobcu neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex-offo prelomenie čl. I § 17 ZZŠ, a teda

ochrany indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a
prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone.

13. V súvislosti s tým, že NS SR sa vo svojom stanovisku odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá
mala zabrániť zneužívaniu práva v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z

účastníkov zmenkového vzťahu žalobca poukázal ďalej na niektoré rozhodnutia Najvyššieho rakúskeho
súdu v civilných veciach, ako č. k. 3Ob 546/81 zo dňa 09. 09. 1981 SZ 54/117. Aj Ústavný súd
Českej republiky vo svojom náleze Pl.ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, ako aj IV. ÚS 457/10 zo
dňa 18. 07. 2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splneniapodmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu
zákazu zneužívania práva. Závery prípadu I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015 však nie sú na prejednávanú
vec použiteľné, pretože sa týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj nález ÚS ČR

IV. ÚS 457/2010 vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965
a z rakúskej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Nemecký rozsudok, rovnako ani rakúska právna
úpravaochranyspotrebiteľavšakžiadneprelomenieochranyprevodu(rubopisu)neustanovujúvprípade
zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom.

14. Žalobca tiež poukazoval na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch z ktorej
citoval aj s predkladom. Uviedol, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho
súdu, ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky)
indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k
okolnostiam, ktoré mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia
práva chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. Skúmaním kauzy ex-offo by podľa žalobcu dochádzalo

k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo
06. 07. 1930, čím dochádza k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru.

15. Žalobca nesúhlasí ani s názorom Najvyššieho súdu SR v odôvodnení jeho spoločného stanoviska
v tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore s dobrými

mravmi, ako aj v rozpore s § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z. Ak žalobca konal vedome na škodu
dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá
pri jej zákonnom zákaze, nespôsobuje to však rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek
zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu nie je možné v prejednávanej veci aplikovať zásadu efektivity
pri ochrane zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných

zmluvných podmienok, pretože takýmto postupom sa nerešpektujú zásady obehu zmenkového cenného
papiera. Podľa názoru žalobcu nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky
pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníka pri
uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Nepostačí preto, ak je na zmenke
uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky

dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.

16. Žalobca ďalej uviedol, že ani pokiaľ by dohoda o vyplnení zmenky bola neplatná, nemá to žiaden
vplyv na platnosť zmenky. Zmenkový zákon poskytuje zásadne ochranu zmenkovému veriteľovi, ktorý
zmenku nadobudol v dobrej viere, dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo

proti dohode. Poukazoval na úpravu § 6 ods. 2 a § 10 ZZŠ s tým, že zmenka vyplnená v rozpore s
dohodou nie je neplatná, možno ju však uplatniť len v rámci dohody. Pokiaľ sa teda zistí, že znenie
dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá žiadne znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti
zákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne dojednaná,

pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako
sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako
porušená.Dlžníkpodpísalblankozmenkusúdajom,ktorýsavdohodeovyplňovacomprávenespomínal,
preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná a ani porušená. V súvislosti s tým, či môže
súd ex-offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného nároku žalobca uviedol,

že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v
rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko NS SR však jednoznačne požaduje zamietnuť návrh v časti nad
rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi - podanie žaloby, a od tohto momentu sa
už počíta zákonný zmenkový úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

17. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob vo svojej rozhodovacej činnosti v
podobných veciach do 22. 12. 2015 vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon

zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním
o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmenky, žalovaný má postavenie zmenkového
dlžníka a pri indosovanej zmenky môže v konaní vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu
voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že súčasný majiteľ zmenky prinadobudnutízmenkykonalnaškodužalovanéhoakodlžníka(§17ZZŠ),ďalejžecharakterzmenkového
záväzku je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu, zmenka indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky (akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, ktorý

na zabezpečenie záväzku z tohto úveru vystavil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku) a stala sa
zmenkou na platenie. Ak zmenku predloženú v obdobných veciach žalobcom súd vyhodnotil ako platnú,
pretože spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tzv. zmenky vlastnej, a žalovaný nevzniesol
kvalifikované námietky v zmysle § 17 ZZŠ, súd vychádzal zo záveru, že žalovaný ako zmenkový dlžník
je povinný zaplatiť žalobcovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu aj s príslušenstvom.

19. Najvyšší súd SR na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa
20. 10. 2015 na návrh ministra spravodlivosti prijal v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) a § 22 ods. 1 písm. b)
Zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zjednocovacie stanovisko k
postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia č. 861/2007 s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Spoločné zjednocovacie stanovisko bolo zverejnené pod

č. 93 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach
občiansko-právnych a obchodno-právnych).

20. Podľa čl. I stanoviska ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek

okolnostíprejednávanejvecivyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoex-offopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených
námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu

neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

21. Podľa čl. II spoločného stanoviska, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.

22. Podľa čl. III spoločného stanoviska, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

23. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len
ZZŠ).

24. V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta OSP, v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

25. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom vždy.

26. Podľa čl. I § 17 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho

zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.28. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

29. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), s poukazom na § 385 ods.1 CSP bez nariadenia
pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. V zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP bol

rozsudok odvolacím súdom verejne vyhlásený, termín vyhlásenia rozsudku bol v zmysle § 219 ods. 3
CSP oznámený na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď vyhlásil napadnutý rozsudok.

32. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, zmenka predložená v tomto konaní
žalobcom bola vystavená dňa 22.09.2010 a žalovaným podpísaná ako zmenka zabezpečovacia k

Zmluve o úvere zo dňa 22.09.2010 č. XXXXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.
r. o. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na zmluve, ako aj na zmenke je uvedené
č. zmluvy XXXXXXXXX, zmenka aj zmluva boli obe datované dňom 22.09.2010. Z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá mala byť a zrejme
aj bola veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 13

všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Zmenka bola vystavená na predtlači pripravenej veriteľom
POHOTOVOSŤ, s. r. o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava“ bol na nej nepochybne vopred uvedený aj zmenkový úrok
0,25% denne, ďalej údaj o splatnosti veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o. Pribinova 25, Bratislava, ako aj
ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Všetky tieto údaje

boli pripravené na predtlači zmenky. Na zmenke je dopísaná zmenková suma 1.713,83 Eur a dátum
úročenia od 14.04.2011. Na zmenke sú v predtlači pripravené aj údaje o ručiteľovi, v tejto časti však
zmenka vyplnená nebola. Ako vystaviteľ je na zmenke podpísaný žalovaný, ktorý zmenku zrejme aj
podpísal spolu so zmluvou o úvere. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu, ktorý
si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.713,83

Eur aj s prísl. pričom okrem iného uviedol aj to, že indosant (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) predložil zmenku
k zaplateniu, žalovaný však na túto zmenku nič nezaplatil.

33. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa tiež vyplýva, že v bode 13 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu vyššie uvedenej zmluvy o úvere je obsiahnutá

dohoda o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie
peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v
ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď dlžník neuhradí

včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním je deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere

akceptoval obsah všeobecných podmienok ako súčasť zmluvy o úvere.

34. Ako už bolo uvedené, žalobca svoj návrh proti žalovanej podal na predpísanom tlačive „Návrh
na uplatnenie pohľadávky“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie).

35. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

36. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.

o., IČO: 358 075 98, Bratislava ako veriteľ poskytovala v minulosti, a aj v roku 2008 úvery fyzickým
osobám-nepodnikateľom,tietozmluvyoúvereuzatváralaakoformulárovézmluvyspredtlačenýmiVOP
(všeobecné obchodné podmienky) na druhej strane, súčasťou VOP bola aj dohoda o vyplnení zmenky,
pričom zmenku ako blankozmenku predkladala dlžníkom na podpis spolu s podpisom úverovej zmluvy.
Následne POHOTOVOSŤ, s. r. o. tieto zmenky indosovala (postúpila rubopisom) na žalobcu, ktorý si

ako majiteľ zmeniek uplatnil práva voči zmenkovým dlžníkom a to podľa Nariadenia, na predpísanom
tlačive A. Zmluvy o úvere, ktoré POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvárala, boli spotrebiteľskými zmluvami a
vzťahovala sa na ne príslušná Európska a aj Slovenská legislatíva upravujúca takéto zmluvy.

38. Ako už bolo uvedené, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob až do

22. 12. 2015 v podobných veciach vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o
zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho priamo zo zmenky ako z cenného papiera, žalovaný má
postavenie zmenkového dlžníka a v konaní voči žalobcovi, ktorý uplatňuje nárok z indosovanej zmenky
môže vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi

(POHOTOVOSŤ, s. r. o.) len ak preukáže, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky pri nadobudnutí
zmenky konal na škodu žalovaného ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), zdôrazňoval charakter zmenkového
záväzku, ktorý je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu s tým, že indosáciou zmenka
stratila charakter zabezpečovacej zmenky, akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
žalovanému zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., a stala sa zmenkou na platenie.

Pokiaľ zmenkový dlžník relevantné námietky v zmysle § 17 ZZŠ nevzniesol, a zmenka predložená
žalobcom bola zmenkou platnou, teda spĺňala všetky náležitosti zmenky vlastnej uvedené v ZZŠ,
odvolací súd považoval nárok žalobcu zo zmenky za oprávnený vrátane príslušenstva (na zmenke
uvedeného úroku z omeškania 0,25% denne, zmenkového úroku 6% ročne a zmenkovej odmeny vo
výške 1/3% zmenkovej sumy).

39. S účinnosťou od 23.12.2015 odvolací súd pri rozhodovaní v podobných veciach o nárokoch žalobcu
vychádzal z vyššie citovanej právnej úpravy Zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. (OSP) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj zák. č. 191/1950 Zb.
ZZŠ. Od 01. 07. 2016 je platná a účinná úprava Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorá

zrušila a plne nahradila úpravu zák. č. 99/1963 Zb.

40. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesno-
právne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 OSP v znení
účinnom od 23. 12. 2015 do 30. 06. 2015, od 01. 07. 2016 úpravu ust. § 290 a § 295 CSP a zohľadniť

ochranu slabšej strany v konaní práve z toho dôvodu, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej
pôsobnostispotrebiteľskéspory,vktorýchmôžebyťspotrebiteľstranouvsporenielennastranežalobcu,
ale aj na strane žalovaného.

41. S prihliadnutím na úpravu § 79 ods. 3 a 4 a § 372y OSP v znení účinnom od 23.12.2015 do

30.06.2016, úpravu § 17 ods. 1 a 2 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, ktorého zmena bola
zavedená s účinnosťou od 23. 12. 2015 Zákonom č. 438/2015 Z.z., ako aj na citované prechodné ust. §
470 ods. 1 a 2 CSP, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázaťskutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu
musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva zo zmenky, pokiaľ
ho súd na ich predloženie vyzve.

42. Zmenka predložená v tomto prípade žalobcom bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z
písomnej zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným ako spotrebiteľom, pokiaľ žalobca túto zmluvu
nepredložil, súd má právo podľa § 295 CSP si túto zmluvu zaobstarať. Nakoľko zmluvu o úvere uzavretú
dňa 22.09.2010 č. 618301024 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. a žalovaným ako dlžníkom si

zaobstaral už okresný súd z exekučného spisu OS Rimavská Sobota sp.zn. 1Er/2265/2012, rovnako tak
vykonal dokazovanie touto zmluvou, odvolací súd z jeho zistení vychádzal. Žalobca sa pojednávania
nariadeného okresným súdom nezúčastnil, takže sa sám zbavil možnosti oboznámiť sa s dokazovaním,
ktoré súd vykonal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom, ako aj všeobecné podmienky úveru na druhej strane tejto zmluvy
sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke veriteľa vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací

charakter, ďalej že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je preto v rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou (napr. uznesenie 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, 43CoZm/26/2013 zo dňa 28.11.2013,

43Cob/252/2014 zo dňa 19. 03. 2015 a ďalšie), kde pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného
právneho názoru a nárok žalobcu pokiaľ sa opieral o platnú zmenku, považoval za oprávnený vrátane
príslušenstva.

44. Odvolací súd nepovažoval v tejto veci za potrebné nariadiť podľa čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1

písm. c) Nariadenia ústne pojednávanie. V tejto súvislosti upozorňuje, že aj keď si v tomto konaní uplatnil
žalobca právo zo zmenky podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva
s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Aj pri
postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo
na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 19 Nariadenia, z ktorého vyplýva,

že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

45. Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

46. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

47. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

49. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

50. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.51. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

52. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

53. Žalobca v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že
nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil proti fyzickej osobe, spotrebiteľovi.

54. Zmluva o úvere zo dňa 22.09.2010 uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a

žalovaným neobsahovala povinné údaje takejto zmluvy v zmysle príslušných ustanovení zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky jej uplatňovania, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď mali byť tiež uvedené všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez

poplatkov, a v prípade uplatnenia nároku veriteľa na zaplatenie úveru by bol súdmi takto aj posudzovaný.

55. Nakoľko však žalobca uplatňoval v tomto konaní výlučne nárok zo zmenky, odvolací súd súhlasí s
postupom okresného súdu, ktorý v súlade s cit. úpravou § 17 ods. 2 ZZŠ z úradnej povinnosti prihliadal

najmä na všetky námietky, ktoré by žalovaný mohol uplatniť v súvislosti s dohodou o vyplňovacom práve
k zmenke, na základe ktorej bola zmenka veriteľom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu.

56. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPP),
ktoré sú uvedené na rubovej strane zmluvy o úvere, VPP obsahujú celkom 20 bodov a nie sú osobitne

podpísaná žalovaným. V prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne dohodnutú podmienku
úverovej zmluvy. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade vo VPP, ktorá umožňovala
vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná na veriteľa, je
v rozpore so zákonnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník
tou slabšou stranou, v záujme obstarania finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho,

aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPP na zadnej
strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade.
Podľa názoru odvolacieho súdu potrebné a dospieť k takému výkladu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. bola v tomto prípade povinná postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavnému nepomeru
dohodnutých zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane a bola

povinná pri vystavení zmenky zabezpečujúcej splnenie spotrebiteľského úveru postupovať spôsobom,
ktorý by žalovanému ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti nadobúdateľovi zmenky ako proti
pôvodnému veriteľovi. Takáto povinnosť veriteľom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z
úpravy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. týmto
spôsobom nepostupovala, keď v dohode o zmenke uviedla, že žalovaný vystaví v jej prospech zmenku

„na rad“, tzv. ordre zmenku, a nie zmenku „nie na rad“ tzv. rekta - zmenku. V prípade zmenky „na rad“ je
možné jednoduchým prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi
zmenky, keď pri uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musí splniť
podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ (do 22. 12. 2015 nemal § 17 ZZŠ ods. 2). Ako už bolo uvedené,
zmenku pripravil veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ indosáciu zmenky

vylúčiť, čo však neurobil.

57. Takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad“ a s uvedeným 0,25% úrokom
denne) a takýmto spôsobom vopred vo VPP pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu k spotrebiteľom,od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, je možné hodnotiť aj
ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. V Dohode o vyplnení zmenky nie sú
uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode

uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky“ je nepresný a nezrozumiteľný, v zmluve chýbajú zákonom predpísané údaje o
úročení úveru a o ročnej priemernej miere nákladov, na základe čoho by bol považovaný poskytnutý úver
za úver bez úrokov a poplatkov, je možné dohodu o vyplňovacom práve hodnotiť ako dohodu, v ktorej
je obsiahnutý hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa a preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku. Aj

žalobca ako majiteľ indosovanej zmenky musel podľa názoru odvolacieho súdu o tom, že zmenka bola
vystavená v súvislosti so spotrebiteľským úverom, vedieť.

58. Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VPP považoval preto aj odvolací súd za neprimeranú
zmluvnú podmienku dohodnutú výrazne v neprospech dlžníka, pričom nebola táto zmluvná podmienka
osobitne dojednaná, a preto túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uvedená dohoda je neplatná aj

podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

59. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že zo skladby zmenkových dlžníkov, ktorí vystavili zmenky a
ide výlučne o fyzické osoby muselo byť žalobcovi ako indosatárovi zrejmé, že zmenky boli vystavené v
súvislostisospotrebiteľskýmiúvermi(nazmenkejeajúdajočíslezmluvy).Napokon,žalobcavnávrhoch

žaloval buď znížené sumy o splátky úveru, keď zohľadnil čiastočnú úhradu zo strany dlžníkov, resp. v
niektorých prípadoch žaloval len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov
predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalobca preto musel vedieť
nielen to, že sa jedná o zmenky na rad (keďže boli na neho rubopisované), ale aj to, že medzi dlžníkom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Napokon, nie je

vylúčené, že k odpočtu splátok okrem informácií o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. mal k dispozícii aj
údaje zo zmluvy o úvere. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri nadobúdaní zmenky
bol dobromyseľný.

60. Pokiaľ žalobca poukazuje na úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930,

odvolací súd uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do Zák. č.
191/1950 Zb. ZZŠ, ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Novelizácia
čl. I § 17 ZZŠ Zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citovaný ods. 2) nezasahuje do úpravy ZZŠ,
ani ju nemení, iba upravuje podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok zmenkového
dlžníka týkajúcich sa jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej zmenke v tých

prípadoch, keď zaviazanosť toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou
zmluvou. Takáto úprava nie je v rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na ochranu
spotrebiteľa. Novelizácia nezasahuje do práv a povinností nadobudnutých pred účinnosťou novely, iba
dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je žalovaný spotrebiteľ. Napokon, s účinnosťou od
01. 01. 2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou zo zákona zakázané.

61. K rozsiahlym námietkam žalobcu v odvolaní voči stanovisku NS SR zo dňa 20.10.2015 odvolací súd
uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní v tejto veci vychádzal najmä z vyššie uvedenej novelizovanej
právnej úpravy OSP a ZZŠ účinnej od 23.12.2016 a úpravy CSP účinného od 01.07.2016, a nie zo
stanoviska NS SR (ktoré bolo prijaté ešte pred uvedenou novelizáciou).

62. Na základe uvedených záverov odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Aj keď neplatnosť dohody
o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa ZZŠ ako to tvrdí okresný súd, zakladá
dôvodnú obrahu dlžníka proti povinnosti zaplatiť takúto zmenku, a to nielen pôvodnému veriteľovi,

ale aj indosatárovi, ktorý ju napokon ani nemal prijať. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej
obligácie je podľa názoru odvolacieho súdu neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na
žalobcu ako nadobúdateľa zmenky práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne
nenadobudol.

63. Ako už odvolací súd uviedol, samotná zmenka predložená žalobcom v konaní je platná, obsahuje
všetky náležitosti úpravy ZZŠ nevyhnutné pre platnosť zmenky ako cenného papiera, z vyššie
uvedeného dôvodu však súd žalobcovi práva uplatnené zo zmenky voči žalovanému nepriznal. A keďže
žalobca si, ako to opakovane v konaní zdôrazňoval, uplatnil iba práva zo zmenky, odvolací súd dospelk záveru, že takéto práva žalobcovi priznať nemôže, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorý návrh žalobcu na zaplatenie nároku zo zmenky aj s príslušenstvom zamietol považoval za správny.

64. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - druhej
výrokovej vete, kde súd žalobu žalobcu zamietol ako vecne správny podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.

65. Rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania (tretia výroková veta) odvolací
súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,

o.z. Šafárikovo nám. 7, Bratislava, priznal právo na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu len za úkony vykonané do 30. 06. 2016, teda za účinnosti CSP. Uvedené Občianske
združenievstúpilodokonaniavzmysleúpravy§93ods.2OSPpodanímdoručenýmsúduprvejinštancie
dňa 01. 12. 2014 ako vedľajší účastník - právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv
podľa osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že úprava CSP neobsahuje ustanovenia o vedľajšom
účastníkovi, pričom uvedené združenie nie je možné považovať za intervenienta (§ 81 CSP), ale ani

za osobitný subjekt zúčastnený na konaní (§ 95 ods.1 CSP), s poukazom na úpravu § 470 ods. 2 CSP
zostali zachované len právne účinky úkonov, ktoré vykonal predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,
tedado30.06.2016.PokiaľtedaurčitýsubjektvstúpildokonaniaakovedľajšíúčastníkzaúčinnostiOSP
v zmysle § 93 ods. 2 OSP ako združenie, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, s poukazom na § 470 ods. 2 CSP je potrebné pri ďalšom konaní prihliadnuť na všetky úkony,

ktorétentosubjektakovedľajšíúčastníkdo30.06.2016vykonal,prípadnenavyjadreniavykonanétýmto
subjektom na základe výzvy súdu zasielanej do 30. 06. 2016, nie je však možné s takýmto subjektom
pokračovať v konaní po 01.07.2016. Takýto subjekt môže mať preto legitímne očakávania len pokiaľ ide
o účinnosť jeho úkonov vykonaných do 30. 06. 2016 a pokiaľ ide o náhradu trov konania v súvislosti s
týmito úkonmi. Bližšie sa touto otázkou odvolací súd zaoberal v uznesení sp. zn. 43Cob/138/2017 zo

dňa 31.10.2017, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/162/2014-46 zo
dňa 07.09.2016, ktorým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že vstup Všeobecnej ochrany práv
spotrebiteľov, o.z. Bratislava do konania na strane žalovanej je prípustný.

66. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému, ako strane úspešnej
voči žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúšpešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

67. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie,aktozákonpripúšťa(§419CSP).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacovoddoručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).