Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232236
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116232236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu

SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom: Národná 10, Žilina, proti žalovanému Y. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: Y. XXX, t.č. bytom: u p. J., V. X, Ž., o zaplatenie 187,62 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 97,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne z tejto sumy od 18.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 187,62 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 187,62 eur od 17.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa
30.11.2013 k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 021565/02.12.2013, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému sumu 100,- eur so splatnosťou 15 dní od poskytnutia pôžičky. V zmysle bodu 1 zmluvných
podmienok vydanie karty a jej doručenie dlžníkovi je spoplatnené sumou 3,- eur, dlžník svojou

registráciou dáva veriteľovi súhlas znížiť čiastku prvej poskytnutej pôžičky o tento poplatok kuriérskej
spoločnosti za doručenie zásielky. Preto boli žalovanému poskytnuté prostriedky v sume 97,- eur na
účet žalovaného dňa 02.12.2013. Za poskytnutie pôžičky bola dohodnutá odplata v sume 16,80 eur
splatná spolu s istinou. K uzavretiu zmluvy došlo prostredníctvom SMS správ, prostriedkami diaľkovej
komunikácie.Žalovanýsvojdlhnesplnilaninapriekviacerýmupozorneniam.Žalobcovivsúladesbodom
7 zmluvných podmienok vznikol nárok na zmluvnú pokutu 27,52 eur a v súlade s bodom 8 zmluvných
podmienok nárok na províziu vo výške 43,30 eur. Žalobca sa preto domáha celkovo zaplatenia sumy

187,62 eur pozostávajúcej zo sumy 100,- eur titulom neuhradenej pôžičky, sumy 16,80 eur titulom
odplaty, sumy 27,52 eur titulom zmluvnej pokuty a sumy 43,30 eur titulom provízie za vymáhanie
pohľadávky, z ktorej sumy si uplatnil aj úroky z omeškania od 17.12.2013 ako odo dňa po uplynutí lehoty
splatnosti dlhu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju mal doručenú do vlastných rúk.

4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.5.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 27.07.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12.07.2017.

7.Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompredložených
listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ ( pod
pôvodným obchodným menom River Euro, s.r.o.) a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.11.2013
prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č.

021565/02.12.2013 ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o.
pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS účinné
odo dňa 17.01.2013 (ďalej len „Zmluvné podmienky“). V bode 1 tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ
poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 100,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a
dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky zaplatiť aj odplatu vo

výške 16,80 eur, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť, tak predstavuje sumu 116,80
eur. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 4276,32%. Podľa bodu 2
zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky.

8. Súd vychádzajúc z uvedených listín predložených žalobcom teda mal za preukázané, že strany

sporu uzavreli zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke, ktorá bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom
elektronických správ spôsobom popísaným v článku 1 a 2 Zmluvných podmienok žalobcu. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie sumy 100,- eur žalovanému s povinnosťou žalovaného do 15 dní od poskytnutia
pôžičky vrátiť sumu 116,80 eur. Z bodu 1 zmluvných podmienok vyplýva, že vydanie karty klienta a
jej doručenie dlžníkovi je spoplatnené sumou 3,- eur. Dlžník svojou registráciou dáva veriteľovi súhlas

znížiť čiastku prvej poskytnutej pôžičky o tento poplatok kuriérskej spoločnosti za doručenie zásielky.
Z výpisu z bankového účtu, kde je ako prijímateľ platby uvedený žalovaný, vyplýva, že dňa 02.12.2013
žalobca poskytol žalovanému sumu 97,- eur.

9. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil, dohodnutú sumu mu

v deň splatnosti neuhradil, nezaplatil ani zmluvnú pokutu vo výške 27,52 eur a províziu vo výške 43,30,
na ktoré žalobcovi podľa jeho tvrdenia vzniklo právo v zmysle bodu 7 a 8 Zmluvných podmienok. Pri
posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v
obchodnom registri je aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne
bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, vzniklo právo na zaplatenie žalovanej

sumytitulomvráteniaúveru,ktorýmalbyťposkytnutýžalovanémuakospotrebiteľovi,tedafyzickejosobe
nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, je potrebné vychádzať zo zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

10. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 zákona, Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 zákona, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je
okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov. Súd konštatuje, že v zmysle cit. § 2 písm. c/ zákona,
na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa, pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho
podnikania poskytuje úvery spĺňajúce aspoň jednu z podmienok podľa § 1 ods. 3 c/, f/ a l/ (žalobcom

poskytnutý úver spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona - ide o úver splatný v lehote do 3
mesiacov).Zároveňvšaknímposkytnutýúvernespĺňažiadnuzpodmienok uvedenýchv§1ods.3písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r) a zároveň nejde o banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu
podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžníkzmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
12. Z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že strany uzavreli

zmluvu, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle§ 2 písm. c/ zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100,- eur, z ktorej mu reálne
poskytol sumu 97,- eur (poníženú o poplatok vo výške 3,- eur) a žalovaný sa ju zaviazal vrátiť do
15 dní od poskytnutia úveru, t.j. do 17.12.2013, keďže lehota splatnosti bola určená na 15 dní od
poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré žalobca prevodom na bankový účet žalovaného poskytol dňa

02.12.2013. V zmluve bolo uvedené, že žalovaný zaplatí aj odplatu vo výške 16,80 eur podľa bodu
4 Zmluvných podmienok. V tých je uvedené, že táto odplata zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na
spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov
pôžičky dlžníkovi.

13. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmať,

či zmluva neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa a prípadne by
odporovali zákonu a ustanoveniach o ochrane spotrebiteľa, a rovnako tak súd skúmal, či zmluva má
všetky náležitosti vyžadované podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd
musel skúmať, či suma 16,80 eura, ktorú žalobca požadoval od žalovaného ako „odplatu“ za poskytnutie
úveru, je v súlade so zákonom a čo vlastne táto odplata predstavuje. Požadovanú odplatu vzhľadom k

jej funkcii a špecifikácii v bode 4 Zmluvných podmienok žalobcu je treba považovať za celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, tak ako ich definuje § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010
Z.z. Podľa zákona (§ 2 písm. g./) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalobca v danom prípade
v zmluve žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa
vyčíslené na sumu 16,80 eura. V zmluvných podmienkach je len všeobecne uvedené, že v tejto sume sú

obsiahnuté náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeraná odmena veriteľa
za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkovi, teda fakticky aj úroky. Keďže v tejto sume by
mali byť aj úroky, v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. bolo povinnosťou žalobcu uviesť
v zmluve úrokovú sadzbu a minimálne vyčleniť, koľko z odplaty predstavujú úroky. Pojem „primeraná
odplata za prenechanie peňažných prostriedkov“ v žiadnom prípade nemôže spĺňať podmienku určitého

uvedenia náležitosti vyžadovanej podľa § 9 ods. písm. i/ cit. zákona. To znamená, že v zmluve bola
uvedená len celková suma odplaty 16,80 eur, kde bola zahrnutá jednak celá suma bližšie neurčených
úrokov a jednak bližšie nešpecifikovaný poplatok za spracovanie žiadosti. Úroková sadzba nie je v
zmluve nikde uvedená, a tak uvedené spôsobuje že takýto úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za

bezúročný a bez poplatkov.

14. Nakoľko súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých finančných prostriedkov,
ktoré síce nie sú spotrebiteľským úverom, ale vzťahuje sa na tento právny vzťah aj ust. § 9 a 11 zákona
č. 129/2010 Z.z., je žalovaný povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu

97,- eur po odčítaní platieb. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemožno priznať žalobcovi ani
nárok na poplatok vo výške 3,- eur, ktorý mal byť poplatkom za doručenie karty.
15. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 27,52 eur, ktorú žalobca špecifikoval
ako zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok a ani v časti zaplatenia sumy 43,30 eur
žalobcom požadovanej titulom provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok.

16. Čo sa týka uplatnenej provízie, súd skúmal právnu povahu tohto žalobcom uplatneného nároku
voči žalovanému v súlade s bodom 8 Zmluvných podmienok žalobcu. Z označeného bodu zmluvných
podmienok žalobcu vyplýva, že ak veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka začne proces
vymáhania pohľadávky, sú veriteľ alebo tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi
veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky 30 % celkovej sumy pohľadávky.

Súd je toho názoru, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a nie je možné k nej prihliadnuť. V
prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky veriteľom, veriteľ je
oprávnený domáhať sa účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu v tejto súvislosti v skutočnej
výške a tiež vynaložených trov, nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky. Súd nepopiera, žev súvislosti s vymáhaním pohľadávky môžu veriteľovi vzniknúť určité náklady, ale aj s poukazom na
§ § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tieto je nutné chápať ako skutočne vynaložené náklady
(hotové výdavky, vecné náklady) a nie ako paušálnu percentuálnu sumu odvíjajúcu sa od výšky

pohľadávky. I trovy konania vo veci vymáhania pohľadávky veriteľom vzniknú vždy v konkrétnej výške
za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb konajúcich za neho. Žalobca spôsobom, ako to vyplýva z
označeného zmluvného dojednania, ale požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu,
ktorej poskytnutie nesleduje záujem spotrebiteľa, ale výlučne žalobcu ako veriteľa, pričom za túto službu
platí spotrebiteľ. Navyše, vzhľadom na spôsob určenia výšky provízie, to možno hodnotiť celkom

jednoznačne ako ďalší náklad, ktorým žalobca sleduje navyšovanie si svojej pohľadávky, keďže bez
toho, aby veriteľ musel preukazovať, aké konkrétne výdavky mal s vymáhaním pohľadávky a či vôbec
mu nejaké vznikli, sám sebe zakotvením si tohto uznesenia do zmluvných podmienok, dáva možnosť
paušálne si uplatniť až 30%-nú províziu z dlžnej sumy za vymáhanie pohľadávky, a to fakticky v každom
jednotlivom prípade bez ohľadu na to, či a aké náklady s tým veriteľ mal spojené. V prejednávanej
veci navyše žalobca ani nepreukázal, že by vôbec nejaké náklady pred podaním žaloby na súd mal

v súvislosti so snahou o mimosúdne vymoženie pohľadávky. Takéto ustanovenie spôsobuje celkom
jednoznačne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného a teda
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorej právo nemožno priznať. Preto nárok na províziu
súd zamietol. Súd dáva do pozornosti, že k rovnakému záveru dospeli súdy opakovane vo viacerých
právoplatných rozsudkoch (napr. Okresný súda Prešov sp. zn. 15C/120/2015 zo dňa 13. 8. 2015, či v

rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/164/2014 zo dňa 19. 1. 2015).
17. Ani v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobe nebolo možné vyhovieť. V danom prípade si žalobca
uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 Zmluvných podmienok, ktorý však súd
nepovažuje za platnú, individuálne dojednanú dohodu o zmluvnej pokute. Z uvedeného „dojednania“
zakomponovaného do husto písaného textu zmluvných podmienok, a nie samotnej zmluvy, nie je možné

usudzovať, že sa jedná o dohodu zmluvných strán individuálne vyjednanú tak, ako to vyžaduje ust. § 544
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Základom pre
uplatneniezmluvnejpokutymôžebyťlendohodazmluvnýchstrán,niejejjednostrannénanúteniejednou
z nich. Dohoda môže byť samozrejme dosiahnutá aj tým spôsobom, že jedna zmluvná strana (tu ňou
mal byť žalovaný ako spotrebiteľ) bezvýhradne príjme návrh dojednania o zmluvnej pokute pripravený

druhou stranou (tu je ňou žalobca). Podľa názoru súdu sa tak však nemôže stať spôsobom použitým v
súdenej veci. Keďže dojednanie o zmluvnej pokute musí reprezentovať vôľu oboch zmluvných strán, aby
mohlo byť platné, malo byť podľa názoru súdu obsiahnuté v texte samotnej zmluvy a nie skryté v hustom
texte zmluvných podmienok, keďže práve zmluva je hlavným bodom záujmu spotrebiteľa a tej venuje
prioritnú pozornosť. Je preto potrebné, aby všetky relevantné, hlavné údaje, vrátane tak závažného

dojednania, ako je dohoda o zmluvnej pokute, boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru.
Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť sa uvádzala iba vo všeobecných zmluvných
podmienkach. V tejto súvislosti súd poukazuje podporne aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv
týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny, nemôžu byť súčasťou

všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny,
na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Preto ak žalobca v žalobe odvodzoval svoj uplatňovaný
nárok na zmluvnú pokutu ako aj „províziu“ zo zmluvných podmienok, potom je zrejmé, že táto jeho
argumentácia vo svetle už uvedeného nemôže obstáť. Preto aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty
bola žaloba žalobcu zamietnutá, nakoľko súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné

uzatvorenie určitej, individuálne vyjednanej dohody o zmluvnej pokute.
18. Zhrnúc uvedené, súd priznal žalobcovi len sumu 97,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou
skutočneposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovžalovanému,t.j.sumou97,-euranímuhradenousumou
0,- eur. Poskytnutie peňažných prostriedkov v tejto výške nebolo v konaní sporné. Ani samotný žalovaný
v konaní ničím nespochybnil túto tvrdenú skutčonosť, hoci žaloba mu spolu s prílohami bola riadne

doručená a bolo mu uložené sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku uplatňovaného
nároku, mal možnosť tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 97,- eur súd žalobe vyhovel.
19. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným
zákonným ustanovením § 517 OZ priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva zo sumy 97,- eur vo výške 5,25% ročne. K prvému dňu omeškania
úroková sadzba predstavovala 5,25 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,25% plus 5%.
Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 17.12.2013, avšak súd konštatuje, že v tento deň žalovaný ešte
nebol v omeškaní s úhradou dlhu. Splatnosť dlh bola dohodnutá do 15 dní od poskytnutia peňažnýchprostriedkov, ktoré podľa výpisu z účtu i tvrdení žalobcu boli žalovanému na účet poukázané dňa
02.12.2013. Počítajúc 15 dní od 02.12.2013, posledný deň lehoty splatnosti pripadol na deň 17.12.2013.
Žalovaný sa preto dostal do omeškania až dňa 18.12.2013 a až od tohto dňa mu je možné priznať úroky

z omeškania. S poukazom na to súd priznal úroky z omeškania z priznanej istiny od 18.12.2013 a vo
zvyšku žiadaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 187,62 eur a úroku z omeškania, ktorý ku dňu
vyhlásenia rozsudku po vyčíslení činí 35,59 eur. 100%ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy
223,21 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 97,- eur a úrokov z omeškania podľa výroku
rozsudku, ktoré po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujú 18,38 eur, teda úspech žalobcu
je 115,38 eur, čo je úspech žalobcu z celku 51,69%. Úspech žalovaného tak predstavuje 48,31%. Z
uvedeného je zrejmé, že úspech oboch strán je približne rovnaký, a preto súd žiadnej z nich právo na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.