Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215869
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713215869.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky S.
L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. G. W. X, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti odporcovi L.. L. L., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom L. D. F. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Mariánom

Görčim, advokátom, so sídlom Námestie SNP 22, 960 01 Zvolen, o zrušenie vyživovacej povinnosti voči
manželovi, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/185/2013-210 zo
dňa 01. 02. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 02. 2016 žalobu zamietol (prvý výrok). Okresný súd
konštatoval,žeotrováchkonaniarozhodnedo30dníodprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej(druhý
výrok).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zrušenia vyživovacej
povinnosti voči manželovi z dôvodu narodenia maloletého dieťaťa dňa XX. XX. XXXX, v dôsledku čoho
došlo u nej k poklesu príjmu.

Podľa názoru súdu prvej inštancie, aj napriek tomu, že maloletý F. Q. sa narodil dňa XX. XX. XXXX v J.,
je dieťaťom odporcu dovtedy, kým nedôjde k účinnému zapretiu otcovstva maloletým dieťaťom alebo
navrhovavateľkou (matkou) voči odporcovi. Z uvedeného dôvodu okresný súd nepovažoval narodenie
dieťaťa za dôvod, ktorý by sám o sebe odôvodňoval zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky
voči odporcovi, pretože ak vznikla vyživovacia povinnosť biologickej matke maloletého dieťaťa, podľa
platného práva SR táto povinnosť starostlivosti o maloleté dieťa vznikla momentom narodenia dieťaťa aj

odporcovi, aj keď je veľmi pravdepodobné, že toto dieťa nesplodil a teda nie je jeho biologickým otcom.
Uvedená domnienka otcovstva odporcovi bude svedčiť až do právoplatného súdneho rozhodnutia o
zapretie otcovstva voči nemu.
Súd prvej inštancie zistil, že na začiatku roku 2014 bol odporcov jediný mesačný príjem dávka v hmotnej
núdzi vo výške 244,70 Eur. Okrem dávky v hmotnej núdzi odporca poberal rodinné prídavky na deti
vo výške 46,- Eur.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/141/2012-347 zo dňa 30. 09. 2014 bolo manželstvo
navrhovateľky a odporcu rozvedené, pričom maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti odporcu ktorý dieťa zastupuje a spravuje ich majetok. Výrok rozsudku o rozvode nadobudol
právoplatnosť dňa 30. 10. 2014. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ bolo v platnosti súdne rozhodnutie o
určení výživného pre manžela (odporcu) toto výživné „ex lege“ zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia
súdu o rozvode manželstva účastníkov - teda dňom 30. 10. 2014. Preto sa okresný súd zaoberal

vyživovacou povinnosťou navrhovateľky voči odporcovi za obdobie od podania návrhu na zrušenie dňa
18. 09. 2013 do dňa právoplatnosti rozvodu manželstva 30. 10. 2014. V rámci rozvodového konaniabolo preukázané, že navrhovateľka za pobyt detí počas prázdnin v jej domácnosti uhradila na kúpu
leteniek 249,- Eur, náklady na cestu z J. na Slovensko predstavovali čiastku 360,- Eur, jej spiatočná
letenka predstavovala čiastku 300,- libier. Navrhovateľka uviedla, že tieto platby realizovala formou

debetu z platobnej karty. Od 20. 05. 2013 bola navrhovateľka na materskej dovolenke, pričom po dobu
9 mesiacov jej bolo vyplácaných 580,- Eur mesačne. Tri mesiace bola na neplatenej dovolenke, pričom
časť z toho žila so svojim priateľom (do 15. 04. 2014), následne jej bol vyplácaný benefit na bývanie
475,- libier (550,- Eur) + príspevok na stravu. Od 06. 06. 2014 bola evidovaná na úrade práce, pričom
týždenne dostávala 70,- libier (cca 90,- Eur x 4 = 360,- Eur). Navrhovateľka súdu predložila fotokópiu

listiny úradu práce v J., kde poukazovala na to, že od 12. 06. 2014 do 04. 09. 2014 bola vedená na tomto
úrade. Vlastný príjem mala až od mesiaca september 2014. Zároveň navrhovateľka potvrdila, že do 20.
02. 2014 mala mesačný príjem cca 555,- libier (710,- Eur), kedy jej nárok na dávku zanikol. Tvrdila, že
mala záujem získať určitú dávku od J. B., ktorá sa označuje ako benefit podpory rodiča (analogicky na
Slovensku rodičovský príspevok), avšak vzhľadom na zmenu legislatívy od januára 2014 vo vzťahu k
cudzincom už neuspela a príspevok jej nebol údajne priznaný.

Odporca okresnému súdu predložil listinný dôkaz, tzv. tlačivo P60, ktoré sa v J. B. vydáva ako potvrdenie
opríjmezafiskálnyrokodapríladoaprílanasledujúcehoroku,zktoréhookresnýsúdzistil,žezaobdobie
od 01. 05. 2012 do 05. 04. 2013 mala navrhovateľka príjem 13.423,52 libier, za obdobie od 01. 05. 2013
do 05. 04. 2014 mala príjem 7.879,37 libier. Navrhovateľka predložila fotokópiu potvrdenia Q. Q. J., kde
je uvedené, že na bežnom účte by mala mať sumu 99,27 libier a na podúčte 70,38 libier. Uvedený

zostatok bol ku dňu 11. 12. 2014, z čoho nie je možné jednoznačne určiť, že takýto v prípade nižší
zostatok, bol na účte navrhovateľky v období od 18. 09. 2013 do 30. 10. 2014.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase podania návrhu existovalo
manželstvo medzi navrhovateľkou a odporcom, ktoré zaniklo dňa 30. 10. 2014 rozhodnutím súdu.
Navrhovateľka požadovala zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi ku dňu 18. 09. 2013. Pretože

ide o návrhové konanie, kde z postavenia účastníkov v spore vyplýva povinnosť navrhovateľa v rámci
dôkazného bremena, preukázať ním uvádzané tvrdenia. Navrhovateľka síce uviedla, že nastúpila
na materskú dovolenku s dieťaťom, ktorého biologickým otcom údajne nie je odporca, avšak podľa
platného práva v SR, odporca v zmysle prvej domnienky otcovstva sa považuje za otca maloletého
dieťaťa. Pokiaľ teda vznikla povinnosť navrhovateľke, ako matke zabezpečovať potreby pre výživu a

starostlivosť o maloleté dieťa, takáto povinnosť stíhala aj odporcu. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že sa
znížil jej mesačný príjem, okresnému súdu predložila síce množstvo listinných dôkazov, ktoré však
boli takmer bez výnimky vo fotokópii, nejednalo sa o prvopisy/originálne listiny; pričom na mnohých z
nich absentoval podpis zodpovednej osoby/úradníka ktorý rozhodnutie vydal, prípadne pečiatku úradu,
ktorý zodpovedá za obsah a právnu relevanciu danej listiny. Všetky tvrdenia navrhovateľky zostali

počas celého dokazovania len v rovine teoretickej bez možnosti overenia právnej opodstatnenosti ňou
predložených listín. Navrhovateľka sa pred podaním návrhu mala na predmetné súdne konanie (a to už
aj vzhľadom k tomu, že jej vzťah s odporcom bol konfliktný) tak pripraviť, aby všetky skutočnosti na ktoré
poukazuje, mali aj určitú právnu silu a argumentačnú schopnosť. Nič jej nebránilo, aby si zadovážila
všetky listiny či už v prvopise, alebo overené príslušným orgánom, ktoré by jednoznačne preukázali

jej tvrdenia spočívajúce v príjmoch v období od 18. 09. 2013 do 30. 10. 2014. Pretože navrhovateľka
nepreukázala právne relevantným spôsobom, že došlo k podstatnej zmene jej schopnosti platiť výživné
odporcovivrozhodnomobdobí,resp.súdunepredložilaakéskutočnépríjmyvtomtoobdobímala,súdjej
návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti musel zamietnuť, ako návrh dôvodne v konaní nepreukázaný.
Naopak odporca, aj keď nebolo dôkazné bremeno na ňom, predložil súdu listinné dôkazy, ktoré popierali

tvrdenie navrhovateľky, minimálne mnohé z nich spochybňovali (napríklad otázku jej príjmu začiatkom
roku 2014, kedy navrhovateľka tvrdila že nemá žiadny príjem, odporca však predložil listinný dôkaz
svedčiaci o tom, že mala v marci vyplatenú sumu minimálne cca 70,- libier).
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„O.s.p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. Podľa jej názoru okresný

súd rozhodol nesprávne, pretože jednoznačne bolo preukázané, že na jej strane došlo k zníženiu
príjmov, vzhľadom na narodenie jej syna. V tomto období nemohla vykonávať zárobkovú činnosť. Otcom
dieťaťa nie je odporca, ktorý nepodal návrh na zapretie otcovstva, avšak nie je možné riadiť sa iba
domnienkou otcovstva, ktoré by svedčalo v prospech odporcu. Súd prvej inštancie procesne pochybil,keď sa nezaoberal na pojednávaní dňa 01. 02. 2016 s jej návrhom na pripustenie zmeny návrhu a s
touto zmenou sa nevysporiadal ani v rozsudku. Rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený
a javí znaky arbitrárneho rozhodnutia. Je nesprávny názor súdu prvej inštancie, t.j. že svoje tvrdenia

nepreukázala, hoci v priebehu konania predložila niekoľko listinných dôkazov. Taktiež nesúhlasila s
názorom okresného súdu, že listinné dôkazy boli predložené vo fotokópií a preto ich nebolo možné
verifikovať. Vzhľadom na uvedené poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 9/2005.
Podľa jej názoru predloženými dôkazmi dostatočne preukázala dôvodnosť jej návrhu. Z jej strany nebolo
možné preukázať, že dosahovala vyšší príjem, keďže nie je možné dokazovať niečo k čomu nedošlo.

3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa
jeho názoru okresný súd sa podrobne venoval dokazovaniu a objektívne zistil skutkový stav a dospel k
zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu. Okresný súd mal pochybnosti o hodnovernosti a dôkazovej
hodnote listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vo forme fotokópií.

4. Odvolanie navrhovateľky bolo podané dňa 05. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý
v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v
dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a

contrario,§66CMP,beznariadeniapojednávania§385ods.1,2CSP acontrarioa rozsudoksúduprvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Vzhľadom na argument navrhovateľky, ktorý uviedla ako dôvod odvolania, odvolací súd v prvom
rade skúmal, či v rámci konania na súde prvej inštancie nedošlo zo strany okresného súdu k takému
procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

7. Podľa ustanovenia § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len
aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok nemá
dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia

(teda rozsudok je vo svojej podstate nepreskúmateľný). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako
súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
otázkami a skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a ktoré
súvisia s predmetom súdnej ochrany. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

9. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie tak došlo k tomu, že účastníkom konania bola odňatá
možnosť konať pred súdom.

10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú
len prípady, kedy sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerovs pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli
zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu.
Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom.

Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá
dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (R 72/1965).

12. Odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd opomenul porovnať
okolnosti dôležité pre eventuálnu zmenu výživného (zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky
voči odporcovi) v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž absentuje porovnanie pomerov na strane navrhovateľky, odporcu
v čase predchádzajúcej úpravy výživného s aktuálnymi pomermi (v rozhodnom období), t.j. príjem,

majetkové pomery, osobné pomery, počet vyživovacích povinností, výdavky na strane navrhovateľky
a odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine porovnaním týchto pomerov by bolo možné vyvodiť
(ne)existenciu zmeny, ktorá (ne)dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Zároveň odvolací
súd dodáva, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal príjem odporcu v r. 2013.

13. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľke aj odporcovi pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletému F. Q., nar. XX. XX. XXXX, a preto neprihliadol na existenciu zmeny
pomerov na strane navrhovateľky v súvislosti s narodením maloletého F. Q.. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že biologickým otcom maloletého F. Q. nie je odporca. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by

odporca prispieval reálne na výživu maloletého F. Q., zabezpečoval osobne jeho starostlivosť, vznikali
mu výdavky v súvislosti s jeho starostlivosťou, eventuálne mu bola súdom určená povinnosť prispievať
na jeho výživu výživným, preto prvoinštančný súd mal relevantným spôsobom posúdiť vplyv zmeny
okolností na strane navrhovateľky v súvislosti s pribudnutím vyživovacej povinnosti voči maloletému F.
Q..

14. Súd prvej inštancie neprihliadol na listinné dôkazy predložené navrhovateľkou týkajúce sa jej príjmu
sodôvodnením:„...bolitakmerbezvýnimkyvofotokópii,nejednalosaoprvopisy/originálnelistiny;pričom
na mnohých z nich absentoval podpis zodpovednej osoby/úradníka ktorý rozhodnutie vydal, prípadne
pečiatku úradu, ktorý zodpovedá za obsah a právnu relevanciu danej listiny.“ Súd prvej inštancie ďalej

uviedol: „Naopak odporca, aj keď nebolo dôkazné bremeno na ňom, predložil súdu listinné dôkazy, ktoré
popierali tvrdenie navrhovateľky, minimálne mnohé z nich spochybňovali (napríklad otázku jej príjmu
začiatkom roku 2014, kedy navrhovateľka tvrdila že nemá žiadny príjem, odporca však predložil listinný
dôkaz svedčiaci o tom, že mala v marci vyplatenú sumu minimálne cca 70,- libier).“

15. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nielen navrhovateľka predložila listinné dôkazy
vo fotokópii, bez podpisu, eventuálne pečiatky, ale aj odporca (nielen ohľadne svojho príjmu, ale aj
príjmu navrhovateľky), pričom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní bez vysvetliteľného dôvodu
akceptoval jedine za dôkazný prostriedok listiny predložené odporcom. Okresný súd ani neustálil,
či v danom prostredí (vo F. Q.) sa dokumenty verifikujú jedine vlastnoručnými podpismi, pečiatkami,

eventuálne či potvrdenia o príjme zamestnancov, dávkach sa zasielajú adresátom elektronickými
prostriedkami podpísané elektronickým podpisom, alebo inými prostriedkami, preto bez overenia
týchto skutočností predčasne ustálil nespôsobilosť listín predložených navrhovateľkou byť dôkazným
prostriedkom.

16. Vzhľadom na to, že listiny v súdnom spise sú vyhotovené v anglickom jazyku a tieto neboli preložené
doslovenskéhojazyka,odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnauznesenieNajvyššiehosúduSR
z 25. novembra 2013, sp. zn. 7 Cdo 16/2013, z ktorého vyplýva: ,,Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia
listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania

dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu. Iná je situácia, pokiaľ ide o vykonávanie
dôkazu listinou, ktorá je napísaná v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je súd povinný najskôr
pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania
vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého (§ 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na
to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná, pretože právom účastníka je vyjadriť sa k návrhom na

dôkazy, t.j. či a prípadne z akých dôvodov súd má alebo nemá určitý dôkaz vykonať (§ 123 O.s.p.). O
(ne)vykonaní dôkazu rozhoduje súd a preto týmto postupom sa účastníkovi nemôže odňať právo konať
pred súdom.“

17. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že jednak nedostatočne

zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci a taktiež, že jeho rozhodnutie
je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní
účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní im pochopiť
dôvody, na ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné

v inštančnom postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je možné považovať
za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto
fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosť.

19. Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie
(§ 391 ods. 1 CSP).

20. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. porovná

okolností dôležité pre zmenu súdneho rozhodnutia o určenie výživného pre manžela v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania a opätovne rozhodne, či došlo na strane navrhovateľky k existencii podmienok pre zmenu
súdneho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 ZR. Zároveň sa procesne vysporiada s návrhom navrhovateľky
ohľadne zmeny návrhu (viď. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 01. 02. 2016).

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).