Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/414/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202486
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714202486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., toho času bytom V. XXXX, W., Česká republika, o zaplatenie zmenkovej
sumy 488,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k.
2C/135/2014-89, zo dňa 19. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 50,- eur
a v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Súd mal za to, že v tejto veci sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca uplatnil svoju pohľadávku na základe zmenky
a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 488,27 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne a 6 % ročného úroku zo súm špecifikovaných v návrhu, zmenkovej odmeny vo výške 6,13 eur,
ako aj náhrady trov konania, a to na tlačive ,,A“ podľa Nariadenia. Pred začatím pojednávania žalobca
doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % ako aj v časti o
zaplatenie istiny vo výške 50,- eur preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. zastavil. Súd
podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky
spolu s tlačivom „C“ na odpoveď a žalovaný v odpovedi uviedol, že pohľadávku neakceptuje, pôžičku
riadne doplatil, pričom predložil potvrdenie banky o realizovaných platbách v období od 30.03.2011 do

31.03.2014 v prospech spol. Pohotovosť, s.r.o. v celkovej výške 1.400,- eur.

2. Súd považoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré sa však riadne a včas predvolané
stranysporuneustanovili,pretosúdprejednalveczaichneprítomnosti,pričomvychádzalzobsahuspisu
a listinných dôkazov. Z predloženej zmenky súd zistil, že bola vystavená v Senici dňa 13. 07.2010 s tým,
že žalovaný ako vystaviteľ zmenky svojim podpisom potvrdil, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na
rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, zmenkovú sumu 1838,27 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od

10. decembra 2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy 202800370. Zmenka bola prevedená
Z rubu zmenky vyplýva, že zmenka bola indosovaná na žalobcu. Súd ďalej zistil, že dňa 13.07.2010
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili na predtlačenom formuláriZmluvu o úvere č. 202800370, podľa ktorej veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800 eur a
dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 eur, t.j. celkovo
zaplatiť čiastku 1.572 eur v 12 mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 26.07.2010. Rubovú

stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPP“), obsahujúce v článku 17.
Dohodu o vyplnení zmenky. V konaní sp. zn. 2Er/947/2012 bol predložený ako exekučný titul rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 04059/11 zo dňa 01.06.2011, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.846,22 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.338,27 eur od 31.03.2011 do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.338,27 eur od 31.03.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania vo výške 430,24 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že v konaní bol
žalobcom uplatnený nárok zo zmenky vystavenej dňa 13.07.2010, ktorou bol zabezpečený záväzkový
vzťah zo zmluvy o úvere č. 202800370.

3. Súd skúmal povahu účastníkov konania, keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou - žalovaným a

to v prospech žalobcu - právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním
pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom a je tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom
konaní zo zmenky, môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu, pričom v zmysle platných
právnych predpisov a ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (napr. rozhodnutie ESD sp.zn.
C-419/2011 z 14.3.2013, rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10 a pod.) v súčasnosti už nie je sporné, že

súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti
skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny
vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa a to
aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Predmetom konania je tu nárok žalobcu
vyplývajúcizvlastnejzmenky,pôvodnevystavenejžalovanýmvoformeblankozmenky,nazabezpečenie

nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere č. 202800370 (číslo zmluvy sa nachádza
aj na zmenke) zo dňa 13.07.2010. Súd považoval za preukázané, že ide o typickú formulárovú zmluvu,
kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných VPP, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy
a mal preukázané, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má

povahu zabezpečovacej zmenky. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o.
ako dodávateľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
(poskytovanie úverov) a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Údaj, uvedený ako účel úveru -
výkon zamestnania je len všeobecným údajom, ktorý neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má uzavretie

zmluvy so zamestnaním tejto osoby a preto súd mal za to, že nakoľko nebol žalobcom preukázaný
opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou ( novelizované znenie § 79 ods. 4 O.s.p. ).

4. Súd sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky

vychádzajúc z písomných pripomienok Európskej komisie zo dňa 12.2.2014, vo veci návrhu na
prejudiciálne konanie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 29.10.2013 súvisiaci s konaním
CD Consulting s.r.o. proti Marián Vasko, ktorá sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS a článku 4 smernice rady 87/102/EHS a tiež s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo
dňa 20.10.2015, z ktorého vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží

zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že súd je povinný
ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť
s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú

v čase, kedy bola zmenka vystavená. Takto súd skúmajúc kauzu zmenky, dospel k záveru, že žalobcovi
nemožno žalovaný nárok priznať, keďže v zmluve je hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.) a zároveň sú
celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, zmluva sa prieči

dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť. Zmenka vystavená na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená,
ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. Tento záver možno
prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008. Súd tiež dospel k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve k
blankozmenke spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, zmenka

dokonca umožňuje vymáhať aj zmenkový úrok 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, ktorý je nepochybne
v rozpore so zásadou dobrých mravov. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane
poplatkov a pokút zmenkou je neplatná i z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti čo do výšky
zmenkovej sumy majúcej sa doplniť veriteľom.

5. Absolútna neplatnosť dohody o vyplňovacom práve sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky,
avšak znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju
malazabezpečovať.Vuvedenomprípadenedošlokplatnémuvznikuzmenkovéhozáväzkovéhovzťahu.
Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe tejto zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv a ak toto právo nevzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo ani indosovaním prejsť na žalobcu. Žalobcovi navyše

nemožno poskytnúť ochranu a priznať mu žalovaný nárok aj z toho dôvodu, že jeho konanie, ako aj
konanie jeho právneho predchodcu, možno charakterizovať ako výkon práv po použití nekalej obchodnej
praktiky, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Obchádzanie zákona
spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie "in fraudem

legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Zákaz zneužitia
práva je však silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a
iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva,
ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu. V

danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii predpisov chrániacich spotrebiteľa. Ak veriteľ použije na zabezpečenie
úveru blankozmenku, môže do nej na základe veľmi neurčito formulovanej a individuálne nevyjednanej
dohody o vyplnení zmenky doplniť sumu navýšenú aj o neprijateľné poplatky, zmluvné pokuty a
ďalšie plnenia, ktoré si veriteľ vymienil pri porušení zmluvy dlžníkom a toto plnenie následne vymáhať

prostredníctvom zmenky s poukazom na jej abstraktný charakter. Takýto postup žalobcu nemôže
požívať súdnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ), najmä keď je uplatnený vo vzťahu k spotrebiteľovi. Žalobca
zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého zabezpečenie
zmenkou vzniklo, odmietol súvislosť s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto okolností súd priznal
plnenie zo zmluvy, príp. titulom bezdôvodného obohatenia, konal by o nenavrhnutom predmete konania

neprípustne nad návrh. Súd na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu v celom
rozsahu (nad rámec zastavenej časti konania) zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p., tak, že plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy
konania neuplatnil.

6. Proti tomuto rozsudku podal v jeho zamietajúcej časti a časti náhrady trov konania odvolanie žalobca
z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust.
§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom(ust.§205ods.2písm.a/O.s.p.vspojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.); c) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým
rozhodnutím, keďže žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no súd napriek tomu uplatnený nárok zamietol.
Žalobcaapodľadostupnýchinformáciíanižalovanýdokazovanieúverovouzmluvou,exekučnýmspisom
čiďalšímilistinnýmidôkazminenavrhli,pričompodľaust.§120O.s.p.dokazovanievsporovomkonaníje
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi

a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších

dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci, preto predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Zmenkajelistinnýcennýpapier,ktorýinkorporujevlistineako
takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatneniakoncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa, hoci žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd

nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal
žiadny záujem a súd mu túto ochranu prakticky nanútil. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v
právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril zmluvu
o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že
žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jednej zo strán sporu. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný

súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky,
na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez
vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú

na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených
v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, ktorým nie
je okrem zmenky iný záväzkový právny vzťah. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné a následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca
považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná

a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Odvolateľ poukázal na nespornosť
záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke,
zmenkový úrok nevynímajúc, pričom na podporu svojho tvrdenia cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn.5Obo3/2008zodňa22.10.2008,podľaktoréhozpovahyzmenkyakoabstraktnéhoanesporného

záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu prípadne k vymáhaniu
preukazovať, že mu povinný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.. ako aj z rozsudku Nejvyššího soudu
ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, kde sa uvádza, že „směnka je v právní teorii obvykle
definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnení přísných formálních
náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abbstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli

směnky..stanovenou peněžitou částku.“ Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutia iných okresných súdov,
resp. krajských súdov v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu, v ktorých boli jeho nároky
priznané. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a súčasne mu prizná náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za správny, na čo žalobca
v odvolacej replike zopakoval argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov apretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu dodáva nasledovné:

10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto

článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce mu

zo zmluvy o úvere. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená
podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR.
Odvolateľ nespochybňuje v podanom odvolaní postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a vzhľadom
k údajom, uvedeným v zmluve o úvere možno prisvedčiť správnosti záveru prvoinštančného súdu o

spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere. Obsahom zmenky je záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. Uvedená zmenka, ktorá
je vzorovým tlačivom, do ktorého boli vyššie uvedené údaje vpísané, bola vystavená ako vistazmenkaa bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku indosovala na rad žalobcu.

20. Odvolacie námietky žalobcu, spochybňujúce postup súdu pri vykonávaní dôkazov a rozhodovaní,
ako ani námietky týkajúce sa skúmania charakteru vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným súdom, nie sú dôvodné.

21. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z

11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne
pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd prvej inštancie
rozhodol s pojednávaním a postupom súdu prvej inštancie nebola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom.

22. K žalobcom vytýkanému vykonávaniu dôkazov z vlastnej iniciatívy súdu s ohľadom na predmet
konania, ako aj jeho zaoberaním sa kauzálnym vzťahom a ex offo skúmaním neprijateľných podmienok
úverového vzťahu odvolací súd uvádza:

23. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.s.
I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
žetentospotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením(rozsudkyOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

24. Súd tak musí aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na
jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, je
predmetom verejného záujmu a vzťahuje sa na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom

alebododávateľomuzavrelzmluvuobsahujúcunekalúpodmienku,zdržínamietanianekalejpovahytejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto,
že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie.
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

25. Ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo o konštrukciu s cieľom obísť princípy unijného
práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie. Súd by mal mať na
zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Aj

keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky,
je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
nekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,dohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve,nazákladektorejzáväzok,
zabezpečený zmenkou, vznikol. Pokiaľ potom prvoinštančný súd postupujúc v tomto zmysle, po zistení,

že zmenka zabezpečuje spotrebiteľský vzťah, podrobil skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti, postupoval správne. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonusúd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

26. Záväzok, zabezpečený zmenkou je spotrebiteľským vzťahom založeným zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj na čas vystavenia zmenky bolo
potrebné aplikovať § 4 ods. 6 tohto zákona č. 258/2001 Z.z (v zmysle prechodného ust. § 25 ods. 5 zák.
č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou
alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov). Podľa citovaného

ustanovenia § 4 ods. 6 mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu
postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od

1.1.2008 do 31.12.2010). Zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa
zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne, ktorý nebol medzi účastníkmi individuálne dojednaný, je tak, ako už správne uviedol
prvoinštančný súd, s ohľadom na jeho výšku v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho

neplatnosť podľa § 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ.

27. Pokiaľ odvolateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré nikto nenavrhol, keď
v zmysle ust. § 120 O.s.p. mal súd vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať
len nimi navrhnuté dôkazy (v tomto prípade iba žalobcom predložený dôkaz, ktorým je platná zmenka,

ktorej forma ani obsah neboli žalovaným spochybňované a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci), odvolací súd k
tejto argumentácii uvádza, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy prenechávajú do
značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a
kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky

vytváraliexekučnétitulyvychádzajúceibazformálnychnáležitostípodkladovrozhodnutia.Takýtoprístup
by bol v príkrom rozpore so statusovým zákonom sudcov, ust. § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z.
v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony
a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia;
rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí

súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným
atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich
ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to
jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly.
Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným

principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný
postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie
aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a bol oprávnený aj
na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

28. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu
podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď z obsahu
spisu je zrejmé, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom,
pripojeným do spisu bez návrhu účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., a ktoré

pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom
uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa § 123 O.s.p. Toto ustanovenie, ktoré je prelomením
zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, dáva súdu, i keď iba výnimočne, možnosť vykonať aj iné
dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie
mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavil žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy
a práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej inštancie podľa § 120 ods. 1 veta tretia
O.s.p. pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovacícharakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

29. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandartných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá
verejného poriadku, teda vždy za každých okolností ( porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská,
bod 50,51). Zmenka je náročná na formality a spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby

dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez
ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj
na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom
od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč. zák.), a ktorých

postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§
54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Odvolací súd
riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd dohodu
o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm.

k) Obč. zák. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, tiež neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom

súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to
práve pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting
s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok, a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate

obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie
v uvedenej výške odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom považuje za rozporné so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka
a dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to,
že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán sporu v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a ide o neplatné dojednanie (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je
neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom
SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

30. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu zamietol, a keďže odvolacie dôvody žalobcu
boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by
mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).

31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.

32. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).