Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/95/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202391
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214202391.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr.KarolaKrochtuaJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.,vsporežalobkyneV.E.,N..XX.X.XXXX,C.A.N.
XXX/XX,A.,zast.advokátkouJUDr.JanouŠvantnerovou,Hviezdoslavova9,Bardejov,protižalovanému
M. B., N.. XX.X.XXXX, A. K. XXX/XX, A., C..Č.. S. X, A., F. R., zast. Z. B., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX/XX,
A., o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C 47/2014-118,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 1C 47/2014-136 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 1C/47/2014-136.
Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov
konania.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru, a to nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. A., byt č. X, vo vchode č. XX na prvom poschodí obytného bloku E. XXP.,
ktorý je na parcele č. XXX/X, súp. č. XXX, v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXX.
Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný ako vnuk sa voči darkyni nespráva tak, ako by sa
vyžadovalo. Vôbec sa o ňu nezaujíma, neberie jej telefón a keď aj zdvihol telefón, tak žalobkyni povedal,
že kým bude on žiť, nechce žalobkyňu vidieť. Naviac, žalovaný o žalobkyňu nejaví žiaden záujem,
už sa len teší, kedy žalobkyňa zomrie, preklína ju, odmieta jej pomáhať. Keď žalovanému vyčítala
jeho správanie, tento sa jej vulgárne vyhrážal, že keby mohol, tak ju z bytu vyhodí, lebo už nie je nič
žalobkynine.
Prvoinštančnýsúdvoveciaplikovalust.§151nods.1,3OZ,§151oods.1OZ,§151pods.3OZ,ktorésa
týkajú vzniku vecných bremien, následne aplikoval ust. § 37 ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s náležitosťami platnosti právnych úkonov vo všeobecnosti. Zásadne však aplikoval ust. § 628
Občianskehozákonníkaa§630Občianskehozákonníka.Prvézákonnéustanovenie§628Občianskeho
zákonníka je ustanovením súvisiacim s obsahom darovacej zmluvy a ust. § 630 Občianskeho zákonníka
obsahuje spôsob, ako môže a z akých dôvodov darca žiadať vrátenie daru.
Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným
došlo k uzatvoreniu riadnej darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice, kde žalobkyňa ako darkyňa
darovala žalovanému ako obdarovanému byt s príslušenstvom. Prvoinštančný súd zistil, že darovacia
zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a je platná. Súčasťou darovacej zmluvy bola
dohoda o zriadení vecného bremena v prospech žalobkyne a to právo doživotného bývania a užívania
predmetného bytu. Táto darovacia zmluva bola predmetom vkladového konania Správou katastra.Následne sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala žalobou vrátenia daru zo skutkových dôvodov
uvedených v žalobe.
Prvoinštančný súd skúmal, či žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia odôvodňujúce vrátenie daru podľa §
630 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd po vypočutí svedkov, z výsluchu žalobkyne, z výsluchu
žalobkyne dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala dôkazmi hodnoverne, že by žalovaný, prípadne
členovia jeho rodiny sa tvrdeného konania uvedeného v žalobe. Súd neprihliadol na výpoveď svedkyne
pani K., pretože jej výpoveď bola zaujatá, pretože žalovaný v minulosti bol ženatý s jej dcérou. Z jej
výpovede však prvoinštančný súd taktiež nezistil okolnosti odôvodňujúce záver, že žalovaný sa správal
k žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvody, na základe ktorých sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru, spočívajú v jej subjektívnych dojmoch
a pocitoch. Uvádzaná nevšímavosť a nezáujem žalovaného nie je možné hodnotiť ako konanie hrubo
porušujúce dobré mravy. Žalovaný sa týmto spôsobom správal z dôvodu, aby sa vyhol konfliktom so
žalobkyňou, keď dochádzalo ku konfliktom medzi rodinou jeho novej priateľky a žalobkyňou. Naviac,
žalovaný dlhodobo pracuje v zahraničí, čo samé o sebe nie je skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na
porušovanie dobrých mravov. Dokonca ani svedok pán E. nebol nikdy účastný akýchkoľvek konfliktov
medzi stranami sporu. V čase, keď žalobkyňa bola hospitalizovaná, žalovaný sa o jej zdravotný stav
zaujímal a dokonca sa zamýšľal nad jej starostlivosťou v príslušnom zariadení, čo bolo odmietnuté. To,
že žalovaný so žalobkyňou nie sú v kontakte a nezabezpečuje jej nákupy či návštevu lekárov, nie je
dôvodom pre vydanie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobkyne boli zmätočné,
nepresvedčivé a nepreukázané. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Preto prvoinštančný súd
žalobu žalobkyne zamietol.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 151 O.s.p.
Nepriznal náhradu trov konania účastníkom, pretože žalobkyňa bola v konaní neúspešnou účastníčkou
konania a nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Namietala
rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil otázku, čo sú dobré
mravy. Žalobkyňa považuje za dobré mravy to, že ak babka dá svojmu vnukovi dar, teda daruje mu
byt, v ktorom býva, obdarovaný, teda vnuk by za tento dar mal prejaviť aj nejakú vďaku. Vďaku v tom,
že o svoju babku sa zaujíma, že svojej babke na meniny a narodeniny zablahoželá a donesie kvet
alebo cukríky, že vnuk sa zaujíma o jej zdravie, že ju príde navštíviť do nemocnice, ak je chorá, že jej
prinesie nákup, keď sú von zamrznuté chodníky. Ak teda niekto tieto dobré mravy nedodržiava a vyhýba
sa správaniu v zmysle týchto dobrých mravov, dopúšťa sa porušovania dobrých mravov.
Byt, ktorý darovala vnukovi, by tento mohol predať najmenej za sumu 50.000 eur a viac. Za túto sumu
nestojí vnukovi žalobkyňa ani za to, aby sa jej prihovoril na súde, aby sa jej opýtal, ako sa má a či niečo
nepotrebuje.
Nie je dôvodom, že by jej neposlal pohľadnicu skutočnosť, že sa zdržiava v zahraničí. Od pojednávania
sa vnuk neozval ani nezatelefonoval, dokonca ju nebol navštíviť, nedoniesol jej nákup a samozrejme,
nevrátil jej ani zvyšnú sumu zo sumy 40.000 Sk, ktorú mu zverila na svoj pohreb.
Ďalej uviedla, že ešte v roku 2013 ho žiadala, aby prišiel ku nej na návštevu a prejavil o ňu záujem. Už
vtedy mu povedala, že ak nebude o ňu záujem, bude žiadať o vrátenie daru. Aj napriek tomu ku nej
neprišiel, zdržiaval sa v zahraničí, a preto bola nútená podať žalobu.
Ďalej uviedla, že žalovaného v roku 2013 najskôr ústne vyzvala na riešenie situácie a tiež mu povedala,
že podá návrh na vrátenie daru.
3. Prvoinštančný súd opravným uznesením č.k. 1C 47/2014-136 zo dňa 10.5.2017 opravil dátum
v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, kde nesprávny dátum bol písomne uvedený ako
20.4.2015. Správne podľa zápisnice z pojednávania bol vyhlásený dňa 20.4.2016.
4. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vyhlásený v čase platnosti a účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradený novým
procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom. Podľa § 470 Civilného sporového poriadku je
nový procesný predpis okamžite aplikovateľný aj na konania, ktoré začali pred nadobudnutím jeho
účinnosti. Platí však, že úkony, ktoré boli vykonané stranami sporu, účastníkmi konania a súdom,
zostávajú zachované a sú im pripisované tie účinky, ktoré v čase vzniku týchto úkonov mali.5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 369 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 389 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie darovanej
nehnuteľnosti, pretože sa o ňu žalovaný nezaujíma, neberie jej telefón, ak ho zdvihol, oznámil žalobkyni,
že kým bude žiť, nechce ju vidieť, že už sa len teší, kedy zomrie, ďalej žalobkyňa tvrdila, že ju preklína,
odmieta jej pomáhať, že keby mohol, tak žalobkyňu z bytu vyhodí, lebo nič nie je jej.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že o vrátenie daru požiadala a žiadala darovanú nehnuteľnosť vydať.
K darovaniu podľa listín, ktoré boli predložené súdu došlo v roku 2007 na základe darovacej zmluvy tak,
ako to zistil, prvoinštančný súd. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj zmluva o zriadení vecného bremena,
právo doživotného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V prvom rade na to,
aby došlo k vráteniu daru, musí darca vykonať jednostranný právny úkon adresovaný obdarovanému,
ktorým sa domáha vrátenia daru. Tento jednostranný adresovaný úkon, keď dôjde obdarovanému vzniká
darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo
predmetom darovania. Ak darca toto právo využije, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav
vôle došiel obdarovanému. Týmto momentom sa ruší darovacia zmluva, obnovuje sa pôvodný právny
vzťah vlastníctva a obdarovaný sa stáva od tohto momentu neoprávneným držiteľom a v rámci ochrany
vlastníckeho práva je povinný takúto vec vydať. Platí však ak, že tento jednostranný právny úkon musí
byť určitý. V tomto úkone musí byť presne označený dôvod, pre ktorý žiada darca dar vrátiť. Tento dôvod
je možné meniť do momentu, kedy uplynula premlčacia doba na vrátenie daru. Po tomto momente už
nie je možné dôvod vrátenia daru meniť.
Ust. § 630 Občianskeho zákonníka vo svojej podstate umožňuje vykonať tento jednostranný adresovaný
právnyúkondarcuvočiobdarovanémunielenpredpodanímžalobyovydanieveci,aleboovráteniedaru,
ale aj priamo podaním samotnej žaloby a účinky vydania predmetu darovania nastávajú momentom
doručenia žaloby obdarovanému.
V danom prípade žalobkyňa síce tvrdila, že pred podaním žaloby od darovacej zmluvy riadne odstúpila.
V priebehu prvoinštančného konania nepreukázala takýto jednostranný adresovaný úkon, ktorý mal
dôjsť do vôľovej sféry žalovaného. Keďže takýto úkon neexistoval, momentom doručenia tejto žaloby
žalovanému, resp. jeho opatrovníkovi nastali účinky takéhoto jednostranného právneho úkonu.
7. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaný sa dopúšťa porušovania dobrých mravov tým, že sa
nespráva spôsobom, ktorý ona považuje za správanie sa v súlade s dobrými mravmi.
Čo treba považovať za porušovanie dobrých mravov, vyplýva z judikatúry a zo stanovísk najvyšších
súdnych autorít a z rozhodovacej činnosti súdov o tejto problematike viažucej sa k § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. Na to, aby dobré mravy boli kvalifikovaným spôsobom porušované, teda
aby išlo o hrubé porušovanie dobrých mravov, je potrebné vždy zohľadniť intenzitu, dĺžku a dôsledky
porušovania dobrých mravov. Prvoinštančný súd jednoznačne vyhodnotil, že správanie sa žalovaného
voči žalobkyni nenadobudlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov tak, ako to má na mysli
ust. § 630 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa takéto správanie žalovaného nepreukázala.
Nepreukázala v žalobe popísané tvrdenia, ktoré by mali byť subsumované pod hrubé porušenie dobrých
mravov a teda nepreukázala, že sa žalobca o ňu nezaujíma, že jej neberie telefón, že ak telefón zdvihne,
mal jej povedať, že kým bude on žiť, nechce ju vidieť, ďalej nepreukázala, že jej povedal, že už sa
len teší, kedy zomrie. Žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala, že by ju žalovaný preklínal,
odmietol jej pomôcť a že by jej bol povedal, že keby mohol, tak ju z bytu vyhodí, lebo nič nie je jej.
V odvolaní žalobkyňa za porušovanie dobrých mravov popísala iné, ďalšie, okolnosti, ktorými
odôvodňuje svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku, ktoré spočívajú v tom, že žalovaný jej
neprejavuje za dar náležitú vďaku, že sa o ňu nezaujíma, že jej na meniny a narodeniny nezablahoželá,
nedonesie kvet alebo cukríky, že sa nezaujíma o jej zdravie, že ju nepríde navštíviť do nemocnice ak je
chorá, že jej nedonesie nákup, ak sú vonku zamrznuté chodníky.
Tieto okolnosti, ktoré žalobkyňa popísala v odvolaní, sú okolnosťami, ktoré pred prvoinštančným súdom
žalobkyňa netvrdila a sú nové okolnosti, na ktoré v odvolacom konaní odvolací súd už nemôže prihliadať
(§ 366 CSP).
8. Je však potrebné uviesť, že pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov, sú rozhodujúce
objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane darcu, ktoré spočívajú vjeho predstavách, ako by sa mal obdarovaný voči darcovi správať, akým spôsobom prejaviť náležitú
vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby objektívne neporušil dobré mravy podľa § 630
Občianskeho zákonníka.
To, že môže dôjsť k negatívnemu správaniu sa obdarovaného voči darcovi, nie je okolnosťou, ktorá
by svedčila o tom, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov a nemôže každé takéto subjektívne
pociťované negatívne správanie obdarovaného zakladať dôvod na vrátenie daru. Toto právo nevzniká
pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a dokonca ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako
hrubéporušeniedobrýchmravov.Takétosprávaniesavyznačujeznačnouintenzitoualebosústavnosťou
alebo opakovanosťou. Pri vonkajšom prejave ide napríklad o fyzické násilie, hrubé urážky, hrubý
nezáujem, a podobne. Takéto správanie sa musí aj objektívne navonok prejaviť, nemôže spočívať len
v subjektívnych pocitoch darcu.
Ako dôvody, pre ktoré by žalobkyňa žiadala vrátiť dar podľa odvolania nemôžu byť vyhodnocované
okolnosti, akým spôsobom sa vo vzťahu k nej správal žalovaný počas pojednávania v prejednávanej
veci, prípadne po takomto pojednávaní.
V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje aj na to, že je potrebné vziať do úvahy a hodnotiť aj
samotné správanie darcu v tom zmysle, či práve toto správanie nie je príčinou tvrdeného nevhodného
správania obdarovaného voči žalobkyni ako darkyni. Tu je potrebné poukázať na to, že práve žalobkyňa
tak, ako to vyplýva z výsluchu žalovaného, svojim správaním vo vzťahu k jeho priateľke a jej rodine
narušila ich vzájomné vzťahy, začali vznikať medzi stranami sporu nedorozumenia, v dôsledku čoho
žalovaný sa týmto sporným situáciám snažil vyhnúť a eliminoval konfrontačné situácie.
9. Všetky tieto okolnosti, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu a všetky okolnosti zistené
prvoinštančným súdom, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, sú dôvodmi, pre ktoré
nemôže byť v tomto spore žalobkyňa úspešná, pretože nepreukázala svoje tvrdenia uvedené v žalobe.
Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď jej žalobu zamietol. Preto odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O týchto trovách rozhodne prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.