Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205615
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315205615.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXXX/X, XXX XX L. o vymoženie
719,02 eur s príslušenstvom a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nevylučuje súdneho exekútora súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava z vykonávania exekúcie.

II. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava predložil dňa 07.05.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej o vymoženie 719,02 eur s prísl.. Exekučný titul
v danom prípade predstavuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 07125/09, ktorý vydal dňa 14.07.2009 JUDr. Miroslav Rác.
Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa03.08.2009avykonateľnosťdňa06.08.2009.Predmetným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške

719,02 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 538,40 eur od 19.02.2009 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 217,98 eur.

2. Súd uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol uznesením zo dňa 22.09.2015 č.k. 5Er/400/2015 -
17.Nazákladepodanéhoodvolaniaoprávnenéhozodňa07.10.2015odvolacísúdpredmetnéuznesenie
uznesením č.k. 10CoE/73/2016 - 43 zo dňa 23.11.2016 zrušil. V odôvodnení poukázal na skutočnosť,

že súd prvej inštancie bez toho, aby rozhodol o oznámení súdneho exekútora v zmysle § 30 ods.
3 Exekučného poriadku, napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie
zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len
čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do
rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa ust. § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke

bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia
veci.. Je však vadou konania, pokiaľ súd nerozhodne o oznámení súdneho exekútora vôbec. Keďže súd
predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie bez toho, aby rozhodol o oznámení súdneho exekútora
podľaust.§30ods.3Exekučnéhoporiadku,jejehopredloženievecinadriadenémusúdunarozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zatiaľ predčasné.
3. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.05.2015 predložil súdny exekútor Žiadosť o udelenie

poverenia, v ktorej okrem iného uviedol, že: ,,Oznámenie, splnenie povinnosti podľa § 30 Exekučného
poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom pod sp. zn.: III ÚS322/2010 v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti,
čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar
nad Hronom pod sp.zn.: 5Er 934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho právneho

postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd
zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol
pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

musím reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení
povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález a
na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do
mojich základných práv. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011 sp. zn.: III
ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom
jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.:

5Er 934/2008. Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie citovaného rozhodnutia
nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania v okolnostiach prípadu porušovateľa.
To je charakteristická črta konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v obsahu ust. § 56 ods. 6 zákona č. 28/1993 Z.z. Všeobecné
súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí

reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené
rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne
aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu ,,rovností zbraní“ a preto takéto
rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne
účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave poručených základných

práv,medziinýmajmôjhoprávanaspravodlivésúdnehokonanie(vnímanéhocezjudikatúruEurópskeho
súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku (vo vzťahu k čl. 1 Protokolu č.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva nebyť diskriminovaný (vo vzťahu
k čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Proti označenému

rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do mojich
základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť.
Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne
udržateľný, sú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru súdny exekútor o svojom
vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30 EP je povinný
oznámiť skutočnosti na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie
nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či ma z vykonávania exekúcie vylúči alebo nie a či ma
v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo nie.“

4. Podľa ust. § 30 odsek 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré
je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
5. Podľa ust. § 30 odsek 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke
bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia

veci.
6. Podľa ust. § 30 odsek 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí
oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
7.Podľaust.§30odsek10Exekučnéhoporiadku,protirozhodnutiusúdupodľaodseku7niejeprípustný
opravný prostriedok.

8. Podľa ust. § 30 odsek 11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v
exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí
súd
9. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. §
30 ods. 3 Exekučného poriadku zo dňa 18.03.2015 súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej

vete tohto rozhodnutia, pretože podľa názoru súdu skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti
zamestnancom účastníka konania, v tomto prípade oprávneného - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
nezakladá sama o sebe pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti
(porovnaj SJ 34/2000).10. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd znova zaoberal aj samotnou žiadosťou súdneho exekútora
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

12. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).

13. Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 psím. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

15. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné
ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na
vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk

uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014. Súd
je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex

offo ( stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa
20.06.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa
20.06.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 20.06.2008, a to
oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinného
ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd túto
zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa. Zároveň
je potrebné na ich zmluvný vzťah aplikovať aj ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, a to aj ustanovení o povinnej RPMN v prípade, ak má byť úver poskytovaný s poplatkami a
úrokmi.19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo
dňa 20.06.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa
20.06.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také ustanovenia, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa
20.06.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo
dňa 20.06.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu

ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa

20.06.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa
20.06.2008, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa

20.06.2008,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Súd preto skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a

odporujúcim dobrým mravom a to hneď z niekoľkých dôvodov.

27. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.03.2015
vymoženia sumy 719,02 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.

so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré dodávateľ
- Pohotovosť s.r.o., v rámci svojej podnikateľskej činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky vo
všeobecných podmienkach, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľnou podmienkou, ktorá
je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko sa v

porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky zmluvy.

28. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v Článku 17 všeobecných
podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko vrozhodcovskej doložke je uvedené, že všetky spory ktoré vzniknú z bankových obchodov ako aj zo zmlúv
budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenská rozhodcovská a.s.. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Nakoľko sa súd
pri posudzovaní exekučného titulu vo vzťahu k vydaniu poverenia zaoberal exekučným titulom v súlade
s ust. 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

29. Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a
vyplýva aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho
dodávateľa - oprávneného. Rozhodca akceptoval aj 0,25 % denne zmenkový úrok (91,25 % ročne),
ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o neprimeranú sankciu v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že túto sankciu pojal oprávnený do

zmenky, ktorá ale v rámci tohto spotrebiteľského vzťahu spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne
porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s

príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti prvej výrokovej vete tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( § 30 odsek 10 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov).

Proti druhej výrokovej vete tohto uznesenia možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( §

362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).