Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/833/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210834
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210834.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému D.Í. F., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/X, XXX
XX E. o vymoženie 49,76 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd nevylučuje súdneho exekútora súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský

úrad Bratislava z vykonávania exekúcie.

II. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 49,76 eur s

príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom zo
dňa 21.10.2014, sp. zn. SR 05684/14 vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a stal sa vykonateľným
dňa 22.12.2014. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len ,,Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Humenné o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.09.2015 predložil súdny exekútor Žiadosť o udelenie
poverenia, v ktorej okrem iného uviedol, že: ,,Oznámenie, splnenie povinnosti podľa § 30 Exekučného
poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom pod sp. zn.: III ÚS
322/2010 v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti,
čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar

nad Hronom pod sp.zn.: 5Er 934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho právneho
postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd
zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol
pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

musím reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení
povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález a
na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do
mojich základných práv. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011 sp. zn.: III
ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom
jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.:

5Er 934/2008. Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie citovaného rozhodnutia
nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania v okolnostiach prípadu porušovateľa.To je charakteristická črta konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v obsahu ust. § 56 ods. 6 zákona č. 28/1993 Z.z. Všeobecné
súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí

reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené
rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne
aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu ,,rovností zbraní“ a preto takéto
rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne
účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave poručených základných

práv,medziinýmajmôjhoprávanaspravodlivésúdnehokonanie(vnímanéhocezjudikatúruEurópskeho
súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku (vo vzťahu k čl. 1 Protokolu č.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva nebyť diskriminovaný (vo vzťahu
k čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Proti označenému
rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do mojich

základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť.
Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne
udržateľný, sú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru súdny exekútor o svojom

vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30 EP je povinný
oznámiť skutočnosti na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie
nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či ma z vykonávania exekúcie vylúči alebo nie a či ma
v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo nie.“

3. Podľa ust. § 30 odsek 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré
je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

4. Podľa ust. § 30 odsek 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke

bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia
veci.

5. Podľa ust. § 30 odsek 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí
oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

6.Podľaust.§30odsek10Exekučnéhoporiadku,protirozhodnutiusúdupodľaodseku7niejeprípustný
opravný prostriedok.

7. Podľa ust. § 30 odsek 11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v

exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí
súd

8. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. §
30 ods. 3 Exekučného poriadku zo dňa 23.02.2015 súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej

vete tohto rozhodnutia, pretože podľa názoru súdu skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti
zamestnancom účastníka konania, v tomto prípade oprávneného - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
nezakladá sama o sebe pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti
(porovnaj SJ 34/2000).

9. Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.10. Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

11.Podľaustanovenia§45odsek1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskorších
predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

12. Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

13. Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom

treba rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno
vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade,

ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

14. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 801900683 zo dňa 02.04.2012 vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 300,00 eur, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12-tich mesačných splátkach

po 49,00 eur, pričom celkovo zaplatiť sumu 588,00 eur počnúc dňom 25.04.2012. Vzhľadom na povahu
účastníkov tejto zmluvy, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže oprávnený
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú
zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy ako
aj označenia povinného v nej (povinný je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby

- nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP). V tomto prípade sa
teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem
o ochrane spotrebiteľa.

15. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.19. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

23. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských

štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza
Claro c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

27. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ

ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky

individuálne ovplyvniť.

28. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd predovšetkým skúmal platnosť
rozhodcovskej zmluvy.29. Účastníci sa v rozhodcovskej zmluve uzatvorenej 02.04.2012 dohodli, v zmysle článku II, bod 1 tejto
zmluvy, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 801900683 uzatvorenej dňa 02.04.2012

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

30. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská zmluva je zmluvou

formulárovou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania
zmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu.Podľanázorusúdujevšakdojednanierozhodcovskejzmluvy
prispotrebiteľskejzmluveneprijateľnoupodmienkou,ktorájezmysle§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní
s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú
zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená,
že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol

dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre
posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,
ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok

práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu.
Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú

úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnousmernicou.Svojnázoroneprimeranejpovahepredmetnejrozhodcovskejzmluvysúdopiera
aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v

zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť
z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa
v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo

spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný
zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu
rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred
určený dodávateľom na zmluvnom formulári.

31. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože v
krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon

verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není
orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné
moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci
strán určovat si svuj osud".32. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov súd preto v zmysle
citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti prvej výrokovej vete tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( § 30 odsek 10 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov).

Proti druhej výrokovej vete tohto uznesenia možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove

prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( §
362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).