Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33Cb/167/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206001
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713206001.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou

v právnej veci navrhovateľa: SM ENGINEERING s.r.o., so sídlom: Šafárikovo nám. 3, Bratislava, IČO:
35 896 167, zastúpený JUDr. Oľgou Šajdíkovou, advokátkou, so sídlom: Nevädzová 5, Bratislava, proti
odporcovi:ROMAG,spol.sr.o.,sosídlom:Hviezdoslavova1,Senec,zastúpenýJUDr.JurajomHladkým,
advokátom, so sídlom: Röntgenova 8, Bratislava, o zaplatenie 7.550,- EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.000,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 500,- eur odo dňa 16.05.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 3.000,- odo dňa 01.05.2013 do zaplatenia a spolu s 8,75% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 3.500,- eur odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.04.2013 sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy vo
výške 7.550,- EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ pre odporcu v priebehu rokov 2011 - 2012
vykonával inžiniersku činnosť, na základe mandátnej zmluvy. Odporca navrhovateľovi za túto činnosť
riadne a včas uhrádzal všetky faktúry, vystavené navrhovateľom v priebehu roku 2011 a rovnako tak,
až do štvrtého mesiaca v roku 2012. Navrhovateľ poukázal na to, že vykonával pre odporcu inžiniersku
činnosťajvmesiacochapríl,májajún2012avystavilzavykonanietejtosvojejčinnostiodporcovifaktúry.
Odporca však tieto faktúry navrhovateľovi riadne a včas neuhradil ( niektorú uhradil iba čiastočne a jednu
vôbec). Navrhovateľ uviedol, že ide o tieto faktúry:

- Faktúra č. 201205 splatná dňa 15.05.2012 na sumu vo výške 3.700,- eur, pričom z tejto dlžnej čiastky
odporca dňa 29.06.2012 uhradil sumu 1.500,- eur;
- Faktúra č. 201206 splatná dňa 15.06.2012 na sumu vo výške 3.200,- eur, pričom z tejto dlžnej čiastky
odporca dňa 23.07.2012 uhradil sumu 1.500,- eur;
- Faktúra č. 201207 splatná dňa 15.07.2012 na sumu vo výške 3.650,- eur.

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konania je dôvodný.

Odporcasavrámciodporuvočivydanémuplatobnémurozkazu,knávrhunazačatiekonaniavyjadriltak,
že navrhovateľ nepreukázal právny dôvod vystavenia vyššie uvedených faktúr. Odporca poukázal na to,
že navrhovateľ nepredložil súdu rozpis rozsahu vykonaných prác, na základe ktorého boli predmetnéfaktúry zo strany navrhovateľa vystavené. Odporca je presvedčený, že zo strany navrhovateľa nie sú
fakturované sumy správne, zodpovedajúce plneniu poskytnutému navrhovateľom odporcovi. Plnenie
odporcu navrhovateľovi v rozsahu 1.500,- eur za obdobie mesiaca apríl 2012 a v rozsahu 1.500,- eur

za obdobie mesiaca máj 2012 je zodpovedajúce rozsahu a kvalite prác vykonaných navrhovateľom pre
odporcu.
Odporca má za to, že za mesiac jún 2012 navrhovateľovi žiadne plnenie neprináleží. Na základe
uvedeného navrhol žalobný návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov
právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, faktúrou č. 201205, faktúrou č.
201206, faktúrou č. 201207, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedka B. C.,
výsluchom svedka P.. R. K., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Z faktúry č. 201205 splatnej dňa 15.05.2012 súd zistil, že bola vystavená na sumu vo výške 3.700,-
eur, Z predmetnej faktúry vyplýva, že odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.500,-
eur a režijné náklady vo výške 200,- eur.

Z faktúry č. 201206 splatnej dňa 15.06.2012 súd zistil, že bola vystavená na sumu vo výške 3.200,-

eur, Z predmetnej faktúry vyplýva, že odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.000,-
eur a režijné náklady vo výške 200,- eur.

Z faktúry č. 201207 splatnej dňa 15.07.2012 súd zistil, že bola vystavená na sumu vo výške 3.650,-
eur. Z predmetnej faktúry vyplýva, že odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.500,-

eur a režijné náklady vo výške 150,- eur.

Z výdavkového dokladu č. V - 0288 zo dňa 29.06. 2012 súd zistil, že zo strany odporcu bola v prospech
navrhovateľa vykonaná úhrada vo výške 1.500,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.06. 2012 vyplýva, že suma 1.500,- eur bola zo strany
odporcu uhradená ako čiastočná úhrada faktúry 201205.

Z výpisu z účtu odporcu z VÚB banky, a.s., zo dňa 31.07.2012 vyplýva, že v prospech navrhovateľa bola
zo strany odporcu dňa 23.07.2012 vykonaná úhrada vo výške 1.500,- eur, pričom variabilný symbol je

uvedeným XXXXXX, pri uvedenom je však krížik znázorňujúci opravu a rukou dopísaná oprava faktúry
201206.

Z výsluchu svedka B. C. súd zistil, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ prostredníctvom pani Š.
vystupoval za odporcu, nakoľko s ňou prichádzal do kontaktu, a to pri obchodných rokovaniach. Nevedel

však uviesť, ako dlho uvedená obchodná spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom trvala.

Z výsluchu svedka R. K., súd zistil, že svedok s pani Š. prichádzal do kontaktu asi od januára do
marca 2012 nakoľko v uvedenom období pôsobila v oblasti nakladania s odpadmi a spolupracovala so
spracovateľmi odpadu. Na otázku, aby svedok uviedol, dokedy pani Š. pracovala pre odporcu svedok

uviedol, že presný dátum nevie, bolo to však niekoľko mesiacov čo spolupracovali, minimálne celé leto.

Odporca v konaní pred súdom uviedol, že faktúru č. 201205 eviduje ako uhradenú, nakoľko sumu
vo výške 1.500,- eur zaplatil navrhovateľovi dňa 29.06.2012, o čom svedčí výdavkový aj príjmový
doklad, ďalšiu časť vyfakturovanej sumy vo výške 1.500,- eur odporca uhradil navrhovateľovi bankovým

prevodom, o čom svedčí výpis z bankového účtu navrhovateľa aj odporcu, pričom pri platbe je omylom
uvedený nesprávny variabilný symbol. Odporca v konaní pred súdom založil výdavkový doklad zo dňa
30.10.2012, z ktorého vyplýva platba v prospech navrhovateľa vo výške 700,- eur, a to na základe faktúry
č. 201205. Odporca taktiež uviedol, že je pravdou, že do účtovného oddelenia sa nevrátil príjmový
doklad od navrhovateľa. Ďalšie dve faktúry (máj, jún) odporca vo svojom účtovníctve neeviduje, ani

ich neprevzal. Tak, ako vyplýva z faktúry č. 201207 táto je opatrená podpisom asistentky navrhovateľa
( zamestnankyňa odporcu) pani E.Č. napriek tomu, že táto faktúra v účtovníctve nie je evidovaná.
Odporca nespochybňuje fakt, že navrhovateľ pracoval pre odporcu od roku 2011, pričom vystavené
faktúry za január, február, marec a apríl 2012 sú posledné, ktoré boli odporcom prevzaté. Odporca máza to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na odmenu za mesiac máj a jún 2012. Dohoda bola totiž taká,
že navrhovateľka sa tri mesiace zaúčala, následne mala dosiahnuť určitý výkon, avšak žiadne výsledky
obchodnéhooddeleniasanedostavovali,pretosaúčastnícidohodli,žeoddeleniezrušiaanavrhovateľka

si vyúčtuje odmenu za apríl.

Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a žiadal mu vyhovieť s tým, že s pánom S. od
odporcu sa dohodli tak, že pani Š. ako zástupkyňa navrhovateľa od 01.11.2011 bude vykonávať funkciu
obchodného riaditeľa odporcu. Vopred si dohodli podmienky aj náplň práce a to ústne. Zástupkyňa

navrhovateľa uviedla, že medzi činnosti, ktoré vykonávala patrilo vedenie obchodného oddelenia a to
konkrétne príprava zmlúv, komunikácia s právnym servisom, vedenie obchodných zástupcov, prieskum
trhu, hľadanie potencionálnych, budúcich obchodných partnerov, komunikácia s nimi a dohadovanie
podmienok spolupráce medzi odporcom a budúcimi dodávateľmi. Tieto všetky činnosti vykonávala aj
vtedy, keď odporca nemal peniaze na nákup materiálu, a obchodné oddelenie sa nemalo kam rozvíjať,
nakoľko nemala za čo nakúpiť materiál, keďže odporca nebol finančne schopný. Navrhovateľ poukázal

na to, že dohoda ohľadom odmeny znela tak, že odporca jej mesačne mal vyplatiť 3.500,- euro s tým,
že používala vlastné motorové vozidlo na služobné cesty, v súvislosti s čím boli dohodnutí tak, že si
vždy vyúčtuje režijné náklady, a to spotrebované pohonné hmoty. Činnosť pre odporcu vykonávala do
01.08.2012, pričom v tento deň sa s odporcom dohodli tak, že prácu pre neho ukončí, a poslednú faktúru
si bude fakturovať za mesiac jún 2012, s tým, že júl si účtovať nebude. Pri jej odchode sa odporca s ňou

dohodol tak, že jej vyplatí dlžné finančné prostriedky z faktúr, avšak túto dohodu nedodržal.
Navrhovateľ poukázal na to, že odporca čiastkovými úhradami faktúr s poukazom na ust. § 407 ods.3
Obchodného zákonníka, uznal zvyšnú časť dlhu, čo vyplýva, aj z jeho následného konania, keď zvyšnú
časť faktúr nereklamoval.
Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu týkajúcu sa jeho čiastočných úhrad, navrhovateľ v tomto smere

poukázal na rozpory v skutkových tvrdeniach odporcu, keď tento najskôr v odpore proti platobnému
rozkazu uviedol, že úhrady súm vo výške 1.500,- eur boli čiastkovými úhradami jednotlivých faktúr,
a na pojednávaní konanom dňa 03.02.2015 uviedol, že navrhovateľka neplnila obchodný plán a že
činnosť navrhovateľky mala skončiť v apríli a nemala ďalej nič fakturovať. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že z pojednávania konaného dňa 31.01.2014 vyplýva, že spolupráca medzi účastníkmi sa mala skončiť

v apríli 2012 zrušením oddelenia, avšak toto sa nestalo, a navrhovateľ preukázateľne vykonával pre
odporcu práce, na základe mandátnej zmluvy.
Pokiaľ ide o výšku odmeny, navrhovateľ uviedol, že táto nie je sporná, nakoľko išlo o odmenu obvyklú,
akú odporca predtým navrhovateľovi riadne vyplácal. Čiže nedošlo ani k zníženiu ani k navýšeniu
predmetnej odmeny v rozhodnom období. Dohodu, o ktorej hovoril odporca ohľadom zmeny v časti

odmeny a dosahovania príslušných výsledkov navrhovateľ v konaní pred súdom poprel a uviedol, že
žiadnatakátodohodauzavretámedziúčastníkmi nebola,atedaodporcasvojetvrdenie(ohľadomzmeny
podmienok pri vyplácaní odmeny ) ničím nepreukázal . Navrhovateľ má za to, že jeho návrh na začatie
konania je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom zmluvu o spolupráci (inominátnu), v rámci ktorej navrhovateľ vykonával činnosť pre
odporcu ( a to napr. vedenie obchodného oddelenia, príprava zmlúv, komunikácia s právnym servisom,
vedenie obchodných zástupcov, prieskum trhu, hľadanie potencionálnych, budúcich obchodných
partnerov, komunikácia s nimi a dohadovanie podmienok spolupráce medzi odporcom a budúcimi

dodávateľmi). Medzi účastníkmi bolo nesporné, že do apríla 2012 medzi nimi prebiehala obchodná
spolupráca, na základe ktorej, odporca vyplácal navrhovateľovi odmenu vo výške 3.500,- eur/mesačne
+ výdavky na cestovanie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ vykonával činnosť pre odporcu do
31.07.2012.

Odporca však v konaní pred súdom uviedol, že dohoda medzi účastníkmi konania bola taká, že
posledná faktúra, ktorá bude vystavená bude vystavená za mesiac apríl 2012. Pokiaľ nedôjde v ďalšom
období k dodržaniu predpísaného plánu, ktorý sa podľa odporcu za celé obdobie fungovania tohto
vzťahu navrhovateľovi nedarilo naplniť, čím odporcovi vznikla strata, ďalšie mesiace nebudú predmetom
fakturácie. Odporca ďalej v konaní pred súdom uviedol, že čiastkové úhrady boli úhradami za mesiac

apríl 2012, a na základe uvedenej dohody navrhovateľovi neprináleží požadovaná odmena.
Navrhovateľ uvedenú dohodu (ohľadom zmeny podmienok pre vyplatenie odmeny) poprel a uviedol,
že reálne činnosť pre odporcu vykonával do 31.07.2012, pričom sa dohodli tak, že mesiac júl 2012 užnebude predmetom fakturácie, a teda je potrebné zo strany odporcu uhradiť odmenu navrhovateľovi za
mesiac apríl, máj a jún 2012.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetom tohto konania je:

- Faktúra č. 201205 splatná dňa 15.05.2012 na sumu vo výške 3.700,- eur,
- Faktúra č. 201206 splatná dňa 15.06.2012 na sumu vo výške 3.200,- eur,
- Faktúra č. 201207 splatná dňa 15.07.2012 na sumu vo výške 3.650,- eur.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca dňa 29.06.2012 uhradil sumu 1.500,- eur a dňa 23.07.2012

uhradil sumu 1.500,- eur.
Navrhovateľ mal za to, že prvá suma (uhradená dňa 29.06.2012) sa vzťahovala k faktúre č. 201205
splatnej dňa 15.05.2012 a druhá suma (uhradená dňa 23.07.2012) sa vzťahovala k faktúre č. 201206
splatnej dňa 15.06.2012.
Odporca uviedol, že obe sumy sa vzťahujú k faktúre č. 201205 a súčasne v konaní pred súdom založil
výdavkový doklad zo dňa 30.10.2012, z ktorého vyplýva platba v prospech navrhovateľa vo výške 700,-

eur, a to na základe faktúry č. 201205.
Navrhovateľ úhradu sumy vo výške 700,- poprel a uviedol, že žiadnu takúto sumu mu odporca neuhradil.
Uvedené skutočnosti zostali medzi účastníkmi sporné.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom

prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporca
boli poučený, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v

mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa ust. § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú

činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Podľa ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Mandátna zmluva upravuje iba vzťah medzi mandatárom a mandantom a nemožno z nej priamo
odvodzovať plnomocenstvo. Jeho úpravu obsahuje Občiansky zákonník ( § 22 a nasl.). Pokiaľ je
mandátna zmluva právnym aktom upravujúcim vzájomné vzťahy zúčastnených strán, plnomocenstvo
(hoci v podstate vyplýva z mandátnej zmluvy) smeruje voči tretím osobám (štátnym orgánom, súdom, a
pod.) a právne legitimuje mandatára konať v mene mandanta navonok.

Právna úprava mandátnej zmluvy existuje nezávisle na úprave príkaznej zmluvy, ktorá je zakotvená
v Občianskom zákonníku (§ 724 a nasl.) a formuluje takmer totožný predmet záväzku. Na to, aby
účastníci uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými
sú určenie zmluvných strán identifikáciou mandanta a mandatára, určenie obchodnej záležitosti,
ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsob jej zariadenia a dojednanie o

odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Po formálnej stránke je zmluva uzavretá už dohodou o
všetkých podstatných náležitostiach, na jej platné uzavretie sa nevyžaduje písomná forma. S výnimkou
základného ustanovenia je úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, t.j. jej účastníci môžu pružne
prispôsobiť zákonné ustanovenia na konkrétnu kauzu ich právneho vzťahu. V prípade odchýlenia od
základného ustanovenia, sa bude vzťah zmluvných strán (§ 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka)

považovať za vzťah založený inominátnu zmluvou. Vzhľadom na podstatné náležitosti je najmä
vylúčené, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne. Na platnosť zmluvy je postačujúce, aby
sa zmluvné strany dohodli na tom, že mandatárovi patrí za uskutočnenie obchodnej záležitosti v
mene mandanta odplata. Výška nie je podstatnou náležitosťou a pre prípad absencií konkretizácievýšky odplaty sa jej výška určí v súlade s ustanovením § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zákon
vytvára osobitnú konštrukciu odplatnosti tohto vzťahu v prípade, ak je zariadenie záležitosti predmetom
podnikateľskej činnosti mandatára. Napriek absencii explicitného vyjadrenia o platnosti mandátneho

vzťahu bude takáto zmluva kvalifikovaná ako odplatná obsahujúca všetky základné náležitosti tohto
zmluvného typu.

V predmetnej veci a to konkrétne z opisu skutkového stavu má súd za to, že účastníci konania uzavreli
mandátnu zmluvu, pričom medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ vykonával činnosť pre

odporcu ( a to napr. vedenie obchodného oddelenia, príprava zmlúv, komunikácia s právnym servisom,
vedenie obchodných zástupcov, prieskum trhu, hľadanie potencionálnych, budúcich obchodných
partnerov, komunikácia s nimi a dohadovanie podmienok spolupráce medzi odporcom a budúcimi
dodávateľmi). Predmetný obchodnoprávny vzťah môže súd podradiť buď pod ustanovenia mandátnej
zmluvy, alebo pod ustanovenia inominátnej zmluvy s prvkami mandátnej zmluvy, a to v závislosti od
toho, čo bolo predmetom činností navrhovateľa pre odporcu. Bez ohľadu na právny vzťah, ktorý medzi

účastníkmivznikol,atodohodouopodstatnýchnáležitostiachzmluvy(zmluvnéstrany,predmetčinnosti,
odplata ) má súd zato, že navrhovateľovi vykonaním predmetnej dohodnutej činnosti vznikol nárok na
dohodnutú odplatu.
Tak ako vyplynulo zo skutkového stavu uvedený vzťah medzi účastníkmi trval od 01.11.2011 do
31.07.2012 (podľa odporcu vznikol navrhovateľovi nárok na odmenu iba do apríla 2012 ).

V tomto prípade sa odporca ohľadom zmeny predmetnej dohody o spolupráci a zmeny podmienok
vyplácania odmeny za vykonanú činnosť v konaní pred súdom vyjadril tak, že s navrhovateľom takúto
dohodu o zmene uzavrel. Súd dopytom cez odporcu zistil, že nikto pri takejto dohode prítomný
nebol, navrhovateľ uzavretie takejto dohody poprel, pričom dôkazné bremeno ohľadom týchto tvrdení,
zaťažovalo odporcu, a preto súd túto obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú, a zo strany odporcu

ako nepreukázanú. Odporca v konaní pred súdom nepoprel, že by navrhovateľ pre neho nevykonával
činnosť až do konca júla 2012, ale uviedol, že vzhľadom na to, že nedosahoval požadované výsledky
dohodli sa zmluvné strany na ukončení a zrušení oddelenia. Napriek uvedenému, mal súd za
preukázané, že navrhovateľ vykonával činnosť pre odporcu od novembra 2011 do júla 2012 a to jednak
výpoveďou účastníkov, ktorí v konaní pred súdom túto skutočnosť uviedli (aj keď nepriamo ), a jednak

výpoveďou svedka R. K., ktorý uviedol, že navrhovateľ vykonával činnosť pre odporcu minimálne celé
leto. Na základe uvedeného súd ustálil, že vzťah medzi účastníkmi trval od 01.11.2011 do 31.07.2012,
pričom navrhovateľ uviedol, že s odporcom sa dohodli tak, že júl 2012 nebude predmetom fakturácie
zo strany navrhovateľa.

Pokiaľ ide o vykonanie úhrad zo strany odporcu a výšku dlžnej sumy, súd ustálil, že predmetom tohto
konania je:
- Faktúra č. 201205 splatná dňa 15.05.2012 na sumu vo výške 3.700,- eur, Z predmetnej faktúry vyplýva,
že odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.500,- eur a režijné náklady vo výške
200,- eur.

- Faktúra č. 201206 splatná dňa 15.06.2012 na sumu vo výške 3.200,- eur, Z predmetnej faktúry vyplýva,
že odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.000,- eur a režijné náklady vo výške
200,- eur.
- Faktúra č. 201207 splatná dňa 15.07.2012 na sumu vo výške 3.650,- eur. Z predmetnej faktúry vyplýva,
že odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.500,- eur a režijné náklady vo výške

150,- eur.

Z jednotlivých faktúr vyplýva, že odmena predstavuje sumu vo výške 10.000,- euro a režijné náklady
predstavujú sumu 550 eura.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca dňa 29.06.2012 uhradil sumu 1.500,-

eur a dňa 23.07.2012 uhradil sumu 1.500,- eur.
Navrhovateľ mal za to, že prvá suma (uhradená dňa 29.06.2012) sa vzťahovala k faktúre č. 201205
splatnej dňa 15.05.2012 a druhá suma (uhradená dňa 23.07.2012) sa vzťahovala k faktúre č. 201206
splatnej dňa 15.06.2012.
Odporca uviedol, že obe sumy sa vzťahujú k faktúre č. 201205 a súčasne v konaní pred súdom založil

výdavkový doklad zo dňa 30.10.2012, z ktorého vyplýva platba v prospech navrhovateľa vo výške 700,-
eur, a to na základe faktúry č. 201205.
Navrhovateľ úhradu sumy vo výške 700,- poprel a uviedol, že žiadnu takúto sumu mu odporca neuhradil.V tomto prípade súd poukazuje na skutočnosť, že dlžník sám určuje, k čomu sa predmetná úhrada
viaže a vzťahuje. Pokiaľ výslovne z dokladu o úhrade nevyplýva, že úhrada sumy vo výške 1.500,- eur
smerovala k druhej faktúre t.j. k faktúre č. 201206 splatnej dňa 15.06.2012 (čo súd z predložených

dokladov nezistil, nakoľko z výpisu z účtu je dodatočne rukou opravený variabilný symbol, pričom platba
bola poukázaná pod iným variabilným symbolom ako je variabilný symbol uvedený na predmetnej
faktúre), je potrebné sa prikloniť k argumentácii odporcu, ohľadom vykonania predmetnej úhrady vo
výške 1.500,- eur, a teda súd (rovnako ako odporca) ustálil, že táto úhrada sa vzťahovala k prvej faktúre
t.j. k faktúre č. 201205 splatnej dňa 15.05.2012.

Pokiaľ ide o predloženie výdavkového dokladu zo strany odporcu (výdavkový doklad zo dňa
30.10.2012 ), z ktorého mala vyplývať platba v prospech navrhovateľa vo výške 700,- eur, a to
na základe faktúry č. 201205, súd poukazuje v tomto prípade na skutočnosť, že v čase realizácie
výdavkového dokladu t.j. dňa 30.10.2012 navrhovateľ a odporca neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu,
a teda z opatrnosti mal odporca (ak úhradu vykonal) trvať na predložení príjmového pokladničného
dokladu zo strany navrhovateľa (pokiaľ platba prebehla v hotovosti ) , alebo z dôvodu opatrnosti a

preukázania predmetnej platby mal podľa názoru súdu uvedenú transakciu realizovať prostredníctvom
banky tak, aby predmetné skutočnosti boli nespochybniteľné. Pokiaľ úhradu sumy vo výške 700,-
eur preukazuje odporca iba výdavkovým pokladničným dokladom, v tomto prípade, má súd za to,
že uvedené predloženie výdavkového pokladničného dokladu, nie je dostatočným dôkazom na
preukázanie predmetnej úhrady zo strany odporcu. Na základe uvedeného súd k námietke odporcu

ohľadom vykonania predmetnej úhrady vo výške 700,- eur neprihliadol.

Na základe uvedeného súd ustálil, že dlžná suma predstavuje sumu vo výške 7.000,- eur, (t.j. 10.000,-
eur - 3.000,- eur ). Pokiaľ ide o úhradu režijných nákladov vzťahujúcich sa k nákladom za pohonné
hmoty, v tomto konaní navrhovateľ nepreukázal výšku ani výpočet vzťahujúci sa k pohonným hmotám,

a preto súd v rámci uvedenej časti pokladal návrh navrhovateľa za nedôvodný a nepreukázaný. V
tomto prípade súd posudzoval iba odmenu, ktorá prináleží navrhovateľovi za vykonanú činnosť ( na
základe mandátnej zmluvy), pričom posúdenie režijných nákladov, by bolo samostatným posúdením, a
vyžadovalo si preukázanie výpočtu, ako aj náhrady režijných nákladov, tak aby nevznikli pochybnosti
o predmetných výdavkoch.

V tomto prípade súd priznal navrhovateľovi iba nárok na zaplatenie sumy vo výške 7.000,- euro titulom
odmeny ( t.j. 500,- eur/apríl 2012, 3.000,- eur/máj 2012 a 3.500,- eur/jún 2012) a vo zvyšku návrh na
začatie konania ako nepreukázaný zamietol.
Pokiaľ ide o námietku odporcu vzťahujúcu sa k predmetným faktúram a ku skutočnosti, že tieto faktúry
za máj a za jún 2012, mu neboli riadne doručené, súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť,

že faktúra č. 201207 ( za jún 2012) je riadne podpísaná a opečiatkovaná zamestnancom odporcu
tak, ako to potvrdil samotný odporca. Samotná skutočnosť, či sa táto faktúra reálne nachádza, alebo
nenachádza v účtovníctve odporcu je už podľa názoru súdu internou záležitosťou odporcu. Súd v
tomto prípade vychádzal zo skutočnosti, že prevzatie faktúry bolo riadne vykonané zo strany odporcu
(a to zamestnancom odporcu, čo uviedol aj samotný odporca), a preto k námietke odporcu ohľadom

nedoručenia predmetnej faktúry neprihliadol. Pokiaľ ide o faktúru za máj 2012 t. j. faktúru č. 201206
táto bola doručená odporcovi najneskôr s platobným rozkazom a to dňa 30.04.2013. Inak povedané,
súd v tomto konaní nemal preukázané riadne doručenie predmetnej faktúry č. 201206 na sumu vo
výške 3.200,- eur, pričom odmena za inžinierku činnosť predstavuje sumu vo výške 3.000,- eur a režijné
náklady vo výške 200,- eur. Z uvedeného dôvodu súd iným spôsobom posúdil aj plynutie príslušného

úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd ju posúdil v zmysle ust.§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis, má kogentnú povahu, a preto súd postupoval tak, že výšku príslušného
úroku z omeškania posúdil podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka súd ustálil výšku úroku z omeškania jednotlivých súm.
Na základe uvedeného súd posúdil výška úrokov z omeškania ku tomu ktorému dňu omeškania a ustálil

ju podľa § 1 ods. citovaného nariadenia vlády, podľa ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Výška úrokov z omeškania bola v danomčase o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného súd cez internetový portál
www.nbs.sk, zistil, že v rozpätí od 14.12.2011 do 11.07.2012 bola základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky určenej pre hlavné refinančné operácie vo výške 1,00 % + 8 percentuálnych bodov =
9 % , v rozpätí od 11.07.2012 do 08.05.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
určenej pre hlavné refinančné operácie vo výške 0,75 % + 8 percentuálnych bodov = 8,75 %
Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
500,- eur odo dňa 16.05.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.000,- odo dňa 01.05.2013

( t.j. deň nasledujúci po doručení platobného rozkazu odporcovi) do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy
3.500,- eur odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšku návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého súd v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,

písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.