Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117011971.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci odsúdeného H. Y. prejednal na neverejnom
zasadnutí dňa 11. januára 2018 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech
odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13. októbra 2017, sp. zn. 6
Pp/300/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .

Podľa § 66 ods.1, 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného H. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 13. októbra 2017, sp. zn. 6 Pp/300/2017, podľa § 66

ods.1, 2 Tr. zák. podmienečne prepustil odsúdeného H. Y. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 9.6.2014, sp. zn. 1T/50/2014, v
spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 16.11.2016, sp. zn. 1T/50/2014 a uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.1.2017, sp. zn. 1Tos/7/2017 za prečin podielnictva podľa § 231 ods.
1 Tr. zák. vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 68 ods.
1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu 1 rok.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek hodnoteniu riaditeľa Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, podľa ktorého odsúdený iba čiastočne preukazuje
splnenie podmienok a neodporúča jeho podmienečné prepustenie s poukazom na to, že odsúdený
nie je dostatočne kritický ku svojej trestnej činnosti, že riziko sociálneho zlyhania je u neho
hodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá najmä

z dôvodu nedostatočne kritického postoja k trestnej činnosti, opakovane páchanej trestnej činnosti,
absencii legálneho zamestnania a nedostatočného príjmu, podľa názoru okresného súdu neexistuje u
odsúdeného príliš veľké riziko jeho recidívy a možno u neho dôvodne očakávať vedenie riadneho života
na slobode.

Proti uvedenému uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote, sťažnosť

prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného (ďalej len prokurátor). Namietal v
nej jeho správnosť z dôvodu najmä absencie materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.
Poukázal na hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, z ktorého
vyplýva, že odsúdený ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne z dôvodu, že nie je dostatočne
kritický ku svojej trestnej činnosti a má nižšie právne a morálne vedomie. Ďalej ústav konštatuje stredné
riziko sociálneho zlyhania a menej priaznivú resocializačnú prognózu, pričom rizikovými faktormi u

odsúdeného sú najmä nedostatočne kritický postoj k trestnej činnosti, opakované páchanie trestnej
činnosti, absencia legálneho zamestnania a nedostatočný príjem. Záverom hodnotenia ústav uviedol,že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča
jeho podmienečné prepustenie. Prokurátor poukázal aj na to, že z odpisu z registra trestov vyplýva, že
odsúdený bol v minulosti opakovane odsúdený prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, aktuálne je vo

výkone trestu odňatia slobody tretíkrát, pričom v minulosti bol podmienečne prepúšťaný pre iný trestný
čin, avšak následne sa opäť dopustil trestnej činnosti a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
sa neosvedčil. Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie
nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu
na účel trestu, pričom tieto skutočnosti odôvodňujú prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale

aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že
odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Podľa názoru prokurátora u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie
riadny život a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené
zákonné predpoklady. Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil.

Odsúdený H. Y. vo svojom písomnom vyjadrení z 3.1.2018 k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora,
navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm.

a/, b/ Tr. por., na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená až dňa 21.
decembra 2017, preskúmal dňa 11. januára 2018 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por.
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne,
keď napadnutým uznesením podmienečne prepustil odsúdeného H. Y. z výkonu uloženého trestu

odňatia slobody a keď podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu 1 rok, pretože na
taký postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1, 2 Tr. zák.

Z ustanovení § 66 ods.1 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody u odsúdeného H. Y. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal

trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a
svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu, pozitívne hodnotenie správania odsúdeného

a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných
podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu
bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale
podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré

môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a

musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery

odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie
odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových
rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných

príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečnéprepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život a dospel preto k nesprávnemu záveru.

Z hodnotenia odsúdeného H. Y. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom
zo dňa 24.8.2017 (čl. 11 - 12), na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd,
ako aj z vyjadrenia zástupcu tohto ústavu pred súdom prvého stupňa vyplýva záver, že odsúdený v
podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný čiastočne plniť stanovené povinnosti a svojím

správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie. Z uvedeného hodnotenia odsúdeného H. Y. však
súčasne vyplýva aj a predovšetkým negatívny záver, že odsúdený, ktorý nebol disciplinárne odmenený
ani potrestaný, nie je dostatočne kritický ku svojej trestnej činnosti, že riziko sociálneho zlyhania je
u neho hodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá
najmä z dôvodu nedostatočne kritického postoja k trestnej činnosti, opakovane páchanej trestnej
činnosti, absencii legálneho zamestnania a nedostatočného príjmu, z ktorých dôvodov neodporúčal jeho

podmienečné odsúdenie.

Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má pritom predovšetkým správanie a konanie
odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený H. Y. bol už 7 krát opakovane
odsúdený nielen na podmienečné, ale aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, z výkonu ktorých

bol už dvakrát podmienečne prepustený a to 11.11.1998 a 14.12.2004 (skúšobná doba na 5 rokov trvala
do 14.12.2009). Je teda osobou so sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich
odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže
predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody i podmienečné prepustenia,
vzhľadom na ďalšie odsúdenia (v prípade odsúdenia za trestný čin sprenevery rozsudkom Okresného

súdu Ružomberok zo dňa 7.9.2009, sp. zn. 1T/87/2009 bol trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia), nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na
slobode je negatívne, neosvedčil sa ani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo vzťahu k
aktuálne vykonávanému trestu a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska nesvedčí pre správnosť
záveru okresného súdu o nízkom riziku sociálneho zlyhania.

Uvedené okolnosti charakterizujúce a odôvodňujúce negatívne hodnotenie správania odsúdeného s
prihliadnutím na nedostatočne prejavený sebakritický postoj k spáchanej trestnej činnosti i rizikové
faktory, pre ktoré je riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného hodnotené ako stredné a jeho
resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá, preto neumožňujú vyvodiť jednoznačný a

presvedčivý záver o tom, že odsúdený H. Y. vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že by sa
zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných
činov, za ktorý mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že
povedie aj na slobode riadny život. Vzhľadom na uvedené okolnosti je potom záver vyvodený okresným
súdom, podľa ktorého odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, vecne

nesprávny.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. a sám podľa § 66 ods.1,2 Tr. zák. návrh
odsúdenéhoH.Y. opodmienečnéprepusteniez výkonutrestuodňatiaslobodyakonedôvodnýzamietol,

pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.