Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/426/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211048
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1216211048.5

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, vo veci
starostlivosti súdu o maloletú meno neurčené M., narodená XX.XX.XXXX, v starostlivosti Detského
domova T., E. X, R., v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., H. X/
A, Bratislava, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, G. X, D. dieťa rodičov: N. M.,
XX.XX.XXXX, bytom R. - A., a G. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., o určenie mena maloletej,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje maloletej M., narodenej XX.XX.XXXX v R. - D. z matky N. M., narodená XX.XX.XXXX a
z otca G. M., narodený XX.XX.XXXX, zapísané v knihe narodení v R., Mestská časť R. - D., vo zväzku
XX, ročník XXXX,na strane XXX pod poradovým číslom XXXX meno: ,,H.,,

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.07.2016 bol Okresnému súdu Bratislava II. doručený podnet Matričného úradu Mestskej časti
R. - D., na začatie konania vo veci určenia mena maloletej u ktorej rodičia maloletej neurčili dieťaťu
meno. Zároveň k podnetu pripojil oznámenie o narodení maloletej , z ktorého súd zistil, že meno
maloletému dieťaťu určené nebolo.

2. Okresný súd Bratislava II. uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 01.08.2016 začal konanie bez
návrhu o určenie mena maloletej.

3. Dňa 03.11.2016 Okresný súd Bratislava II. postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne
príslušnému.

4. Matka maloletej uviedla, že žiada aby súd určil maloletej meno H.. Otec sa k menu maloletej nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník odporučil súdu aby súd určil maloletej meno H., maloletá je umiestnená v
starostlivosti N. N. T., E. X, R., z dôvodu, že matky je vo výkone trestu odňatia slobody.

6. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

7. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku každý musí mať meno.

8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o mene a priezvisku meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto
dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.

9. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o mene a priezvisku Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku
podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom
mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú
na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu,
kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa

potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.

10. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého
dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletá doposiaľ meno určené
nemá. Rodičia spolu nežijú, za biologického otca matka označila iného muža ako svojho manžela, preto
doposiaľ nebolo v rodnom liste maloletej zapísané meno. Maloletú oslovujú od jej narodenia H. a preto
súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby mala v zmysle príslušných ustanovení Zákona o
rodine riadne určené meno a keďže rodičia sa doposiaľ na mene nedohodli, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného sporového
poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku ).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ).