Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010473
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816010473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.11.2017 v trestnej
veci proti obž. D. M. pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/130/2016 zo
dňa 02.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému D. M., nar. X.X.XXXX vo R. nad Q., trvale bytom J. č. XXX, okr. R. nad Q.

u k l a d á

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d), l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr.
zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného D. M. vinným z pokračovacieho zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa a mesiaca v jari 2015 do dňa 20.06.2016, v rôznom čase, v obci J., okr.
R. nad Q., v rodinnom dome č. XXX, patriacemu D. M., ako aj na iných miestach za rómskou osadou,

vykonal pohlavný styk s maloletou V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, okr. R. nad Q. a to aj napriek
tomu, že vedel o tom, že táto v tom čase nedovŕšila 15. rok svojho veku.

Za to mu podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona pri rovnováhe poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 39
ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote,
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. V dôvodoch odvolania poukazuje na ustanovenie § 34
ods. 3, 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a pri určovaní druhu a výmery trestu má súd
prihliadať na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súdom uložený trest odňatia
slobody v trvaní dvoch rokov je podľa jeho názoru neprimerane prísny, a preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na

verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca návrh modifikoval a s poukazom na dôkazy, ktoré predložil
na verejnom zasadnutí, a ktoré vyšli najavo až po rozsudku okresného súdu, navrhol zvážiť, či vzhľadom
na uvedené okolnosti nie je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom aj na dlhšiu
skúšobnú dobu a na úvahu ponechal skúmanie či nie je potrebné ukladať trest sčasti súhrnný a sčasti
samostatný.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal v
neprítomnosti obžalovaného, keďže upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo riadne a včas
doručené a tento sa na verejné zasadnutie nedostavil) napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
možno sčasti považovať za dôvodné.

Krajský súd v posudzovanej veci nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. poriadku a preto svoju
prieskumnú činnosť obmedzil len na napadnutý výrok, teda výrok o treste.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine nebolo vykonávané dokazovanie

ani pred súdom prvého stupňa, pretože obžalovaný po tom, čo mu bolo umožnené urobiť niektoré z
vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. poriadku a po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257
ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a keďže
následne kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku súd
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine

sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne výroku o treste.

Dôkazy, ktoré v tomto smere prvostupňový súd vykonal, sú zrejmé z obsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní a na tieto dôkazy prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia aj poukázal a uviedol,
ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplynuli.

Vtomtosmerepovažujekrajskýsúdodôvodnenienapadnutéhorozsudkuzasprávneavpodrobnostiach
naňho poukazuje.

Nad rámec skutočností, ktoré zistil a z ktorých pri rozhodovaní o treste vychádzal prvostupňový súd,

považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosti a dôkazy vykonané na verejnom zasadnutí.
Z rodného listu predloženého krajskému súdu plynie, že obžalovanému a poškodenej sa 29.11.2016
narodila maloletá dcéra. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný a poškodená žijú v
spoločnej domácnosti ako druh a družka, a že poškodená je znova tehotná.

Krajský súd sa stotožňuje aj so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový súd vo vzťahu k druhu a v
čase jeho rozhodovania aj výmere ukladaného trestu. Aj v tomto smere, až na jednu výhradu, považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a náležite odôvodnené.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi podrobne rozviedol, na ktoré skutočnosti pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal, ako vykonané dôkazy hodnotil a na základe ktorých
skutočností dospel k záverom prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.Je nepochybné, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z kritérií uvedených v § 34
Tr. zákona a pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, v
zmysle ktorého pri ich určovaní prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Vo vzťahu k druhu ukladaného trestu je potrebné stotožniť sa so závermi prvostupňového súdu, a teda
nemožno považovať za dôvodný odvolací návrh obžalovaného na uloženie trestu odňatia slobody s

podmienečným odkladom jeho výkonu.

V osobe obžalovaného totiž ide o páchateľa, ktorý sa v súdenom prípade nedopustil protiprávneho
konania po prvýkrát. Ako na to správne poukázal okresný súd, aj krajský súd z odpisu registra aj
pripojených spisov zistil, že obžalovaný sa už v minulosti pred súdom zodpovedal trikrát. V roku 2015
bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/152/2015 zo dňa 18.09.2015

uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, f/ Tr. zákona, pričom mu bol uložený
trest povinnej práce, ktorý vykonal, takže v tomto prípade sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol.
Trestným rozkazom toho istého súdu sp. zn. 0T/41/2015 zo dňa 26.10.2015, ktorý sa stal právoplatným
v ten istý deň, bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, výkon ktorého

mu bol podmienečne odložený na skúšobnú 18 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov. Keďže trestný rozkaz sa stal právoplatný 26.10.2015,
skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu plynula od 27.10.2015 do 27.04.2017. Teraz súdeného
skutku sa dopustil od presne nezisteného dňa a mesiaca jari 2015 do 20.06.2016, znamená to teda, že
ho evidentne páchal v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Naviac bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/77/2016 ešte dňa
27.05.2016, ktorý mu bol doručený 17.06.2016 a právoplatným sa stal 28.06.2016, uznaný vinným zo
spolupáchateľstva prečinu výtržníctva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a bol mu ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov, ktorý medzičasom vykonal.

Práve vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru krajského súdu, záver súdu prvého stupňa v
tom smere, že v danom prípade neprichádza, najmä vzhľadom na fakt, že trestný čin obžalovaný páchal
počas skúšobnej doby a naviac napriek tomu, že predtým už prostriedkami trestnej represie na neho
pôsobené bolo, do úvahy iný druh trestu než nepodmienečný trest odňatia slobody.

Za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona stanovuje zákon vo svojej osobitnej
časti trestnú sadzbu vo výmere 3 až 10 rokov.

Okresný súd pri určovaní výmery trestu vychádzal z tejto základnej výmery trestnej sadzby, keďže

nezistil prevahu či už priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností, pretože obžalovanému priznal jednu
poľahčujúcu okolnosť, a to okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť, a to okolnosť uvedenú v § 37
písm. m/ Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na vek obžalovaného v čase
spáchania skutku sa okresný súd zaoberal aj možnosťou priznania poľahčujúcej okolnosti uvedenej v

§ 36 písm. d/ Tr. zákona, pričom z dôvodov jeho rozhodnutia plynie, že mu túto poľahčujúcu okolnosť
nepriznal s ohľadom na to, že už v minulosti bol pre rôznu trestnú činnosť odsúdený, takže aj s
prihliadnutím na to nie je možné konštatovať, že by si neuvedomoval, že sa dopúšťa trestnej činnosti. S
týmto záverom prvostupňového súdu sa krajský súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru práve vek
obžalovaného, vzhľadom na charakter súdeného trestného činu, mohol mať vplyv na jeho rozumovú

alebo vôľovú spôsobilosť. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, teda krajský súd obžalovanému priznal aj
uvedenú poľahčujúcu okolnosť, v dôsledku čoho nastáva prevaha poľahčujúcich okolností, a preto bolo
potrebné upravovať aj zákonnú trestnú sadzbu znížením hornej hranice o jednu tretinu, a to postupom
uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, teda z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby,
v dôsledku čoho je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať z trestnej sadzby v rozpätí troch rokov až

siedmich rokov až ôsmich mesiacov.

Krajskýsúdsastotožnilajsozáveromsúduprvéhostupňavtomsmere,ževdanomprípadeexistujútaké
okolnosti, jednak prípadu, ale aj na strane páchateľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu stanovenia § 39 ods. 1Tr. zákona, teda mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu sadzby stanovenej Trestným zákonom.
Aj v tomto smere považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za náležite odôvodnené (len na okraj je
potrebné podotknúť, že aj keby sa krajský súd s týmto záverom nestotožnil, čo sa však nestalo, nemohol

by v tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu na podklade odvolania podaného len v prospech
obžalovaného meniť) a ako už bolo vyššie konštatované s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré boli
známe v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, považuje krajský súd aj trest, ktorý súd prvého stupňa
obžalovanému ukladal, za trest primeraný.

Pokiaľ krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, bolo to len z dôvodu, že dospel k
inému záveru, než súd prvého stupňa vo vzťahu k existencii poľahčujúcich okolností, ale aj vzhľadom
na okolnosti, ktoré vyšli najavo až v konaní pred odvolacím súdom a týkajú sa osobných pomerov
obžalovaného, teda skutočnosti, že s poškodenou už majú jedno maloleté dieťa a narodenie druhého
očakávajú, pričom aj v súčasnej dobe podľa správy obce žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má krajský súd za to, že účel trestu bude splnený aj miernejším
trestom, než aký obžalovanému uložil súd prvého stupňa a z uvedeného dôvodu na podklade odvolania
obžalovaného napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.

Uvedený trest ukladal ako trest samostatný a nie ako trest súhrnný, resp. sčasti súhrnný a sčasti
samostatný, ako to navrhovala obhajoba, keďže k dokonaniu trestného činu došlo až potom, čo bol
obžalovanému v predošlej trestnej veci doručený trestný rozkaz, ktorý má účinky vyhláseného rozsudku,
čiže v danom prípade nejde o súbeh trestných činov, ale o recidívu.

Rovnakoakosúdprvéhostupňaazrovnakýchdôvodovobžalovanéhoprevýkontrestuzaradildoústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred dokonaním trestného činu obžalovaný vo
výkone trestu odňatia slobody nebol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.