Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010109
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7516010109.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 26. októbra 2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b / Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovanú I. Ď.Š., D.. XX.X.XXXX S. S. D.
X., P. O., trvale bytom Košice IV, G.- D. M., U. XXXX/X, H.. Č.. S. Ú. D. - Y., spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Košice- okolie sp. zn. 2 Pv 674/15 zo dňa 9.3.2016 podanej pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že vo S. O., okr. Košice- okolie, v presne nezistenej
dobe počas mesiaca júl 2015 v rodinnom dome na adrese N. Č.. X/XX odcudzila 1 ks notebook zn.
Lenovo G710, výrobné číslo AB 21075258, l ks tablet zn. Prestigio PS 10.01, Multipad 4 Diamond 10.01

3G, IMEI: 353483060461580, výrobné číslo PMP 91343301158, l ks mobilný telefón zn. Sony Xperia
C1505, White, IMEI: 35742105-350752-8, S/N WUJ014PB6E, l ks šesťdielnej porcelánovej súpravy
a 1 ks telefón neznámej značky, čím takto svojím konaním spôsobila poškodenému I. U. škodu na
odcudzených veciach vo výške 763,25 €, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodeného I. U.Á., D.. X.XX.XXXX S. N. U., N. N.
Č.. X/XX, S. O.v s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.3.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)

obžalobu na obžalovanú I. Ď. (ďalej len ako „obžalovaná“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor
ani obžalovaná nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného
pojednávania a vyzval prokurátora na prednesenie obžaloby. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala
stanovisko, v ktorom uviedla, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanej za vinu sa nestal a skutok, ktorý sa

stal nie je trestným činom, nakoľko chýba úmysel.
Poškodený I. U. (ďalej len ako „poškodený“) uplatnil nárok na náhradu škody ako v prípravnom konaní.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaná využila
túto možnosť a vyhlásila, že sa cíti byť nevinná.
Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovanej súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom
rozsahu.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí
jednotlivo nasledovným spôsobom.Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že dané veci neukradla a konkrétne pokiaľ ide o notebook, tablet
a mobilný telefón zn. Sony Xperia išlo o veci, ktoré patrili jej, nakoľko ich získala darom od poškodeného
v období december 2014 až január 2015, najprv dostala notebook a potom dostala tablet. Uvedené veci

- notebook a tablet boli vybrať spolu s poškodeným v obchodnom dome Nay elektro Košice. Notebook
obžalovaná potrebovala k práci v Nemecku, kde posielala týždenné hlásenia o stave pacienta. Pokiaľ
išlo o tablet, ten nepotrebovala, odhovárala poškodeného, aby jej ho nekupoval. V čase, keď sa kupoval
tablet poškodený mal svoj tablet, ktorý kúpil spolu s inkriminovaným notebookom, teda skôr. Mobilný
telefón bol paušálny, tiež patril obžalovanej, nakoľko ona platila paušál za tento telefón a teda splácala

aj samotný mobil, bol síce evidovaný na meno poškodeného, avšak obžalovaná ho používala a aj
platila paušál. Obžalovaná sa pamätala, že za tieto veci platil poškodený kartou. K inkriminovanému
dňu obžalovaná uviedla, že nevie, ktorý to bol deň, avšak ráno o 7.10 hod., keď odchádzala z domu
poškodeného do Košíc, si chcela zobrať notebook aj tablet, telefón totiž mala stále so sebou. Poškodený
jej povedal, aby si notebook a tablet nebrala a zobral jej tašku, v ktorej mala notebook a tablet z pleca,
obžalovaná to nechala tak a odišla do Košíc. V ten deň nevedela čo má robiť, pretože ju poškodený

psychicky týral, preto si kúpila pálenku, popíjala a rozmýšľala či sa má vrátiť, v ten deň sa opila, ale
napokon večer sa domov vrátila. Na druhý deň ráno sa jej poškodený začal vypytovať, kde sú veci,
začal ju obviňovať, že jej veci ukradli, obžalovaná bola v šoku, že sa večer opila a jednak z toho,
že na ňu poškodený útočil, kde sú veci. S poškodeným išla nahlásiť krádež, v aute jej poškodený
hovoril, čo má povedať na polícii, že veci mala na sedadle spolujazdca v autobuse. Prišli na políciu,

kde obžalovaná bola podať trestné oznámenie, lebo to boli jej veci a potom išla k poškodenému domov.
Následne zase išla do Košíc a keď sa vracala a vystúpila z autobusu, za zastávkou videla svoju tašku
od notebooku, zavolala políciu, ktorá tašku zobrala. Vtedy ju poškodený zbil. Asi po týždni obžalovaná
od poškodeného odišla. K vlastnému užívaniu daných veci obžalovaná uviedla, že stále boli tie veci v
dome, len keď išla do Košíc, tak ich brávala, aby sa vedela pripojiť na internet. Poškodený nepoužíval tie

veci, lebo tam, kde bývali nebol internet v dome, tie veci brávala aj do Nemecka. Mobil používala stále
od vzatia paušálu a notebook brávala do Nemecka. K samotným veciam uviedla, že notebook používala
na mailovú komunikáciu a na facebook, mala tam uložené svoje fotky, dcérine fotky, mačiatka. Tablet
nepoužívala. Poškodený používal svoj tablet, ktorý nosil do práce, aby pozeral filmy, nakoľko doma ho
nemohol používať, keďže nešiel internet. Za účelom odstránenia rozporov súd podľa § 258 ods. 4 Tr.

por. prečítal výpoveď obžalovanej zo dňa 12.1.2016 z čl. 51.

Obžalovaná potom čo ju súd vyzval, aby odstránila vzniknuté rozpory a vysvetlila dôvod ich vzniku
uviedla, že na polícii bola v strese, vypovedala psychicky unavená, podpis na zápisnici z prípravného
konania je jej, ale zápisnicu pred podpisom nečítala, trvala však na tom, že to nie je poškodeného

notebook ani tablet, sú jej, telefón je tiež jej, čajovú súpravu a telefón nevzala.

Výpoveď obžalovanej možno hodnotiť tak, že obžalovaná popiera, že by neoprávnene si prisvojila
dané veci. Jej výpoveď vyznieva logicky a racionálne, pričom na jej vyhodnotenie je potrebné ju veľmi
citlivo posudzovať a konfrontovať v konkrétnych súvislostiach s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli

z ďalších vo veci vykonaných dôkazov.

Poškodený I. U. vo svojej výpovedi uviedol, že v zime 2014 zobral obžalovanú k sebe aj s vecami s tým,
že keď sa jej bude dariť lepšie odíde. Pobývala u neho, avšak dennodenne bola opitá. Dňa 20.7.2015
poškodený išiel na nočnú do práce. Keď sa na druhý deň z nej vrátil, tak asi o 7:00-7:05 hod pred

bránou videl ako obžalovaná opitá odchádzala na autobus. Išiel za ňou a prehovoril ju, aby sa vrátila.
Obžalovaná sa vrátila do domu, ľahla si do obývačky a poškodený si ľahol do spálne. O 10:30 hod. sa
poškodený zobudil, pozrel sa na stôl, na ktorom stále mával notebook, tablet a mobil a zistil, že tieto
veci sa tam nenachádzajú. Urobil si kávu a čakal. O 17.00 hod. sa obžalovaná vracala zo zastávky, bola
pod vplyvom alkoholu, sadla si ku domčeku, poškodený sa jej pýtal, kde je notebook, tablet a mobil, ale

obžalovaná mala nepríčetný pohľad. Nechal to tak v ten deň a išiel spať. Na druhý deň ráno sa jej znova
pýtal, kde sú veci. Nepamätala si, kde veci sú. Povedala, že pôjde na políciu, že veci zobrala a išla s nimi
von a že jej niekto veci zobral. Poškodený odviezol obžalovanú na políciu do Moldavy nad Bodvou, kde
policajtspísal,žeobžalovanázobralapoškodenémuveciažejuokradli.Cestoudomovmusľúbila,žemu
všetko vyplatí. Počas pobytu u poškodeného obžalovaná bola 3x vyhodená zo zamestnania. Poškodený

jej zaplatil operskú službu, potom v ďalšej operskej službe mala problém, pretože prišla tam opitá a
nemec ju eskortoval a potom v ďalšej operskej službe odpadla, nakoľko bola pod vplyvom alkoholu.
To bolo za celý rok 2014-2015. Obžalovaná chodila opatrovať na mesačné turnusy do zahraničia,
po skončení turnusu bola pár dní u obžalovaného a pár dní u dcéry. K notebooku, tabletu a mobilupoškodený uviedol, že to boli jeho veci, on ich kúpil zo svojich peňazí, konkrétne notebook a tablet kúpil
cez svoju kreditnú kartu a mobil bol vybratý na paušál na jeho meno a tiež poškodený platil aj paušál.
Veci používal aj poškodený a aj obžalovaná, teda dovolil jej ich používať. K náhrade škody uviedol, že

požaduje za tieto veci 700 eur. V čase skutku obžalovaná bola nezamestnaná, ale dúfal, že mu peniaze
vráti a bol by súhlasil aj so splátkami. Poškodený poprel, že by bol daroval tieto veci obžalovanej, mohla
ich užívať, mohla si ich zobrať, ale musela povedať poškodenému, že si ich berie. K tabletu poškodený
uviedol, že ho používal na internet, na ktorý sa pripájal cez SIM kartu. Okrem tohto tabletu poškodený
mal ešte jeden tablet, ktorý však mal poškodený v práci, tiež si ho kúpil a o tomto tablete obžalovaná

vedela. Poškodený uviedol, že notebook jej na jeden turnus požičal do Nemecka, išlo o jeden mesiac,
počas ktorého mu tie veci nechýbali.

Súd nezistil, žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala dôveryhodnosť tejto výpovede, svedok
vypovedalbezobsahovýchalebologickýchrozporov.Podôkaznejstránke,súdhodnotítútovýpoveďako
podstatnú, nakoľko objasnila niektoré dosť podstatné okolností najmä z pohľadu obhajoby obžalovanej.

Svedkyňa V. B. - matka svedka O. Š. - vypovedala, že k samotnému skutku nevie nič uviesť. Jej syn jej
spomínal, že našiel v lese na Počkaji pri zastávke, alebo niekde tašku v ktorej boli nejaké veci.

Svedkyňa L. T. uviedla, že keď nastúpila pracovať do Nemecka, obžalovaná už tam pracovala a potom
obžalovanej nepredlžili zmluvu, tak ju prepustili. V Nemecku sa s obžalovanou nestretávali, len cestovali
spolu. Počas pobytu komunikovali spolu cez Skype. Po návrate z Nemecka, bola raz obžalovaná na
návšteve u svedkyne, kde obžalovaná ukázala svedkyni ako sa pracuje s programom, ktorý potrebujú
pri výkone opatrovateľskej služby. Po tom, čo jej ukázala program, ešte raz s ňou svedkyňa cestovala

do Nemecka, aj sa spolu vracali po skončení turnusu z Nemecka. Obžalovaná raz volala svedkyni a
rozprávala jej, že má problémy s priateľom, že je na psychiatrii, kde nastúpila dobrovoľne, po tom, čo
ju mal zbiť priateľ.

Celkovo svedkyňa cestovala s obžalovanou do Nemecka cca 5-6 krát. K vzájomnému vzťahu medzi

obžalovanou a poškodeným svedkyňa uviedla, že jej obžalovaná hovorila, že poškodený k obžalovanej
bolagresívny,bilju,svedkyňamalavlastnúskúsenosť,keďpočastelefonickéhorozhovorusapoškodený
správal k svedkyni vulgárne. Svedkyňa potvrdila, že u obžalovanej videla notebook, bola to podmienka
(mať notebook), ktorú vyžadoval zamestnávateľ, preto ho musela mať aj obžalovaná. Nevedela povedať
akú značku notebooku mala obžalovaná, bol to veľký nový notebook, svedkyni sa marilo, že jej

obžalovaná hovorila, že jej ho kúpil priateľ na splátky. Ďalej jej obžalovaná hovorila, že platila si účty za
telefón. Svedkyňa potvrdila, že podávala trestné oznámenie na obžalovaného, kde všetko popísala.

Podľa toho, ako sa obžalovaná správala k notebooku a mobilu mala svedkyňa pocit, že ide o veci
obžalovanej. Svedkyňa nevedela o tom, či obžalovaná mala tablet.

Obdobne aj vo vzťahu k tejto výpovedi neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
dôveryhodnosť a presvedčivosť samotnej výpovede. Po obsahovej stránke neboli zistené žiadne vecné
alebo logické rozpory.

SvedokO.Š.uviedol,žetobolo3.alebo4.7.2015,keďsavracalzlesasplnýmkošíkomhúb,okolo12.00
hod. pri autobusovej zastávke časť Počkaj Medzev išiel na malú potrebu za zastávku, kde našiel tašku,
išlo o čiernu aktovku s jedným klipom uprostred. V taške bol počítač notebook Lenovo, tablet v bielom
púzdre zn. Lenovo, telefón asi Nokia, nefunkčný, nevedel či bol dotykový, myška aj nabíjačka a veľa
papierov. Keď zapol notebook, bola tam palma a boli tam fotky ženy, mačky, ktorá sedela na kresle, aj

blondíny, ktorá bola oblečená a sivú mačku mala na rukách. Erotické fotky tam neboli. Viac v notebooku
nevidel. Potom zapol tablet, v ktorom boli fotky interiéru domu a záhradka. Aj v tablete videl tie isté fotky
ako v notebooku. Potom svedok zobral telefón, ten však nešiel, bol vybitý, nevedel ho zapnúť. Svedok
potom volal kamarátovi Lacovi, či mu nevie pomôcť ho predať. On povedal, aby svedok za ním prišiel
na KVP. Svedok telefón nechal na mieste činu a išiel za spomínanou osobou, ktorá pozrela do tabletu aj

do notebooku, Robo všetko vymazal. Tablet svedok predal F. N.. Notebook svedok odniesol do záložni
ako je OC Billa na KVP. V záložni pani zapínala notebook, pozerala čo je v ňom, nenašla nič. Notebook
tam svedok nechal a dostal za neho 164 eur. K notebooku vedel uviesť, že bol nový, mal bezdrôtovú
myšku, zospodu mal nejakú nálepku. Osobu menom I. U. nepozná. K obsahu notebooku uviedol, že vňom bol Windows, Facebook, Skype, mená W., U. a telefónne čísla. V tablete si všimol zoznam mien a
telefónnych čísel. napr. V., Z.. Fotka, ktorá bola v notebooku sa podobala na obžalovanú.

Výpoveď svedka je potrebné hodnotiť veľmi citlivo, vzhľadom na zdravotný stav svedka. Za
najpresvedčivejšie súd považuje tie skutočnosti uvádzané svedkom, kde svedok popisuje čo videl v
notebooku a tablete, teda aké obrázky, fotky, kontakty. Pokiaľ ide o technické záležitosti notebooku
a tabletu v tomto smere je súd trochu zdržanlivý, nakoľko výpoveď svedka o týchto technických
záležitostiach pôsobí, ako by svedok chcel na seba upútať pozornosť a zaujať pozornosť. Napokon tieto

technické záležitosti ani neboli až také podstatné pre konečné rozhodnutie súdu.

Svedkyňa L.. O. O., ako svedkyňa uviedla, že v júli 2015 pracovala v záložni INBOX na KVP. K prevzatiu
notebooku v roku 2015 uviedla, že nevie povedať kto čo doniesol, nakoľko ľudia zakladajú bežne a nie
je možné si to pamätať. Vo všeobecnosti, keď sa prinesie k ním do záložne notebook ako záloha, tak
sa preskúša funkčnosť notebooku, neskúma sa pôvod, nemusia sa však predkladať doklady, len na

základe občianskeho preukazu sa spíše zmluva. Pri notebooku sa skúša zapnutie, klávesnica, mikrofón,
reproduktory, cd mechanika, väčšinou to skúša ten, kto ho prinesie. Podrobne obsah notebooku
neskúmajú a ani pôvod notebooku, pretože každý kto zakladá notebook podpisuje všeobecné obchodné
podmienky, je tam vyhlásenie, že je oprávnený založiť záloh. Za účelom odstránenia rozporov súd podľa
§ 264 ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania a vyzval svedkyňu na odstránenie

rozporov a vysvetlenie dôvodu ich vzniku. Svedkyňa po prečítaní jej výpovede z prípravného konania
uviedla, že sa rozpamätáva, že bol založený nejaký taký notebook, na ďalšie detaily sa nerozpamätala.
Na polícii vypovedala pravdu, teraz si na to už nepamätá. Konkrétne údaje vyčítala zo záložnej zmluvy.

Danú výpoveď súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, bez obsahových a logických rozporov.

Svedkyňa vypovedala dosť všeobecne a stručne a s určitými rozpormi, ktoré súd na návrh prokurátora
sa snažil odstrániť. Svedkyňa celkom uspokojivo vysvetlila uvedené rozpory odstupom času od skutku,
potvrdila však, že na polícii vypovedala pravdu, bohužiaľ ani po prečítaní zápisnice z jej výsluchu z
prípravného konania sa na ďalšie okolnosti nevedela rozpamätať.

Svedkyňa R. G. vo svojej výpovedi uviedla, že v auguste 2015 pracovala v záložni Kassa na Cottbuskej
ulici v Košiciach, meno F. N. jej nič nehovorí, pretože do záložne chodí veľa ľudí a zakladá sa veľa
tabletov. Pri preberaní zálohu záložca musel predložiť záručný list a doklady od zariadenia. Pozreli
si doklady, dátum kúpy a odskúšali tablet, na konkrétny tablet si nevedela spomenúť. Po prevzatí sa

tablet zapečatil, keď sa záloh neprebral, potom sa vymazali údaje z tabletu a išiel na predaj. Predaj sa
nezaznamenával.

Danú výpoveď súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, bez obsahových a logických rozporov.
Svedkyňa nevypovedala o nejakých konkrétnostiach týkajúcich sa daného tabletu, čo vzhľadom na

svedkyňou tvrdené množstvo klientov, ktorí zakladajú tablety je celkom pochopiteľné a akceptovateľné.
Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. súd prečítal výpoveď svedka F. N. zo dňa 25.2.2016 z č. l. 82-84,
ako osoby pre dlhodobý pobyt na neznámom mieste nedosiahnuteľnej. Z tejto výpovede vyplynulo, že
asi v auguste 2015, na ulici Hemerkovej v Košiciach kúpil tablet zn. Prestigio PS 10.1 od osoby menom
Milan za 40 €, ktorý následne založil v záložni v Košiciach na Sídlisku KVP v Košiciach. Milan mal pri

sebe aj notebook zn. Lenovo.

Danú výpoveď súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, bez obsahových a logických rozporov.

V rámci znaleckého dokazovania súd v súlade s § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom
prokurátora a obžalovanej prečítal znalecký posudok Doc. L.. G. G., PhD. pos. č. 3/16 z č. l. 89-92 a
znalecký posudok Ing. M. N. č. 8/2016 z č. l. 93 - 101.
Vo vzťahu k týmto prečítaným znaleckým posudkom súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala,
či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalcami neboli spochybnené ani po

odbornej stránke.

Boli vykonané aj listinné dôkazy a to konkrétne boli prečítané: zápisnica o OMČ z č. l. 12, oboznámená
bola fotodokumentácia z č. l. 14-18, prečítaný bol úradný záznam z č. l. 19, správa zo záložne z č. l.108, záložná zmluva z č. l. 110, rozsudok z č. l. 122, charakteristika z čl. 123, vyšetrovací spis OO PZ
Košice - Západ ORP 2018/ZA-KE 2012, priestupkový spis OO PZ Jasov č.ORPZ-KS-OPPZ-98/20145-
P, lustrácia STA zo dňa 26.10.2017 z č. l. 207, lustráciu GP zo dňa 26.10.2017 z č. l. 209 - 225, lustrácia

súdov zo dňa 26.10.2017 z č. l. 228, odpis z registra trestov obžalovanej zo dňa 26.10.2017 z č. l. 208,
odpis registra priestupkov zo dňa 26.10.2017 z č. l. 226 - 227, správu zamestnávateľa z č. l. 167,168.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať ako dôkaz výsluch bývalej manželky poškodeného,
vyjadrenie zamestnávateľa poškodeného a vyžiadanie potvrdenia z poisťovne Generali o tom, kto bol

oprávnenouosobouvyplateniapoistnéhovprípadeúmrtiapoškodeného,nakoľkoskutočnosti,ktorémali
byť uvedenými dôkazmi preukázané súd považuje za nepodstatné pre rozhodnutie v merite veci. Ďalšie
návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania oboznámením s obsahom mobilného telefónu, tabletu a
notebooku súd odmietol, nakoľko takýto dôkaz považoval za nevykonateľný, keďže dané veci neboli
zaistené v prípravnom konaní. Čo sa týka návrhu obhajoby na zabezpečenie výpisu hovorov z č. l. 0902
520 333, tu súd konštatuje, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku, ktorý je predmetom obžaloby,

nie je možné v takomto trestnom konaní vydať príkaz na zaistenie uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzky.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje,
žeobžalovaná,napriektomu,žesavprípravnomkonaníkuskutkuvcelomrozsahupriznala,nahlavnom

pojednávaní urobila vyhlásenie o nevine a následne v rámci svojej výpovede poprela spáchanie daného
skutku v celom rozsahu. Za iných okolností, by popretie viny obžalovanej na hlavnom pojednávaní,
po priznaní sa v prípravnom konaní, bolo hodnotenie ako tendenčná a účelová zmena vo výpovedi
obžalovanej v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti po tom, čo zistila, aký prísny trest odňatia slobody
súd považuje za primeraný a spravodlivý za jej skutok. Avšak obžalovaná v rámci svojej obhajoby

uviedla veľmi podstatné okolnosti, spochybňujúce jej vinu, preto súd nemohol len tak, mechanicky
vyhodnotiť jej výpoveď podľa vyššie načrtnutých úvah, ale musel sa jej obhajobou relevantne zaoberať
a obžalovanou namietané okolností vyhodnocovať, preverovať a konfrontovať s ďalšími vykonanými
dôkazmi. Vykonaným dokazovaním má súd za nepochybne preukázané, že inkriminovaný notebook,
tablet a mobilný telefón boli nájdené svedkom Š. pri autobusovej zastávke časť Počkaj Medzev, ktorý

tablet predal svedkovi F. N. a notebook založil v záložni INBOX, Trieda KVP 1/1, Košice. Mobilný
telefón svedok zanechal na mieste nálezu a tento nebol v priebehu trestného konania zaistený. Z
vykonaného dokazovania nie je jednoznačne preukázané kým a ako boli uvedené veci prinesené na
miesto nálezu. Naopak z vykonaného dokazovania je preukázané ako posledné miesto, kde sa veci
nachádzali dom poškodeného, pričom ďalší pohyb daných vecí nie je dôkazne preukázaný, pretože

obžalovaná sa bráni, že tieto veci tam ostali a ona z domu odišla. Podľa výpovede poškodeného,
veci boli v dome v čase, keď si obžalovaná ľahla v obývačke a on tiež si išiel ľahnúť do spálne. Keď
sa okolo 10:30 hod. zobudil, veci a ani obžalovaná v dome neboli. Uvedená výpoveď predstavuje
jediný, avšak nepriamy dôkaz o tom, že pravdepodobne uvedené veci a aj čajovú súpravu a telefón
neznámej značky zobrala z domu poškodená, čo by aj vysvetľovalo, že sa následne veci nájdu pri

autobusovej zastávke. Obžalovaná popierala, že by veci zobrala z domu a tvrdila, že po naliehaní
poškodeného, tieto veci nechala poškodenému doma, pričom poškodený ich pravdepodobne sám
podhodil ku autobusovej zastávke s úmyslom jej poškodiť, nakoľko ide o človeka, ktorý sa k nej veľmi
zle správal. Riešenie otázky kto a ako zobral tieto veci z domu poškodeného, ktorá sa na prvý pohľad
javí byť ako fundamentálna pre posúdenie viny obžalovanej, sa napokon ukázala ako druhoradá po tom,

čo obžalovaná v rámci svojej obhajoby spochybnila vlastníctvo poškodeného k nájdeným veciam, keď
tvrdila, že ich dostala od poškodeného ako dar. Uvedené je veľmi dôležité z pohľadu právnej kvalifikácie,
pretože podľa § 212 ods. 1 a nasl. Tr. zák. o trestný čin krádeže môže ísť iba vtedy, ak si páchateľ
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní. Vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné k tomu, aby sme potom
mohli posudzovať, či obžalovaná dané veci zobrala alebo nezobrala, ale v prvom rade musíme mať za

preukázané, že išlo pre obžalovanú o cudziu vec. Výsluchom obžalovanej a poškodeného súd zisťoval
ako a kto nadobudol tieto veci do svojho vlastníctva a tiež konkrétne, či obžalovaná nadobudla tieto
veci do svojho vlastníctva. Obžalovaná a poškodený vypovedali v podstate zhodne o tom, ako sa tieto
veci nadobudli - kúpou, platil poškodený kartou, čo by nasvedčovalo, že vlastnícke právo nadobudol
poškodený, avšak obžalovaná sa bránila, že tieto veci jej následne poškodený daroval. Vzhľadom na

nadobúdanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v zmysle Občianskeho zákonníka je ťažké vyvrátiť
tútoobhajobuobžalovanej.Teda mámetudôkaz-výsluchobžalovanej,ktorátvrdí,žejejvecipoškodený
daroval, na druhej strane máme výpoveď poškodeného, ktorý kategorický popiera, že by ich daroval
obžalovanej. Súd zameral dokazovanie na zistenie takých skutkových a právnych skutočností, abysa vedel prikloniť na jednu alebo druhú stranu. To, či skutočne išlo o veci, ktoré patrili obžalovanej sa
pokúsil posúdiť podľa toho, kto reálne užíval dané veci resp. ako poškodená nakladala s danými vecami.
Z výpovede svedkyne L. T. má súd za preukázané, že obžalovaná potrebovala notebook pri výkone

svojej práce v zahraničí, že skutočne mala nový notebook, obžalovaná jej údajne hovorila, že jej ho
kúpil poškodený a k tomuto notebooku sa správala tak, že svedkyňa vypovedala, že podľa nej to bol
notebook obžalovanej. Obdobne svedkyňa vypovedala aj k mobilnému telefónu, teda že vnímala to tak,
že ide o mobil obžalovanej, keďže si za neho aj platila paušál. K samotnému tabletu svedkyňa nevedela
nič uviesť. To, že mala obžalovaná v Nemecku inkriminovaný notebook, potvrdil aj poškodený, ktorý

pripustil, že ho „požičal“ obžalovanej na turnus do Nemecka, ale iba 1x. Táto výpoveď poškodeného
nič bližšie neprináša k tomu, či išlo o požičanie alebo či obžalovaná si brala svoj notebook a to z
toho dôvodu, že vzhľadom k tomu, že notebook bol zakúpený v mesiaci december 2014 až január
2015 a obžalovaná po tomto období vycestovala do Nemecka len raz a to v období mesiaca február
a marec 2015, znamená, že ani objektívne viac nemohla nastať situácia, že by obžalovaná išla do
zahraničia a poškodený jej svoj notebook nepožičal. Teda na základe toho, čo vypovedala svedkyňa

Iveta Fazekašová je skôr dôvod prikloniť sa k výpovedi obžalovanej. Súd sa snažil, pri určení toho
komu asi patrilo vlastnícke právo, oprieť sa aj o to, kto užíval dané veci a to tým, že by podľa obsahu
notebooku a tabletu posúdil, či ich obsah viac obsahuje mužské či ženské aplikácie, dokumenty, fotky,
videa a pod. resp. kontakty koho boli uložené v mobile a na aké čísla bolo volané. V tomto smere bola
situácia sťažená tým, že fyzicky notebook, tablet a ani mobilný telefón neboli zabezpečené v prípravnom

konaní, teda nebolo možné oboznámiť sa s obsahom týchto zariadení. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo jednoznačne len identifikácia týchto zariadení, že skončili v záložniach, z ktorých boli napokon
odpredané neznámym osobám. Svedkyne L.. O. O. V. R. G. nevedeli nič uviesť k obsahu notebooku
a tabletu, jedine svedok Š. vypovedal čo bolo obsahom notebooku a tabletu. Podľa jeho výpovede v
týchto zariadeniach videl fotky interiéru domu, záhrady a fotku ženy s mačkou, ktorá sa podobala na

obžalovanú a mená v kontaktoch, ktoré obžalovaná označila za jej kontakty. Daný obsah, tak ako ho súd
zistil z výpovede svedka Š.a, nemožno označiť za jednoznačne mužský a ani za jednoznačne žensky,
teoreticky o interiér domu a záhradu sa môže zaujímať tak muž ako aj žena a rovnako tak aj fotky ženy s
mačkou, ktorá sa podobá obžalovanej môže mať celkom pochopiteľne v počítači aj obžalovaná, ako aj
poškodený. Teda nemožno konštatovať, že by na základe výsledkov dokazovania bolo možné len podľa

samotného obsahu daných zariadení jednoznačne určiť, kto si tento obsah vytvoril a preto nevieme
kto používal dané zariadenia, čím nie je možné ani usudzovať komu by dané zariadenia logicky patrili,
resp. nevieme potvrdiť, ale ani vyvrátiť, či boli predmetné zariadenia skutočne darované obžalovanej
a tá dané zariadenie užívala. Na základe uvedeného, obhajoba obžalovanej spočívajúca v tvrdení, že
predmetné zariadenia jej poškodený daroval nebolo síce jednoznačne preukázané, ale ani jednoznačne

vyvrátené. V dôsledku uvedeného nie je možné jednoznačne a nepochybne určiť, že inkriminované veci
boli pre obžalovanú cudzie veci, nakoľko tu máme tvrdenie poškodeného proti tvrdeniu obžalovanej,
čo súd kvalifikuje ako skutkovú pochybnosť, ktorú sa nepodarilo odstrániť vykonaným dokazovaním,
preto súd tieto pochybnosti odstránil uplatnením procesnej zásady in dubio pro reo a priklonil sa k
verzii obžalovanej, keďže je pre ňu priaznivejšia a teda, že jej dané veci boli darované a teda nešlo

pre obžalovanú o cudzie veci. Uvedené korešponduje aj s výpoveďou svedkyne L. T., ktorá subjektívne
vnímalasprávanieobžalovanejknotebookuamobiluakokveciam,ktorépatriaobžalovanej.Jepotrebné
dodať, že tento záver súdu korešponduje aj so skutočnosťou, že na druhý deň po skutku, obžalovaná
spolu s poškodeným išla podať trestné oznámenie ohľadom daných vecí a pri tomto trestnom oznámení
vystupuje obžalovaná s vedomím poškodeného ako ich vlastníčka (trestné konanie vo veci prečinu

zatajenia vecí, kde bol podozrivý svedok Š.).

Na základe vyššie uvedených úvah, súd konštatuje, že je nepochybné, že veci boli skutočne odnesené
z domu poškodeného, pričom logickejšie sa mu ku všetkým okolnostiam prípadu javí, že dané veci
odniesla v skutočnosti obžalovaná ( a to z dôvodu, že v inom trestnom konaní vedenom proti svedkovi

Š. obžalovaná vypovedá ako poškodená a navyše sa súdu javí byť nelogická verzia obžalovanej, že
poškodený podhodil tieto veci na zastávku zámerne, aby jej ublížil, pretože súčasne si takto poškodený
spôsobí citeľnú škodu, keďže ide o relatívne nové elektronické zariadenia, skôr v tomto smere by sa
dalo očakávať, že poškodený si tieto veci ponechá a obviní obžalovanú, že ich ukradla, čím dosiahne aj
pomstu a pritom mu veci ostanú, ale to by potom veci nemohli byť nájdene svedkom ŠX.), teda skutok sa

síce stal, avšak z dôvodu, že išlo o veci obžalovanej nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.. Pokiaľ ide o čajovú súpravu a telefón vo vzťahu k daným veciam
je dôkazná situácia taká, že obžalovaná popiera, že by ich vzala a jediným nepriamym usvedčujúcim
dôkazom je len výpoveď poškodeného. Žiadne iné dôkazy týkajúce sa daných vecí, ktoré by usvedčovaliobžalovanú z ich krádeže neboli vykonané a navyše dané veci ani neboli nájdene ani u obžalovanej, či
inej osoby, preto aj vo vzťahu k týmto veciam ide prakticky o dôkazný stav núdze, tvorený tvrdeniami
proti tvrdeniam, čo súd vyhodnotil v prospech obžalovanej, teda že si ich neprisvojila, teda aj vo vzťahu

k týmto veciam absentuje naplnenie znaku základnej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 Tr. zák. a tým je prisvojenie obžalovanou.

Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery oslobodil obžalovanú spod obžaloby podľa §
285 písm. b Tr. por., nakoľko skutok kladený obžalovanej za vinu nenapĺňa všetky znaky predmetnej

skutkovej podstaty trestného činu a teda daný skutok nie je trestným činom.

Vovzťahukrozhodnutiuonávrhupoškodeného,abysúdvodsudzujúcomrozsudkuuložilobžalovanému
povinnosť na náhradu škody súd poukazuje na ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. por. podľa ktorého ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. V zmysle citovaného ustanovenia

Trestného poriadku súd obligatórne odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný
proces

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na

Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.