Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204045
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816204045.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: Sociálna

poisťovňa, IČO: 30 807 484 so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava proti žalovaným: 1/ Ing. W. V.,
narodený XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, B., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Motúsom so sídlom
Hviezdoslavova 3, Prievidza a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585
441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so
sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica o zaplatenie 6.889,20 eur takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy žalovanému 1/.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy žalovanému 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.4.2016 proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne domáhal
zaplatenia 6.889,20 eur. Tvrdil, že žalovaný 1/ pri dopravnej nehode na motorovom vozidle tretej osoby,
z ktorého prevádzky spôsobená škoda bola poistená u žalovaného 2/, spôsobil smrť tretej osobe, pričom
pozostalej vdove po tejto osobe vyplatil v priebehu rokov 2013 a 2014 vdovský dôchodok v žalobe
uplatnenej čiastke.
2. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadrili tak, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom
nespochybnili, na základe právneho posúdenia však žalobu žiadali zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, a to rozsudok v trestnej veci (čl. 3 - 7),
potvrdenie o výške vyplatených dávok (čl. 8 - 9), korešpondencia strán spred podania žaloby (čl. 10 - 14),
výpis z poistnej zmluvy (čl. 25 - 26), výpis z obchodného registra (čl. 47 - 50), rozhodnutia o dôchodku
(čl. 64 - 67) a výsluch žalovaného 1/. Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti:
4.Žalovaný1/bolrozsudkomz1.12.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosť10.11.2005uznanýzavinného
z toho, že E. D. (ďalej len „zomrelý manžel“) XX.XX.XXXX z nedbanlivosti spôsobil smrť, a to na
motorovom vozidle, ktorého prevádzateľ mal svoju zodpovednosť za škodu poistenú u žalovaného 2/.

Manželke E. D. je po jej manželovi popri jej starobnom dôchodku priznaný vdovský dôchodok, ktorý jej
bol žalobcom vyplatený v roku 2013 vo výške 3.410,40 eur a v roku 2014 vo výške 3.478,80 eur.
5. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody
preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške
vyplatených dávok.

6. Podľa § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia
vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.7. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení suma vdovského dôchodku je 60%
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel
ku dňu smrti.

8. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi,
ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

9. Podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku
počas jedného roka od smrti manžela.
10. Podľa § 74 ods. 3 písm. e) zákona o sociálnom poistení po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2
má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak dovŕšila dôchodkový vek.
11. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý seba označuje ako poškodeného, proti žalovaným
1/ a 2/, ktorých označuje ako tých, ktorí mu majú škodu nahradiť, je rozhodné posúdenie ustanovení

§ 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 448 Občianskeho zákonníka. Bez primárneho právneho
významu sú stranami podsúvané ustanovenia § 4 a § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže
§ 4 zákona neupravuje nároky poškodených, ale nároky poisteného voči poisťovateľovi a § 15 zákona
neupravuje základ a výšku nárokov poškodených, ale to, že poškodení majú nárok na náhradu škody
nielen proti zodpovedným osobám, ale aj proti poisťovateľovi.

12. Z § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že žalobca má nárok voči tretím osobám na
náhradu škody, pričom škodou možno rozumieť aj výplatu dávok. Nemožno však dospieť k záveru, že
by každá dávka, ktorú žalobca vyplatil bola bez ďalšieho škodou, a preto treba pri každej žalobcom
vyplatenej dávke skúmať, či ju možno považovať za škodu, teda za stratu na majetku žalobcu, za ktorú
by zodpovedal škodca. K uvedenému treba uviesť, že § 448 Občianskeho zákonníka pod škodou v

prípade úmrtia pre pozostalé osoby konštruuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu za podmienok
stanovených v § 92 zákona o sociálnom poistení. Iné nároky pozostalých voči osobe zodpovednej za
škodu Občiansky zákonník nekonštruuje. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je preto
osobitným ustanovením k § 448 Občianskeho zákonníka, keďže toto ustanovenie pre žalobcu vytvára i
nárok na to, aby mu boli zaplatené i dávky, ktoré škodou podľa Občianskeho zákonníka nie sú. Z tohto

osobitného ustanovenie je i však zrejmé, že i nárok na náhradu týchto dávok je daný len v tom prípade,
ak ho možno považovať za škodu. Preto bolo nutné vyporiadať sa s otázkou či, že výplatu vdovského
dôchodku možno za škodu na strane žalobcu vôbec považovať.
13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že to, že pozostalej manželke po zomrelom manželovi bol
v rokoch 2013 a 2014 vyplatený žalobcom vdovský dôchodok je následkom použitia § 74 ods. 1 v

spojení s § 74 ods. 3 písm. e) zákona o sociálnom poistení, a teda táto dávka je pozostalej manželke
vyplácaná len z toho dôvodu, že jej zomrelý manžel, ak by bol žil, mal by nárok na výplatu starobného
dôchodku a jeho pozostalá manželka dovŕšila dôchodkový vek. Z uvedeného je zrejmé, že ak by zomrelý
manžel žil, mal by v súčasnosti nárok voči žalobcovi na výplatu starobného dôchodku. Vzhľadom na to,
že už v roku 2004 zavinením žalovaného 1/ zomrel, tento jeho nárok zanikol, pričom jeho pozostalej

manželke je z jeho starobného dôchodku vymeraná suma vdovského dôchodku podľa § 75 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, ktorá tvorí len 60 % starobného dôchodku, ktorý by v súčasnosti zomrelý
manžel poberal, ak by žil. Inak povedané, to že manžel zomrel žalobcovi nespôsobilo škodu, ale skôr
úžitok, keďže nemusí vyplácať nárok vo výške 100 % jeho starobného dôchodku, ale len vo výške 60 %
jeho starobného dôchodku. Preto výplatu vdovského dôchodku žalobcom nemožno považovať za škodu

podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správnosti tohto záveru nasvedčuje i ustanovenie §
238 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý
vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní
podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca
sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká. Teda je zrejmé, že

za škodu nemožno považovať tie dávky vyplácané žalobcom, ktorých primárnym dôvodom výplaty nie je
existencia protiprávneho poškodenia života a zdravia, ale samotná účasť týchto osôb na dôchodkovom
poistení, ktorá má za následok to, že by týmto osobám boli vyplácané dávky dôchodkového poistenia
bez ohľadu na to, či na ich živote alebo zdraví došlo k poškodeniu v dôsledku konania tretích osôb. Preto
základ nároku žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ daný nie je a súd žalobu voči obom žalobcom zamietol.

14. O priznaní náhrady trov konania žalovaným proti žalobcovi súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
keďže žalovaní mali zamietnutím žaloby vo veci plný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.