Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: SR -
MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,Župnénámestieč.13,onáhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia
škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- €. Žalobca poukázal na to, že Okresný

súd Pezinok nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, hoci vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Tvrdil, že v čase omeškania
súdu (celých 6 mesiacov) s rozhodnutím sa nachádzal v stave právnej neistoty, pričom počas tohto
obdobia musel prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia,
čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky. Majetková škoda teda predstavuje náhradu

účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70,- eur, na udržanie a správu
informačného systému 40,- eur a na spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania vynaložil 15,- eur. Celkom v období medzi podaním žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne 125,- eur. Ďalej žalobca vo
svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom
nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a

riziko insolvencie povinného. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas,
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky
s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradunemajetkovejujmyďalejuviedoldôvody:neexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala
hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, v zmysle ktorej si uplatňuje

sumu 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

2. Žalovaná vo vyjadrení k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veci rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedla, že čo sa týka namietaného rozhodnutia o poverení
exekútora po 15 dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto
15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po
1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom
a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z § 44
ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15

dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý
proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázala ďalej žalovaná na § 9 ods.2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti
na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného

rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len ústavný súd.
Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom keď
uviedla, že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od dourčenia

žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 25.11.2010 (teda tri roky pred dňom kedy boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), vznáša námietku premlčania. K otázke vyčíslenia
škody ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré
si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca ako poskytovateľ

spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre všetky
pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za udržanie
informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody
žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana
osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými nesplnenie

dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu,
keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej prihliadať na
tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky
uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet

konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú
činnosť žalobcu. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkýchúrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná preto považuje konanie
žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda

mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť
opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti
medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, žalovaná

uviedla, že žalobcovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pričom si uplatnila náhradu trov konania.

3. Súd uvádza, že vo vzťahu k žalobcom podanému návrhu neboli dôvodné námietky žalovanej, ktorá
považovala žalobný návrh žalobcu za zmätočný preto, že v návrhu nie je uvedená spisová značka

exekučných podaní a nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci sa žalobca vo svojom
návrhu skutočne obmedzil len na uvedenie spisovej značky a značky exekučných podaní, a to že
napriek skutočnosti, že mu spisová značka súdu musela byť známa, túto vo svojom podaní neuviedol.
Súd napriek tejto skutočnosti mohol z jeho návrhu identifikovať, o aké exekučné konanie na súde ide,
keďže označenie oprávnenej a povinnej osoby, ako aj čísla spisu exekútora bolo spôsobilé takýto spis

nezameniteľne identifikovať v registroch súdu. Preto nešlo o absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť
návrhu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej identifikácie ním tvrdeného exekučného
konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu jeho návrhu, ktorá by spôsobovala nemožnosť
pokračovania v konaní podľa § 128 Civilného sporového poriadku, resp. nutnosť jeho odmietnutia podľa
§ 129 Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 12.10.2017 verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 03.10.2017.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu

Pezinok sp. zn. 9Er/144/2009, ako aj s podaniami strán v spise dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam:

8. Z vykonaného dokazovania exekučného spisu sp.zn. 9Er/144/2009 bolo zistené, že žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa03.04.2009.Poverenienavykonanie

exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané dňa 06.04.2009.

9. Strany sporu v konaní zhodne tvrdia že prebiehalo exekučné konanie na Okresnom súde Pezinok,
ktorý na základe žiadosti súdneho exekútora rozhodol vo veci. Spornou otázkou v konaní zostalo, či
Okresný súd Pezinok pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora vykonal, resp. nevykonal správny

úradný postup, ktorým vznikla žalobcovi škoda.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a
11.

16. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

20. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

21. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.22. Z vykonaného dokazovania exekučného spisu sp.zn. 9Er/144/2009 bolo zistené, že žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa03.04.2009.Poverenienavykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané dňa 06.04.2009.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona
č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.

1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

24. Zo zistených skutočností je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o konaní Okresného súdu Pezinok nie sú
správne. Exekútor vo veci žalobcu, ako oprávneného, doručil dňa 03.04.2009 Okresnému súdu Pezinok
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Pezinok o tejto žiadosti
rozhodol tak, že dňa 06.04.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Lehota, ktorá uplynula

odo dňa podania žiadosti do rozhodnutia o nej, bola teda nie viac ako 6 mesiacov, ako to tvrdil žalobca,
ale menej ako 15 dní. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní na rozhodnutie o
žiadosti na udelenie poverenia bola zo strany Okresného súdu Pezinok dodržaná. Skutkové tvrdenia
žalobcupoužitévrámcijehoprocesnéhoútoku,odktorýchžalobcanásledneodvodzovalsvojeprocesné
nárokynazaplatenienáhradyškodyanemajetkovejujmy,bolivykonanýmdokazovanímvyvrátené,preto

je jeho žaloba v celom rozsahu nedôvodná a musela byť zamietnutá.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou,
ktorá sa práva podať odvolanie vzdala.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.