Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206172
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6114206172.6

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: Z. Z., V..Z.. Z.
Z. H. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, R.: C., C. &. A. Z..F..P.. V. G. Z. Z. O. D. XX, XXX XX N., L.:
XX XXX XXX, A. Ž.: O. N., D.. XX., XX. XXXX, H. A. H. XXXX/XX, XXX XX N. N., o zaplatenie 9 610,49
eura s príslušenstvom s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5.7.1. Obchodných podmienok Z. sporiteľne,

a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v
znení: „Uzatvorením Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s
Úverom a Poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutým v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k
istine úveru a stávajú sa jej súčasťou.“, je n e p r i j a t e ľ n á .

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 5.2. Obchodných podmienok Z. sporiteľne, a. s.,

pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v znení:
„Pri splácaní Pohľadávky Banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí:
splatné Poplatky a náklady Banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, Úroky z
omeškania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z omeškania, Úroky z prečerpania podľa poradia
od najskôr splatného Úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina

Úveru.“, je n e p r i j a t e ľ n á .

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5.3. Obchodných podmienok Z. sporiteľne,
a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v
znení: „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky Banky“, je n e p r i j a t e ľ n á .

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5.7.2 Obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom v znení: „Ak Banka poskytne Úver alebo jeho časť pred prvým dňom kalendárneho
mesiaca, na ktorý pripadá deň splatnosti prvej splátky istiny dohodnutý v Úverovej zmluve, dlžník je
počas Obdobia splácania úrokov povinný splácať Pohľadávku Banky mesačne splátkami vo výške
úrokov a Poplatkov, a to ku dňu Splatnosti úrokov, pričom počet splátok dohodnutý v úverovej zmluve sa

zvyšuje o počet kalendárnych mesiacov, počas ktorých Obdobie splácania úrokov trvalo. Počas Obdobia
splácania úrokov Výšku splátky predstavuje hodnota úrokov a Poplatkov splatných v príslušnom
Úrokovom období; úroky sa počítajú iba z istiny poskytnutej časti Úveru. Po uplynutí Obdobia splácania
úrokov je Dlžník povinný splácať Pohľadávku Banky splátkami vo Výške splátky, v periodicite splátok a
ku dňu splatnosti splátok v zmysle Úverovej zmluvy.“, je n e p r i j a t e ľ n á .

V. Žalobu v časti o zaplatenie 6 210,34 eura, úroku vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7 169,02 Eur od
06. 03. 2014 do 17. 03. 2014, úroku vo výške 12, 35 % ročne zo sumy 7 149,02 Eur od 18. 03. 2014
do 21. 04. 2014, úroku vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7 129,02 Eur od 22. 03. 2014 do 24. 07. 2014,
úroku vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7 109,02 Eur od 25. 07. 2014 do 24. 08. 2014, úroku vo výške
12,35 % ročne zo sumy 7 089,02 Eur od 25. 08. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3,00
% ročne zo sumy 3 415,00 Eur od 06. 03. 2014 do 17. 03. 2014, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 5 601,26 Eur od 06. 03. 2014 do 17. 03. 2014, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy3 380,15 od 18. 03. 2014 do 21. 04. 2014, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5 601,26 Eur
od 18. 03. 2014 do 21. 04. 2014, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3 360,15 Eur od 22. 04.
2014 do 24. 07. 2014, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 60126 Eur od 22. 04. 2014 do

24. 07. 2014, úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3 340,15 Eur od 25. 07. 2014 do 24. 08.
2014, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 601,26 Eur od 25. 07. 2014 do 24. 08. 2014,
úroku z omeškania vo výške 3,00 % ročne zo sumy 3 320,15 Eur od 25. 08. 2014 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 601, 26 Eur od 25. 08. 2014 do zaplatenia zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 17. 03. 2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9 610,49
eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 31. 07. 2008 Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému splátkový úver vo výške 200
000,- Sk (6 638,78 eura), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vždy

k 20. dňu v mesiaci vo výške 98,92 eura. Prvá splátka bola splatná 20. 08. 2008 a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá ku dňu 20. 07. 2018. Nakoľko žalovaný povinnosti zo zmluvy riadne a včas neplnil,
žalobca dňa 14. 11. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13. 11. 2013 v súlade s bodom
7.6 všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Na základe
uvedeného navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k uhradeniu sumy vo výške 9 610,49 eura, úroku vo

výške 12,35 % ročne zo sumy 7 169,02 eura od 06. 03. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 9 001,41 eura od 06. 03. 2014 do zaplatenia a nahradeniu trov konania.
2. Súd rozsudkom č. k. 12C/23/2014-106 zo dňa 16. 10. 2014 rozhodol, že konanie o zaplatenie 80,00
eur zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 320,15 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3 400,15 eura od 06. 03. 2014 do 17. 03. 2014, vo výške 5 % ročne

zo sumy 3 380,15 eura od 18. 03. 2014 do 21. 04. 2014, vo výške 5 % ročne zo sumy 3 360,15
eura od 22. 04. 2014 do 24. 07. 2014, vo výške 5% ročne zo sumy 3 340,15 eura od 25. 07. 2014
do 24. 08. 2014, vo výške 5% ročne zo sumy 3 320,15 eura od 25. 08. 2014 do zaplatenia v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o celkových nákladoch
spotrebiteľa a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto poskytnutý
spotrebiteľský úver podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. i) a písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/598/2015-124 zo dňa 22. 02. 2017 po včas

podanom odvolaní žalobcu rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia prevyšujúcej časti žaloby a v
časti výroku o trovách zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na odôvodnenie zrušujúcej časti uviedol,
že okresný súd znovu posúdi náležitosti úverovej zmluvy a dôsledne sa vysporiada s odôvodnením
správnosti vyčíslenia, ktoré predložil žalobca a zaoberať sa tým, či sú splnené podmienky na zmenu
žaloby.

4. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/23/2014-106 zo dňa 16. 10. 2014 vo výroku o
zastaveníkonaniavčastinadobudolprávoplatnosťdňa08.11.2014avovýrokuopovinnostižalovaného
zaplatiť žalobcovi 3 320,15 eura s príslušenstvom právoplatnosť dňa 11. 04. 2017.
5. Súd uznesením č. k. 12C/23/2014-130 zo dňa 09. 05. 2017 žiadal žalobcu o doplnenie skutkových
tvrdení v časti, v akej výške uhradil žalovaný peňažnú pohľadávku žalobcovi, či žalovanému boli pri

podpise zmluvy o splátkovom úvere č. 0304688035 dňa 31. 07. 2008 žalobcom poskytnuté a žalovaným
prevzaté aj iné listiny okrem zmluvy o splátkovom úvere a ak áno, o predloženie týchto listín a aký
by bol vyčíslený úrok z omeškania do dňa 06. 03. 2014 v prípade, ak by sa poskytnutý úver žalobcu
žalovanému považoval za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež uviedol stranám svoje predbežné právne
posúdenie veci. Žalobca svoje skutkové tvrdenia nedoplnil, k právnemu posúdeniu veci sa žalobca, ani

žalovaný nevyjadril.
6. Súd uznesením č. k. 12C/23/2014-139 zo dňa 15. 05. 2017 návrhu žalobcu na zmenu strany sporu
tak, že namiesto žalobcu, obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, vstupuje do konania ako žalobca nadobúdateľ práva, obchodná
spoločnosť Silverside, a. s. so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:50 052 560 nevyhovel, keď nemal preukázané splnenie podmienok podľa § 80 CSP. Uznesenie bolo
doručené zástupcovi žalobcu do elektronickej dátovej schránky dňa 31. 05. 2017.
7. Žalobca sa v odvolaní domáhal zmeny rozsudku okresného súdu aj v časti výšky úroku z omeškania

tak, že namiesto v žalobe požadovaných 5,00 % ročne požadoval úrok z omeškania vo výške 8,00 %
ročne. Súd zmenu žaloby pripustil pred otvorením pojednávania uznesením, písomne vyhotoveným pod
č. k. 12C/23/2014-150 zo dňa 06. 06. 2017.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 06. 2017, ktorého sa zástupca žalobcu nezúčastnil,

svoju účasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný zotrval na svojich
dovtedajších vyjadreniach. Na základe vykonaného dokazovania listinami predloženými v spise zistil
súd nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31. 07. 2008 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 6 638,78 eura, ktorý sa žalovaný
zaviazalsplácaťv120mesačnýchsplátkachvovýškesplátokistiny98,92eura.Spracovateľskýpoplatok
bol vo výške 189,17 eura uhradený z prostriedkov úveru. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo

výške 1,99 eura mesačne, konečná splatnosť úveru bola dojednaná 20. 07. 2008, ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 16,37 %, priemerná hodnota RPMN 14,53% a celkové náklady
spojené s úverom boli 5 418,37 eura. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti, žalobca
ku dňu 13. 11. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy
stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala pohľadávka

žalobcu sumu vo výške 9 203,68 eura. Žalovaný uhradil žalobcovi do začatia konania celkovo sumu vo
výške 3 049,46 eura, po podaní žaloby uhradil 80,00 eur

9. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 03. 2008 (ďalej len

„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13.Podľa§4ods.3poslednávetazákonaospotrebiteľskýchúveroch,akvšakzmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

14. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.16. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 10. 2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu súd opätovne preskúmal žalovaný
nárok, zohľadnil tvrdenia žalobcu v odvolaní, doplnil dokazovanie o listinu predloženú žalobcom, žalobcu
vopred písomne upovedomil o predbežnom právnom posúdení sporu súdom a tiež ho vyzval na
doplnenie skutkových tvrdení. Po opätovnom preskúmaní žaloby a jej príloh dospel k záveru o viacerých

neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, ktorých existencia mala za následok
neuvedenie správnych údajov v zmluve o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho považoval súd
opätovne poskytnutý spotrebiteľský úver žalobcom žalovanému za bezúročný a bez poplatkov.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 31. 07. 2008 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

uzatvorenou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v spojení s
Obchodným a Občianskym zákonníkom, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal poskytnúť
žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 07. 2008 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) je
spotrebiteľským vzťahom, pri ktorom žalovaný mal postavenie spotrebiteľa, keď pri uzatváraní a plnení
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Žalobca mal postavenie dodávateľa, keď predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov,
teda pri uzatváraní a plnení zo zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Taktiež
ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu
spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, všeobecné obchodné podmienky či sadzobník poplatkov sú vopred pripravené dodávateľom bez

možnosti ich individuálnej modifikácie spotrebiteľom, s výnimkou výšky poskytnutého úveru, splátok, či
doby splácania.

21. Z uvedených dôvodov súd uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nárokov sa žalobca
v súdnom konaní domáhal, podrobil súdnej kontrole jej obsahu, či neobsahuje ustanovenia ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok vykonal súd na
základehmotnoprávnychustanoveníObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,
t.j. do 31. 10. 2008, pričom vychádzal z procesných ustanovení, uvedených CSP (najmä § 298 CSP),
ktoré zodpovedajú aj ustanoveniam v Občianskom súdnom poriadku, účinných ku dňu doručenia žaloby

súdu, najmä § 153 ods. 3 OSP.

22. Súd preskúmaním bodu 5.5.7.1. Obchodných podmienok Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v znení: „Uzatvorením
Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s Úverom a Poplatky

sa dňom ich splatnosti dohodnutým v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine úveru a
stávajú sa jej súčasťou.“ dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pojem „istina“ používa Občiansky
zákonník (151b ods. 3; § 566 ods. 2 v znení účinnom od 01. 01. 2008), Obchodný zákonník (§ 330
ods. 2), aj zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. i)), ale legálnu definíciu neobsahuje

ani jeden z nich. Vo všeobecnosti sa pojem istina prijíma vo význame sumy poskytnutých finančných
prostriedkov veriteľom dlžníkovi. V prípade zmlúv o úvere je istina ponímaná ako peňažné prostriedky
do určitej sumy (§ 497 Obchodného zákonníka), či použité peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1
Obchodného zákonníka). Oproti pojmu istina, pojem „príslušenstvo pohľadávky“ definuje ustanovenie§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré za príslušenstvo výslovne považuje úroky, aj úroky z
omeškania. Definícia príslušenstva pohľadávky platí aj pre vzťahy upravené Obchodným zákonníkom
(§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka), keďže Obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o

príslušenstve pohľadávky. Právo požadovať príslušenstvo z príslušenstva Občiansky ani Obchodný
zákonník nepripúšťa. Občiansky ani Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad
omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. Uvedený záver je dlhodobo osvojený súdnou praxou,
keď napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 4/94 zo dňa 29.
03. 1995 (publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod číslom R

70/1995),cit.:„Úrokyzomeškanianiesúsúčasťoupohľadávky,alelenjejpríslušenstvom.Oneskoreným
zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka)“.
Tiež Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. 03. 2004
(publikovanom v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod číslom 5/2006), vychádzajúc z právnej
úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, cit.: „Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z
príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani

Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa,
že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané ako
civilné plody peňazí (fructus civiles) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad
omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z
omeškania.Uvedenévšakničnemenínaskutočnosti,žesataktoopäťúročíibaistinaaniepríslušenstvo

pohľadávky.“ Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 29 Odo 689/2006 zo dňa 30. 08. 2006, podľa ktorého, cit.: „V poňatí zastávanom súdmi nižších
stupňov by na základe dohody účastníkov záväzkového vzťahu bolo v konečnom dôsledku možné
dohodnúť napríklad aj poberanie dohodnutých úrokov z omeškania zo zákonných úrokov z omeškania
a podobne. Práve potretie takýchto úvah ale sledovalo R 5/2006.“ Súd sa stotožňuje v plnom rozsahu s

citovanými rozhodnutiami a ich odôvodneniami. Zotrváva na názore, že zákon, ani dohoda účastníkov
neumožňujú upraviť majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Súd
tiež poukazuje na tú skutočnosť, že citované rozhodnutia sú rozhodnutiami obchodno-právnych senátov
a netýkajú sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ale obchodno-právnych vzťahoch
vzniknutými medzi dvoma rovnoprávnymi subjektmi po faktickej aj právnej stránke (tzv. B2B vzťahy

(vzťahy medzi obchodníkmi)). Preto pokiaľ uvedené závery platia pre obchodno-právne vzťahy o to
viac platia pre vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv. Pripustením uvedenej možnosti by sme pri výklade
„ad absurdum“ mohli dospieť k záveru, že je možné dohodnúť aj požadovanie úroku z omeškania z
nezaplateného úroku z omeškania, úrok z omeškania z priznaných trov občianskeho súdneho konania,
či každý ďalší deň požadovať úrok z omeškania z úroku z omeškania nezaplateného v predchádzajúci

deň a podobne. Možnosť požadovať príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade úrok z omeškania z
úroku)rozpracovaloajrímskeprávo(akozákladsúčasnéhoobčianskehoprávaplatnéhovkontinentálnej
Európe), so záverom: „Supra duplum autem usurae, et usurarum usurae nec in stipulatum deduci, nec
exigi possunt et solutae repetuntur: quemadmodum futurarum usurarum usurae.“ (Digesta 12, 6, 26, 1 -
Ulpianus), vo voľnom preklade úroky nad dvojnásobok (zapožičanej čiastky) a úroky z úrokov nemožno

ani dohodnúť, ani ich nemožno vymáhať ak boli zaplatené, možno žiadať ich navrátenie. Taktiež,
pre zdôraznenie správnosti súd uvádza, že odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa
môže znamenať dôvod neprijateľnosti klauzuly, napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-415/11, cit.: „Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: - pojem
„značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych

predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či
a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než
právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, na

účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)“,
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní.“ (publikovaný dňa 18.5.2013, Úradný vestník Európskej únie C 141/5).

23. V danom prípade súd pod pojem príslušenstvo zaradil aj pojem „poplatok“. Poplatok je totiž
bezpochyby nárokom vyplývajúcim z vedľajšieho záväzkového vzťahu, ktorý by bez hlavného
záväzkového vzťahu (v danom prípade úverového) stratil svoje opodstatnenie. Je absurdné sa
domnievať, že by bolo možné dohodnúť záväzkový vzťah, ktorého predmetom bude výlučne „poplatok“.Poplatok je preto tiež príslušenstvom, keď ide o vedľajší nárok veriteľa vyplývajúci z hlavného nároku a
v danom prípade vystupuje len ako vedľajší, závislý nárok vyplývajúci z hlavného, úverového vzťahu.

24. Súd preto považuje dotknutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, keď obchádza zákonnú úpravu
tak v Občianskeho, ako aj v Obchodného zákonníka, ktorá neumožňuje pripočítavanie príslušenstva
pohľadávky ku istine pohľadávky. Uvedená zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi požadovať
príslušenstvo z príslušenstva, keď následne „novú istinu“ po pripočítaní úrokov a poplatkov ďalej úročí
dohodnutým úrokom. Uvedené potvrdzuje aj žalobca v žalobe, keď uvádza, cit.: „Takýmto spôsobom

sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali k istine iba do 31. 10. 2011.“ Spotrebiteľ si však
voči dodávateľovi nemôže uplatniť právo pripočítanie príslušenstva pohľadávky k istine pohľadávky.
Uvedená zmluvná podmienka obchádza zákonné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka a
umožňuje navyšovať sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (istinu), ktorá je jednoznačne určená §
497 Obchodného zákonníka výlučne výškou poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľa (dodávateľa)
dlžníkovi (spotrebiteľovi).

25. Aj keď je dotknutá zmluvná podmienka absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre obchádzanie zákona a aj z tohto dôvodu by na ňu súd neprihliadol, súd z dôvodu právnej
istoty a z dôvodu zamedzenia opakovaného uplatňovania tejto istej zmluvnej podmienky dodávateľom
v obdobných veciach výslovne vo výroku určil, že takáto podmienka v spotrebiteľskej zmluve je

neprijateľná. Až takýmto určením totiž súd zabezpečí, že dodávateľ, Z. sporiteľňa, a.s., L.: XX XXX XXX,
bude povinný zdržať sa používania takejto podmienky ale aj akejkoľvek inej podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

26. Súd z uvedených dôvodov podľa § 298 ods. 1 ods. 2 CSP (§ 153 ods. 3, ods. 4 OSP) v spojení

s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil podmienku uvedenú článku bode 5.5.7.1. Obchodných
podmienok Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom, za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, keď vo svojich dôsledkoch
umožňuje dodávateľovi voči spotrebiteľovi uplatňovať príslušenstvo z príslušenstva (I. výrok rozsudku).

27. Súd preskúmaním zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.2. Obchodných podmienok Z. sporiteľne,
a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v
znení: „Pri splácaní Pohľadávky Banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto
poradí: splatné Poplatky a náklady Banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr splatného záväzku,
Úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z omeškania, Úroky z prečerpania podľa

poradia od najskôr splatného Úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku
a istina Úveru.“, dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Prvá veta citovanej zmluvnej podmienky dodávateľ jednostranne určil za spotrebiteľa, že prijaté

plnenia od spotrebiteľa bude započítavané v poradí, ktoré je pre neho jednoznačne nevýhodné. Podľa
dodávateľom určenej podmienky budú najprv uhrádzané poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky
z omeškania, úroky a až na poslednom mieste istina pohľadávky. Uvedený článok je od 01. 01. 2008
tiež v rozpore so znením ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodávateľ tým, že svoje
jednostranne stanovené zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere ponechal v

platnosti v nezmenenej podobe aj po 01. 01. 2008, spôsobil stav, že daná úprava postupu splácania
jednotlivých zložiek záväzku, bola výrazne nevýhodnejšia vo vzťahu k dlžníkom oproti situácii, aká
by bola, ak by v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola obsiahnutá, pretože ak by dlžníci výslovne
neurčili inak, ich splátky by musel navrhovateľ započítavať v prvom rade na istinu (ktorá sa stále
úročí, teda navyšuje sa o dojednané úroky z úveru a v prípade omeškania o úroky z omeškania)

a nie na príslušenstvo pohľadávky, ktoré ako také úročeniu nepodlieha. Dodávateľom v zmluve o
spotrebiteľskom úvere jednostranne stanovený spôsob započítavania splátok, resp. čiastočných plnení
najprv na príslušenstvo pohľadávky a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku výrazne
navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade
s úpravou obsiahnutou v § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj pri vzťahoch vzniknutých pred
01. 01. 2008 platí, že v prípade, ak má dlžník viac dlhov voči tomu istému veriteľovi (dlh na istine, dlh
na úrokoch, dlh na úrokoch z omeškania a podobne) právo voľby určiť, ktorý dlh plní, patrí dlžníkovi.
Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovipredmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občiansko-
právneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný
(ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho

splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce
splniť. Právo voľby dlhu je tak na dlžníkovi. Dodávateľ zmluvnou podmienkou odňal spotrebiteľovi právo
určiť, ktorý dlh plní. Iba ak dlžník prejaví vôľu, aby poradie uspokojovania pohľadávok bolo iné, spravuje
sa toto poradie jeho vôľou a potom je také, aké konkrétne určí on (bez ohľadu na vôľu veriteľa).
29. K uvedenej zmluvnej podmienke súd pre úplnosť uvádza, že Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom

č. k. 5C/143/2013-105 zo dňa 02. 06. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/611/2014-130 zo dňa 16. 12. 2014 určil, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktorá v článku 5. „SPLÁCANIE“ v
bode 5.2. stanovuje, že pri splácaní Pohľadávky Banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky
Dlžníka v tomto poradí: splatné Poplatky a náklady Banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr

splatného záväzku, Úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z omeškania, Úroky
z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr
splatného úroku a istina Úveru. Ak má Banka splatné Pohľadávky voči Dlžníkovi, príp. Garantovi aj
na základe iných Zmlúv, poradie splatenia Pohľadávok je oprávnená určiť Banka, je v spotrebiteľských
vzťahoch pre jej neprijateľnosť neplatná. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobca povinný

zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi.
30. K uvedenej podmienke súd tiež poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave,
sp. zn. 23Co/121/2013 zo dňa 18. 12. 2013, podľa ktorého, cit.: „Žalobca v súvislosti so spôsobom
započítavania zaplatených splátok poukazoval na čl. III bod 4 (poznámka: v prejednávanom spore bod

5.2 Obchodných podmienok) zmluvy o splátkovom úvere, v ktorom je uvedené, že dlžník je povinný v
prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom
zverejnením.Dlžníksúhlasí,žezdošlýchsúmveriteľnajskôruhradísplatnépoplatkyanákladysúvisiace
s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v tomto poradí. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená
časť zmluvy (o spôsobe započítania platieb od žalovanej) odporuje § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto je v tejto časti absolútne neplatná (§ 39, § 41 OZ).
Posúdenie správneho započítania zaplatených splátok úveru má pritom vplyv na stanovenie, aký zvyšok
istiny, úroku a poplatkov má žalovaný zaplatiť (po ich vyčíslení v tomto prípade) a z akej sumy je možné
žalobcovi priznať príslušenstvo (či už úroky alebo úroky z omeškania).“
31. Súd z uvedených dôvodov podľa § 298 ods. 1 ods. 2 CSP (§ 153 ods. 3, ods. 4 OSP) v spojení

s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil podmienku uvedenú v bode 5.2. Obchodných podmienok
Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom, za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, keď vo svojich dôsledkoch vnucuje
spotrebiteľovi nevýhodné poradie splácania jednotlivých dlhov voči dodávateľovi a je v rozpore s § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka (II. výrok rozsudku).

32. Súd preskúmaním zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.5.3. Obchodných podmienok Z.
sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom v znení: „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky Banky“, dospel k
záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa.
33. Dodávateľom určená zmluvná podmienka obchádza ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,ktorévyžaduje,abyvzmluváchospotrebiteľskýchúverochbolavždyuvedená
výška splátky úveru. Dodávateľ uvedenou zmluvnou podmienkou výslovne deklaruje, že údaj o výške
splátkyuvedenejvzmluveniejepravdivý,nakoľkovýškaposlednejsplátkybudenievovýškedohodnutej

v zmluve, ale podľa zostatku pohľadávky banky. Rovnako tak údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, v zmluve uvedených ako „Celkové náklady spojené s úverom“ nie
je pravdivý, keď v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky budú celkové náklady spojené s úverom nie
vo výške výpočtu počtu splátok násobeným výškou splátky, ale budú závislé od výšky poslednej splátky,
ktorá bude tvorená zostatkom pohľadávky banky. Aj keď je dotknutá zmluvná podmienka absolútne

neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzania ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) a
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a aj z tohto dôvodu by na ňu súd neprihliadol, súd z
dôvodu právnej istoty a z dôvodu zamedzenia opakovaného uplatňovania tejto istej zmluvnej podmienky
dodávateľom v obdobných veciach výslovne vo výroku určil, že takáto podmienka v spotrebiteľskejzmluve je neprijateľná. Až takýmto určením totiž súd zabezpečí, že dodávateľ, Slovenská sporiteľňa,
a.s., L.: XX XXX XXX, bude povinný zdržať sa používania takejto podmienky ale aj akejkoľvek inej
podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

34. Súd z uvedených dôvodov podľa § 298 ods. 1 ods. 2 CSP (§ 153 ods. 3, ods. 4 OSP) v spojení s
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil podmienku uvedenú v bode 5.5.3. Obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom, za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, keď vo svojich dôsledkoch
obchádza ustanovenie o výške splátok úveru a o celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským

úverom a je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i) a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, keď sa spotrebiteľ vzdáva priznaného
práva na úplný údaj o výške splátok a celkových nákladoch spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
započítať svoje nároky voči nemu do výšky poslednej splátky (III. výrok rozsudku).

35. Súd preskúmaním zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.5.7.2 Obchodných podmienok Z.

sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom v znení: „Ak Banka poskytne Úver alebo jeho časť pred prvým dňom kalendárneho
mesiaca, na ktorý pripadá deň splatnosti prvej splátky istiny dohodnutý v Úverovej zmluve, dlžník je
počas Obdobia splácania úrokov povinný splácať Pohľadávku Banky mesačne splátkami vo výške
úrokov a Poplatkov, a to ku dňu Splatnosti úrokov, pričom počet splátok dohodnutý v úverovej zmluve sa

zvyšuje o počet kalendárnych mesiacov, počas ktorých Obdobie splácania úrokov trvalo. Počas Obdobia
splácania úrokov Výšku splátky predstavuje hodnota úrokov a Poplatkov splatných v príslušnom
Úrokovom období; úroky sa počítajú iba z istiny poskytnutej časti Úveru. Po uplynutí Obdobia splácania
úrokov je Dlžník povinný splácať Pohľadávku Banky splátkami vo Výške splátky, v periodicite splátok a
ku dňu splatnosti splátok v zmysle Úverovej zmluvy.“, dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
36. Dodávateľom určená zmluvná podmienka obchádza ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,ktorévyžaduje,abyvzmluváchospotrebiteľskýchúverochbolavždyuvedená
výška splátky a termín splátky úveru. Dodávateľ uvedenou zmluvnou podmienkou výslovne deklaruje,
že údaj o počte splátok a výške splátky uvedenej v zmluve nie je pravdivý, nakoľko uvedená zmluvná

podmienka umožňuje zmeniť počet splátok (zvýšiť počet splátok o jednu splátku) aj výšku splátky,
keď výška prvej splátky bude nie vo výške dohodnutej v zmluve, ale vo výške vypočítanej bankou
podľa uvedenej zmluvnej podmienky. Aj keď je dotknutá zmluvná podmienka absolútne neplatnou podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzania ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) a písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch a aj z tohto dôvodu by na ňu súd neprihliadol, súd z dôvodu právnej

istoty a z dôvodu zamedzenia opakovaného uplatňovania tejto istej zmluvnej podmienky dodávateľom
v obdobných veciach výslovne vo výroku určil, že takáto podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľná. Až takýmto určením totiž súd zabezpečí, že dodávateľ, Z. sporiteľňa, a.s., L.: XX XXX XXX,
bude povinný zdržať sa používania takejto podmienky ale aj akejkoľvek inej podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

37. Súd z uvedených dôvodov podľa § 298 ods. 1 ods. 2 CSP (§ 153 ods. 3, ods. 4 OSP) v
spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil podmienku uvedenú v bode 5.5.7.2 Obchodných
podmienok Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom, za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, keď vo svojich dôsledkoch
obchádza ustanovenie o počte splátok a o výške splátok úveru a o celkových nákladoch spojených

so spotrebiteľským úverom a je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, keď sa spotrebiteľ vzdáva
priznaného práva na úplný údaj o počte splátok a celkových nákladoch spotrebiteľa a dodávateľovi
umožňuje započítať svoje nároky voči nemu navyšovať o splátku do splatnosti prvej splátky (IV. výrok
rozsudku).

38. K neprijateľným zmluvným podmienkam uvedeným v bode 5.5.7.2 a 5.5.3 Obchodných podmienok
Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom, ktoré umožňujú dodávateľovi meniť podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(počet splátok, výšku splátky, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda
v konečnom dôsledku ročnú percentuálnu mieru nákladov) na zdôraznenie správnosti svojej úvahy

súd uvádza, že aj keď právne predpisy ako napr. Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1
umožňujú časť zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky či iné súčasti zmluvy, podľa
názoru súdu nie je možné podstatné náležitosti zmlúv uvádzať iba odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Pokiaľ pre jednotlivé typy zmlúv právne predpisy upravujú ich podstatné náležitosti, potom jeobchádzaním zákona, ak sa podstatné náležitosti zmlúv uvedú nie priamo v zmluve, ale iba odkazom na
ďalšie súčasti, prílohy k zmluve, ako napríklad na všeobecné obchodné podmienky. Preto pokiaľ zákon
o spotrebiteľských úveroch v § 4 uvádza demonštratívne podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, z ktorých neuvedenie niektorých aj sankcionuje, potom nie je správny taký postup dodávateľov,
ktorí tieto podstatné náležitosti neuvádzajú v zmluve, ale iba v ďalších súčastiach zmlúv, na ktoré v
zmluve odkazujú. Úmysel zákonodarcu pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv, v danom prípade
zmlúv o spotrebiteľských úveroch, je v dosiahnutí cieľa, aby spotrebiteľ pred vstupom do úverového
vzťahu mal možnosť porovnať si jednotlivé podmienky poskytovaných úveroch na trhu a z týchto vybrať

pre seba najvhodnejšiu alternatívu. Za týmto účelom zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch
vymedzil, ktoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch majú obsahovať, nakoľko spotrebiteľ
spravidla nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah. Jeden zo základných údajov je aj údaj o výške a
počte splátok, o celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom a ročnej percentuálnej
miere nákladov, ktoré slúžia na porovnanie viacerých ponúknutých úverových produktov od rôznych
dodávateľov. Preto ak zákonodarca za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje

tieto údaje, potom nemožno uvedené ustanovenie obchádzať tým spôsobom, že tieto údaje budú síce
uvedené priamo v zmluve, pričom sa ale v zmluvných podmienkach uvedených nie v zmluve, ale vo
všeobecných zmluvných podmienkach pripustí ich možná zmena, ale táto sa nevykoná zmenou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ale zmenou ďalších súčastí a spotrebiteľ o nich ani nemusí byť informovaný.
39. Z dôvodu viacerých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré súd výslovne uviedol ako

neprijateľné, sa súd nestotožnil s vyčíslením a uplatnením pohľadávky žalobcu tak, ako uplatnil v žalobe,
ani s vyčíslením pohľadávky uvedenej v odvolaní. Žalobcom predložený výpočet totiž predpokladá
splatný úrok vo výške a poplatok za správu úveru vo výške 128,70 Sk, ktorý je v súlade s neprijateľnou
zmluvnou podmienkou uvedenou v bode 5.5.7.2 a výšku poslednej splátky vo výške 2 786,20 Sk, ktorý
je v súlade s neprijateľnou zmluvnou podmienkou uvedenou v bode 5.5.3 Obchodných podmienok

Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom. Taktiež žalobca vo svojom výpočte opomína skutočnosť, že podľa zmluvy mal
byť počet splátok 120, pričom jeho výpočet predpokladá počet splátok 121, hoci prvú splátku uvádza
ako „splatný úrok vo výške 68,70 Sk a poplatok za správu úveru vo výške 60,00 Sk“.
40. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú, po doplnení dokazovania vo výške 363

233,90 Sk (1 x 5 699,00 Sk (spracovateľský poplatok) +1x 128,70 Sk (prvá splátka) + 119 x 2 980,00 Sk
(druhá až predposledná splátka) + 1 x 2 786,20 Sk (posledná splátka), čo po odpočítaní poskytnutých
peňažných prostriedkov 194 301,00 Sk (žalovaný neobdržal 200 000,00 Sk, keď z prostriedkov úveru
bol uhradený spracovateľský poplatok vo výške 5 699,00 Sk), predstavuje celkové náklady spotrebiteľa
168 932,90 Sk a nie 163 233,90 Sk, ako uviedol žalobca v zmluve. Aj podľa žalobcom predloženého

výpisu z účtu (č. l. 72) bol na ťarchu účtu žalovaného najprv započítaný spracovateľský poplatok vo
výške 5 699,00 Sk a až následne bolo Čerpanie úveru bezhot. vo výške 194 301,00 Sk. Žalovanému
tak bol poskytnutý úver vo výške 194 301,00 Sk a nie 200 000,00 Sk.
41. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj o počte splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch,

keď v zmluve je uvedený počet splátok 120. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje uvedenie
počtu splátok, je obchádzaním ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch
uvádzanie počtu splátok od určitého obdobia. V skutočnosti bol počet splátok 121, keď počet splátok bol
podľa bodu 5.5.7.2 Obchodných podmienok Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených
prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom zvýšený o počet kalendárnych mesiacov, počas

ktorých Obdobie splácania úrokov trvalo, v prejednávanom spore o jednu splátku (splatnú a odpísanú
žalovanému z účtu dňa 31. 07. 2008 vo výške 128,70 Sk).
42. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj o výške splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď v zmluve je uvedená výška splátky 2 980,00 Sk. Výška prvej splátky bola podľa bodu

5.5.7.2 Obchodných podmienok Z. sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní
Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom vo výške 128,70 Sk a posledná splátka podľa bodu 5.5.3 vo
výške 2 786,20 Sk (žalobcom iba tvrdenej, a preukázanej účelovým výpočtom). Žalobca však v zmluve
výšku týchto splátok neuviedol. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že „z hľadiska anuitného splácania
Úveru je posledná splátka nižšia ako predposledná.“ Neuviedol však na základe čoho tomu tak má

byť, pričom ani z metodiky jeho výpočtu (č. l. 112 spisu) nevyplýva, akým spôsobom mal spotrebiteľ
zistiť výšku poslednej mesačnej splátky, keď od ním vypočítanej sumy pozostávajúcej zo 119 splátok,
spracovateľského poplatku, samostatne splatného poplatku (hoci ide o prvú splátku), samostatne
splatného úroku (hoci ide o prvú splátku) odpočítal sumu poskytnutého úveru (200 000,00 Sk) a uvedenúsumu odpočítal od Celkových nákladov spojených v zmluve (ktorá suma bola uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere) - 163 233,90 Sk. Takýmto spôsobom doslova dopočítal výšku poslednej splátky,
pričom ale takýto výpočet nemá žiadnu oporu v zmluve o spotrebiteľskom úvere (okrem neprijateľnej

zmluvnej podmienky v bode 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom), ani výšku poslednej
splátky, ktorá má byť údajne 2 786,20 Sk (a nie 2 980,00 Sk ako je uvedené v zmluve) iným spôsobom
nepreukázal.
43. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj o celkových nákladoch

spojených so spotrebiteľským úverom, ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedená výška 163 233,90 Sk. V skutočnosti bola výška
celkových nákladov spotrebiteľa 168 932,90 Sk (363 233,90 Sk - 194 301,00 Sk).
44. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v dôsledku neprijateľných zmluvných
podmienok neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje správny údaj o výške
a počte splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o celkových nákladoch spojených so

spotrebiteľským úverom, poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa § 4 ods.3 v spojení s § 4 ods. 2 písm.
i) a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
45. Skutočná výška poskytnutého úveru žalovanému bola 194 301,00 Sk (6 449,61eura), nakoľko z
poskytnutého úveru vo výške 200 000,00 Sk bol navrhovateľovi uhradený spracovateľský poplatok vo
výške 5 699,00 Sk. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný uhradil žalobcovi spolu 3 129,46 eura. Nakoľko

poskytnutý úver žalobcu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaným čerpaný úver vo výške 6
449,61 eura bol povinný v uvedenej výške žalobcovi splatiť. Rozdiel medzi poskytnutými a uhradenými
finančnými prostriedkami 3 320,15 eura (6 449,61 - 3 129,46) bol žalovaný zaviazaný žalobcovi zaplatiť
v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/23/2014-106, ktorý nadobudol v tejto časti
právoplatnosť dňa 09. 12. 2014.

46. Nakoľko žalovaný už bola právoplatne zaviazaný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, keď poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti po zmene žaloby,
t.j. v časti o zaplatenie 6 210,34 eura, úroku vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7 169,02 Eur od 06. 03.
2014 do 17. 03. 2014, úroku vo výške 12, 35 % ročne zo sumy 7 149,02 Eur od 18. 03. 2014 do 21. 04.
2014, úroku vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7 129,02 Eur od 22. 03. 2014 do 24. 07. 2014, úroku vo

výške 12,35 % ročne zo sumy 7 109,02 Eur od 25. 07. 2014 do 24. 08. 2014, úroku vo výške 12,35 %
ročne zo sumy 7 089,02 Eur od 25. 08. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3,00 % ročne
zo sumy 3 415,00 Eur od 06. 03. 2014 do 17. 03. 2014, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
5 601,26 Eur od 06. 03. 2014 do 17. 03. 2014, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3 380,15
od 18. 03. 2014 do 21. 04. 2014, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5 601,26 Eur od 18.

03. 2014 do 21. 04. 2014, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3 360,15 Eur od 22. 04. 2014
do 24. 07. 2014, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 60126 Eur od 22. 04. 2014 do 24.
07. 2014, úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3 340,15 Eur od 25. 07. 2014 do 24. 08.
2014, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 601,26 Eur od 25. 07. 2014 do 24. 08. 2014,
úroku z omeškania vo výške 3,00 % ročne zo sumy 3 320,15 Eur od 25. 08. 2014 do zaplatenia, úroku

z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 601, 26 Eur od 25. 08. 2014 do zaplatenia ako nedôvodnú
zamietol (V. výrok rozsudku).
47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v žiadna zo
strán nemá nárok na ich náhradu, keď v spore čiastočne úspešný žalovaný (65 %, t.j. 6 210,34 eura z 9
610,49 eura) si právo na náhradu trov neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli a v odvolacom konaní úspešný

žalobca nebol úspešný v spore vo veci samej (35 %, t.j. 3 410,15 eura z 9 610,49 eura). Celkový úspech
žalovaného tak predstavuje 30 %, ale náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli. Z
uvedených dôvodov súd nepriznal nárok ani jednej zo strán sporu (VI. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v

lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.