Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-6C/26/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205898983
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1205898983.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

žalobcu: T. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. G. X, Q., proti žalovaným v 1. rade K. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXX/
X, B., právne zastúpený advokátom Mgr. Linda Klanicová, AK Staré Grunty 18, Bratislava, v 2. rade P.
B., X. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXX/X, B., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Geško s.r.o.,
so sídlom Staré grunty 18, Bratislava, o zaplatenie 69.375,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 31.068,51 € do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v II. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 38.306,77 € s úrokom z omeškania 17,6%
ročne od 17.12.2000 do zaplatenia zo sumy 69.375,28 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej v II. rade náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd priznáva žalovanému v I. rade voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 10%, ktoré budú

vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2003 sa žalobca domáhal proti pôvodnému
žalovanému v 1. rade X. Q., Z.. XX.XX.XXXX T. I. XX.XX.XXXX a žalovanej v 2. rade, uloženia povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.860.000 Sk (94.934,60 eur) s denným úrokom z
omeškania vo výške 0,1 % od 17.12.2000 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, titulom zmluvy
o pôžičke, pôvodne uzavretej na sumu 3.860.000 Sk (128.128,52 €). Poukázal na zmluvu o pôžičke,
ktorá bola uzavretá dňa 28.12.1999 na čas do 16.12.2000, s dohodnutým úrokom vo výške 21 %
ročne od 28.12.1999 do 16.12.2000 a pre prípad omeškania s jej splatením, bol dohodnutý úrok z

omeškaniavovýške0,1%znesplatenejsumyzakaždý,izačatýdeňomeškania.Uviedol,žeopovinnosti
zaplatiť časť z tejto pôžičky vo výške 1.000.000 Sk (33.193,92 €), bolo rozhodnuté platobným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 31Ro/3002/03 zo dňa 15.1.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa19.02.2004,na základečohosižalobcažalobouuplatnilnároklenvovýške2.860.000Sk(94.934,60
€).

2. Súd prvej inštancie v priebehu konania uznesením zo dňa 30.09.2008, č.k. 6C/26/2005-108,

na základe čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 570.000 Sk (18.920,53 €), uznesením zo dňa
12.10.2010, č.k. 6C/26/2005-298 na základe čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 100.000 Sk
(3.319,39 €) a uznesením zo dňa 19.06.2012, č.k. 6C/26/2005-352, na základe čiastočného späťvzatiažaloby vo výške 1.659,70 €, konanie zastavil. Súd prvej inštancie konanie zastavil aj na základe
čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 1.659,70 €, na pojednávaní dňa 24.04.2014.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zmluvou o pôžičke zo dňa 16.12.1999, potvrdeniami
o vklade na účet, vyhlásením o uznaní dlhu, výpisom z účtu navrhovateľa za obdobie 17.12.1999 až
03.10.2005, príkazmi na úhradu ako aj výsluchom navrhovateľa a odporkyne v 2. rade, pričom na
základe zisteného skutkového stavu vo veci vyniesol rozsudok dňa 24.04.2014, č. k. 6C/26/2005-775,
ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade sú zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 69.375,28

€ s úrokom z omeškania ročne 17,6% od 17.12.2000 do zaplatenia a trovy konania za zaplatené
súdne poplatky v sume 3.534,75 € ako aj trovy právneho zastúpenia 9.619,87 €, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Voči prisudzujúcemu výroku rozsudku podali
odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co/449/2014-835, zo dňa
28.12.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 69.375,28 € s úrokom z omeškania ročne 17,6% od 17.12.2000

do zaplatenia vo výroku o trovách konania a vrátil vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení č. k. 3Co/449/2017-835 zo dňa 28.12.2016 vyslovil
svoj právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd, zohľadňujúc v konaní pred
súdom prvej inštancie vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, sa zhodol s úvahou

súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní preukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi ním a
právnym predchodcom žalovaného 1. a žalovanou 2., reálne odovzdanie predmetu pôžičky - finančných
prostriedkov vo výške 3.860.000,- Sk pri podpise zmluvy, ako aj skutočnosť, že do dohodnutej doby
vrátenia pôžičky (t.j. do 16.12.2000) nebol dlh uhradený, ako i výšku sumy, ktorá bola z pôžičky
právnym predchodcom žalovaného 1. žalobcovi vrátená. Žalovaní 1. a 2. v konaní nepreukázali ďalšie

úhrady pôžičky z ich strany a ani existenciu nimi tvrdenej uzavretej dohody o splátkach, v ktorej
žalobca nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania. Úvahy žalovaných o fiktívnom charaktere zmluvy,
za účelom zakrytia nelegálnych obchodov žalobcu, prezentované v odvolaní žalovaných, považoval
odvolací súd za účelový pokus o popretie preukázaného záväzku žalovaných. Konštatoval, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o uplatnenej žalobe nezohľadnil a ani sa nevysporiadal so žalovaným v 1.

rade opakovane namietanou skutočnosťou, že tento ako jediný dedič po zomr. K. Q., Z.. XX.XX.XXXX,
I.. X.XX.XXXX (pôvodnému žalovanom 1.) môže zodpovedať za dlhy pôvodného žalovaného 1. len do
výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

5. Súd opakovane vykonal dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, pričom mal

preukázané, že v prejednávanom prípade pôvodný žalovaný v 1. rade, dlžník zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 16.12.1999, X. Q., Z.. XX.X.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX a podľa Osvedčenia o dedičstve č. k. XXD/
XXXX/XXXX, L. XXX/XXXX, I. L. XX.XX.XXXX, jediným dedičom v I. dedičskej skupine, je syn K. Q., Z..
XX.XX.XXXX, teraz žalovaný 1.. Čistá hodnota dedičstva je podľa osvedčenia vo výške 31.068,51 €.

6. Práva, ani povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych vzťahov nezanikajú
smrťou svojich subjektov, ale prechádzajú spravidla na ich dedičov. Smrťou dlžníka povinnosť zásadne
nezanikne; zanikajú iba také povinnosti, ktoré mal osobne vykonať dlžník (§ 95 ods. 1 Obč. zákonníka).

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

8. V uvedenom ustanovení zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž

nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť
na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy,
ktorýchvýskanepresahujevýškucenynadobudnutéhodedičstva.Dedičteda neručízadlhydedičstvom,
teda tým, čo nadobudol (in nátura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu
má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej

majetkovej. situácie,nežakúmalpreddedením,aabybolchránenýprednegatívnymdopadomdedenia.
Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je
známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár.
Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že

návrh žalobcu dôvodný. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a Peter
Svitek, nar. 10.03.1966 spolu so žalovanou v 2. rade ako dlžníci dňa 28.12.1999 platne uzavreli písomnú
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3.860.000,- Sk. Dlžníci prevzali
požičané finančné prostriedky v deň podpisu zmluvy. Z vyjadrenia žalovanej v 2. rade ako aj z vyhlásenia
o uznaní dlhu podpísaného právnym predchodcom odporcu v 1. rade vyplýva skutočnosť, že žalobca
žalovaným skutočne požičal v žalobe uvedenú peňažnú čiastku. Dlžníci sa zaviazali vrátiť požičanú

sumu najneskôr do 16.12.2000 v hotovosti v sídle veriteľa. Dlžníci však porušili svoju povinnosť splatiť
poskytnutú pôžičku v lehote do 16.12.2000. Pôvodný žalovaný v 1. rade X. Q., Z.. XX.XX.XXXX v
priebehu konania zomrel, a z tohto dôvodu na jeho miesto do konania vstúpil jeho syn, v postavení
žalovaného v 1. rade, ktorý bol jeho jediným dedičom, a teda jeho právnym nástupcom. Na žalovaného
v 1. rade, preto prešli všetky práva a povinnosti poručiteľa. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade na

zaplatenie sumy nepresahujúcej hodnotu ceny jeho dedičstva ktoré nadobudol a to vo výške 31.068,51
€. Vo zvyšku súd zaviazal na zaplatenie žalovanú v 2. rade tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.05.1995, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14. Keďže žalovaná 2. rade nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu, dostala sa do omeškania s plnením
peňažného záväzku, čím jej zároveň vznikla povinnosť platiť z celej dlžnej sumy od 17.12.2000 (deň
nasledujúci po dni splatnosti celej pohľadávky v zmysle zmluvy o pôžičke) do zaplatenia, aj úroky z
omeškania. Pre prípad omeškania so splatením dlhu si účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.1999
dohodli zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,1% z nesplatenej sumy za každý i začatý deň omeškania.

Navrhovateľ si však v konaní uplatnil úroky z omeškania iba v zákonnej výške. Súd preto podľa § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
od 01.05.1995 rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi voči žalovanej v 2. rade - ako účastníčke
zmluvného vzťahu, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v plnej výške 100%. Voči žalovanému v 1. rade, ako právnemu nástupcovi Petra Sviteka súd priznal

náhradu trov konania vo výške 10%, v ktorej bol voči žalobcovi úspešný, nakoľko bol súdom zaviazaný
na zaplatenie istiny len do výšky nadobudnutého dedičského podielu v sume 31.068,51 €, vo zvyšnej
časti bol žalobca voči žalovanému v 1. rade neúspešný, preto trovy konania vo zvyšnej časti akoúspešnému žalobcovi má povinnosť uhradiť žalovaná v 2. rade. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového

poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, ženaňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním

poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).